Takozi
(Matayo 18:6-7Matayo 21-22Marako 9:42)
1 Yesu atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Ŋgase kabe lidri o'ba takozi oyene ono ka ṛo endaro a'do, oko aba orivoya rritiro nda se kabe ànya o'ba a'done 'do ri. 2 Aba a'dona kadopara ndäri ondro ka'do embe kuni 'desi inya uyiro gwo kyembe ndaro ya ago avo nda gwo gyi'desi ya, ni ndäri alo aza se giṛiŋwà kwoi ro o'bane takozi oyene. 3 Ka'do inye mi'ba mi amiro komba kado tase nyàbe oyena ya.
“Ondro ka'do ädrupi miro koye takozi te, nyuluku nda, ago ondro nda ketadrite, nye'be nda ta takozi ndaro rota. 4 Ago ondro nda koye takozi te milomvo perena njidrieri tu alo ya, ago ondro ka'do nda kegote mire kpa perena njidrieri ago katate ekye: ‘Metadrite,’ beṛo miri nda e'bene.”
Mbara Taoma ro
5 Ago lazo'bai atate Opi ri ekye: “Mi'ba taoma amaro a'done para ndra.” 6 Ago Opi zatadrite ekye: “Ondro nya'dogo taoma be tigiṛiŋwa oso keci ce Musetada ro ronye, mìnina ndi atane ce ŋgo'ba ro ono ri mikye: ‘Nyeŋgye andivo miro cu paji be ago nyikyi'di andivo miro gyi'desi ya,’ ago anya orona ami ndi.
Kama Ruindu'ba ro
7 “Aba ondro ka'do alo aza amiro ka'dogwo ruindu'ba be se ka ämvu oso kode vo timele ro ondre, ago ondro ka'do nda kegote ni ämvu yasi oko, inye'do nyatana ndi ndäri oyine ndri ndri ŋgaonya ndaro onya ya? 8 Inye'do nda ata ko ekye: ‘Nyede andivo miro nja ago nyede ŋgaonya maro tandrwedri ro nja ago nyinduru märi madale manya ŋgaonya ago mämvu ŋga lutu, 'do vosi oko minyana ŋgaonya miro 'da.’ 9 Inye'do nda ye aro'boya ndi ruindu'ba ri tana nda ye tase ata nda be oyene ana te ya? 10 Ami kpa oso inye, ondro mìye ŋgase cini ata ami be oyene te, nyàta mìkye: ‘Ama amaro toto ruindu'ba yi, màye amaro ono toto kama amaro yi.’ ”
Yesu Ede Mànoago 'Butealo te
11 Ago ondro Yesu kate oyi Yerusalema ya oko, nda oyite kishwe lakole Samaria ro ndi Galilaya be ro yasi. 12 Ago ondro nda kate oci 'baŋwa aza ya oko, mànoago 'butealo se adravo koziro kyini robe ana 'bedrite nda be. Ànya edreyite ga pere 13 ago ànya ayoyidrite ekye: “Yesu! Miemba'ba! Nya'do yauni be ämäri.”
14 Ago ondro Yesu kondre ànya te oko, atate ànyari ekye: “Nyòyi, ago mì'ba kohanii kena ami.”
Ondro mànoago se 'butealo ana kate oyi oko, ede ànya te wäṛi. 15 Ago ondro alo ànyaro kondrete ede anya te oko, nda egote kovole Lu räṛu be otre amba si. 16 Ago nda 'degwo militi si vuru Yesu pa, ago ye aro'boya gwo ndäri. Mano ana Samaria'ba yi. 17 Ago Yesu atate ekye: “Mànoago orivoya 'butealo se ede be, oko se njidriesu ana gaŋwaro ya? 18 Tana e'di mano atra ono egogwo toto ni kovole aro'boya oyene Lu ri ni ya?” 19 Ago Yesu atate ndäri ekye: “Miŋga kuru ago nyoyi, taoma miro ede mi te kado.”
Ikyi Miri 'Bädri'ba Lu ro ro
(Matayo 24:23-28Matayo 37-41)
20 Ago Parusii azaka ejiyi Yesu te ekye: “Miri 'Bädri'ba Lu ro kaoye ikyine itu ya?” Ago Yesu zatadrite ekye: “Miri 'Bädri'ba Lu ro unina ko ikyine oso ŋgase abe ondrena ondre ronye. 21 'Diaza unina ko atane ekye: ‘Mindre begi ono,’ kode ‘begi ana’ tana Miri 'Bädri'ba Lu ro orivoya ya amiro ya.”
22 Ago Yesu atate taeri'bai ri ekye: “Tu esana 'da se mìlena 'da tu alo aza Ŋgwa Lidri ro ro ondrene, oko mìnina ko ondrene. 23 Ago 'di azaka atana 'da ämiri ekye: ‘Mindre vo lau’ kode ‘Mindrevo noŋwa.’ Oko aba nyoyi ko tesi ugu anya uṛine. 24 Tana tu Ŋgwa Lidri ro ro a'dona 'da oso sionyi 'bu ro kabe leko andria vokuru ya ago kabe eyina 'do ronye, ni lama telesi alo yasi le azana ya. 25 Oko käti beṛo ndäri ruezane amba ago lidri tu ono ro ogana nda 'da zo. 26 Ago oso ka'do be tu Noa rosi ronye, a'dona kpa oso inye tu Ŋgwa Lidri ro rosi. 27 Lidri cini ugu gialo ŋgaonya, ago ŋga umvu ago mànoago ndi 'ditoko be ugu lagye logye te, madale tu se Noa kocibe toŋbo ya ana si, ago gyitändri ikyite ago tufu ànya cini te. 28 Ta ono a'dona kpa oso ka'do be tu Loto rosi ronye. Lidri cini ri gialo ŋgaonya onyane, ŋgaumvu, ŋgaogyene, ŋgalogyene, ŋgakyi'dine ago zo omone. 29 Oko tu gi Loto kefobe tesi ni Sodomo yasi si, asi ndi bäruti be 'dite ni vo'buyakuru ya ago tufu ànya cini te. 30 Kaoye a'done kpa oso inye tuse aka'da Ŋgwa Lidri rote si.
31 “Tu ana si mano se orivoya zo dri beṛo ko ndäri efone ago ocine zo ya lakaza ndaro urune, kpa oso inye, mano se ämvu ya beṛo ko ndäri egone kovole zo ya. 32 Mìyi ta toko Loto ro ro. 33 Nda se kabe ruutri adri modo ndaro ro opane, ijena 'da, oko nda se kabe adri ndaro ijena opana 'da. 34 Mata ämiri ono, ŋgäkyi ana si lidri ritu a'dona 'da u'duvoya para alo dri, äruna alona 'da ago e'bena azana 'da. 35 'Ditoko ritu a'dona 'da inya uyivoya voaloya, äruna alona 'da ago e'bena azana gwo.” 37 Taeri'bai eji Yesu te ekye: “Ta ono kaoye a'done eŋwaro ya Opi?” Nda zatadri ànyaro te ekye: “Vose avo orivoya kigye koyii otona kala 'da kigye.”
الخطيئة والصفح والإيمان
(متى 18‏:6‏-7‏،متى 21‏-22، مرقس 9‏:42)
1 وقالَ يَسوعُ لِتلاميذِهِ: «لا بُدّ مِنْ حُدوثِ ما يوقِعُ النّاسَ في الخَطيئَةِ، ولكِنّ الوَيلَ لِمَن يكونُ حُدوثُهُ على يَدِهِ. 2 فخَيرٌ لَهُ أنْ يُعلّقَ في عُنُقِهِ حجَرُ طَحنٍ ويُرمى في البحرِ مِنْ أنْ يوقِعَ أحدَ هَؤلاءِ الصّغارِ في الخَطيئَةِ. 3 فكونوا على حذَرٍ.
إذا أخطأَ أخوكَ فوَبّخْهُ، وإنْ تابَ فاَغفِرْ لَهُ. 4 وإذا أخطأَ سبعَ مرّاتٍ في اليومِ، ورجَعَ إلَيكَ في كُلّ مرّةٍ فقالَ: أنا تائِبٌ، فاَغفِرْ لهُ».
5 وقالَ الرّسُلُ لِلرّبّ: «زِدْ إيمانَنا»، 6 فأجابَ الرّبّ: «لَو كانَ لكُم إيمانٌ مِقدارُ حَبّةٍ مِنْ خَردَلٍ وقُلتُم لِهذِهِ الجُمّيزَةِ: اَنقَلِعي واَنْغَرِسي في البحرِ، لأطاعَتْكُم.
التواضع في الخدمة
7 «مَنْ مِنكُم لَهُ أجيرٌ يَفلحُ الأرضَ أو يَرعى الغنَمَ، إذا رجَعَ مِنَ الحَقلِ، يقولُ لَهُ: أسرِعْ واَجلِسْ لِلطعامِ. 8 ألا يقولُ لَهُ: هيّئْ ليَ العشاءَ، وشَمّرْ عَن ساعدَيكَ واَخدُمني حتى آكُلَ وأشرَبَ، ثُمّ تأكُلُ أنتَ وتَشرَبُ؟ 9 فهل للأجيرِ فَضْلٌ إذا أطاعَ سيّدَهُ؟ لا أظُنّ. 10 وهكذا أنتُم، إذا فَعَلْتُم كُلّ ما أُمِرتُم بِهِ فقولوا: نَحنُ خَدَمٌ بُسطاءُ، وما فَعَلنا إلاّ ما كانَ يَجِبُ علَينا أنْ نَفعَلَ».
شفاء عشرة برص
11 وبَينَما هوَ في طَريقِهِ إلى أُورُشليمَ، مَرّ بالسّامِرَةِ والجليلِ. 12 وعِندَ دُخولِهِ إحدى القُرى اَستَقْبَلَهُ عَشَرةٌ مِنَ البُرْصِ، فوَقَفوا على بُعدٍ مِنهُ 13 وصاحوا: «يا يَسوعُ، يا مُعَلّمُ، اَرحَمْنا!» 14 فتَطلّعَ وقالَ لهُم: «اَذهَبوا إلى الكَهنَةِ وأرُوهُم أنفُسَكُم!»
وبَينَما هُم ذاهبونَ طَهُروا. 15 فلمّا رأى واحدٌ مِنهُم أنّهُ شُفي، رجَعَ وهوَ يُمَجّدُ اللهَ بأعلى صَوتِهِ، 16 واَرتَمى على وَجهِهِ عِندَ قَدمَي يَسوعَ يَشكُرُهُ، وكان سامِرِيّا. 17 فقالَ يَسوعُ: «أما طَهُرَ العَشرَةُ، فأينَ التِسعَةُ؟ 18 أما كانَ فيهِم مَنْ يَرجِعُ لِيُمَجّدَ اللهَ سوى هذا الغريبِ؟» 19 ثُمّ قالَ لَهُ: «قُمْ واَذهَبْ، إيمانُكَ خلّصَكَ».
مجيء ملكوت اللهِ
(متى 24‏:23‏-28‏،متى 37‏-41)
20 ولمّا سألَهُ الفَرّيسيّونَ: «متى يَجيءُ مَلكوتُ اللهِ؟» أجابَهُم: «لا يَجيءُ مَلكوتُ اللهِ بِمَشهدٍ مِنْ أحَدٍ. 21 ولا يُقالُ: ها هوَ هُنا، أو ها هوَ هُناكَ، لأنّ مَلكوتَ اللهِ هوَ فيكُم».
22 وقالَ لِتلاميذِهِ: «يَجيءُ زَمانٌ تَتَمَنّونَ فيهِ أنْ تَرَوا يومًا واحدًا مِنْ أيّامِ اَبنِ الإنسانِ ولَنْ تَرَوا. 23 وسيُقالُ لكُم: ها هوَ هُنا، أو ها هوَ هُناكّ! فلا تَذهَبوا ولا تَتبَعوا أحدًا، 24 لأنّ مَجيءَ اَبنِ الإنسانِ في يومِهِ يكونُ مِثلَ البَرقِ الذي يَلمَعُ في أفُقٍ ويُضيءُ في آخَرَ. 25 ولكنْ يَجِبُ علَيهِ قَبلَ ذلِكَ أنْ يتألّمَ كثيرًا، وأنْ يَرفُضَهُ هذا الجِيلُ. 26 وكما حدَثَ في أيّامِ نوحٍ، فكذلِكَ يحدُثُ في أيّامِ اَبنِ الإنسانِ: 27 كانَ النّاسُ يأكُلونَ ويَشرَبونَ ويَتَزاوَجونَ، إلى يومِ دخَلَ نوحٌ السفينَةَ، فجاءَ الطوفانُ وأهلَكَهُم كُلّهُم. 28 أو كما حدَثَ في أيّامِ لوطٍ: كانَ النّاسُ يأكُلونَ ويَشرَبونَ، ويَبيعونَ ويَشتَرُونَ، ويَزرَعونَ ويَبنونَ، 29 ولكِن يومَ خرَجَ لوطٌ مِنْ سدومَ أمطَرَ اللهُ نارًا وكِبريتًا مِنَ السّماءِ فأهلَكَهُم كُلّهُم. 30 هكذا يَحدُثُ يومَ يَظهَرُ اَبنُ الإنسانِ. 31 فمَنْ كانَ في ذلِكَ اليومِ على السّطحِ، فلا يَنزِلْ إلى البيتِ ليأْخُذَ حوائِجَهُ. ومَنْ كانَ في الحَقلِ فلا يرجِعْ إلى الوَراءِ. 32 تَذكّروا اَمرأةَ لوطٍ! 33 مَنْ حاوَلَ أنْ يَحفَظَ حَياتَهُ يَخسَرُها، ومَنْ خَسِرَ حياتَهُ يُخَلّصُها. 34 أقولُ لكُم: سيكونُ في تِلكَ الليلةِ اَثنانِ على سريرٍ واحدٍ، فيُؤخَذُ أحدُهُما ويُترَكُ الآخَرُ. 35 وتكونُ اَمرأتانِ على حجَرِ الطّحنِ معًا، فتُؤخَذُ إحداهُما وتُتْركُ الأُخرى. [ 36 ويكونُ رَجُلانِ في الحقلِ، فيُؤخذُ أحدُهُما ويُترَكُ الآخَرُ»]. 37 فسألَهُ التلاميذُ: «أينَ، يا رَبّ؟» فأجابَهُم: «حَيثُ تكونُ الجِيفةُ تَجتَمِعُ الغُربانُ».