Ata Elihu ro: Lu ka Miomba Ozo ni Lidri ri
1 Yauono, Eyobo, nyeri ta maro,
nyeri tase cini ma oyebe atane ono.
2 Ma oyete kala maro upine atane;
ata cini maro te nja ladra maro dri.
3 Ata cini maro ka taŋgye maro ka'da,
ago kala maro ka taŋgye ata ayani.
4 Tori Lu ro 'ba ma ni, ago lawa Lu Mbarapara ro ozo adri ni märi.

5 Mizatadri maro ondro mini gindi owo;
ago nyede mi kalawikyane mabe.
6 Ama mibe orivoya ojoojoro Lu mile,
a'ba ma kpa ni gyini yasi.
7 Nya'do ko turiro ni märi;
mänina ko mi oyene koziro.

8 Meri tase nyatabe te;
meri tana cini te se mikye:
9 “Ma Eyobo orivoya taenjiako; maye ŋgakozi aza ko.
Ma 'di wäṛi yi ago ma takozi aza ako.
10 Oko Lu usu megyegye gwo ma gotaza
ago ka ma oye oso kyila'baazi ndaro ronye.
11 Nda ka nyori embe pa maro ya;
ago ka aba cini maro okwana.”

12 Oko ta miro ko ŋgye Eyobo, mazana tadri miro ndi.
Lu orivoya ndrani lidri drisi.
13 Nya Lu kicu mikye
nda zatadri driovi iro ro ko alona etaya?
14 Lu kata ta azate käti nda ka kpa delena
caoko 'diaza ga bi kote tase nda kabe atana ya.
15 Lu ka ata tori si ago rulofo si,
ondro lidri ku'du te ŋbi u'duvo ànyaro dri owo.
16 Nda ka ànya o'ba tase nda kabe atana erine,
ago ka ànya o'ba turiro miomba ozo si.
17 Lu ka ata ànyari taoye kozi ànyaro e'beza
ago ànya opaza ni a'dovoya driuŋgyi be.
18 Nda leko ànyari todrane;
nda ka ànya opa ni odra modo ri.
19 Lu ka lidri rita adravo ezi si
ago kowa ndaro o'ba si luwune rriro.
20 Ta'do ta ŋgaonya le kalana kote,
ago ŋgaonya se kadoro landre ṛo koziro.
21 Lomvo ndaro rwete togboṛo;
kowa ndaro landrete ädru.
22 Nda kaoyete odrane,
ago kaoyete oyine 'bädri avo roya.
23 Kode malaika aza ikyina 'da nda opane,
alo aza malaikai kuturo Lu ro ro,
se ka taayo lidri ri ta taŋgye ànyaro rota.
24 Yauni si malaika ana atana 'da ekye: “Nyonji nda!
Ko ndäri oyine 'bädri odra roya.
Musu ŋga driutwero te nda o'baza dritai ro.”
25 Mi'ba lomvo ndaro orone to'diro;
ago mi'ba ka'do oso nda be dri omba to'diro,
ago mbararo ronye;
26 ondro nda kate mätu oko, Lu ozana tadri ndaro 'da;
nda mätuna Lu 'da riyä si;
Lu ogo logona ŋga cini 'da ndäri kadoro.
27 Nda atana 'da lidri ri ekye: Maye takozi te,
ago maso kote taŋgye vo,
caoko Lu eza ma kote.
28 Nda pa ma te ni ocivoya 'bädri odra roya,
ago ma drigi lidriidriro.

29 Lu ka ŋgase cini kwoi oyena lidri ri kpe kpe;
30 adri lidri ro opaza,
ago riyä ozoza ndäri ugu oriza.

31 Ka'do inye, dri Eyobo, nyeri ta maro;
midriti ma oye atane.
32 Oko ondro ka'do nya'dote ta aza be atane,
miza tadri maro;
nyata tana male mi ka'dane taŋgye'ba ro.
33 Oko ondro ta aza ka'dote i'do, nyeri ta maro midriti;
ago membana tavouni 'da miri,
1 فا‏سمَعْ يا أيُّوبُ أقوالي،
وأصغِ إلى كلامي كُلِّهِ.
2 ها أنا سأفتَحُ فَمي،
فينطِقُ لِساني في حَنَكي.
3 مِنْ قلبٍ مُستقيمٍ كلامي
ومِنْ شَفَتينِ تَعرِفانِ الحَقَّ.
4 روحُ اللهِ هوَ الّذي صَنَعَني
ونَسمَةُ القديرِ هي الّتي أحيَتْني.
5 أجِبْني إن كُنتَ قادِرا
وقِفْ دِفاعا عَنْ دَعواكَ أمامي.
6 فأنا مِثلُكَ عندَ اللهِ.
مِنْ طينٍ جَبلَني أنا أيضا.
7 فلا هَيبَتي يجِبُ أن تُخيفَكَ
ولا يَدي أنْ تَثقُلَ علَيكَ.
8 قُلتَ، على مَسمَعٍ مِنِّي
وصوتُ كلامِكَ رنَّ في أُذُني:
9 «أنا بريءٌ بِلا مَعصيةٍ،
نقيٌّ ولا عيبَ فيَّ!
10 هوَ اللهُ يختَلِقُ المُبَرِّراتِ
ويَحسبُ أنِّي عدوٌّ لهُ.
11 يحبِسُ رِجلَيَّ في المِقطَرةِ‌
ويُراقِبُ جميعَ خَطَواتي».
12 فأُجيبُ أنَّكَ غيرُ مُحِقٍّ:
هوَ اللهُ أعظَمُ مِنَ الإنسانِ.
13 لماذا أنتَ تُخاصِمُهُ‌
وتقولُ: «لا يُجيبُ عَنْ أقوالي».
14 اللهُ يتكلَّمُ مرَّةً ومرَّتَينِ‌،
ولكِنْ أينَ مَنْ يُلاحِظُ كلامَهُ؟
15 في الحُلُمِ يتكلَّمُ ورُؤيا اللَّيلِ،
والنَّاسُ على مَضاجِعِهم نائمونَ.
16 فيَفتَحُ آذانَ بَني البشَرِ
وبمَشاهِدَ مُرعِبَةٍ يُخيفُهُم
17 ليَصرِفَ الإنسانَ عَنْ شُرورِهِ
ويضَعَ حَدًّا لِكِبريائِهِ.
18 فيَحفَظَهُ مِنْ فمِ الهاويةِ
ويَحيدَ بهِ عَنْ طريقِ الهَلاكِ‌.
19 على فِراشِ الألَمِ يُؤدِّبُهُ
وبا‏رتِجافِ عِظامِهِ المُستَمِرِّ،
20 فتَعافُ نفْسُهُ أكلَ الخبزِ
ولا تَشتَهي لذيذَ الطَّعامِ.
21 فيَبلى لَحمُهُ عَنِ العيانِ
وتَبْرى عِظامُهُ فلا تُرَى
22 تَدنُو نفْسُهُ إلى الفسادِ
وحياتُهُ مِنْ مَسكِنِ الأمواتِ.
23 إنْ وجَدَ الإنسانُ ملاكا مِنْ ألفٍ
شفيعا يُريهِ طريقَ الاستقامَةِ.
24 يَرحَمُهُ ويقولُ أُنجِّيهِ مِنَ الهاويةِ
لأنِّي وَجَدتُ فِديَةً لَه،
25 يصيرُ جسَدُهُ غَضًّا كَصِباهُ
ويعودُ إلى أيّامِ شَبابِهِ،
26 يُصلِّي إلى اللهِ فيَرضى عَنهُ.
يُعايِنُ وجهَهُ بِهُتافِ الفرَحِ
ويُذيعُ على النَّاسِ خبَرَ خلاصِهِ.
27 يُعلِنُ لهُم ويقولُ: خَطِئتُ
وزُغتُ عَنِ الحَقِّ وما عُوقِبتُ.
28 فَداني مِنَ العُبورِ إلى الهاويةِ،
وحياتي الآنَ تُبصِرُ النُّورَ.
29 هذا كُلُّهُ يفعَلُهُ اللهُ
مرَّتينِ وثَلاثا بالإنسانِ،
30 ليُعيدَ نفْسَهُ مِنَ الهاويةِ
يُنيرُها بِنورِ الحياةِ.
31 فأصغِ يا أيُّوبُ وا‏ستَمِع لي،
وا‏نصُتْ فأنا أتكلَّمُ.
32 إنْ كانَ عِندَكَ كلامٌ فأجِبْني!
تكلَّمْ فأنا أُريدُ تَبريرَكَ.
33 وإلاَّ فا‏ستَمِعْ أنتَ لي،
وأنْصِت فأُعلِّمَكَ الحِكمةَ».