Tao'ba Uti Yisika ro ro Abarayama ri
1 OPI loforute Abarayama ri vudi alokado Mamere ro zele; 'dooko nda orivoya käläsi zo boŋgoro ndaro roya, tana ni eme kitu ro ri. 2 Nda keŋga mi ndaro te oko, nda ndre lidri nätu te edrevoya lau. Dori ondro nda kondre ànya te oko, nda mute drî ànyaro utune ndi nda ändite vuru ànya kandra, 3 nda atate ekye: “'Desii maro, ondro ka'do ta maro kusi ami ndi, rägu cu nyälävu ko loliako 'ba ma ruindu'ba amiro ro yasi. 4 Mì'ba mezi gyiŋwa aza pa amiro ojazana ago nyòloli dri ce ono zele, 5 tana ma oye dri ambataŋwa aza ezine ämiri ami tombazana, 'dooko mì'de gwo lävune, tana oso nyìkyibe te le 'ba maro ya ono ni kado.”
'Dooko ànya logoyitate ekye: “Aro'boya, miye ndi oso nyatabe ono ronye.”
6 Abarayama mute tiaŋwa zo boŋgoro ya ago atate Sara ri ekye: “Nyojo koma kyira ro nätu ndrindri, miŋga yana gyi si mi'be ambata ro.” 7 'Dooko Abarayama oyite kägyi ya, ago ru ti joroŋwa omba to'diŋwa rote, ago ozote ruindu'ba aza rigye oyine edene ndrindri. 8 Nda ru ido kosa ro ti ro leyi ndi iza ti joroŋwa se nda kala'dibe ana robe te ndi 'ba ŋgaonya te ànya kandra, nda edrete lototi ànya re ce se ana zele, nda modo indurute ànyari, ndi ànya nya ŋga te.
9 'Dooko ànya ejiyi nda te ekye: “Toko miro Sara eŋwaro ya?” Ago nda zatadrite ekye: “Anya orivoya zo boŋgoro ya.”
10 Alo aza ànyaro atate ekye: “Ndroazi wari nonye oko mègona 'da kpa to'dina amire, ago toko miro Sara a'dona 'da ŋgwa be.”
Sara eri ata se ana teni käläsi zo boŋgoro ro kala se orivoya nda kundusi. 11 Abarayama ndi Sara be deyite tipari, ago la'bi Sara ro a'do 'ditoko ro voro kyete. 12 Ta'dota Sara gu andivo iro te ekye: “Madete pari, ago ago maro de kpate pari ono, riyä maro gibe du mano ago be ya?”
13 'Dooko OPI eji Abarayama te ekye: “Tana e'di Sara gute ago atate ekye: ‘Gindi endaro mätina ŋgwa gindi odeodero nonye niya?’ 14 Inye'do ŋga aza gindi orivoya rritiro OPI riya? Oso matabe ronye ndroazi oko, megona 'da amire, tuse anjibe ya ago Sara a'dona 'da ŋgwa be.”
15 'Dooko Sara gakalate ekye: “Mägu ko'de,” tana anya te turiro, oko nda ekye: “Hwa, migu ni.”
Mätu Abarayama ro ta Sodomo rota
16 'Dooko lidri se kai ŋgayi oyiyite ni nasi le vo aza ya, se ànya uninayi ndi voondrene Sodomo ya. Abarayama 'ba vo ànyari te le liti ya. 17 'Dooko OPI atate ekye: “Mänina ko tase ma oyebe oyene ono da'done ni Abarayama ri. 18 Se zelevoi ndaro ka oye a'done tu'de 'desi ro ago mbaraekye, se ma oye tu'de cini 'bädri ro äṛune nda si. 19 Tana manji nda ni, nda o'bana ŋgàga ndaro ndi zelevoi ndaro be 'da ma orone ago tase ŋgye ago 'diri oyene. Ondro ka'do ànya koyeyite oso inye, mayena tase, ma'ba tana be oyene Abarayama ri ono ndi.”
20 'Dooko OPI atate Abarayama ri ekye: “Ikicu Sodomo ndi Gomora be te rritiro, tana takozi ànyaro fote ndra, 21 male oyine ondrene kode kicu gi ikicu ànya be ono gindi taŋgye yi ya.”
22 'Dooko lidri se ritu kai oyiyite ni nasi Sodomo driro, oko OPI rite 'du Abarayama be lau. 23 Abarayama ishwete lototi OPI re ago ejitate ekye: “Inye'do nyutufuna takado'bai kpa tro takozi'bai be ya? 24 Ondro ka'do takado'bai ka'dobe 'butenji 'bakici se ana ya, inye'do nyezana 'bakici se ana ndi ago miyena ŋgaopa ko 'bakici ana ri ta takado'bai se 'butenji kigye ana rota ya? 25 Endaro minina ko takado'bai tufune tro taenji'bai be. 'Do a'do ko inye! Minina ko oyene inye. Ondro ka'do miyete inye, nyutufuna takado'bai ndi tro taenji'bai be. 'Do a'do ko inye. Vureope'ba 'bädri ro ri taoyene taŋgye si.”
26 'Dooko OPI zatadrite ekye: “Ondro ka'do musu takado'bai te 'butenji Sodomo ya, me'bena 'bakici 'do ndi eza ako ta ànyaro ta.”
27 Abarayama go atate ekye: “OPI, yauono ma'ba ma te atane mibe, oko ma maro toto lidri yi ago aba si ko ta aza atane. 28 Oko aba ondro takado'bai ka'do gwo toto 'butesu fonji, inye'do nyezana 'bakici se ana ndi kpeye ta takozi'ba se nji ana rota ya?”
OPI zatadrite ekye: “Meza 'bakici se ana ko, ondro ka'do musu takado'bai 'butesu fonji bete owo.”
29 Abarayama go ata kpate to'dina ekye: “Ondro aba ka'do nyusu gwo toto 'butesu lau.” Nda zatadrite ekye: “Mänina kote ezane ta 'butesu rota.”
30 Abarayama ekye: “OPI, nya'do ko kyilaro mabe, matana ndi kpa to'di; aba ondro ka'do gwo toto 'butenätu 'bakici ya lau ya?”
Ago nda ekye: “Aba ondro ka'do musute 'butenätu, mänina kote ezane.”
31 Abarayama ekye: “OPI, rägu nye'be ma turiako maro ata ro mibe ono ta, ondro aba nyusu gwo toto 'buteritu lau ya?”
Nda zatadrite ekye: “Tana ta 'buteritu rota, mänina kote 'bakici 'do ezane.”
32 Abarayama ekye: “OPI, nya'do ko kyilaro mabe, mago matana toto perena alodi. Ondro aba ka'do gwo toto 'butealo lau ya?”
Nda zatadrite ekye: “Mänina kote 'bakici se ana ezane ta 'butealo rota.” 33 Ondro OPI konde ata Abarayama be te oko, nda oyite. 'Dooko Abarayama gote orivo ndaro ya.
ظهور الله في ممرا
1 وتَراءى الرّبُّ لإبراهيمَ عِندَ بَلُّوطِ مَمْرا، وهوَ جالسٌ بِبابِ الخَيمَةِ في حَرِّ النَّهارِ. 2 فرفَعَ عينيهِ ونظَرَ فرأى ثَلاثةَ رِجالٍ‌ واقِفينَ أمامَهُ، فأسرعَ إلى لِقائِهِم مِنْ بابِ الخَيمةِ وسجدَ إلى الأرضِ 3 وقالَ: «إنْ كنتَ راضِيا عليَّ يا سيّدي، فلا تَمُرَّ مُرورا بِــعَبدِكَ. 4 دَعني أُقدِّمُ لكُم قليلا مِنَ الماءِ، فتَغسِلونَ أرجلَكُم وتَستريحونَ تحتَ الشَّجَرَةِ. 5 وأقدِّمُ لكُم كِسرةَ خُبزٍ، فتَسنِدونَ بها قُلوبَكُم ثُمَّ تَستَأنِفونَ سَفَرَكُم. وإَّلا لماذا مرَرْتُم بِــعَبدِكُم؟» فقالوا لهُ: «إفعَلْ كما قُلتَ».
6 فأسرعَ إبراهيمُ إلى سارةَ في الخَيمَةِ وقالَ لها: «إعجِني في الحالِ ثَلاثةَ أكيالٍ مِنَ الدَّقيقِ الأبـيضِ وا‏خبِزيها أرغِفةً» 7 وا‏ندفعَ إبراهيمُ نحوَ البقَرِ فأخَذَ عِجْلا رَخْصا مُسَمَّنا إلى الخادِم فأسرعَ في تَهيئَتِهِ. 8 ثُمَّ أخذَ زبدَةً ولَبَنا والعِجْلَ الّذي هيَّأهُ، فوضَعَ هذا كُلَّه أمامَهُم. فأكلوا وهوَ واقفٌ أمامَهُم تَحتَ الشَّجرَةِ.
9 ثُمَّ قالوا: «أينَ سارةُ ا‏مرأتُكَ؟» قالَ: «هيَ في الخَيمةِ». 10 فقالَ أحدُهُم: «سأرجِـعُ إليكَ في مِثلِ هذا الوقتِ مِنَ السَّنَةِ المُقبِلَةِ ويكونُ لسارةَ ا‏مرأتِكَ ا‏بنٌ». وكانَت سارةُ تسمَعُ عِندَ بابِ الخَيمةِ وراءَهُ‌ 11 وكانَ إبراهيمُ وسارةُ شَيخَينِ مُتَقَدِّمَينِ في السِّنِّ، وا‏متنعَ أنْ يكونَ لسارةَ عادةٌ كما لِلنِّساءِ، 12 فضَحِكت سارةُ في نفْسِها وقالت: «أبَعدَما عَجَزْتُ وشاخَ زوجي‌ تكونُ لي هذِهِ المِتعَةُ؟» 13 فقالَ الرّبُّ لإبراهيمَ: «ما بالُ سارةَ ضَحِكَت وقالت: «أحقًّا ألِدُ وأنا الآنَ في شيخوخَتي؟ 14 أيصْعُبُ على الرّبِّ شيءٌ؟ في مِثلِ هذا الوقتِ مِنَ السَّنةِ المُقبِلَةِ أعودُ إليكَ ويكونُ لِسارةَ ا‏بنٌ‌». 15 فأنكَرَت سارَةُ وقالت: «ما ضَحِكْتُ»، لأنَّها خافَت. فقالَ: «لا، بل ضَحِكْتِ‌».
وساطة إبراهيم
16 وقامَ الرِّجالُ مِنْ هُناكَ وتوَجَّهوا نحوَ سدومَ، وسارَ إبراهيمُ مَعَهُم لِـيُشَيِّعَهُم. 17 فقالَ الرّبُّ في نفْسِه: «هل أكتُمُ عَن إبراهيمَ ما أنوي أنْ أفعلَهُ، 18 وإبراهيمُ سيكونُ أُمَّةً كبـيرةً قويَّةً ويتَبارَكُ بِهِ جميعُ أُمَمِ الأرضِ‌؟ 19 أنا ا‏ختَرْتُه لِـيُوصيَ بَنيه وأهلَ بَيتِه مِنْ بَعدِه بأنْ يسلُكوا في طُرُقي ويعمَلوا بالعَدلِ والإنصافِ، حتى أفيَ بما وَعَدْتُهُ بهِ». 20 وقالَ الرّبُّ لإبراهيمَ: «كَثُرَتِ الشَّكوى على أهلِ سدومَ وعَمورةَ وعَظُمَت خطيئَتُهُم جدًّا 21 أنزِلُ وأرى هل فعَلوا ما يستوجِبُ الشَّكوَى الّتي بلَغَت إليَّ؟ أُريدُ أن أعلَمَ».
22 وتوَجَّهَ الرَّجلانِ مِنْ هُناكَ إلى سدومَ، وبقيَ إبراهيمُ واقفا أمامَ الرّبِّ‌. 23 فا‏قتربَ إبراهيمُ وقالَ: «أتُهلِكُ الصِّدِّيقَ معَ الشِّرِّيرِ؟ 24 رُبَّما كانَ في المدينةِ خَمسونَ صِدِّيقا، أتُهلِكُها كُلَّها ولا تصفَحُ عَنها مِنْ أجلِ الخَمسينَ صِدِّيقا فيها؟ 25 حَرامٌ علَيكَ أنْ تفعَلَ مِثلَ هذا الأمرِ، فتُهلِكُ الصِّدِّيقَ معَ الشِّرِّيرِ، فيَتساويانِ. حَرامٌ علَيكَ! أديَّانُ كُلِّ الأرضِ لا يَدينُ بالعَدلِ؟» 26 فقالَ الرّبُّ: «إنْ وجَدْتُ خَمسينَ صِدِّيقا في سدومَ صَفَحْتُ عَنِ المكانِ كلِّه إكراما لهُم».
27 فأجابَ إبراهيمُ: «ما بالي أُكَلِّمُ سيّدي هذا الكلامَ وأنا تُرابٌ ورمادٌ. 28 رُبَّما نقَصَ الخَمسونَ بَريئا خَمْسةً، أتُهلِكُ كُلَّ المدينةِ بِالخَمْسةِ؟» فقالَ: «لا أُهلِكُها إنْ وجَدتُ هناكَ خَمْسةً وأربعينَ». 29 وتابَعَ إبراهيمُ كلامَهُ فقالَ: «وإنْ وجَدْتَ هُناكَ أربَعينَ؟» فأجابَ: «لا أفعَلُ إكراما للأربعينَ».
30 فقالَ إبراهيمُ: «لا يغضَبْ سيّدي فأتَكلَّمَ: وإنْ وجَدْتَ هُناكَ ثَلاثينَ». فأجابَ: «لا أفعَلُ إنْ وجَدْتُ هُناكَ ثَلاثينَ». 31 فقالَ إبراهيمُ: «ما بالي أُكْثِرُ الكلامَ أمامَ سيّدي: وإنْ وجَدْتَ هُناكَ عِشْرينَ؟» قالَ: «لا أُزيلُ المدينةَ إكراما لِلعشْرينَ». 32 فقالَ إبراهيمُ: «لا يغضَبْ سيّدي فأتكلَّمَ لآخرِ مرَّةٍ: وإنْ وجَدْتَ هُناكَ عشَرَةً؟» قالَ: «لا أُزِيلُ المدينةَ إكراما لِلعشَرَةِ».
33 ومضَى الرّبُّ عِندَما فرَغَ مِنَ الكلامِ معَ إبراهيمَ، ورجَعَ إبراهيمُ إلى حَيثُ يُقيمُ.