1 Lu atate märi ekye: “Ŋgwa lidri ro, minya buku roṛoroṛo ro ono; 'dooko nyoyi nyata tana lidri Yisaraele ro ri.”
2 Ta'doro mäpi kala maro te, ago nda ozo buku se roṛoroṛo ro ana te märi onyane. 3 Nda atate ekye: “Ŋgwa lidri ro, minya buku roṛoroṛo ro se mozobe miri ono; mi'ba ya miro koga twi sina.” Ndi manya te, ago ndeṛi te ndiṛi oso epe ronye.
4 'Dooko Lu atate ekye: “Ŋgwa lidri ro, nyoyi lidri Yisaraele ro re ago nyiti tase cini mabe atana miri ono ànyari. 5 Ma ko mi ozo tu'de se kabe kala atra kode kala mbaraekye ata ayani 'do re, oko Yisaraele'bai re ayani. 6 Aba ondro ka'do ma gwo mi ozo endaro tu'dei se kayi kala atra ago rritibe se mini ko 'do atana iyi re ayani, aba ànya erinayi ta miro ndi. 7 Oko lidri Yisaraele ro uninayi ko ta miro erine; tana ànya niyi kpa ko ta maro erine. Vo ànya cini ro orivoya taeriako ago taoroako. 8 Ka'do inye ma'bana mi kpa a'done taeriako ago rritiro oso ànya ronye. 9 Ma'bana mi 'da a'done ŋgyiri ago ṛatararo ndra ni daimonde drisi; nya'do ko turiro ni lidri kwoi ri kode ni voondre ànyaro ri, tana ànya ogbo'bai.”
10 Lu ugu atate ekye: “Ŋgwa lidri ro, miga bi kadoro, nyeri tase cini mabe itina miri ono ago miru ya miro ya. 11 'Dooko nyoyi 'di 'bädri azi miro ro se vomidiro ya kai re ago nyiti tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana ànyari ono, kode ànya oganayi bi ndi ta miro ya kode ànya oganayizo bi ogane.”
12 'Dooko tori OPI ro eŋga mate kuru, ago meri uhwe 'desi aza te mäkundu ka ata ekye: “Nyä̀räṛu a'do'desi OPI se kuru vo'buyakuru ya ono ro!” 13 Ago meri kporo kufu o'bi ŋga lidridriro royi rote troalo, ndi kporo pà ŋguluro yi robe, wite amba oso ägbigbi ronye. 14 Mbara OPI ro ikyite mädri mbara amba si, ago ondro tori ndaro kuŋgyi mate oko, ya maro osote ago ma'dote kyilaro. 15 Ta'dota mikyite Tela Abiba ya loto Golo Kebara lomvo, vose 'dise vomidiro ya kayibe ori kigye ana ya, ago marite lau larolaro ro u'duna njidrieri.
OPI ka Ezekiele Ka'da Vookwa'ba ro
(Ezekiele 33:1-9)
16 Ondro u'du njidrieri kokyete oko, OPI atate ma Ezekiele ri ekye: 17 “Ŋgwa lidri ro, ma mi o'ba vookwa'ba ro tu'de Yisaraele ro ri. Ondro nyeri ta aza teni maresi, miri miomba ozone ànyari. 18 Ondro ka'do mayotate makye mano takozi'ba aza ka oye odrane oko nyozo miomba kote ndäri ori ndaro läpizana adri ndaro opaza, nda odrana ndi takozi'ba ro, 'dooko miŋgyina taezaro odra ndaro ro teni. 19 Ondro ka'do nyozo miomba ndi mano se takozi'ba ro ri caoko nda ke'be takozi oye kote, nda odrana ndi takozi ya, oko mipana adri miro ndi.
20 “Ondro ka'do endaro mano taŋgye'ba ro kanarute ni taŋgye oye yasi ago keto takozi oye te ago ma'ba nda te ori se rritiro ya, nda odrana ndi, ondro ka'do nyozo miomba kote ndäri owo. Nda odrana 'da ta takozi ndaro rota, ago mänina kote ta takado se nda koyebe ana ro tana oyine, oko miŋgyina taezaro odra ndaro ro teni. 21 Ondro ka'do nyozo miomba te mano se kado 'do ri ko takozi oyene ago ondro ka'do nda keri ta miro te ago koye takozi kote, nda orina ndi lidriidriro, ago mipana adri miro kpa ndi.”
Ezekiele a'dona 'da Mbaraako Atane
22 Musuvo mbara OPI ro rote malomvo ago meri nda ka ata märi ekye: “Miŋga ago mifo nyoyi vodelero ya. Matana 'da miri lau.”
23 Ta'dota mafote ago moyite vodelero ya, ago mandre a'do 'desi OPI rote lau, kpa oso se mandrebe loto Golo Kebara lomvo ana ronye, ndi ma'dete militi si gyini dri, 24 oko tori Lu ro cite maya ago eŋga mate kuru pa maro dri. OPI atate märi ekye: “Nyoyi 'bäru ago misedri andivo miro ro zo ya. 25 Embena mi 'da iba si, mi gi ŋgwa lidri ro ono, ago nya'dona 'da mbaraako ofone azi lako. 26 Ma'bana ladra miro 'da lebene ŋgäru miro ya a'done mbaraako ta'doro nya'dona 'da tuṛu ro minina ko miomba ozone lidri se kwoi ri tana ànya orivoya ogbo'bai. 27 'Dooko ondro mago matate miri kpa to'di oko mologona mbara ata ro 'da miri, ago nyitina tase ma, OPI Mbarapara mabe atana ono 'da ànyari. Azaka ànyaro se koleyibe tana erine mi'ba keriyi ago se kole ko erine mi'ba koriyi, tana ànya orivoya ogbo'bai.”
1 فقالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ‌، كُلْ ما يُقَدَّمُ إليكَ. كُلْ هذِهِ الورَقةَ واذهبْ كَلِّمْ بَيتَ إسرائيلَ». 2 ففَتَحتُ فمي، فأطعَمَني هذِهِ الورَقةَ 3 وقالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ، أطْعِمْ جَوفَكَ وا‏ملأْ أَحشاءَكَ مِنْ هذِهِ الورَقةِ الّتي أعطيكَ إيَّاها». فأكَلْتُها فصارَت في فمي حلوةً كالعسَلِ‌.
4 وقالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ، إِذهَبْ إلى بَيتِ إسرائيلَ وكَلِّمْهُم بكلامي. 5 فأنا لا أُرسِلُكَ إلى شعبٍ لُغَتُهُ غامِضةٌ وغريـبةٌ، بل إلى شعبِ إسرائيلَ. 6 فلو أَرسَلْتُكَ إلى شُعوبٍ كثيرينَ مِمَّن كانَت لُغَتُهُم غامِضةً وغريـبةً حتّى إنَّكَ لا تفهَمُ كَلامَهُم، لَسَمِعوا لكَ. 7 أمَّا شعبُ إسرائيلَ، فيرفضونَ أنْ يَسمَعوا لكَ لأنَّهُم يرفُضونَ أنْ يسمَعوا لي. فَهُم كُلُّهُم مُعانِدونَ وقُساةُ القلوبِ. 8 والآنَ سأجعَلُكَ صُلْبا تُجاهَهُم وأجعَلُ جَبهَتَكَ صُلْبَةً تُجاهَ جِباهِهِم. 9 مِثلَ الماسِ الّذي هوَ أصلبُ مِنَ الصَّوَّانِ أجعَلُ جَبهَتَكَ، فلا تخَفْ مِنهمُ ولا مِنْ وجوهِهِمِ المُرعِبةِ فهُم شعبٌ مُتمَرِّدٌ». 10 ثُمَّ قالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ، جميعُ الكلامِ الّذي أُكلِّمُكَ بهِ احفَظْهُ في قلبِكَ واسمَعْهُ بأُذنيكَ، 11 وا‏ذهَبْ إلى المَسبـيِّينَ، إلى بَني شعبِكَ، وقُلْ لهُم كلامَ السَّيِّدِ الرّبِّ، سَواءٌ سَمِعوا أو لم يَسمعوا».
12 ثُمَّ رفَعَني الرُّوحُ فَسمِعتُ خَلْفي صوتَ رَعدٍ عظيمٍ يقولُ: «مُبارَكٌ مَجدُ الرّبِّ في مَسكنِهِ». 13 كانَ ذلِكَ صوتُ أجنِحَةِ الكائناتِ يضربُ واحدُها الآخرَ، وصوتُ الدَّواليـبِ معَها، وهوَ كصوتِ رَعدٍ عظيمٍ. 14 ورفَعَني الرُّوحُ وذهبَ بـي، فمَضَيتُ وقلبـي مَليءٌ بالمَرارةِ والغَيظِ، ويَدُ الرّبِّ ثقيلةٌ عليَّ. 15 فَجِئتُ إلى تَلِّ أبـيبَ عِندَ نهرِ خابورَ حَيثُ كانَ المَسبـيُّون، فأقَمتُ معَهُم سبعةَ أيّامٍ وأنا في ذُهولٍ.
16 وبَعدَ الأيّامِ السَّبعةِ قالَ ليَ الرّبُّ: 17 «يا ا‏بنَ البشَرِ، جعَلتُكَ رقيـبا على بـيتِ إسرائيلَ، فا‏سمَعْ كلامي وأنذِرْهُم عنِّي. 18 فإنْ قُلتُ أنا للشِّرِّيرِ: موتا تموتُ، وما أنذرتَهُ أنتَ ولا نَبَّهتَهُ حتّى يُغيِّرَ طريقَهُ ليـبقى حيًّا، فذلِكَ الشِّرِّيرُ يموتُ في إثمِهِ، لكنْ أُطالبُكَ أنتَ بِدَمِهِ. 19 أمَّا إذا أنذَرتَ الشِّرِّيرَ وما تابَ مِنْ شَرِّهِ ومِنْ طَريقِهِ الرَّديءِ، فهوَ يموتُ في إثمِهِ، لكنَّكَ تكونُ خَلَّصتَ نفْسَكَ. 20 وإذا رجَعَ البارُّ عَنْ بِرِّهِ وا‏رتكَبَ إثما فأنا أرميهِ في الخطرِ فيموتُ. لأنَّكَ لم تُنذِرْهُ يموتُ في خطيئتِهِ وأنا لا أذكُرُ ما عَمِلَهُ مِن البِرِّ، لكنِّي أطالِبُكَ أنتَ بِدَمِهِ 21 أمَّا إذا أنذَرتَ البارَّ أنْ لا يَخطَأَ وما أخطأَ، فهوَ يحيا لأنَّكَ أنذَرتَهُ، وأنتَ تكونُ خلَّصتَ نفْسَكَ».
حزقيال الأبكم
22 وكانَت عليَّ هُناكَ يَدُ الرّبِّ، وقالَ لي: «قُم ا‏خرُجْ إلى الوادي وهُناكَ أُكَلِّمُكَ». 23 فقُمتُ وخرَجتُ إلى الوادي، فإذا بِمَجدِ الرّبِّ واقِفٌ هُناكَ كما رأيتُهُ على نهرِ خابورَ، فسقَطتُ على وجهي ساجدا. 24 فدخَلَ فيَّ الرُّوحُ وأقامَني على قدمَيَّ وقالَ لي: «إذهَبْ إلى بَيتِكَ وأغْلِقِ البابَ على نفْسِكَ. 25 وأنتَ يا ا‏بنَ البشَرِ، فَسَيَرْبِطُونَكَ بِقيودٍ فلا تقدِرُ أنْ تخرُجَ. 26 وأنا أُلصِقُ لِسانَكَ بِـحَنكِكَ، فتَصيرُ أَبكَمَ ولا تقدِرُ أنْ تُوَبِّـخَ هذا الشَّعبَ المُتمَرِّدَ. 27 وحينَ أكَلِّمُكَ أفتحُ فمَكَ، فتنقلَ لهُم كلامي، ومَنْ يسمعْ فليَسمَعْ، ومَنْ يَمتَنِـعْ فليمتَنِـعْ، فهُم شعبٌ مُتمَرِّدٌ».