Uru Yesu ro
(Matayo 26:47-56Marako 14:43-50Luka 22:47-53)
1 Mätu ono oyena Yesu ri vosi oko, nda oyite taeri'bai ndaro be goloŋwa Kidrona tasi. Ämvu orivoya vo ana ya, ago Yesu ndi taeri'bai ndaro be oyiyite kigye. 2 Yuda, driozo'ba ni vo ana ṛote, tana tuna amba Yesu dro'berute lau taeri'bai ndaro be. 3 Ago Yuda oyite ämvu ana ya, ru gboko kyila'bai Roma'bai rote nda be, ago rukä vookwa'bai Yekalu ro se kohanii 'desi ndi Parusii be zoyite; ànya toyiyi lakaza kyila ro ago ruyi lamba te ndi gala be. 4 Yesu ni ŋga cini se ka oyebe a'done ndäri ṛote, 'dooko nda efote mileya ago eji ànya te ekye: “Nyà ugu a'di uṛi ya?”
5 Ànya zayitadrite ekye: “Yesu Nazareta ro.”
Yesu atate ekye: “Ma ni nda owo.”
Yuda, driozo'ba, edrevoya lau ànya be. 6 Ondro Yesu katate ànyari ekye: “Ma ni nda owo” oko, ànya shwete kovole ago 'deyite gyini dri. 7 Yesu eji ànya te kpa to'di ekye: “Nyà ugu a'di uṛi ya?”
Ànya atate ekye: “Yesu Nazareta ro.”
8 Yesu atate ànyari ekye: “Miti ta ṛote nja ämiri makye ma ni nda owo. Ondro, ka'do nyà ugu ma uṛi, mì'ba azaka se kwoi koyi.” ( 9 Nda ata ta ono te tana tase nda katabe ka'do robe endaro se ekye: “Täpi! Mije aza alo ànya se nyozobe märi ono ro kote.”)
10 Simona Petero, se ṛo bando be ana, eŋgye anya te ago ga ruindu'ba Kohani Fopara rote ga bi ndaro drígwo yasi te ätu. Ävuru ruindu'ba ana ro Maluku. 11 Yesu atate Petero ri ekye: “Miso bando miro kovole vona ya! Inye'do nyusu miro be ṛo ko märi kofo ruezaro se Täpi maro kozobe märi ono umvune ya?”
Yesu Ana Kandra
12 'Dooko kyila'bai Roma'ba ro ndi dri'ba ànyaro ota ozo robe ndi vookwa'bai Yudai robe ruyi Yesu te, embeyi nda te, 13 ago uguyi nda te käti Ana re. Nda ni ambago Kayafa ro, se ni Kohani Fopara yi ndroa ana si. 14 Ono ni Kayafa se edretabe drikaca'bai Yudai ro ri ekye ṛo orivoya kadopara beṛo 'di alo ri odrane lidri cini ta owo.
Petero Gakala Yesu rote
(Matayo 26:69-70Marako 14:66-68Luka 22:55-57)
15 Simona Petero ndi taeri'ba aza be sote Yesu vo. Taeri'ba se aza ana Kohani Fopara ni ṛote kado, ago nda cite Yesu be goko zo Kohani Fopara ro roya, 16 'dooko Petero rite tesi dereŋwa kala. 'Dooko taeri'ba se aza uniuniro Kohani Fopara ri ana gofote tesi, atate ŋguti se dereŋwa kala ana ri, ago oloci Petero te goro ya. 17 Ŋguti se dereŋwa kala ana atate Petero ri ekye: “Mi ṛo ko kpa alo aza taeri'bai mano ono ro owo ya?”
Petero zatadrite ekye: “Hwa, ma i'do.”
18 Ki'dwe i'dwe tawi, ago ruindu'bai ndi vookwa'bai be leruyi asi te iṛi si ago edreyite gbikyi lomvoigye, kayi ugu asi owi. Ago Petero oyite ago edrete ànya re, ka ugu asi owi.
Kohani Fopara Eji Yesu te
(Matayo 26:59-66Marako 14:55-64Luka 22:66-71)
19 Kohani Fopara eji Yesu te ta taeri'bai ndaro rota ago ta ŋgaemba ndaro rota. 20 Yesu zatadrite ekye: “Ondoalo matate ṛo miamba ya 'dicini ri, ŋgaemba cini maro ayete ṛo zoitaeriro yasi ago Yekalu ya, vose lidri cini ka kalaoto kigye ya. Mata ta aza alona ko ndrwiro. 21 Nya ma eji etaya? Nyeji lidri se keri ta maro be. Nyeji ànya tase mitibe ànyari ta; ànya niyi tase matabe te.”
22 Ondro Yesu katate nonye oko, alo aza vookwa'bai ro lau ana ca nda te ago atate ekye: “Mi'de be atane Kohani Fopara ri nonye etaya?”
23 Yesu zatadrite ekye: “Ondro ka'do mata ta aza te koziro, nyiti tana 'dicini noŋwa ono ri tana 'do e'diyi. Oko ondro tase matabe ono ndi taŋgye yi, mi'bi ma te etaya?”
24 'Dooko Ana zo nda te embeembero, Kayafa Kohani Fopara re.
Petero Gakala Yesu ro Kpate To'di
(Matayo 26:71-75Marako 14:69-72Luka 22:58-62)
25 Petero dri edrevoya lau ugu asi owivoya oko, 'di azaka atate ndäri ekye: “Mi ṛo ko kpa alo aza taeri'bai mano ono ro owo ya?” Oko Petero gakalate atate ekye: “Hwa, ma i'do.”
26 Alo aza ruindu'ba Kohani Fopara ro ro, diri mano se Petero koga bi na be ätu ana ro, ata ṛo ṛeṛe ejitate ekye: “Inye'do mandre mi ṛo ko nda be ämvu ya ya?”
27 Petero atate kpa to'di ekye: “Hwa.” Ago dori gogo pete.
Ezi Yesu te Pilato Kandra
(Matayo 27:1-2Matayo 11-14Marako 15:1-5Luka 23:1-5)
28 Ṛo kyenoŋboci kyenonosi oko äru Yesu teni zo Kayafa ro yasi ugute zo'desi miri ro wari'ba roya. Drikaca'bai Yudai ro ciyi kote zo'desi miri roya, tana ànya leyite andivo ànyaro o'bane wäṛiro la'bi voro, ta ŋgaonya karama Lävu Odra ro ro onyana rota. 29 Ago Pilato fote tesi ànya re ago ejitate ekye: “Nyà mano ono kicu ta e'di roya?”
30 Ànya zayitadrite ekye: “Aba mä̀nina ṛo ko nda ezine mire ondro aba nda koye ŋgakozi ko owo.”
31 Pilato atate ànyari ekye: “Ka'do inye andivo amiro mìru nda ago mìye vure ndaro ota amiro voro.”
Ànya zayitadrite ekye: “Ale ko ämäri 'diaza ufune.” 32 (Ono a'dote tana ko'ba tase Yesu katabe se nda kaka'da ta odra se nda ka oyebe odrane sina ana ro robe endaro.)
33 Pilato gocite zo'desi miri roya ago zi Yesu te, nda eji nda te ekye: “Mi orivoya 'Bädri'ba Yudai roya?” 34 Yesu zatadrite ekye: “Taeji ono gini miro kode 'di azaka iti ta ni miri ta maro ta ya?”
35 Pilato zatadrite ekye: “Nyusu miro be ma orivoya Yuda yi ya? Lidri modo miro ro ndi kohanii 'desi be ozoyi mi ni märi. Miye e'diyi ya?”
36 Yesu atate ekye: “Miri 'bädri'ba maro ro a'do ko 'bädri ono ro; ondro aba miri 'bädri'ba maro ro ka'do gwo 'bädri ono ro, oso'bai mavo oyenayi kyila ndi ma lagaza ni ma ozovoya drikaca'bai Yudai ro ri. Caoko, Hwa, miri 'bädri'ba maro ro a'do ko noŋwa!”
37 Ago Pilato eji nda te ekye: “Mi orivoya 'bädri'ba yi ya?”
Yesu zatadrite ekye: “Nyata te ŋgye mikye ma orivoya 'bädri'ba yi. Äti ma te ago mikyite 'bädri ono ya ta alo ono ta, ta taŋgye ro atane. Nda se kabe a'do taŋgye ro ka ta maro erina.”
38 Pilato ejitate ekye: “Taŋgye e'diyi ya?”
Ape Vure Yesu rote Ufune
(Matayo 27:15-31Marako 15:6-20Luka 23:13-25)
'Dooko Pilato gofote tesi lidri re ago atate ànyari ekye: “Mäni kote ta aza usune nda koziza. 39 Oko oso ta la'bi amiro ro ronye, ondoalo ma kamba'ba onji ämiri tu karama Lävu Odra ro rosi. Inye'do mile märi 'Bädri'ba Yudai ro onjine ämiri ya?”
40 Ànya zayitadri ndaro te otre si ekye: “Hwa, ko nda! Màle Baraba!” (Baraba orivoya ŋgatopa'ba yi.)
اعتقال يسوع
(متى 26‏:47‏-56، مرقس 14‏:43‏-50، لوقا 22‏:47‏-53)
1 قالَ يَسوعُ هذا الكلامَ وخرَجَ معَ تلاميذِهِ، فعبَرَ وادي قَدْرونَ وكانَ هُناكَ بُستانٌ، فدَخَلَهُ هوَ وتلاميذُهُ. 2 وكانَ يَهوذا الذي أسلَمَهُ يَعرِفُ هذا المكانَ، لأنّ يَسوعَ كانَ يَجتَمِـعُ فيهِ كثيرًا معَ تلاميذِهِ. 3 فجاءَ يَهوذا إلى هُناكَ بِجُنودٍ وحَرَسٍ أرسَلَهُم رُؤساءُ الكَهنَةِ والفَرّيسيّونَ، وكانوا يَحمِلونَ المَصابـيحَ والمشاعِلَ والسّلاحَ. 4 فتقَدّمَ يَسوعُ وهوَ يَعرِفُ ما سيَحدُثُ لَه وقالَ لهُم: «مَنْ تَطلُبونَ؟» 5 أجابوا: «يَسوعَ النّاصِريّ». فقالَ لهُم: «أنا هوَ».
وكانَ يَهوذا الذي أسلَمَهُ واقِفًا معَهُم. 6 فلمّا قالَ لهُم يَسوعُ: «أنا هوَ»، تَراجَعوا ووقَعوا إلى الأرضِ. 7 فسألَهُم يَسوعُ ثانيَةً: «مَنْ تَطلُبونَ؟» أجابوا: «يَسوعَ النّاصِريّ». 8 فقالَ لهُم يَسوعُ: «قُلتُ لكُم: أنا هوَ. فإذا كُنتُم تَطلُبوني، فَدَعُوا هَؤُلاءِ يَذهَبونَ». 9 فتَمّ ما قالَ يَسوعُ: «ما خَسِرتُ أحدًا مِنَ الذينَ وهَبتَهُم لي».
10 وكانَ سِمعانُ بُطرُسُ يَحمِلُ سَيفًا، فاَستَلّهُ وضرَبَ خادِمَ رَئيسِ الكَهنَةِ فَقطَعَ أُذُنَهُ اليُمنى، وكانَ اَسمُ الخادِمِ مَلْخَسَ. 11 فقالَ يَسوعُ لبُطرُسَ: «رُدّ سَيفَك إلى غِمدِهِ! ألا أشرَبُ كأسَ الآلامِ التي جَعَلها لي الآبُ».
يسوع عند حنان وقيافا
(متى 26‏:57‏-58، مرقس 14‏:53‏-54، لوقا 22‏:54)
12 فقَبَضَ الجنودُ وقائِدُهُم وحرَسُ الهَيكَلِ على يَسوعَ وقَيّدوهُ 13 وأخذوهُ أوّلاً إلى حَنّانَ، وهوَ حَمُو قَيافا رَئيسِ الكَهنَةِ في تِلكَ السّنةِ. 14 وقَيافا هذا هوَ الذي أشارَ على اليَهودِ فقالَ: «أنْ يَموتَ رَجُلٌ واحدٌ فِدى الشّعبِ خَيرٌ لكُم».
بطرس ينكر يسوع
(متى 26‏:69‏-70، مرقس 14‏:66‏-68، لوقا 22‏:55‏-57)
15 وكانَ سِمعانُ بُطرُسُ وتِلميذٌ آخَرُ يَتبَعانِ يَسوعَ. وكانَ هذا التّلميذُ مَعروفًا مِنْ رَئيسِ الكَهنَةِ، فدخَلَ دارَ رَئيسِ الكَهنَةِ معَ يَسوعَ. 16 أمّا بُطرُسُ فوقَفَ في الخارِجِ عِندَ البابِ. وعادَ التّلميذُ الآخرُ الذي يَعرِفُهُ رَئيسُ الكَهنَةِ إلى الخارِجِ وكَلّمَ الفتاةَ التي تَحرُسُ البابَ وأدخَلَ بُطرُسَ. 17 فقالَتِ الفتاةُ لِبُطرُسَ: «أما أنتَ أيضًا مِنْ تلاميذِ هذا الرّجُلِ؟» فأجابَها بُطرُسُ: «ما أنا مِنهُم».
18 وكانَ البَرْدُ شَديدًا، فأوقَدَ الخَدَمُ والحرَسُ نارًا وأخذوا يتَدَفّأونَ، ووقَفَ بُطرُسُ يتَدَفّأُ معَهُم.
يسوع عند حنان
(متى 26‏:59‏-66، مرقس 14‏:55‏-64، لوقا 22‏:66‏-71)
19 وسألَ رَئيسُ الكَهنَةِ يَسوعَ عَنْ تلاميذِهِ وتَعليمِهِ، 20 فأجابَهُ يَسوعُ: «كَلّمْتُ النّاسَ عَلانيةً، وعَلّمتُ دائِمًا في المَجامِـعِ وفي الهَيكَلِ حَيثُ يَجتَمِـعُ اليَهودُ كلّهُم، وما قُلتُ شيئًا واحدًا في الخِفيَةِ. 21 فلِماذا تسأَلُني؟ إِسأَلِ الذينَ سَمِعوني عمّا كَلّمتُهُم بِه، فَهُم يَعرِفونَ ما قُلتُ». 22 فلمّا قالَ يَسوعُ هذا الكلامَ، لَطَمَهُ واحِدٌ مِنَ الحَرَسِ كانَ بِجانِبِهِ وقالَ لَه: «أهكذا تُجيبُ رَئيسَ الكَهنَةِ؟» 23 فأجابَهُ يَسوعُ: «إنْ كُنتُ أخطأتُ في الكلامِ، فقُلْ لي أينَ الخَطَأُ؟ وإنْ كُنتُ أصَبْتُ، فلِماذا تَضرِبُني؟»
24 فأرسلَهُ حنّانُ مُوثَقًا إلى قَيافا رَئيسِ الكَهنَةِ.
بطرس ينكر المسيح ثانيةً
(متى 26‏:71‏-75، مرقس 14‏:69‏-72، لوقا 22‏:58‏-62)
25 وبَينَما سِمعانُ بُطرُسُ واقِفٌ هُناكَ يَتَدَفّأُ قالوا لَه: «أما أنتَ مِنْ تلاميذِهِ؟» فأنكَرَ وقالَ: «ما أنا مِنهُم!»
26 فقالَ لَه واحِدٌ مِنْ خَدَمِ رَئيسِ الكَهنَةِ، وكانَ مِنْ أقرباءِ الرّجُلِ الذي قطَعَ بُطرُسُ أذنَهُ: «أما رأيتُكَ معَهُ في البُستانِ؟» 27 فأنكَرَ أيضًا وفي الحالِ صاحَ الدّيكُ.
يسوع عند بـيلاطس
(متى 27‏:1‏-2‏،متى 11‏-14، مرقس 15‏:1‏-15، لوقا 23‏:1‏-5)
28 وأخذوا يَسوعَ مِنْ عِندِ قَيافا إلى قَصرِ الحاكِمِ. وكانَ الوقتُ صَباحًا. فاَمتَنَعَ اليَهودُ مِنْ دُخولِ القَصرِ لِئَلاّ يَتنَجّسوا، فلا يتَمكّنوا مِنْ أكلِ عَشاءِ الفِصحِ. 29 فخَرَجَ إلَيهِم بِـيلاطُسُ وسألَهُم: «بِماذا تَتّهِمونَ هذا الرّجُلَ؟» 30 فأجابوا: «لَولا أنّهُ مُجرِمٌ، لما أسلَمْناهُ إلَيكَ». 31 فقالَ لهُم بِـيلاطُسُ: «خُذوهُ أنتُم وحاكِموهُ حسَبَ شريعَتِكُم». فأجابوا: «لا يَجوزُ لنا أنْ نَحكُمَ على أحدٍ بالقَتْلِ». 32 فتَمّ ما قالَ يَسوعُ مُشيرًا إلى المِيتَةِ التي يَموتُها.
33 فعادَ بِـيلاطُسُ إلى قَصرِ الحاكِمِ ودَعا يَسوعَ وقالَ لَه: «أأنتَ مَلِكُ اليَهودِ؟» 34 فأجابَهُ يَسوعُ: «أتَقولُ هذا مِنْ عِندِكَ، أمْ قالَهُ لكَ آخَرونَ؟» 35 فقالَ بِـيلاطُسُ: «أيهودِيّ أنا؟ شَعبُكَ ورُؤساءُ الكَهنَةِ أسلَموكَ إليّ. فماذا فعَلْتَ؟» 36 أجابَهُ يَسوعُ: «ما مَملكَتي مِنْ هذا العالَمِ. لَو كانَت مَملكَتي مِنْ هذا العالَمِ، لَدافَعَ عنّي أتباعي حتى لا أُسلَمَ إلى اليَهودِ. لا! ما مَملكَتي مِنْ هُنا».
37 فقالَ لَه بِـيلاطُسُ: «أمَلِكٌ أنتَ، إذَنْ؟» أجابَهُ يَسوعُ: «أنتَ تَقولُ إنّي مَلِكٌ. أنا وُلِدْتُ وجِئتُ إلى العالَمِ حتى أشهَدَ لِلحَقّ. فمَنْ كانَ مِنْ أبناءِ الحَقّ يَستَمِـعُ إلى صَوتي». 38 فقالَ لَه بِـيلاطُسُ: «ما هوَ الحقّ؟» قالَ هذا وخرَجَ ثانيَةً إلى اليَهودِ وقالَ لهُم: «لا أجِدُ سَبَــبًا لِلحُكمِ علَيهِ. 39 ولكِنّ العادَةَ عِندَكُم أنْ أُطلِقَ لكُم سَجينًا في عيدِ الفِصحِ. أتُريدونَ أنْ أُطلِقَ لكُم مَلِكَ اليَهودِ؟» 40 فصاحوا: «لا تُطلِقْ هذا، بل باراباسَ». وكانَ باراباسُ لِصّا.