Lazo OPI ro Yisaraele'bai ri Ezipeto ya
1 OPI atate ma Yeremaya ri ta Yisaraele'bai se kayibe ori Ezipeto ya, 'bakicii Migedola, Tafanesa, ndi Memefisa be yasi, ago wari Paterosa roya yasi ana rota. 2 OPI Mbaraekye, Lu Yisaraele ro, atate ekye: “Ami andivo mìndre taezaro se mezibe Yerusalema ndi 'bakicii cini Yuda robe dri ana te. Ca le ondro ono ànya drigba orivoya tandro ro, ago 'diaza ri kote ànya yasi 3 tana lidri ànyaro yeyitate koziro ago 'bayi mate a'done kyilaro. Tana ànya loyi tori te lui azaka ri ago induruyite lui se ca ànya ca ami ca zutui amiro kämätuyi kote ana ri. 4 Mugu ruindu'bai maro nebii ezona te amire, se itiyitate ämiri ko amiri ŋgase koziro para ya maro osoro lomvoigye ono oyene. 5 Caoko nyèri tana kote ago mìga bi kote tana ya. Nyè'be taloye koziro amiro tori oloro lui azaka ri ono kote. 6 Ta'dota meda kyila maro ndi yaoso maro be te ago maso asi te 'ba'desii Yuda ro ndi litiŋwai Yerusalema robe drisi. E'be ànya te awi ago tandro ro madale tu ondro ono si.
7 “Ka'do inye, ma, OPI Lu Mbaraekye, Lu Yisaraele ro, yauono ma ami eji makye; Tana e'di nyà ŋgase koziro ono oyena, mile taezaro eziza manoàgo ndi 'ditoko be, ŋgàga ndi ŋgwà luruŋwà be dri, tana lidri amiro kokye robe kpeye ni Yuda ya ya? 8 Tana e'di nyà ma o'ba a'done kyilaro lui edeedero mätuna si ago tori olo si lui se Ezipeto ya, vose nyìkyibe orine kigye ono ya ri niya? Nyà tase ono oyena toto andivo amiro tufuzana, tana tu'de cini se 'bädri ya ono kamawoyi ago kotriyi latri robe ävuru amiro siya? 9 Inye'do nyìjeta ŋga kozi cini se zutui amiro, 'bädri'bai Yuda ro ndi 'ditoko ànyaro yibe, ami ndi 'ditoko amiro be, mìyebe wari Yuda ro yasi ago litiŋwai Yerusalema ro drisi ono tana teya? 10 Caoko ca tu ondro ono si ono nyòlogo andivo amiro kote vuru. Mìro ma kote ago mìri kote ota se cini mozobe ämiri ndi zutui amiro be iyi voro.
11 “Ka'do inye, Ma, OPI Mbaraekye, Lu Yisaraele ro, mago ma'dona 'da kyilaro ami yibe ago mutufuna lidri Yuda ro cini 'da. 12 Mandrena ta lidri Yuda ro se e'bebe oko koleyibe oyine orine Ezipeto ya iyi tana 'da, anjioko mutufuna ànya cini 'da. Vo ànyaro ṛo ci, 'desiro ndi giṛiŋwà ro be, todranayi 'da Ezipeto ya, kyila ya kode ni mä'bu ri. Ànya landrena 'da ŋga kozi ro; lidri mawona ànya 'da ago otrinayi latri 'da ävuru ànyaro si. 13 Mezana ànya se koriyibe Ezipeto ya kai 'da, kpa oso meza Yerusalema be, kyila, mä'bu ndi adravo kozi be si ana ronye. 14 Alo aza lidri Yuda ro se e'bebe ago kikyiyibe orine Ezipeto ya ono ro ri voopane kode orine lidriidriro kode ogone Yuda ya, vose ànya kayi vouṛi ogo orine kigye ana ya te i'do. Ànyari ogone i'do e'be gialo se fere ka oye be umune iyi ayani.”
15 'Dooko vo lidri cini ro se kuniyite 'ditoko ànyaro loyi tori te lui azaka ri, ndi 'ditoko se cini kedreyibe lau ana be, tro Yisaraele'bai se koriyibe telesi Ezipeto ro Paterosa ya ana be, lowa se amba ana vona cini, atayite märi ekye: 16 “Màgazo tase nyitibe ämäri ävuru OPI rosi ono tana erine. 17 Màyena amaro ndi tase cini mà'ba tana be oyene 'do ayani. Màlona tori ndi lu tokoro, 'Bädri'ba Tokoro Vo'buyakuru ro ri, ago màsona vino 'da anya ri, kpa oso ama ndi zutui amaro be, 'bädri'ba amaro ndi dri'bai losi ro amaro yibe, màyebe 'ba'desii Yuda ro yasi ago litiŋwai Yerusalema ro drisi ana ronye. Se 'dooko mà'dote ŋgaonya be nyalakpa, mà'dote ŋgadriamba be, ago mà'dote rriti aza ako. 18 Oko mèdrebe teinye tori oloako 'Bädri'ba Tokoro Vo'buyakuru ro ri ago màso vino beko anya ri ono, mà'dote teinye ŋga aza ako, ago lidri amaro todrate kyila ya ago ni mä'bu ri.”
19 Ago 'ditoko se kai atayite ekye: “Tuse màbe tori olo lu 'bädri'ba tokoro Vo'buyakuru ro ri, ago màso vino be anya ri si, agoi amaro leyitadri ni ämari ambata ndiriŋwa beti lu 'bädri'ba tokoro vo'buyakuru ronye 'do o'bene.”
20 'Dooko matate lidri cini manoàgo ndi 'ditoko se kozayitadri maro be oso inye iyi ri makye: 21 “Tori se mìlobe ami ndi zutui amiro be, 'bädri'bai ndi dri'bai losiro amiro be, ndi lidri wari ana robe 'ba'desii Yuda ro yasi ago litiŋwai Yerusalema ro drisi ana; inye'do mìkye OPI ni tana ko kode nda ije tana teya? 22 OPI ni kote takozi amiro ndi taoye kozi amiro be tana iŋgyine ndra, ta'dota wari amiro te tandro ro ago awi. Ondrena landrete koziro para, ago lidri kate latri otri ävuruna si oso ondro ono ronye. 23 Kandrakozi se yauono ko'debe ikyine ämidri tana mìlo tori te lui azaka ri ago mìye takozi te OPI ri ota cini ndaro oroakona si.”
24 Mititate lidri cini ri, ndi 'ditoko be makye: Nyèri tase OPI kabe atana ono ami lidri Yuda ro se kabe ori Ezipeto ya ono; 25 OPI Mbaraekye Lu Yisaraele ro ka ata ekye: “Ami ndi 'ditoko amiro yibe mi'ba tao'ba lämu'duro te ago nyätite se mikye: ‘Mätina tao'ba se màba be ndi tori olone 'bädri'ba tokoro vo'buyakuru ro ri, ago màsona vino ndi ŋgapäṛi ro ana ndi.’ Ka'do inye nyäti tao'ba amiro ago mìye ri! 26 Oko yauono nyeri tao'ba se ma, OPI, ma'babe ävuru mbaraekye maro si Yudai se cini kabe ori Ezipeto ya ono ri ono makye: Alo aza amiro ri ogone tao'bane ävuru maro si atane ekye: ‘Ma ruäṛu ävuru OPI Lu lidriidriro rosi te i'do alona!’ 27 Mandrena tana 'da anjioko ämiri a'done kandrakozi be ago ko kandrakado, nyotodrana 'da kyila ya kode ni mä'bu ri, madale mìkyena go. 28 Caoko fere amiro se kabe voopa ni odra yasi ogona 'da ni Ezipeto yasi le Yuda ya. 'Dooko 'dise kopavobe iyi uninayi 'da kode ata a'di ro a'do ni taŋgyero, maro kode ànyaro. 29 Ono a'dona 'da taka'daro ro ämiri ma OPI matani anjioko mezana ami 'da vo ono ya, tana mini robe anjioko tao'ba maro se taezaro eziro ämidri ono a'dona 'da taŋgyero. 30 Mozona Ofera 'Bädri'ba Ezipeto ro 'da kyila'baazii ndaro rigye ago ànya se koleyibe nda ufune iyi rigye, kpa oso mozo Zedekia 'Bädri'ba Yuda ro be Nebukadenezara 'Bädri'ba Babelona ro, kyila'baazi ndaro se kolebe nda ufune ana rigye ana ronye.”
كلمة الرب إلى يهود مصر
1 وقالَ الرّبُّ لإرميا: «قُلْ لِجميعِ اليَهودِ السَّاكِنينَ في مَجدولَ‌ وتَحفَنحيسَ ومَمفيسَ‌ وفَتروسَ‌ مِنْ أرضِ مِصْرَ: 2 «قالَ الرّبُّ القديرُ إلهُ إِسرائيلَ: رأيتُم ما جَلَبْتُهُ مِنْ خرابٍ عظيمٍ على أُورُشليمَ وسائِرِ مُدُنِ يَهوذا، وها هيَ اليومَ خِربَةٌ لا ساكِنَ فيها. 3 بِسبَبِ الشَّرِّ الّذي فَعَلهُ شعبُها لِـيتُغيظوني. فأحرقوا البَخورَ وعبَدوا آلِهَةً أُخرى لا يَعرِفونَها هُم ولا أنتُم ولا آباؤُكُم، 4 وأرسَلْتُ إليكُم مِرارا وتَكرارا جميعَ عبـيدي الأنبـياءِ أقولُ لكُم: «إِيَّاكُم وهذا الرِّجْسَ، فأنا أبغِضُهُ». 5 فما سَمِعتُم ولا أصغَيتُم ما تَراجَعتُم عَنْ شَرِّكُم وعَنْ إِحراقِ البَخورِ لآلِهَةِ أُخرى. 6 فا‏نصَبَّ غَيظي وغضَبـي وا‏شتَعلا في مُدُنِ يَهوذا وفي شوارِعِ أُورُشليمَ، فصارَت خَرابا وقَفْرا كما هيَ اليومَ. 7 فالآنَ يقولُ الرّبُّ القديرُ إلهُ إِسرائيلَ: لِماذا تفعَلونَ هذا الشَّرَّ العظيمَ الّذي يَنقَلِبُ علَيكُم، فيَنقَرِضَ الرَّجُلُ والمرأةُ والصَّبـيُّ والطِّفلُ مِنْ بَينِ شعبِ يَهوذا، حتّى لا تَبقى لكُم بَقيَّةٌ؟ 8 لِماذا تُغيظوني بِأَعمالِكُم فتبخِّرونَ لآلِهَةٍ أُخرى في أرضِ مِصْرَ الّتي جِئْتُم إليها لِتَتَغَرَّبوا فيها وتَنقَرِضوا وتَصيروا لَعنَةً وعارا في جميعِ أُمَمِ الأرضِ؟ 9 أنَسيتُم شُرورَ آبائِكُم وشرورَ مُلوكِ يَهوذا ونِسائِهِم‌ وشُرورَكُم وشُرورَ نِسائِكِم في أرضِ يَهوذا وفي شوارِعِ أُورُشليمَ؟ 10 أإلى هذا اليومِ لا تَتَّضِعونَ فلا تَخافونَ ولا تَسلُكونَ في شَريعَتي وأحكامي الّتي أعلَنْتُها لكُم ولآبائِكُم؟
11 «فلذَلِكَ يقولُ الرّبُّ القديرُ إلهُ إِسرائيلَ: سأُواجِهُكُم بِالشَّرِّ فأسحَقُ كُلَّ شعبِ يَهوذا 12 وأمَّا البَقيَّةُ الّذينَ ذَهَبوا إلى أرضِ مِصْرَ لِـيتَغَرَّبوا فيها فسَيَفْنَونَ جميعا هُناكَ ويَسقُطونَ بِالسَّيفِ والجُوعِ ويموتونَ، مِنَ الصَّغيرِ إلى الكبـيرِ، ويَصيرونَ شتيمةً ومَثارَ رُعْبٍ ولَعنةً وعارا. 13 وأُعاقِبُ اليَهودَ السَّاكِنينَ في مِصْرَ كما عاقَبْتُ أُورُشليمَ بِالسَّيفِ والجوعِ والوباءِ، 14 فلا يَفلتُ ولا يَنجو أحدٌ مِنْ بَقيَّةِ يَهوذا الّذينَ ذَهَبوا إلى أرضِ مِصْرَ لِـيَتَغَرَّبوا فيها ثُمَّ يَرجِعوا إلى أرضِ يَهوذا الّتي يَشتاقونَ إلى الرُّجوعِ إليها لِـيَسكُنوا فيها، فهُم لا يرجِعونَ ما عدا قِلَّةً مِنَ الهارِبـينَ».
15 فقالَ لإرميا جميعُ الرِّجالِ العارِفينَ أنَّ نساءَهُم يَحرِقْنَ البَخورَ لآلِهَةٍ أُخرى، وجميعُ النِّساءِ الواقِفاتِ في مَحفَلٍ عظيمٍ، وجميعُ السَّاكِنينَ في فَتروسَ مِنْ أرضِ مِصْرَ: 16 «لا نَسمَعُ لِهذا الكَلامِ الّذي كَلَّمْتَنا بِه بِا‏سمِ الرّبِّ، 17 بل نَعمَلُ بِكُلِّ كلامٍ يَخرُجُ مِنْ أفواهِنا، فنُبَخِّرُ لِمَلِكَةِ السَّماءِ‌ ونَسكُبُ لها قرابـينَ خمرٍ‌، كما عَمِلْنا نحنُ وآباؤُنا‌ ومُلوكُنا ورُؤساؤُنا في مُدُنِ يَهوذا وشوارعِ أُورُشليمَ، فشَبِــعْنا خُبزا وكُنَّا بِـخَيرٍ وما رأينا شَرًّا. 18 ولكِن مُنذُ أهمَلْنا التَّبخيرَ لِمَلِكَةِ السَّماءِ وسَكْبَ الخمرِ لها صِرْنا مُحتاجينَ إلى كُلِّ شيءٍ وفَنينا بِالسَّيفِ والجُوعِ». 19 وقالَتِ النِّساءُ‌: «نحنُ حينَ كُنَّا نُبَخِّرُ لِمَلِكَةِ السَّماءِ ونَسكُبُ لها قَرابـينَ الخمرِ ونَصنَعُ الفَطائِرَ لِعِبادَتِها‌، أكانَ ذلِكَ دونَ رِضى رِجالِنا؟»
20 فقالَ إرميا لِجميعِ الشَّعبِ، رِجالا ونِساءً: 21 مِمَّنْ أجابوهُ بِهذا الكلامِ: «ذلِكَ البخورُ الّذي أحرَقتُموهُ في مُدُنِ يَهوذا وفي شوارِعِ أُورُشليمَ أنتُم وآباؤُكُم ومُلوكُكُم ورُؤساؤُكم والشَّعبُ كُلُّهُ: أما ذكَرَهُ الرّبُّ وخَطَرَ في قلبِهِ؟ 22 فكيفَ كانَ يَقدِرُ على احتِمالِ شَرِّ أعمالِكُم وما فعَلْتُم مِنَ الأرجاسِ حتّى صارَت أرضُكُم خَرابا ومَثارَ رُعْبٍ ولَعنةٍ، لا ساكِنَ فيها. كما هيَ اليومَ. 23 فلأنَّكُم بَخَّرتُم لآلِهَةٍ أُخرى وخطِئتُم إلى الرّبِّ وما سَمعتُم لِصوتِهِ ولا سَلَكتُم في شَريعَتِهِ وأحكامِهِ وفَرائِضِه حَلَّ بكُم هذا الشَّرُّ كُلُّهُ، كما في هذا اليومِ».
24 ثُمَّ قالَ إرميا لِجميعِ الشَّعبِ، وخُصوصا النِّساء: «إِسمَعوا كلامَ الرّبِّ يا شعبَ يَهوذا الّذينَ في مِصْرَ: 25 قالَ الرّبُّ القديرُ إلهُ إِسرائيلَ: أنتُم ونِساؤُكُم‌ حَقَّقْتُم بِأعمالِكُم ما قُلتُموهُ بِكلامِكُم: نَحنُ نَفي بِنُذورِنا فنَحرِقُ البَخورَ لِمَلِكَةِ السَّماءِ ونسكُبُ لها قرابـينَ الخمرِ. إذا، قوموا بِوَفاءِ نُذورِكُم. 26 ولكِنِ ا‏سمَعوا كَلِمَةَ الرّبِّ يا شعبَ يَهوذا السَّاكِنينَ في أرضِ مِصْرَ: أقسَمْتُ با‏سمي العظيمِ أنا الرّبُّ أنْ لا يَحلِفَ با‏سمي بَعدَ الآنَ أحدٌ مِن شعبِ يَهوذا، في جميعِ أرضِ مِصْرَ نقولُ: حيٌّ السَّيِّدُ الرّبُّ. 27 ها أنا أتَرَقَّبُهُم لِلشَّرِّ لا لِلخَيرِ، فيَفنى رِجالُ يَهوذا الّذينَ في أرضِ مِصْرَ بِالسَّيفِ والجُوعِ حتّى آخِرِ رَجُلٍ. 28 ولا يَنجو مِنَ السَّيفِ إلاَّ قِلَّةٌ يَرجِعونَ مِنْ أرضِ مِصْرَ إلى أرضِ يَهوذا فيَعلَمُ بَقيَّةُ شعبِ يَهوذا الّذينَ جاؤوا إلى أرضِ مِصْرَ لِـيَتَغرَّبوا فيها أيُّ كلامٍ يَصدُقُ، أكلامي أم كلامُهُم. 29 وهذِهِ عَلامةٌ لكُم على أنِّي أعاقِبُكُم في هذا المَوضعِ، لِتَعلَموا أنَّ كَلامي علَيكُم لِلشَّرِّ هوَ الّذي يَصدُقُ. 30 «سَأُسَلِّمُ فِرعَونَ حَفرَعَ‌ مَلِكَ مِصْرَ إلى أيدي أعدائِهِ وأيدي الّذينَ يُريدونَ موتَهُ، كما سَلَّمْتُ صِدْقيَّا مَلِكَ يَهوذا‌ إلى عَدُوِّهِ الّذي يَطلُبُ حياتَهُ».