1 Ka'do inye mizi ädrupii äzi amiro “Lidri maro,” ago endreŋwai amiro “Mulu tawi.”
Gomera se Ta'diriako, Yisaraele se Ta'diriako
2 Ŋgwai maro, nyòlo'baru endre amiro ri, nyòlo'baru tana anya kote toko maro, ago ma kote ago anyaro. Nyàta anyari ronyi oye e'bene ago taoye ago drisi e'bene. 3 Tana ukyi mototri anya 'da bägyulu ro oso tuse äti anya be si ronye. Ma'bana anya a'done oso wari awiro ago vocowa ronye, ago anya odrana 'da ni gyilu ri. 4 Ma'dona 'da yauni ako ŋgwai anyaro ri, tana ànya orivoya ŋgwai ronyi'ba ro. 5 Endre ànyaro ye ta ronyi rote ago kwo ànya te driupi ya. Andivo anyaro atate ekye: “Moyina 'da ànya se kuluyi ma be re, se ozonayi ŋgaonya ndi gyi be, boŋgo kpulufuro ndi 'bilindriro be, ido ice ido ro ro ndi vino be 'da märi.”
6 Ka'do inye ma'bena aga ndi kukyi si aree liti anyaro yasi; ago mabena tiṛi ndi ŋgulu ukyi anya usu liti 'da. 7 Anya umuna 'da 'dise kulu anya be iyi vo, oko otana vo ànyaro ko. Anya uṛina ànya 'da, oko usuna ànya ko. 'Dooko anya atana 'da ekye: “Mate ugu ogo kovole ago käti maro re, tana sedri ma orivoya kadopara ndrani se ma'dobe yauono ri.”
8 Ago anya ni kote anjioko ma ni se kozo inya, vino ndi ido ice ido ro robe, mo'di ndi logo läguläguro cini be anyari mätu oyeza sina Bala ri owo. 9 Ka'do inye tu jalia rosi märuna ŋgapäṛi maro inya ro, ndi vino robe 'da, ago märuna boŋgo kpulufuro ndi 'bilindriro be se mozobe anya ri osone 'do 'da. 10 Matrina anya 'da bägyulu ro 'dise kulu anya be iyi milesi, ago 'diaza alo opana anya koni märigye si. 11 Ma'bana riyä cini anyaro 'da riyä karama cini ro ndi karama cini imba to'di robe, ndi karama Sabata ro anyaro be, ndi karama cini anyaro lämu'duro ta mätu rota be. 12 Motogana ice kono ro anyaro ndi ice kyi'du ro anyaro be 'da, se anya atate ekye kwoi päläti iro, anya se kuluyi yibe iyi ozoni iri. Motozana ämvu kono ro ndi ämvu ice doŋgo ro anya ro be 'da a'done vocowaro, koronyai vocowaro onyana ànya 'da. 13 Mezana anya 'da ta tuse anya koye karama be Balai ri 'do rota, tuse anya za ŋga tägyi tagyiriro te Bala ri ago anya ega andivo anyaro te mäŋgusi ndi 'bela kati läguläguro anyaro be si, ago sote 'dise kulu anya be iyi vo, ago ije ta maro te. OPI atani nonye.
Ŋgalu OPI ro Lidri ndaro ri
14 Ka'do inye ma oyete anya iywene ago ugune vocowa ya; ago matana 'da anyari ata ŋgalu rosi. 15 Mozona ämvu kono ro 'da kovole anyari ago ma'bana Vodelero Rriti ro 'da käläsi mio'ba ro ro. Ago ni nasi anya ogo oyena ta 'da oso tu ombato'di anyaro rosi, oso tuse anya kefobe ni Ezipeto yasi ronye. 16 Tu ana si ma OPI makye anya ogo uzina ma 'da ago anyaro, anya uzina ma ko tona Bala anyaro. 17 Manana ävuru Balai ro 'da ni anya kalasi ago ogone anyari ävuru Bala ro uzine te i'do tona.
18 Ago tu gi ana si ma'bana tao'baro 'da ämiri koronyai cini vocowaro, arii cini ndi ŋgaŋwa se cini kabe loŋgoloŋga gyini drisi be. Manana kusui; bandoi kyilaoye ro be 'da ni 'bädri yasi, ago ma'bana lidri maro ndi orine londroro.

19 Yisaraele, ma'bana mi 'da a'done toko ro märi äduako;
taŋgye si ago ta'diri si;
ŋgalu 'duro si ago yauni si.
20 Mätina tao'ba maro ndi ta'diri si,
ago minina ma 'da anjioko ma ni OPI owo.
21 Ago tu gi ana si ma OPI mazana mätui lidri maro Yisaraele ro tadrina 'da.
Ma'bana 'bu 'da u'dine gyini dri.
22 Gyini owana inya ago vino ndi ice ido ice ro robe 'da lidri maro ri.
23 Ago ma'bana lidri maro 'da orine wari ono ya ago ma'bana ànya 'da a'done ŋgaamba be.
Maka'dana ŋgalu 'da ànya se äzibe “Uluko” iyi ri,
ago matana 'da ànya se äzibe “Ko Lidri Maro” 'do ri
makye: “Ami orivoya lidri maro,”
ago ànya ozanayi tadri 'da ekye: “Mi orivoya Lu amaro.”
وعد بالسعادة
1 سيكونُ عددُ بَني إِسرائيلَ كرَملِ البحرِ الّذي لا يُقاسُ ولا يُعَدُّ، وفي المَوضِعِ الّذي قيلَ لهُم فيهِ: ما أنتم بِشعبـي، يُقالُ لهُم: أنتُم أبناءُ اللهِ الحَيِّ‌. 2 ويجتَمِـعُ بَيتُ يَهوذا وبَنو إِسرائيلَ‌ جميعا ويَختارونَ لهُم رئيسا واحدا، ويَنمَونَ في أرضِهِم‌، فيكونُ اليومُ الّذي يَزرَعُهُم فيهِ اللهُ يوما عظيما. 3 فقولوا لإِخوَتِكُم وأخَواتِكُم‌ بَني إِسرائيلَ: «أنتُم شعبـي، وأنا أرحَمُكُم».
إسرائيل الزانية
4 حاكِموا أمَّكُم، حاكِموها فما هيَ ا‏مرَأتي، ولا أنا رَجُلُها، لِتُزيحَ زِناها‌ عَنْ وجهِها، وفِسقَها مِنْ بَينِ ثَديَيها 5 لِئلاَّ أفضحَ عُريَها وأرُدَّها إلى أصلِها كما كانَت يومَ ميلادِها، وأجعلَها كقَفرٍ وأقطعَ عَنها المطَرَ كأرضٍ قاحِلةٍ، وأُميتَها بالعطَشِ. 6 ولا أرحمُ بَنيها، فهُم بَنو زِنىً‌ 7 لأنَّ أُمَّهُم زَنَت. تِلكَ الّتي حَبِلَت بِهِم عَمِلَت أعمالا مُشينةً. قالَت: «أتبَعُ عُشَّاقي الّذينَ يُعطونَني خُبزي ومائي وصوفي وكتاني وزَيتي وشرابـي».
8 لِذلِكَ سأُسَيِّجُ طريقَها بِالشَّوكِ، وأُحَوِّطُهُ بِـحائطٍ فَلا تَجِدُ سَبـيلَها. 9 فتَتبعُ عُشَّاقَها ولا تَلحَقُ بِهِم، وتَطلُبُهُم فلا تَجدُهُم، فتقولُ: «أذهَبُ وأرجِـعُ إلى رَجُلي الأوَّلِ لأنَّ حاليَ معَهُ كانَت خيرا مِما هيَ علَيهِ الآنَ».
10 هيَ لا تَعرِفُ أنِّي أنا أعطَيتُها القمحَ والخمرَ والزَّيتَ، وأكثَرْتُ لها الفِضَّةَ والذَّهبَ فصنعْتُ مِنهُما تِمثالا لِبَعلٍ. 11 فلذلِكَ أستَعيدُ مِنها قمحي في وقتِه وخمري في مَوعِدِه، وأنزِعُ عَنها صوفي وكتَّاني اللَّذَينِ تكْسو بِهِما عَورَتَها. 12 فأكشِفُ جسَدَها كُلَّهُ أمامَ عيونِ عُشَّاقِها، وما مِنْ أحدٍ يُنقِذُها مِنْ يَدي، 13 وأُبطِلُ كُلَّ سُرورِها وأعيادِها ورؤُوسِ شُهورِها وسُبوتِها وكُلَّ ا‏حتِفالاتِها، 14 وأُدَمِّرُ كَرمَها وتينَها ممَّا قالَت هوَ أُجرَتي الّتي نِلتُها مِنْ عُشَّاقي، وأُصَيِّرُهما وَعرا فيَأكُلُهُما وَحشُ البرِّيَّةِ. 15 وأُعاقِبُها على الأيّامِ الّتي كانَت تُبَخِّرُ فيها لِلبَعلِ وتـتَزَيَّنُ بِأساورِها وحُليها وتَتبَعُ عُشَّاقَها وتَنساني. هكذا قالَ الرّبُّ.
محبة الرب لشعبه
16 لِذلِكَ سأفتِنُها وأجيءُ بِها إلى البرِّيَّةِ وأخاطِبُ قلبَها. 17 وهُناكَ أُعيدُ إليها كُرومَها، مِنْ وادي عَكورَ‌ إلى مَدخَلِ تَقْوةَ، فتَخضَعُ لي هُناكَ كما في صِباها وفي يومِ صُعودِها مِنْ أرضِ مِصْرَ. 18 في ذلِكَ اليومِ أقولُ أنا الرّبُّ، تَدعوني زَوجي، ولا تَدعوني بَعلي مِنْ بَعدُ، 19 لأنِّي سأُزيلُ ا‏سمَ البَعلِ مِنْ فَمِها، فلا تَذكُرُهُ مِنْ بَعدُ بِا‏سْمِهِ. 20 وأقطَعُ لها عَهدا في ذلِكَ اليومِ معَ وَحشِ البرِّيَّةِ وطُيورِ السَّماءِ وزَحَّافاتِ الأرضِ، وأكسِرُ القَوسَ والسَّيفَ وأدَواتِ الحربِ مِنَ الأرضِ وأجعلُها تَنامُ في أمانٍ. 21 وأتزَوَّجُكِ إلى الأبدِ. أتزَوَّجُكِ بِالصِّدقِ والعَدلِ والرَّأفَةِ والرَّحمةِ، 22 أتزَوَّجُكِ بِكُلِّ أمانةٍ، فتَعرِفينَ أنِّي أنا الرّبُّ.
23 وفي ذلِكَ اليومِ أستَجيـبُ، يقولُ الرّبُّ، لِلسَّماواتِ، والسَّماواتُ تستَجيـبُ لِلأرضِ‌، 24 والأرضُ تستَجيـبُ لِلقمحِ والخمرِ والزَّيتِ، وهذِهِ كُلُّها تستَجيـبُ ليَزرَعيلَ‌. 25 وأزرَعُ شعبـي في الأرضِ وأرحمُ «لا رَحمةَ» وأقولُ لِـ «لا شعبـي»‌، أنتَ شعبـي وهوَ يقولُ لي: أنتَ إلَهي‌.