Ogo Ädrupii Yosepa ro ro Ezipeto ya Benjamina be
1 Mä'bu 'dete kozipara 'bädri Kanana roya. 2 Ago ondro katidri Yakoba ro kondeyi inya se ànya keziyibe ni Ezipeto yasi ana te oko, Yakoba atate ŋgwàagoro ndaro ri ekye: “Mìgo ŋgaonya fere ogye ämäri.”
3 Yuda atate ndäri ekye: “Mano gi ana katabe ämäri ekye ämäri mi iro ondrene te i'do e'be gialo ädrupi amaro a'dona lutu tro ama yibe. 4 Ondro ka'do mizo ädrupi amaro te ama yibe mòyina ndi ŋgaonya ogyene miri. 5 Oko ondro ka'do mizo nda kote, ämäri oyine te i'do; tana mano ana katabe ämäri ekye ämäri mi iro ondrene te i'do e'be gialo ädrupi amaro a'dona lutu tro ama yibe.”
6 Yakoba atate ekye: “Tana e'di mìye ta gwo koziro märi nonye; mì'de gwo atane mano ana ri mìkye ädrupi iro aza kpa orivoya niya?”
7 Ànya zayitadrite ekye: “Mano ana ejitate liyaro tauni si ta andivo amaro rota ndi ta zelevoi amaro robe ekye: ‘Inye'do täpi amiro dri gi orivoya lidriidri roya? Inye'do ädrupi amiro azana gibe ya?’ Ago mìti tavona te ndäri taeji iyi voro. Inye' do mä̀nina eŋwanye makye nda ka oye atane ekye: ‘Nyèzi ädrupi amiro tro ami yibe ya?’ ”
8 Ago Yuda atate täpi ndaro ri ekye: “Mizo ŋgaga 'do mabe, 'dooko màŋgana mòyina ndi, ukyi motodra 'da ndi ŋgàga giṛiŋwa amaro yibe. 9 Ma'dona ndi ni vo ndaro ondre'bana ro, nyejina ta ndaro teni mäsisi. Ondro ka'do mologo nda kote mire, ago ma'ba nda kote mikandra oko, 'dooko ma teni 'dise kozine tana ro rriro owo. 10 Aba mà'de ko leyene nonye aba ono màba te le perena ritu.”
11 Ago täpi ànyaro Yakoba atate ànyari ekye: “Ka'do inye mìye ta ono, nyòtope doŋgo azaka kado 'bädri ono ro gbolo amiro ya, nyùgu ŋgapäṛi ro mano ana ri, ido tägyi ndeṛiekye, kishwe ice ro fere, epe fere, koto'boŋwà tägyi ŋgutruro, doŋgo se äzibe pisetakio ndi alemonda 'do be. 12 Ago mìru parata akpaakparo ami yibe, anjioko ṛirina ni se ologobe gbolo amiro kalasi 'do; kode a'dona tana jeuje. 13 Ago mìru ädrupi amiro kpa kigye, mìŋga mìgo teri mano ana re. 14 Lu Mbarapara ko'ba ya mano ana ro kuni ami lomvo, tana nda kologo ädrupi se amiro ana robe kovole ndi Benjamina be. Ondro ka'dote märi ŋgàga maro kwoi ijene mije teri.”
15 Ndi 'di kai ruyi ŋgapäṛi iyi te, ago ruyi parata akpaakparo kpate tro ànya yibe, ndi tro Benjamina be. Ago ŋgayi oyiyite Ezipeto ya, ago ka'dayi andivo ànyaro te Yosepa ri.
16 Ondro Yosepa kondre Benjamina te ànya yibe oko, nda atate ruindu'ba 'desi zo ndaro ro ri ekye: “Nyugu lidri iyi zoya märigä, mifu koronya 'ba ro aza, ago nyala'di ŋgaonya nja, tana ànyari ŋgaonya onyane mabe kitudiri si.” 17 Ago ruindu'ba ana yete oso Yosepa katabe ronye, ago nda ezi ànya te zo Yosepa roya.
18 Ondro ezi ànya te zo ya oko, ànya a'doyite turiro ago usuyitate ekye: “Ezi ama noŋwa ono ta parata se ologobe gbolo amaro kalasi tu käti ana si ana tana ro, tana ànya leyi ama gotane, doŋgyii amaro urune ago ama o'bane iyeäṛii ro ndäri.” 19 Ago ànya ishweyite ti ruindu'ba 'desi ana re, ago atayite ndäri käläsi kala ekye: 20 “'Desi kätina mìkyi ndi le noŋwa ŋgaonya ogyene. 21 Ondro màsate vo loliro ya oko mä̀pi gbolo amaro kalana te, ago mano alo usu parata iro gi gbolo iro kala, mùsu parata amaro gi drina dri. Ago yauono màgo mòlogote ni miri no. 22 Ago mèzi parata kinjo kpa tro kigye ŋgaonya ogyezana. Mä̀niko kode a'di logo parata amaro ni gbolo amaro yasi.”
23 Ruindu'ba ana atate ekye: “Nyòlo'be mi ko. Nyùturi ko. Lu amiro, Lu täpi amiro ro 'ba parata 'do ni gbolo amiro yasi ämiri. Mä̀ru parata amiro te.” 'Dooko nda lofo Simeona te tesi ànyare.
24 Ago ruindu'ba ana ugu ànya te zo ya, ago ozo gyi te ànyari, pa ànyaro ojaza; ago nda ozo ŋgaonya te doŋgyii ànyaro ri. 25 Ago ànya 'bayi ŋgapäṛi ànyaro te nja ozone Yosepa ri ondro nda kesate kitudiri si owo; tana ànya eriyi tate ekye ànyari ŋgaonya onyane lau nda be.
26 Ondro Yosepa kegote 'bäru oko, ànya eziyi ŋgapäṛi se ànya be sina ana te ndare zo ya, ago ediyi andivo ànyaro te vuru gyini dri nda kandra. 27 Ndi nda eji a'do kado ànyaro tana te ekye: “Inye'do täpi amiro agoambago ro se nyàta tana be 'do gi kado ya? Inye'do nda drigba gi lidriidriro ya?”
28 Ànya zayitadrite ekye: “Ruindu'ba miro täpi amaro gi kado, nda dri gi lidriidriro.” Ago ànya ediyi drî ànyaro te vuru yeyi taoro te.
29 Ondro Yosepa kondre ädrupi ndaro Benjamina te oko, nda atate ekye: “Inye'do ono ni ädrupi täduŋwa amiro se nyàta tana be märi 'do owo ya? Lu ka'do yauni be miri ŋgwa maro.” 30 'Dooko Yosepa ŋgate ndriŋwa, tana ta ädrupi ro lu tawi nda lomvo ago nda oyi cite zo ndaro ya, ndi liyite lau. 31 'Do vosi nda ja mi ndaro te, ago ka'da tusu ndaro kote, ndi nda atate ŋgaonya ezine. 32 Ago ànya 'bayi tara'biza ŋgaonya ro ndaro te iṛe, ago ädrupii ndaro ro kpa iṛe. Ago Ezipeto'bai se kayibe ro ŋgaonya nda be ri kpa iṛe; tana ukyi Ezipeto'bai onya ŋgate Ebere'bai be, tana Ezipeto'bai ri ŋgaonyane Ebere'bai be orivoya taenji yi. 33 Ädrupii ndaro riyite nda mile ba a'do uti ro voro, etoni ŋgwa kayoŋwa ya le se täduŋwa ro 'do ya. Ondro ànya kondreyi ora se ara ànya be ana te oko, ànya londreyi vote iyi misi larolaro ro. 34 Ago alanji ŋgaonya te ànyari ni tara'biza Yosepa ro drisi, oko ŋgaonya Benjamina ro ozote ndra oso perena nji ronye ni azii ro drisi. Ta'dota ànya nyayi ŋgate ago mvuyi ŋgate ndi a'doyite yai'dwesi tro nda be.
عودة بني يعقوب ومعهم بنيامين
1 ولكِنَّ الجُوعَ ا‏شتَدَّ في الأرضِ. 2 فلمَّا فرَغوا مِنْ أكْلِ القمحِ الّذي جاؤوا بِه مِنْ مِصْرَ، قالَ لهُم أبوهُم: «إرجِعُوا ا‏شتَرُوا لنا قليلا مِنَ الطَّعامِ». 3 فأجابَه يَهوذا: «لكِنَّ الرَّجُلَ هَدَّدَنا وقالَ: لا تَرَونَ وجهي إلاَّ وأخوكُم معَكُم. 4 فإنْ أرسَلْتَ أخانا معَنا نزَلْنا وا‏شتَرَينا لكَ طَعاما، 5 وإنْ لم تُرسِلْهُ لا ننزِلُ، لأنَّ الرَّجُلَ قالَ لنا: لا ترَونَ وجهي إلاَّ وأخُوكُم معَكُم». 6 فقالَ يعقوبُ: «ولماذا أسأْتُم إليَّ وأَخبَرتُمُ الرَّجُلَ أنَّ لَكُم أخا آخَرَ؟» 7 قالوا: «سألَ الرَّجُلُ عنَّا وعَنْ عَشيرَ تِنا وقالَ: هل أبوكُم حَيٌّ بَعدُ؟ وهل لَكُم أخٌ؟ فرَدَدْنا لَه الجوابَ، فكيفَ كُنَّا نعرِف أنَّه سيَقولُ: أحضِروا أخاكُم؟»
8 وقالَ يَهوذا لأبِيه: «أرسِلِ الصَّبـيَّ معي حتّى نقومَ ونمضي، فنحيا ولا نموتُ نحنُ وأنتَ وأطفالُنا جميعا. 9 أنا أضمَنُه. ومِنْ يَدي تَطلبُهُ. إنْ لم أعُدْ بِه إليكَ سالما، فأنا مُخْطِـئٌ إليكَ طُولَ الزَّمانِ. 10 ولولا أنَّنا أضَعْنا وقتَنا، لكُنَّا الآنَ رَجَعْنا مرَّتينِ».
11 فقالَ لهُم أبوهُم: «إنْ كانَ لا بُدَّ مِنْ ذلِكَ فا‏فْعلوه. خُذُوا مِنْ أطيـبِ فاكِهَةِ الأرضِ في أوعيتِكُم وا‏حمِلْوها هديَّةً إلى الرَّجُلِ. خُذُوا شيئا مِنَ البَلْسَمِ، وشيئا مِنَ العسَلِ ومِسْكا وعِلْكا وفُستُقا ولَوزا. 12 وخُذوا معَكُم فِضَّةً أُخرى في أيديكُم: والفِضَّةُ المَرْدودَةُ في أفواهِ عِدالِكُم رُدُّوها معَكُم، فرُبَّما كانَ ذلِكَ سَهْوا. 13 وخُذُوا أخاكُم وقوموا ا‏رجعُوا إلى الرَّجُلِ، 14 واللهُ القديرُ يجعَلُ الرَّجُلَ يرحَمُكُم فيُطلِقُ لكُم أخاكُم الآخرَ وبنيامينَ وإنْ فَقَدْتُ بَنيَّ أكونُ فَقَدْتُهُم».
15 فأخَذَ الإخوةُ هذِهِ الهديَّةَ، وأخَذُوا فِضَّةً أُخرى في أيدِيهِم وبنيامينَ وقامُوا ونزَلوا إلى مِصْرَ ووقَفوا في حَضْرةِ يوسُفَ. 16 فلمَّا رأَى يوسُفُ بنيامينَ معَهُم قالَ لِوَكِيلِ بَيتِه: «أَدخِلْ هؤلاءِ الرِّجالَ إلى البَيتِ وا‏طبُخْ طَعاما وهَيِّئهُ ليأكُلوا معي عِندَ الظُّهرِ». 17 فأدخَلَهُمُ الرَّجُلُ إلى البَيتِ كما أمرَهُ يوسُفُ.
18 فخافوا لمَّا دخَلوا إلى بَيتِ يوسُفَ وقالوا: «أَدخَلَنا إلى هُنا بِسبَبِ الفِضَّةِ الّتي رُدَّت في عِدالِنا أوَّلَ مرَّةٍ ليستَضعفَنا ويَنقَضَّ علَينا ويأخُذَنا عبـيدا ويأخُذَ حميرَنا». 19 فتَقَدَّموا إلى وَكِيلِ بَيتِ يوسُفَ وقالوا لَه عِندَ بابِ البَيتِ: 20 «إسمَعْ يا سيِّدي، نزَلْنا إلى مِصْرَ أوَّلَ مرَّةٍ لِنشتَريَ طَعاما، 21 فلمَّا توَقَّفنا للمَبِيتِ في طريقِ عَودَتِنا، فَتَحْنا عِدَالَنا فوَجَدَ كُلُّ واحدٍ مِنَّا فِضَّتَهُ في فَمِ عِدْلِهِ بِكامِلِ وَزنِها، فرَدَدْناها معَنا 22 وجِئنا بِفِضَّةٍ أُخرى مَعَنا لِنَشتَرِيَ طَعاما، ونحنُ لا نعرِفُ مَنْ وضَعَ فِضَّتَنا في عِدَالِنا». 23 فقالَ الرَّجلُ: «سلامٌ لكُم. لا تخافوا. إلهُكُم وإلهُ أبـيكُم رَزَقَكُم كَنزا في عِدَالِكم، وأمَّا فِضَّتُكم فصارَت عِندي». ثُمَّ أخرَجَ إليهِم شِمعونَ 24 وأدخَلَهُم إلى بَيتِ يوسُفَ، وأَعطاهُم ماءً لِـيغسِلوا أرجُلَهم وعَلَفا لِحميرهِم. 25 وهيَّأوا الهديَّةَ ليوسُفَ حينَ يَجيءُ عِندَ الظُّهرِ، لأنَّهُم سَمِعوا بِأنَّهم سيأكُلونَ طَعامَهُم هُناكَ.
26 ولمَّا جاءَ يوسُفُ إلى البَيتِ قَدَّموا إليه الهديَّةَ الّتي معَهُم وسجَدوا لَه إلى الأرضِ. 27 فسألَهُم عَنْ سلامَتِهِم وقالَ: «هل أبوكُمُ الشَّيخُ الّذي ذَكَرتُموهُ لي في سلامٍ؟ أحيٌّ هوَ بَعدُ؟» 28 قالوا: «أبونا يا سيِّدي في سلامٍ، وهوَ حَيٌّ بَعدُ». وا‏نحَنَوا لَه ساجدينَ. 29 فرَفَعَ عينَيهِ ونظَرَ إلى بنيامينَ أخيهِ ا‏بنِ أُمِّهِ وقالَ: «أهذا أخوكُمُ الصَّغيرُ الّذي ذَكَرتُمُوه لي؟» وقالَ لَه: «يتَحَنَّنُ اللهُ علَيكَ يا ا‏بْني». 30 ثُمَّ أسرَعَ يوسُفُ إلى الخارِجِ لأن قلبَه حَنَّ على أخيهِ وطَلَبَت نفْسُه البُكاءَ، فدخَلَ إلى غُرفتِهِ وبكَى هُناكَ. 31 ثُمَّ غسَلَ وجهَهُ وخرَجَ وتَمالَكَ نفْسَه وقالَ: «قدِّمُوا الطَّعامَ». 32 فقَدَّموا لَه وحدَهُ، ولهُم وحدَهم، ولِلمِصْريِّينَ الآكِلينَ عندَه وحدَهُم. لأنَّ المِصْريِّينَ لا يَجوزُ لهُم أنْ يأكُلوا معَ العِبرانيِّينَ لِئلاَّ يتَنَجَّسوا. 33 وجلَسَ الإخوَةُ قُدَّامَهُ، كُلُّ واحدٍ في مَرتَبتِهِ: البِكْرُ أوَّلا والصَّغيرُ آخِرا، فنَظَرَ القَومُ بَعضُهُم إلى بَعضٍ مُتَعَجِبـينَ. 34 وأرسَلَ يوسُفُ بَعضَ الطَّعامِ مِنْ مائِدَتِهِ إليهِم، فكانَت حِصَّةُ بنيامينَ خَمْسَةَ أضعافِ حِصَّةِ الواحدِ مِنهُم. وشرِبوا معَهُ حتى سَكِروا.