Taäŋgu Koziro Ezipeto Lomvo
1 U'du 'butealo foritu imba 'butealo ndroa 'butealo oyi amaro vomidiro ya rosi oko, OPI atate märi ekye: 2 “Ŋgwa lidri ro, mindrevo 'bädri'ba Ezipeto ro driro ago nyayo ta koziro nda lomvo ndi wari cini Ezipeto robe. 3 Nyata mikye ono ni tase OPI Mbarapara kabe atana owo ekye: Ma orivoya kyilaro mibe, mi igyi'daŋgo 'desi 'bädri'ba Ezipeto ro se kabe, u'du golo ya ono. Nya ata mikye Naile orivoya iro ago yi'ba ni. 4 Ma oye moŋgo oyine äbi käŋbä miro yasi ago ma oye ti'bi se golo miro ya 'do o'bane lebene akpe milomvo. 'Dooko mesena mi 'da tesi ni Naile yasi, ti'bi se cini kelebe be milomvo iyi be. 5 Mavona mi ndi ti'bi se kwoi be 'da vocowa ya. Avo miro ndi avo ti'bii golo miro robe o'dena 'da gyini dri ago e'bena 'da oseako. Mozona 'da arii ndi koronyai be ri ŋgaonya ro. 6 'Dooko lidri cini Ezipeto ro uninayi 'da anjioko ma ni OPI owo.”
OPI ka ata ekye: “Ŋgaopa amiro lidri Yisaraele ro ri a'dote oso dofo se mbarako 'do ronye. 7 Ondro ànya kuruyi mite oko, nyalaŋgote ago miso depere ànyaro te. Ago ondro ànya kediyi rute midri oko, nyalagyote ago mi'ba kundu ànyaro yete gwo'di. 8 Ma, OPI Mbarapara, ma ata makye mezina kyila 'da ämidri ago utufuna lidri miro ndi koronyai miro be 'da. 9 Ezipeto a'dona 'da voawi ro ago tandroro. 'Dooko ànya uninayi 'da anjioko ma ni OPI owo.
“Tana nyata bete mikye Naile orivoya iro ago yi'ba ni 'do, 10 ma orivoya kyilaro mibe ago kyilaro Naile miro 'do be. Ma'bana Ezipeto 'da kpeye a'done voawi ro ago tandro ro, etoni 'bakici Migedola ya le 'bakici Asewana ya, le kishwedri lidri Kusa ro be ya. 11 Lidri ndi koronya aza be ri abane kigyesi te i'do. Ŋga aza ri orine kigye i'do ndroa na 'butesu. 12 Ma'bana Ezipeto 'da a'done pari tandro ro 'bädri ya. 'Bakicii Ezipeto ro orina 'da tandro ro ndroa na 'butesu, tandro ro pari kozipara ndrani tandro 'bakicii azi ro ri. Meperena Ezipeto'bai 'da tu'dei lakosi. Ànya umunayi 'da 'bädri azaka yasi.”
13 OPI Mbarapara ka ata ekye: “Ndroa 'butesu vosi oko, mologona Ezipeto'bai 'da ni tu'dei se mepere ànya be lakoigyesi iyi yasi, 14 ago mologona Ezipeto'bai 'da orine wari modo ànyaro ya. Ànya a'donayi 'da tu'de mbaraako ro lau. 15 Ànya a'dona 'da 'bädri se tipari mbaraako ni 'bädri azii ri ro, ago ànya uninayi kote ogone tu'dei azi mirine alona. Ma'bana oti ànyaro 'da a'done toto fereŋwa se o'bana ànya ko ago tu'de aza mirine. 16 Yisaraele'bai unina kote ogone mio'bane Ezipeto dri ta ŋgaopa rota tona. Kandrakozi Ezipeto'bai ro o'bana ta otona 'da Yisaraele'bai dri anjioko orivoya koziro ruätine Ezipeto'bai dri. 'Dooko lidri Yisaraele ro unina 'da anjioko ma ni OPI Mbarapara owo.”
'Bädri'ba Nebukadenezara Opena Ezipeto 'da Ṛe
17 U'du käti imba käti ndroa 'buteritu fonjidrieri oyi amaro vomidiro ya rosi oko, OPI atate märi ekye: 18 “Ŋgwa lidri ro, 'bädri'ba Babelona ro Nebukadenezara gota Tura te. Nda 'ba kyila'bai ndaro ŋgyiyi ŋgaläŋgyiekyero te se 'ba drî ànyaro te lepine täkuṛä ago depere ànyaro likute, caoko ca 'bädri'ba ca kyila'bai ndaro usuyi ŋga kado aza kote Tura ya päläti ro ta rriti ànyaro rota. 19 Ta'dota yauono ni tase ma, OPI Mbarapara mabe atana owo makye: Mate wari Ezipeto ro ozona 'Bädri'ba Nebukadenezara ri. Nda topana ago otona ŋgana cini 'da ago uŋgyina ŋgadriamba cini Ezipeto ro 'da ozone päläti ro kyila'bai ndaro ri. 20 Ma Ezipeto ozo päläti ro ndäri ta losi cini ndaro rota, tana kyila'bai ndaro yeyi losi te märi. Ma, OPI Mbarapara, matani.
21 “Tu ana si ma'bana lidri Yisaraele ro 'da a'done mbarabe ago ma'bana mi, Ezekiele, 'da atane vose 'dicini unina ndi ta miro erine 'do ya, 'dooko ànya uninayi ndi anjioko ma ni OPI owo.”
نبوءة على مصر
1 في الثَّاني عشَرَ مِنَ الشَّهرِ العاشرِ مِنَ السَّنةِ العاشرةِ‌ بَعدَ السَّبْـيِ قالَ ليَ الرّبُّ: 2 «يا ا‏بنَ البشَرِ، إلتفتْ إلى فِرعَونَ ملِكِ مِصْرَ وتنبَّأْ علَيهِ وعلى مِصْرَ كُلِّها‌. 3 تكلَّمْ وقُلْ: هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: أنا خصمُكَ يا فِرعَونُ ملِكَ مِصْرَ، أيُّها التِّمساحُ العظيمُ الرَّابضُ في وسَطِ رَوافدِ النِّيلِ يا مَنْ قالَ: ليَ النِّيلُ وأنا صنعْتُهُ! 4 سأجعَلُ حلَقةً في فَكِّكَ وألزَقُ سمَكَ أنهارِكَ بحراشيفِكَ وأُخرِجُكَ مِنْ وسَطِ أنهارِكَ معَ جميعِ السَّمكِ الّذي لزَقَ بحراشيفِكَ، 5 وأطرحُكَ في البرِّيَّةِ أنتَ وجميعُ سمَكِ أنهارِكَ، فتسقطُ على وجهِ الصَّحراءِ ولا مَنْ يلقطُكَ ولا يَلمُّكَ، لأنِّي أجعَلُكَ مأكلا لوحشِ الأرضِ وطَيرِ السَّماءِ‌. 6 فيَعلمُ جميعُ سُكَّانِ مِصْرَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ. أفعَلُ ذلِكَ بكَ لأنَّكَ كُنتَ عُكَّازا مِنْ قصَبٍ لبـيتِ إِسرائيلَ. 7 حينَ أمسكوكَ بالكَفِّ تشقَّقتَ فمَزَّقتَ مِنهُمُ الكَتِفَ كُلَّها، وحينَ ا‏عتمدوا علَيكَ ا‏نكَسرتَ فزعزَعتَ مِنهُمُ الحقَوينِ كلَيهِما. 8 لذلِكَ هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: سأجلُبُ علَيكَ السَّيفَ، فأقطعُ مِنكَ البشَرَ والبَهائمَ، 9 وتكونُ أرضُ مِصْرَ قفرا وخرابا، فيعلمونَ أنِّي أنا الرّبُّ. ولأنَّكَ قُلتَ: النِّيلُ لي وأنا صنعْتُهُ، 10 لذلِكَ أنا خصمُكَ وخصمُ روافِدِكَ، فأجعَلُ أرضَ مِصْرَ قَفرا وخرابا، مِنْ مَجدلَ إلى أسوانَ وإلى تخومِ كوشَ. 11 لا تجتازُ فيها قدَمُ بشَرٍ أو بهيمةٍ ولا يسكُنُها أحدٌ أربعينَ سنَةً 12 وأجعَلُ أرضَ مِصْرَ قفرا أربعينَ سنَةً وأُشتِّتُ سُكَّانَها بَينَ الأمَمِ وأُبعثِرُهُم في البُلدانِ».
13 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: «بَعدَ أربعينَ‌ سنَةً أجمعُهُم مِنَ الشُّعوبِ الّذينَ شتَّتُّهُم بَينَهُم، 14 وأردُّهُم مِنَ السَّبْـي وأُعيدُهُم إلى أرضِ فتروسَ‌ موطنِهِمِ الأصلي، ويُؤسِّسونَ هُناكَ مَملكةً صغيرةً. 15 تكونُ أصغرَ المَمالِكِ ولا ترتفعُ مِنْ بَعدُ على الأُمَمِ، وأُقلِّلُ عدَدهُم لِئلاَّ يتسلَّطوا على الأمَمِ. 16 فلا تكونُ مِصْرُ مِنْ بَعدُ لِشعبِ إِسرائيلَ مَملكةً يعتمدونَ علَيها ويتذكَّرونَ إثمَهُم حينَ ا‏لتفتوا إليها وا‏قتدوا بِها‌، فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ».
17 وفي الأوَّلِ منَ الشَّهرِ الأوَّلِ مِنَ السَّنةِ السَّابعةِ والعشرينَ‌ بَعدَ السَّبْـي قالَ ليَ الرّبُّ: 18 «يا ا‏بنَ البشَرِ، حشَدَ نَبوخذنَصَّرُ ملِكُ بابلَ جيشَهُ على صورَ وبالغَ في إجهادِهِ حتّى صارَ كُلُّ رأسٍ أقرعَ وكُلُّ كَتِفٍ مَسلوخةً مِنَ العمَلِ ولكنْ لا هوَ ولا جيشُهُ حصَلَ مِنْ صورَ على أجرةٍ رُغمَ الجُهدِ الّذي بذَلَهُ‌. 19 لذلِكَ هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: سأُعطي نَبوخذنَصَّرَ ملِكَ بابلَ أرضَ مِصْرَ، فيأخذُ ثروتَها ويَسلُبُها ويَنهبُها، فيكونُ ذلِكَ أجرةً لجيشِهِ.
20 أعطيتُهُ أرضَ مِصْرَ مكافأةً لَه على ما عمِلَ لأجلي. يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ.
21 «في ذلِكَ اليومِ أُعيدُ قوَّةَ شعبِ إِسرائيلَ، وأنتَ يا حزقيالُ إِفتَحْ فمَكَ‌ فيما بَينَهُم، فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ».