Eza Yerusalema te
1 Meri OPI trete ekye: “Nyìkyi noŋwa, ami se nyà oyebe ukyine 'bakici ono ezane ono. Mìru ŋga kyila ro amiro kpa.” 2 Dori lidri njidrialo ikyiyite ni dereŋwa kurule si mä'dudrisi yasi, ànya cini ruyi ŋga kyila ro te kpa. Manoaza boŋgo 'bilindriro be orivoya ànya lako, ru ŋga taegyiro aza te. Ànya ikyiyite ago edreyite vo tori oloro atala ro lomvo.
3 'Dooko ŋgaeyi a'do Lu Yisaraele ro lau ana ro efote ni malaikai vookwaro resi, ni vo ana yasi, ago swete ecivo Yekalu roya. OPI zi mano se boŋgo 'bilindriro be ana te ago atate ekye: 4 “Nyoyi gbikyi 'bakici Yerusalema ro yasi ago nyegyi ta militi 'dicini se gboroto be ago rritiro iyi ro yasi ta tase konjiekye ayebe 'bakici ana ya ana rota.”
5 Ago meri Lu atate 'di azaka ri ekye: “Mìso nda vo gbikyi 'bakici yasi, ago nyùgu 'ditufu. Nyè'be 'diaza ko; ago nyà'do ko yauni be 'diaza ri. 6 Nyùtufu 'diodeodero, agoànji ro, ndiriŋwa ro, ŋgàga giṛiŋwà ndi 'ditoko be. Oko mìdo 'dise egyi ta be militina ya iyi ko. Nyèto ro ni Yekalu maro ya noŋwa.” Ta'dota ànya etoyite dri'bai se kedreyibe Yekalu ya lau kayi yasi.
7 Lu atate ànyari ekye: “Nyènji Yekalu. Mì'ba goko na koga twi avo si. Nyèto losi teri!” 'Dooko ànya etoyi lidri tufu te 'bakici yasi.
8 Ondro ate ugu 'ditufu oko, e'be mate iṛe lau. Mevo andivo maro te militi si vuru gyini dri ago matrete makye: “Äye OPI Mbarapara, inye'do nya'dote kyilaro ndra Yerusalema be ago nya oyete 'dicini se e'bebe Yisaraele ya ono tufune kpeye kyila miro si ya?”
9 'Dooko Lu zatadrite märi ekye: “Lidri Yisaraele ro ndi Yuda robe orivoya taenji takozi para ro be. Ànya tufuyi 'di te wari ono yasi gbikyi ago 'bayi Yerusalema te a'done twi taŋgyeako be. Tana ànya atayite ekye ma, OPI, me'be 'bädri ànyaro te ago mandre ànya kote. 10 Oko mänina kote ànya e'bene kode a'done yauni be ànyari; mayena ta kpa ànyari oso ànya koyeyibe azii ri ronye.”
11 'Dooko mano se boŋgo rendelero be ana egote ititate OPI ri ekye: “Màye ta cini te oso nyozo ota na be ronye.”
عقاب أورشليم
1 وصرخَ الرّبُّ بصوتٍ عظيمٍ فسمِعتُهُ يقولُ: «اِقتربوا يا جلاَّدي المدينةِ وبـيَدِ كُلِّ واحدٍ مِنكُم سلاحٌ للفَتكِ». 2 وإذا بستَّةِ رجالٍ مُقبلينَ مِنْ طريقِ البابِ الأعلى المُتَّجهِ نحوَ الشِّمالِ، وبـيَدِ كُلِّ واحدٍ مِنهُم سلاحٌ للفَتكِ، وبَينَهُم رجُلٌ يلبَسُ كتَّانا‌ وعلى جَنبِهِ دواةُ الكاتبِ. فدخلوا ووقفوا بجانبِ مذبَحِ النُّحاسِ. 3 وكانَ مَجدُ إلهِ إِسرائيلَ على الكروبـيمِ فصعِدَ مِنهُ إلى عتبةِ الهَيكلِ ونادى الرَّجلُ اللاَّبسُ الكتَّانَ الّذي على جَنبِهِ دواةُ الكاتبِ. 4 وقالَ لَه الرّبُّ: «سِرْ في وسَطِ مدينةِ أورُشليمَ وارسُمْ عَلامةً على جِباهِ الرِّجالِ الّذينَ يَنوحونَ ويَندبونَ بسبَبِ كُلِّ الأرجاسِ الّتي تُرتكَبُ فيها». 5 وكلَّمَ الآخرينَ فسمِعتُهُ يقولُ: «إِذهَبوا في المدينةِ وراءَهُ وا‏ضربوا. لا تُشفِقوا ولا تَعفوا. 6 اقتلوا الشُّيوخَ والشُّبَّانَ والشَّاباتِ والأطفالَ والنِّساءَ حتّى الفناءِ، ولكنْ لا تَمسّوا كُلَّ مَنْ على جَبـينِهِ علامةٌ. ابتدئوا مِنْ هَيكلي». فابتدأوا مِنَ الشُّيوخِ الّذينَ أمامَ هَيكلِ الرّبِّ‌. 7 وقالَ لهُم: «نَجِّسوا الهَيكلَ وا‏ملأوا الدَّارَ مِنَ القتلى! ا‏خرجوا!» فخرجوا وقتلوا في المدينةِ‌. 8 وبَينَما هُم يقتلونَ بَقيتُ أنا، فسقَطتُ على وجهي ساجدا وصرختُ: آهِ، أيُّها السَّيِّدُ الرّبُّ! أتُهلِكُ جميعَ الباقينَ مِنْ إِسرائيلَ في صَبِّ غَيظِكَ على أُورُشليمَ؟»
9 فقالَ لي: «إثْمُ بَيتِ إِسرائيلَ ويَهوذا عظيمٌ جدًّا. فالأرضُ ا‏متلأت دِماءً، وا‏متلأتِ المدينةُ ظُلما، لأنَّهُم قالوا: الرّبُّ هجرَ الأرضَ، والرّبُّ لا يرى. 10 فأنا أيضا لا أُشفِقُ ولا أعفو، بل أجلُبُ على رؤوسِهِم عاقبةَ سُلوكِهِم». 11 وعادَ الرَّجُلُ الّذي يَلبَسُ الكتَّانَ ويحمِلُ دواةَ الكاتبِ على جَنبِهِ وقالَ للرّبِّ: «فعَلتُ كما أمرتَ».