Vure OPI ro Amona lomvo
1 Ono ni tase OPI katabe ta Amona rota owo ekye: “Inye'do Yisaraele ŋgaga ako ya? Inye'do nda drimbi'ba aza ako ya? Tana e'di ànya 'bayi lidri se kayibe lu Milekoma mätu iyi ruyi wari 'bakala Gada ro ro gwo ago riyi gwo 'bakici na yasi niya? 2 Ka'do inye tu ka oye esane se ma'bana lidri 'bakici 'desi Raba, Amona'bai ro 'da kporo kyila ro erine, ago e'bena ànya 'da tandro ro ago azana 'baŋwai ànyaro 'da riya asi si. 'Dooko Yisaraele ogo uruna wari ana 'da kovole ni ànya se kuruyibe ni ànya rigyesi 'do rigyesi. 3 Ami lidri Esebona ro, mi'be kuku! Tana epere Ai te! Ami ndiriŋwa Raba ro mìso boŋgo guniya ro ami lomvo ago mì'be ruṛu. Nyä̀lämu wayiro tiṛi yasi. Tana äruna lu amiro Milekoma 'da midiro, tro kohanii ndi opii anyaro yibe. 4 Ami lidri se ta'diriako ono tana e'di nyà driuŋgyi vodelero amiro ta niya? Nyà taoyi mbara amiro ya ago nyà ata mìkye a'di gotana iyi niya? 5 Mezina turi 'da ämidri ni ànya se cini lamadri amiro yasi iyi resi. Anjana vo ami cini ro 'da. 'Di alo umuna 'da adri ndaro opaza, ago 'diaza a'dona i'do ogone kala kyila'bai amiro ro otone kpa to'dina voaloya.
6 “Oko voigyesi oko mago mologona kandrakado Amona'bai ro 'da kpa to'dina. Ma, OPI, matani.”
Vure OPI ro Edoma lomvo
7 Ono ni tase OPI Mbaraekye katabe ta Edoma rota owo ekye: “Inye'do tavouni te i'do Temana ya ya? Inye'do tavoata'bai ànyaro niyi kote tase oyero tana itine ànyari ya? Inye'do tavouni cini ànyaro kyete ya? 8 Ami lidri Dedana ro, mìza kundu ago mìmu! Nyàda'doru! Tana ma oye zelevoi Esau ro tufune, tana tu esate märi ànya ezaza. 9 Ondro lidri kate doŋgo kono ro topina oko, ànya ebeyi fere na azaka te ice kono ro dri, ago ondro kugu kesate ŋgäkyi si oko, ànya ruyite toto se ànya koleyibe ronye 'do ayani. 10 Oko motopa ŋga zelevoi Esau ro ro te kpeye mandre vo ruda'doro ànyaro te ago ànya unina kote ruda'done. Utufu lidri cini Edoma rote. Alo aza ànyaro e'be kote. 11 Nyè'be kyemvoi amiro mabe, 'dooko mandrena vo ànyaro ndi. Mì'ba ävuzii amiro koyiyi ta maya ayani.
12 “Ondro ka'do ànya se aba si ca ko ezane iyi kumvuyi ŋga be ni kofo taezaro ro yasi, inye'do nyusu amiro be mìrina gindi ezaako ya? Orine amiri azaako i'do, beṛo ämiri ŋga umvune ni kofo se ana yasi! 13 Ma andivo mäṛurute anjioko 'bakici Bozera ro landrena 'da koziro ago tandro ro; lidri uguna 'da ago otrinayi latri 'da ävuruna si. Ago 'baŋwai se cini gbikyi lomvoigyesi iyi a'dona 'da tandro ro äduako. Ma, OPI, matani.”
14 Ma Yeremaya matate makye: “Edoma musu lazo aza teni OPI resi. Nda ezo lazo'ba aza te taitine tu'dei ri kala kyila'bai ànyaro ro ombine ago a'done nja mi gotane. 15 OPI ka oye mi o'bane a'done mbaraako tu'dei lako, ago 'diaza unina ko mi orone. 16 Ŋga gbegbe miro ndi driuŋgyi miro be odo mite. Nya ori kugyii luutui ro yasi, lekuru driku'du'du 'bereŋwai ro yasi; oko miri gica lekuru oso ägyiribi ronye oko, OPI evona mi 'da vuru. OPI atani inye.”
17 OPI atate ekye: “Taezaro se ka oyebe ikyine Edoma dri ana a'dona 'da rritiro amba ago 'dicini se kayibe lävu nasi 'do a'dona lä'bilä'biro ago turituriro. 18 Ŋgase ka oyebe a'done Edoma ri a'dona kpa oso se ka'dobe Sodomo ndi Gomora be ri ana ronye, ondro epere anya te ndi 'ba'desii se lototi iyi be owo. 'Diaza unina ko ogo orine ca toto orine fere lau alona. Ma OPI, matani. 19 Mefona 'da oso ibi kabe efo ni vocoko se Yaradene kalasi 'do yasi kabe oyi le wari se lowo luru be ya 'do ronye, ago ma'bana Edoma'bai 'da umune ndriŋwa ni wari ànyaro yasi. 'Dooko dri'ba se mabe onjina 'do mirina tu'de ana 'da. A'di ojona yi ni mabe ya? A'di ojona ni ozi oyene mabe ya? 'Dimiri'ba eŋwani edrena ni ŋbi mamile ya? 20 Ka'do inye nyeri ta tase marabe lidri Edoma ro lomvo ono ro, ndi tase malebe oyene lidri 'bakici Temana ro ri ono be. Ca ŋgàga ànyaro orona 'da di, ago 'dicini a'dona ndi turi ro ŋgakozi se kabe a'do ànyari ana ta. 21 Kporo o'de Edoma ro o'bana 'bädri cini 'da rukandane, ago erina totre 'da leni Cuku Gyi'desi Okaro yasi. 22 Melina 'da ndriŋwa oso ägyiribi kabe ezi eli vuru ronye ago meperena kufu maro 'da Bozera dri. Tugi ana si kyila'bai Edoma ro a'donayi 'da turituriro oso toko se kabe uti 'do ronye.”
Vure OPI ro Damaseka lomvo
23 Ono ni tase OPI katabe ta Damaseka rota owo ekye: “Lidri se 'bakicii Amata ndi Arepada be roya te orivoya milo'belo'bero tana ànya eriyi lazo kozi te. Milo'be tako drî ànyaro te lwi oso gyi'desi ronye, ago ànya niyi kote loline. 24 Lidri Damaseka ro te orivoya mbaraako ago muyite ni turi ri. Ànya te lomvoluwu be ago tusuro oso toko se kabe uti 'do ronye. 25 'Bakici se likuekye se ka'dobe riyä si ana e'bete kpeye tandro ro. 26 Tugi ana si utufuna agoànji anyaro 'da litiŋwai 'bakici ro drisi, ago utufuna kyila'bai anyaro 'da kpeye. 27 Masona asi 'da tiṛi Damaseka ro dri ago ujena zo'desii miri ro 'Bädri'ba Benadada ro 'da. Ma, OPI Mbaraekye, matani.”
Vure 'Bakala Kedara ro ndi 'Bakici Azora be lomvo
28 Ono ni tase OPI katabe ta 'bakala Kedara rota ndi 'bädri se Azora kabe ni mirina, se Nebukadenezara 'Bädri'ba Babelona ro kopebe ṛe ana rota owo ekye: “Nyògota lidri Kedara ro ago nyùtufu 'bakala se lidri 'buzelesi ro ono! 29 Mìru zoi boŋgoro ànyaro ndi gboko ti ànyaro robe, boŋgoi käläsikala zo boŋgoro ànyaro ndi ŋga cini se zoi boŋgoro ànyaro ya iyibe. Mìru gamelei ànyaro ago nyìtita lidri ri mikye: ‘Turi te orivoya gbikyi ami lomvosi!’
30 “Ami lidri Azora ro, ma OPI, ma ata ämiri umune lozo ago ruda'done. Tana Nebukadenezara 'Bädri'ba Babelona ro äyitate ami lomvo, ago ono ni tase nda käyibe owo ekye: 31 ‘Nyìkyi ri! Mògota lidri se koriyibe londroro ago mbararo ono robe! Tana 'bakici ànyaro teinye dereŋwai ndi gboloi be ako ago kayi ori ṛo teinye gaga ako.’
32 “Mìru gamelei ànyaro ndi ti ànyaro be! Meperena lidri se kayi drikyiri ànyaro drina olona juṛuŋwa kwoi 'da vo cini yasi, ago mezina rueza 'da ànya dri ni lamadri cini ànyaro yasi. 33 Azora a'dona 'da tandro ro äduako, vose kobai orina toto ni kigye. 'Diaza unina ko ogo orine lau ca toto orine fere. Ma OPI, matani.”
Vure OPI ro Elama lomvo
34 Eto 'dimiri Zedekia 'bädri'ba Yuda ro rosi oko, OPI Mbaraekye atate ma Yeremaya ri ta 'bädri Elama ro rota ekye: 35 “Ma OPI Mbaraekye Motoŋgona Kusui Elama ro 'da, ŋgase ko'ba anya be a'done mbararo iyi. 36 Ma'bana oli 'da eline Elama dri ni cuku su cini yasi, ago meperena lidri anyaro 'da cuku cini iyi yasi, ago 'bädri aza a'dona i'do lidri se iyi ri orine osaako kigye. 37 Ma'bana lidri Elama ro 'da a'done turiro kyila'baazii ànyaro milesi, ago lidri se koleyibe ànya tufune iyi milesi. Mutufuna lidri Elama ro 'da kyila kozipara maro si ago mazona kyila'bai 'da ànya dri madale mayona ànya lutu waṛi. 38 Mutufuna 'bädri'bai Elema ro ndi dri'bai ànyaro be 'da, ago ma'bana gyiti maro 'da lau. 39 Kovolesi oko mago ma'bana lidri Elama ro 'da a'done kandrakado be kpa to'di. Ma OPI, matani.”
حكم الرب على بني عمون
1 هذا ما قالَ الرّبُّ على بَني عَمُّونَ‌: «أمَا لِشعب إِسرائيلَ بَنونَ، أو لا وارِثَ لهُم؟ فما بالُ شعبِ الإلهِ مَلكومَ‌ وَرِثَ أرضَ جادَ‌ وسكَنَ في مُدُنِها 2 لذلِكَ تأتي أيّامٌ، يقولُ الرّبُّ، أسمَعُ فيها هُتافَ القِتالِ في رَبَّةَ‌ عاصِمةِ بَني عَمُّونَ، فتَصيرُ تَلا مِنَ الأنقاضِ، وتُحرَقُ قُراها بِالنَّارِ، ويَسلُبُ بَنو إِسرائيلَ سَالِبـيهِم‌، يقولُ الرّبُّ.
3 «وَلْوِلي يا حَشبونُ‌ لأنَّ عايَ‌ دُمِّرَت. أصرُخنَ يا بَناتِ رَبَّةَ وتَحَزَّمْنَ بِالمُسوحِ وا‏ندُبْنَ وطُفْنَ بَينَ الأسيجَةِ، لأنَّ الإلهَ مَلكومَ يَذهَبُ إلى السَّبْـي، هوَ وكَهنَتُهُ ورُؤساؤُهُ جميعا.
4 «ما بالُكِ تَفتَخرينَ بالأوديَةِ، وواديكِ يَفيضُ دَما أيَّتُها الابنَةُ العاصيَةُ، المُتَوكِّلَةُ على كُنوزِها، القائِلَةُ: مَنْ يَهجُمُ عليَّ؟ 5 سأَجلِبُ علَيكِ الرُّعْبَ مِنْ حَوالَيكِ يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ القديرُ، فيُطْرَدُ أَهلُكِ ويَهيمُ كُلُّ واحدٍ على وجهِهِ ولا أحدَ يَجمَعُ الشَّارِدينَ. 6 وبَعدَ ذلِكَ أُعيدُ أمجادَ بَني عَمُّونَ يقولُ الرّبُّ».
حكم الرب على أدوم
7 وقالَ الرّبُّ القديرُ على أدومَ: «أمَا مِنْ حِكمَةٍ بَعدُ في تيمانَ‌؟ هل نَفَدَ الفَهْمُ في بَنيها وزالت حِكمَتُهُم؟ 8 أُهرُبوا. وَلُّوا. إختَبِئوا يا سُكَّانَ دَدانَ‌! سأجلِبُ النَّكبَةَ على الأدوميِّينَ بَني عيسو‌ لأنَّ وقتَ عِقابِهِم حانَ. 9 لو جاءَكِ القاطِفونَ يا أدومُ لكانوا تَركوا في الكَرْمِ بَقيَّةً، أوِ اللُّصوصُ ليلا لكانوا قَنَعوا بِنَهْبِ ما يكفيهِم. 10 أمَّا أنا فأُعرِّي بَني عيسو وأَكشِفُ خَفاياهُم فلا يَقدِرونَ أنْ يَختَبِئوا. وأُدَمِّرُهُم. هُم وذُرِّيَّتُهُم وأنسِباؤُهُم وجيرانُهُم، حتّى لا يَبقى‌ مِنهُم أحدٌ. 11 أُترُكْ أيتامَكَ يا أدومُ فأنا أحيـيهِم، ولتَتَوكَّلْ أرامِلُكَ عليَّ».
12 وقالَ الرّبُّ: «الّذينَ لا يَستَحِقُّونَ أنْ يَشرَبوا كأسَ‌ العِقابِ شَرِبوها الآنَ، فلِماذا أُبَرِّئُكَ أنتَ يا أدومُ؟ لا أُبرِّئك، بل تَشرَبُها أنتَ أيضا، 13 لأنِّي بذاتي أقسَمْتُ، يقولُ الرّبُّ: تَصيرُ بُصرَةُ‌ العاصِمةُ مَثارَ رُعْبٍ وعارا وخَرابا ولَعنَةً، وتَصيرُ جميعُ قُراها خرائِبَ أبديَّةً».
14 سَمِعْتُ نَبَا مِنَ الرّبِّ حَمَلَهُ سفيرٌ إلى الأمَمِ: إجتَمِعوا وا‏هجُموا على أدومَ وا‏نهَضوا لِلقِتالِ. 15 سأجعَلُكِ صغيرةً في الأمَمِ، حقيرةً بَينَ البشَرِ. 16 ضَلَّلَكِ بَطشُكِ وكِبرِياءُ قلبِكِ، أنتِ أيَّتُها السَّاكِنَةُ في شُقوقِ الصَّخرِ بِأعالي الجِبالِ، ومهما تُعَلِّينَ عِشَّكِ كَالنَّسرِ، فأنا أُوقِعُكِ مِنْ هُناكَ. 17 وتكونينَ خرابا، فكُلُّ مَنْ يَمُرُّ بِكِ يُدهَشُ‌ ويَصفِرُ صفيرَ الهُزءِ على جميعِ نكَباتِكِ. 18 وكما في سَدومَ وعَمورَةَ‌ والمُدُنِ المُجاوِرَةِ بَعدَ دَمارِها لا يَسكُنُ فيكِ إنسانٌ ولا يتَغَرَّبُ بشَرٌ يقولُ الرّبُّ.
19 «ها أنا كأسَدٍ يَصعَدُ مِنْ غَورِ الأردُنِّ على مُرتَفَعِ قُطعانٍ خَصيـبٍ انقَضَّ بَغتَةً وأطرُدُهُم مِنها‌ وأُقيمُ علَيها الّذي أختارُهُ. فَمَن مِثلي؟ ومَنْ يُحاكِمُني؟ ومَنِ الرَّاعي الّذي يَقِفُ في وجهي؟ 20 فا‏سمَعوا ما نَوَيتُ بهِ أنا الرّبُّ على بَني أدومَ وما فكَّرْتُ بهِ على سُكَّانِ مدينةِ تيمانَ: حتّى صِغارُهُم يُجَرُّونَ جَرًّا ويَستَولي الرُّعْبُ على مساكنِهِم. 21 مِنْ صوتِ سُقوطِهِم تـتَزَلزَلُ الأرضُ، وصُراخُهُم يُسمَعُ في بَحرِ القَصَبِ. 22 ها هوَ العَدُوُّ كنَسرٍ يَرتَفِعُ ويَطيرُ ويَنشُرُ جناحَيهِ على بُصرَةَ، فتَصيرُ قُلوبُ جبابِرةِ بَني أَدومَ في ذلِكَ اليومِ كقلبِ ا‏مرأةٍ تُعاني المَخاضَ».
حكم الرب على دمشق
23 وقالَ الرّبُّ على دِمشْقَ‌: «تَخزَى حماةُ‌ وأرفادُ‌ لأنَّهُما سَمِعَتا نَبَا فظيعا، وتَذوبانِ مِنَ الرُّعْبِ وتَضطَرِبانِ كالبحرِ الّذي لا يُمكِنُ أنْ يَهدَأَ. 24 تَخورُ قوى دِمشْقَ فتُولِّي هارِبَةً. يَدُبُّ فيها الذُّعْرُ ويَستَولي علَيها الغَمُّ والوجَعُ كا‏مرَأةٍ في المَخاضِ. 25 وَيحَها كيفَ تُهجَرُ تِلكَ المدينةُ المَرِحَةُ‌ 26 وكَيفَ يَسقُطُ شُبَّانُها في ساحاتِها ويَهلِكُ جُنودُها في ذلِكَ اليومِ. 27 وأُشعِلُ نارا في سُورِ دِمشْقَ فتَأْكُلُ قُصورَ بَنهَدَدَ‌ مَلِكِها.
الحكم على قبائل العرب
28 وقالَ الرّبُّ على بَني قيدارَ‌ ومَمالِكِ حاصورَ‌ الّتي قاتَلَها نبوخذنَصَّرُ مَلِكُ بابِلَ: «قوموا ا‏صعَدوا إلى بَني قيدارَ ودَمِّروا أبناءَ المَشرِقِ 29 خُذوا خيامَهُم وغنَمَهُم وستائِرَهُم وجميعَ أدواتِهِم وجِمالَهُم، ونادوا علَيهِم بِالرُّعْبِ مِنْ كُلِّ جهةٍ.
30 «أُهرُبوا سَريعا وا‏ختَبِئوا يا سُكَّانَ حاصورَ، لأنَّ نبوخذنَصَّرَ مَلِكَ بابِلَ نَوى علَيكُم شَرًّا ودَبَّرَ مكيدَةً.
31 «قوموا ا‏صعَدوا إلى أُمَّةٍ مُطمَئِنَّةٍ ساكِنةٍ في أمانٍ، لا أبوابَ لها ولا أقفالَ وسُكَّانُها في عُزلَةٍ. 32 فتُنهَبُ جِمالُها نَهبا وتُسلَبُ مَواشيها الكثيرةُ. وأُبَدِّدُ معَ كُلِّ رِيحٍ أولَئِكَ المَقصوصي الشَّعرِ‌، وأُنزِلُ بهِمِ النَّكبَةَ مِنْ كُلِّ جِهَةٍ يقولُ الرّبُّ. 33 فتَصيرُ حاصورُ مأوىً لِبناتِ آوى، قَفْرا إلى الأبدِ، لا يَسكُنُ فيها إنسانٌ ولا يَتَغرَّبُ بشَرٌ».
على عيلام
34 وقالَ الرّبُّ لإرميا النَّبـيِّ على عيلامَ، في بَدءِ عَهدِ صِدقيَّا مَلِكِ يَهوذا: 35 «سأَكسِرُ قَوسَ عيلامَ‌، مَصدَرَ قُوَّتِها، 36 وأجلِبُ علَيهِمِ الرِّياحَ الأربَعَ مِنْ أطرافِ السَّماءِ الأربعَةِ وأُبَدِّدُهُم معَ الرِّياحِ كُلِّها، ولا تَبقى أُمَّةٌ لا يَلجأُ إلَيها مُهَجَّروهُم. 37 وأُنزِلُ بِسُكَّانِ عيلامَ الذُّعْرَ أمامَ أعدائِهِم وأمامَ الّذينَ يَطلُبونَ حياتَهُم، وأجلِبُ علَيهِمِ الشَّرَّ ونارَ غضَبـي. وأتبَعُهُم بِالسَّيفِ حتّى أَفنيَهُم. 38 وأجعَلُ عرشي في عيلامَ وأُهلِكُ مَلِكَها ورُؤساءَها، 39 لكنِّي في الأيّامِ الآتيةِ أُعيدُ أمجادَها يقولُ الرّبُّ».