Yesu ka Ata Toko aza Samaria'ba robe
1 Parusii eriyi tate Yesu ka ugu lidri amba usu ago ka ugu taeri'bai amba bapatisi ndrani Yoane ri. 2 (Caoko, Yesu bapatisi 'diaza alo ko, taeri'bai ndaro ye toto ni.) 3 Ago ondro Yesu keri tase ugu atana be ana tana te oko, nda e'be Yuda te oyite kovole Galilaya ya; 4 oyi ndaro lau si anjioko ndäri oyine Samaria yasi.
5 Samaria ya nda ikyite 'ba'desi se äzibe Sikara ya, se ko lozo ni lowo se Yakoba kozobe ŋgwa ndaro Yosepa ri resi. 6 Koro Yakoba ro orivoya lau, ago Yesu te rritiro ni aba ri, rite vuru koro kala. Te oso kitudiri ronye.
7 Toko Samaria ro ikyite gyi ondi, ago Yesu atate anyari ekye: “Nyozo gyi umvu ro märi.” 8 (Taeri'bai ndaro oyiyite 'ba'desi ya ŋgaonya ogyene.)
9 Toko ana zatadrite ekye: “Mi orivoya Yuda yi, ago ma orivoya Samaria'ba yi; nyejina ta gyi umvuro ni mäsi si eŋwanye ya?” (Yudai ri dugyi kala alo ndi lakaza kala alo se Samaria'bai kabe gyi umvu sina umvune i'do.)
10 Yesu zatadrite ekye: “Ondro aba mini ŋgase Lu kabe ozona gwo ndi nda se kabe ugu gyi umvu ro eji ni misi ono be, nyejina ṛo nda, ago nda ozona gyi uguadri ozoro miri.”
11 Toko ana atate ekye: “'Desi, mi ŋga gyi ondi ro ako, ago koro cite tu. Nyusuna gyi uguadri ozoro ono ni eŋwaro ya? 12 Zutu amaro Yakoba ni se ozo koro ono be ämäri, nda ndi ŋgwàagoro ndaro ndi gboko voŋgaro cini ndaro robe mvuyite ni kigye. Minina ko a'done ndrani Yakoba ri, nya'dona ndiya?”
13 Yesu zatadrite ekye: “'Dise kabe gyi ono umvu, gyilu ufuna kpa to'di, 14 oko nda se kabe gyi se mozona 'da ndäri umvu gyilu ufuna ko alona. Gyi se mozona ndäri a'dona nda ya gyi legwalegwaro se ozona gyi uguadri ozoro ndäri ago ozona adri äduako ndäri.”
15 Toko ana zatadrite ekye: “'Desi, nyozo gyi na 'do märi! 'Dooko gyilu ufuna ma ko to'di alona, mikyina kpa ko noŋwa gyi ondine.”
16 Yesu atate anyari ekye: “Nyoyi mizi ago miro, ago nyego.”
17 Anya zatadrite ekye: “Ma ago ako.”
Yesu logotate ekye: “Ta miro orivoya ŋgye se nyatabe mikye mi ago ako ono. 18 'Diàgo nji gye mi te, ago mano se nyabe ori sina yauono ko ago gya miro, nyitite taŋgye ayani märi.”
19 Toko ana atate ekye: “'Desi, mandrebe mi orivoya nebi yi. 20 Zutui maro Samaria'bai ro mätuyi Lu te 'bereŋwa ono dri, oko ami Yudai nyà ata mìkye Yerusalema ni vose ämäri Lu mätune kigye owo.”
21 Yesu atate anyari ekye: “Toko, mima ma ya, tu esana 'da se lidri mätuna Täpi kpa ko 'bereŋwa ono dri ca Yerusalema ya. 22 Ami Samaria'bai nda se nyàbe mätuna ono mìni ko endaro, oko ama Yudai mä̀ni nda se màbe mätuna te, tana ŋgaopa ka ikyi ni Yudai resi. 23 Oko tu kate eziikyi ago ṛote nja noŋwa, se mbara Tori Lu ro rosi lidri mätuna Täpi 'da taŋgye si oso nda ka'dobe ronye, ugu mätu ŋgye oyesi ndäri se nda lebe ronye. 24 Lu orivoya Tori yi, ago toto mbara Tori ndaro rosi lidri unina ndi nda mätune taŋgye si oso nda ka'dobe ronye.”
25 Toko ana atate ndäri ekye: “Mäni ndi anjioko Mesiya ikyina 'da, ago ondro kikyite oko, nda itina ta cini 'da ämäri.”
26 Yesu zatadrite ekye: “Ma se ma ugu ata mibe ono, ma ni nda owo.”
27 Ndriŋwa oko taeri'bai Yesu ro egoyite, ago ànya larolaro ro amba nda usuvoya ugu atavoya toko ana be. Oko alo aza ànyaro ata kote anyari ekye: “Mile e'di ya?” Ago ejiyi nda kote ekye: “Nya ugu ata anya be etaya?”
28 'Dooko toko ana e'be luku'du gyi ro anyaro te oyite kovole 'ba'desi ya, ago atate lidri lau ana ri ekye: 29 “Nyìkyi ago mìndre mano se iti tase cini moloyebe kwoi te. Nda a'dona ko ni Mesiya owo ya?” 30 Ago ànya foyite ni 'ba'desi yasi ago oyiyite Yesu re.
31 Tuna gialo ono ya taeri'bai ejiyi Yesu te ekye: “Miemba'ba, minya ŋgaonya!”
32 Oko nda zatadrite ekye: “Ma ŋgaonya be onyane se mìni tana ko.”
33 Ago taeri'bai etoyi andivo ànyaro ejina te iyivoya ekye: “Inye'do 'diaza ezi ŋgaonya te ndäri ya?”
34 Yesu atate ànyari ekye: “Ŋgaonya maro ni ole nda se kezo mabe ono ro oyene ago losi se nda kozobe märi oyene ono ondene. 35 Nyà ata mìkye: ‘Imba e'be drigba su ago 'dooko jalia esana gwo.’ Oko mata ämiri ono, mìndrevo kadoro ämvui ya; yauono ŋga kate oka ago te nja kotone! 36 'Dise kabe kala ŋga jalia ro koto a päläti ozo rigye ago ka kala ŋga ro otona tana adri äduako; tana 'dise kabe ŋga kyi'di ago 'dise kabe kotona a'donayi 'da troalo yai'dwesi. 37 Tana ata ono orivoya ŋgye. ‘'Diaza kyi'di ŋga ago 'diaza ka iro kotona.’ 38 Mazo ami te ŋga jalia ro kotone ämvu se mìye losi kote kigye ya. 'Di azaka yeyi losi te lau, ago nyìliti ŋgate ni losi ànyaro yasi.”
39 Amba Samaria'bai ro 'bakici ana ya mayite Yesu ya tana toko ana ititate ekye: “Nda iti tase cini moloyebe te märi.” 40 Ago ondro Samaria'bai kikyite ndare oko, ànya ejiyi nda te orine ànya yibe, ago Yesu rite lau u'duna ritu.
41 Amba mate ta lazo ndaro rota, 42 ago ànya atayite toko ana ri ekye: “Yauono màmate ko tase nyatabe ta, oko tana andivo amaro mèri ta ndaro te, ago mä̀nite nda ni endaro Opa'ba 'bädri ro.”
Yesu Ede Ŋgwaagoro Dri'ba rote
43 U'du ritu lau vosi oko, Yesu e'be vo ana te ago oyite Galilaya ya. 44 Tana nda andivo atate ekye: “Aro nebi kote 'bädri modo ndaro roya.” 45 Ondro nda kesate Galilaya ya oko, lidri lau ana ruyi nda te yai'dwesi, tana ànya oyiyite Karama Lävu Odra ro roya Yerusalema ya ago ndreyi ŋga cini se nda koyebe tu Karama rosi te.
46 'Dooko Yesu oyite Kana se Galilaya ya ana ya, se nda toza gyi be vino ro kigye ana. Dri'ba miri ro orivoya lau se ŋgwaago na orivoya adravoro rritiro Kaperenauma ya. 47 Ondro nda keri tate Yesu ikyite ni Yuda yasi Galilaya ya oko, nda oyite ndare ago eji nda te oyine Kaperenauma ya ŋgwaago ndaro edene, se te ti odrane ana. 48 Yesu atate ndäri ekye: “Aba mìndre ta rubä ro ndi talaro ro be ko alo aza amiro ri taomane i'do alona.”
49 Dri'ba ana zatadrite ekye: “'Desi, nyikyi mabe teinye ŋgwa maro ri odraako.”
50 Yesu atate ndäri ekye: “Nyoyi ŋgwaago miro edena 'da!”
Mano ana mate ata Yesu roya ago oyite. 51 Nda kate oyi 'bäru oko ruindu'bai ndaro 'bedrite nda be liti ya lazo be ekye: “Ŋgaga miro edete!”
52 Nda eji ànya te ta saa se ŋgwaago ndaro a'dobe sina kado rota, ago ànya zayitadrite ekye: “Tandrobe kitudiri vosi oko driu'bo e'be nda te.” 53 'Dooko täpi nite anjioko 'do ṛo ni saa modo se Yesu katabe sina ndäri ekye: “Ŋgwaago miro edena 'da.” Ago nda ndi katidri cini ndaro be mayi ta te.
54 Ono ni talaro ro ṛiri se Yesu koyebe ikyi ndaro ni Yuda yasi vosi Galilaya ya owo.
يسوع والمرأة السامرية
1 وعرَفَ الرّبّ يَسوعُ أنّ الفَرّيسيّـينَ سَمِعوا أنّهُ تَلمَذَ وعَمّدَ أكثَرَ مِمّا تَلمَذَ يوحنّا وعَمّدَ، 2 معَ أنّ يَسوعَ نَفسَهُ ما كانَ يُعَمّدُ بل تلاميذُهُ، 3 فتَرَكَ اليهودِيّةَ ورجَعَ إلى الجَليلِ. 4 وكانَ لا بُدّ لَه مِنَ المُرورِ بالسّامِرَةِ، 5 فوصَلَ إلى مدينةٍ سامرِيّةٍ اَسمُها سُوخارُ، بالقُربِ مِنَ الأرضِ التي وهَبَها يَعقوبُ لاَبنِهِ يوسُفَ، 6 وفيها بِئرُ يَعقوبَ. وكانَ يَسوعُ تَعِبَ مِنَ السّفَرِ، فقَعَدَ على حافَةِ البئرِ. وكانَ الوَقتُ نحوَ الظّهرِ. 7 فجاءَتِ اَمرأةٌ سامريّةٌ تَستَقي مِنْ ماءِ البِئرِ، فقالَ لها يَسوعُ: «أعطيني لأشرَبَ». 8 وكانَ تلاميذُهُ في المدينةِ يَشتَرُونَ طَعامًا. 9 فأجابَتِ المرأةُ: «أنتَ يَهوديّ وأنا سامرِيّةٌ، فكيفَ تَطلُبُ مِنّي أنْ أسقِـيَكَ؟» قالَت هذا لأنّ اليَهودَ لا يُخالِطونَ السّامِريّـينَ.
10 فقالَ لها يَسوعُ: «لو كُنتِ تَعرِفينَ عَطِيّةَ اللهِ، ومَنْ هوَ الذي يَقولُ لكِ أعطيني لأشرَبَ، لَطَلَبتِ أنتِ مِنهُ فأعطاكِ ماءَ الحياةِ». 11 قالَت لَه المَرأةُ: «لا دَلوَ معَكَ، يا سيّدي، والبِئرُ عَميقَةٌ، فمِنْ أينَ لكَ ماءُ الحياةِ؟ 12 أبونا يَعقوبُ أعطانا هذِهِ البِئرَ، وشَرِبَ مِنها هوَ وأولادُهُ ومواشيهِ، فهَلْ أنتَ أعظَمُ مِنْ يَعقوبَ؟»
13 فأجابَها يَسوعُ: «كُلّ مَنْ يَشرَبُ مِنْ هذا الماءِ يَعطَشُ ثانيةً، 14 أمّا مَنْ يَشرَبُ مِنَ الماءِ الذي أُعطيهِ أنا، فلَنْ يَعطَشَ أبدًا. فالماءُ الذي أُعطيهِ يَصيرُ فيهِ نَبعًا يَفيضُ بِالحياةِ الأبديّةِ».
15 قالَت لَه المرأةُ: «أَعطِني مِنْ هذا الماءِ يا سيّدي، فلا أعطَشَ ولا أعودَ إلى هُنا لأستقِـيَ».
16 قالَ لَها: «اَذهَبـي واَدْعِي زوجَكِ، واَرجِعِـي إلى هُنا». 17 فأجابَتِ المَرأةُ: «لا زَوجَ لي». فقالَ لها يَسوعُ: «أصَبْتِ في قولِكِ: لا زَوجَ لي، 18 لأنّهُ كانَ لكِ خَمسةُ أزواجٍ، والذي لكِ الآنَ ما هوَ زَوجُكِ. وفي هذا صَدَقْتِ».
19 قالَتِ المَرأةُ: «أرى أنّكَ نَبِـيّ، يا سيّدي! 20 آباؤُنا عَبَدوا اللهَ في هذا الجبَلِ، وأنتُمُ اليَهودُ تَقولونَ إنّ أُورُشليمَ هيَ المكانُ الذي يَجِبُ أنْ نَعبُدَ اللهَ فيهِ».
21 قالَ لها يَسوعُ: «صدّقيني يا اَمرَأةُ، يَحينُ وقتٌ يَعبُدُ النّاسُ فيهِ الآبَ، لا في هذا الجبَلِ ولا في أُورُشليمَ. 22 وأنتُم السّامِريّـينَ تَعبُدونَ مَنْ تَجهَلونَهُ، ونَحنُ اليَهودَ نَعبُدُ مَنْ نَعرِفُ، لأنّ الخلاصَ يَجيءُ مِنَ اليَهودِ. 23 ولكِنْ ستَجيءُ ساعَةٌ، بل جاءَتِ الآنَ، يَعبُدُ فيها العابِدونَ الصادِقونَ الآبَ بالرّوحِ والحَقّ. هَؤلاءِ هُمُ العابِدونَ الذينَ يُريدُهُمُ الآبُ. 24 اللهُ رُوحٌ، وبالرّوحِ والحَقّ يَجِبُ على العابِدينَ أنْ يَعبُدوهُ».
25 قالَت لَه المَرأةُ: «أعرِفُ أنّ المَسيّا، (أي المسيحَ) سيَجيءُ. ومتى جاءَ أخبَرَنا بِكُلّ شيءٍ». 26 قالَ لها يَسوعُ: «أنا هوَ، أنا الذي يُكلّمُكِ».
27 وعِندَ ذلِكَ رجَعَ تلاميذُهُ. فتَعَجّبوا حينَ وجَدوهُ يُحادِثُ اَمرأةً. ولكِنْ لا أحدَ مِنهُم قالَ: «ماذا تُريدُ مِنها؟» أو «لماذا تُحادِثُها؟»
28 وتَركَتِ المَرأةُ جَرّتَها ورَجَعَت إلى المدينةِ. فقالَت للنّاسِ هُناكَ: 29 «تَعالَوا اَنظُروا رَجُلاً ذكَرَ لي كُلّ ما عَمِلتُ. فهَلْ يكونُ هوَ المَسيحُ؟» 30 فخرَجوا مِنَ المدينةِ وجاؤُوا إلى يَسوعَ.
31 وكانَ التلاميذُ في أثناءِ ذلِكَ يَقولونَ ليَسوعَ: «كُلْ، يا مُعَلّمُ». 32 فقالَ لهُم: «لي طعامٌ آكُلُه لا تَعرِفونَهُ أنتُم». 33 فأخَذَ التلاميذُ يَتساءَلونَ: «هَل جاءَهُ أحدٌ بِما يُؤكَلُ؟» 34 وقالَ لهُم يَسوعُ: «طعامي أنْ أعمَلَ بِمَشيئَةِ الذي أرْسَلني وأُتمّمَ عَمَلهُ. 35 أما تَقولونَ: بَعدَ أربعةِ أشهُرٍ يَجيءُ الحَصادُ؟ وأنا أقولُ لكُم: تَطَلّعوا واَنظُروا إلى الحُقولِ كيفَ اَبـيضّت ونَضجَت لِلحَصادِ. 36 وها هوَ الحاصِدُ يأخُذُ أُجرتَهُ، فيَجمَعُ ثَمَرًا لِلحياةِ الأبديّةِ. فيفرَحُ الزّارعُ معَ الحاصِدِ، 37 ويَصْدُقُ القولُ: واحِدٌ يَزرَعُ وآخَرُ يَحصُدُ. 38 وأنا أرسَلتُكُم لِتَحصُدوا حَقلاً ما تَعِبتُم فيهِ. غَيرُكُم تَعِبَ وأنتُم تَجنُونَ ثَمرَةَ أتعابِهِ».
39 فآمَنَ بِه كثيرٌ مِنَ السّامِريّـينَ في تِلكَ المدينةِ، لأنّ المَرأةَ شَهِدَت فقالَت: «ذكَرَ لي كُلّ ما عَمِلتُ». 40 فلمّا جاءَ إلَيهِ السّامريّونَ رَجَوا مِنهُ أنْ يُقيمَ عِندَهُم، فأقامَ يومَينِ. 41 وزادَ كثيرًا عددُ المُؤمنينَ بِه عِندَما سَمِعوا كلامَهُ، 42 وقالوا لِلمَرأةِ: «نَحنُ نُؤمِنُ الآنَ، لا لِكلامِكِ، بل لأنّنا سَمِعناهُ بأنفُسِنا وعَرَفنا أنّهُ بالحقيقةِ هوَ مُخَلّصُ العالَمِ».
يسوع يشفي طفلاً
(متى 8‏:5‏-13، لوقا 7‏:1‏-10)
43 وبَعدَ يومَينِ ذهَبَ يَسوعُ إلى الجليلِ، 44 مَع أنّهُ هوَ الذي قالَ: «لا كرامةَ لِنَبـيّ في وطَنِهِ». 45 فلمّا وصَلَ إلى الجَليلِ، رَحّبَ بِه أهلُها، لأنّهُم كانوا في أُورُشليمَ في عيدِ الفِصحِ، فشاهَدوا كُلّ ما عَمِلَ مُدّةَ العيدِ.
46 وجاءَ أيضًا إلى قانا الجليلِ، حيثُ جَعلَ الماءَ خَمرًا. وكانَ في كَفْرناحومَ رَجُلٌ مِنْ حاشيةِ المَلِكِ، لهُ اَبنٌ مَريضٌ. 47 فلمّا سَمِعَ أنّ يَسوعَ وصَلَ مِنَ اليَهوديّةِ إلى الجَليلِ، جاءَ إلَيهِ يَلتَمِسُ مِنهُ أنْ يَنزِلَ إلى كَفْرناحومَ لِـيشفيَ اَبنَهُ الذي أشرَفَ على الموتِ. 48 فقالَ لَه يَسوعُ: «أنتُم لا تُؤمنونَ إلاّ إذا رأيتُمُ الآياتِ والعَجائِبَ». 49 فقالَ لَه الرّجُلُ: «اَنزِلْ يا سيّدي، قَبلَ أنْ يَموتَ ولَدي». 50 فقالَ لَه يَسوعُ: «اَذهَبْ! اَبنُكَ حَيّ».
فآمَنَ الرّجُلُ بِكلامِ يَسوعَ وذهَبَ إلى كَفْرناحومَ. 51 وبَينَما هوَ في الطّريقِ، لاقاهُ خَدَمُهُ وأخبروهُ بِأنّ اَبنَهُ حيّ. 52 فسألَهُم: «متى تَعافى؟» أجابوا: «البارِحَةَ، في السّاعةِ الواحِدَةِ بَعدَ الظّهرِ، تَركَتْهُ الحُمّى». 53 فتَذكّرَ الأبُ أنّها السّاعةُ التي قالَ فيها يَسوعُ: «اَبنُكَ حيّ». فآمَنَ هوَ وجميعُ أهلِ بَيتِهِ.
54 هذِهِ ثانِـيةُ آياتِ يَسوعَ، صنَعَها بَعدَ مَجيئهِ مِنَ اليَهوديّةِ إلى الجَليلِ.