Lu ka Mätu Lui Edeedero ro Kozina
1 Rukä dri'bai Yisaraele'bai ro ikyiyite ago riyite ma kandra. 2 'Dooko OPI atate märi ekye: 3 “Ŋgwa lidri ro, lidri gi kwoi ozoyi ya ànyaro te lui edeedero ri ago 'bayi mi te ŋgase ka ànya o'ba takozi oyene 'do dri. Inye'do ma'bana ànya gi 'da ma mätune ya?
4 “Ka'do inye nyata ànyari ago nyiti tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana ono ànyari mikye: Yisaraele'ba se cini kozo ya ndaro be lui edeedero ri ago ko'ba mi te ŋgase ko'ba nda be takozi oyene 'do dri 'dooko kikyi gwo nebi ejine 'do, ma OPI ma oye ni tadrina ozane, tadrioza se si be logone lui edeedero amba ndaro ri 'do! 5 Ma oye Yisaraele'bai se e'beyi ma te ta lui edeedero ànyaro rosi iyi logone mare.
6 “Ka'do inye, nyiti tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana ono Yisaraele'bai ri mikye: Nyètadri ago nyè'be lui edeedero amiro se ya maro osoro lomvoigye iyi.
7 “Ondro ka'do alo aza Yisaraele'bai ro kode alo aza atrai se Yisaraele'bai lako iyi ro konaru teni maresi ago kozo ya ndaro te lui edeedero ri, ago ko'ba mi te ŋgase kabe ndana o'ba takozi oyene 'do dri, 'dooko koyi gwo nebi ejine, ma, OPI, mazanatadri ndaro ni! 8 Magana nda 'da zo. Maka'dana taka'daro 'da nda si. Manana nda 'da ni gboko lidri maro ro yasi, 'dooko mìni robe anjioko ma ni OPI owo.
9 “Ondro ka'do odo nebi aza te tadri ozane kowe si, anjioko ma, OPI, modo nda ni. Maka'dana mbara maro 'da ago mafuna nda 'da ni lidri maro Yisaraele ro lakosi. 10 Nebi na 'do ndi riti 'dise kejitabe 'do be usunayi taezaro beti alodi ayani. 11 Ma oye ta ono oyene ukyi Yisaraele'bai e'beyi ma 'da ago enjiyi andivo ànyaro 'da ndra takozi ànyaro si. Tana ànya ka'do robe lidri maro, ago ma'do robe Lu ànyaro.” OPI Mbarapara atani inye.
Noa, Daniele, ndi Eyobo be
12 OPI atate märi ekye: 13 “Ŋgwa lidri ro, ondro ka'do 'bädri aza koye takozi te märi ta'diri oyeakosi, meŋgana drî maro 'da ago menjina ŋgaonya anyaro 'da. Mezina mä'bu 'da ago tufuna lidri ndi koronyai be 'da. 14 Ondro ka'do lidri nätu kwoi, Noa, Daniele, ndi Eyobo be koriyi gica lau, takado ànyaro opana toto adri modo ànyaro ro ayani. OPI Mbarapara atani inye.
15 “Mazona koronyai vocowaro ayani abane kigyesi ago lidri tufune, ma'bana 'bädri na 'do 'da a'done rritiro amba se 'diaza unina ko abane kigyesi, 16 ago ondro ka'do lidri nätu kwoi koriyi gica lau, oso endaro mabe, OPI Mbarapara, Lu lidriidriro yi ono ronye, ànya uninayi ko a'done mbara be ca ŋgàagoro kode ŋgwàtokoro modo ànyaro ro opane. Ànya opanayi toto adri modo ànyaro ro ayani, ago wari ana a'dona 'da vocowa ro.
17 “Kode mezina kyila 'da 'bädri ana ya ago matana 'da kyila oyene wari ana ya ago mutufuna lidri ndi koronyai be 'da waṛi, 18 ago ondro ka'do lidri se nätu iyi koriyi gica lau, endaro oso ma, OPI Mbarapara, beni Lu yi ono ronye, ànya uninayi ko ca ŋgwàagoro kode ŋgwàtokoro ànyaro opane, oko toto adri modo ànyaro ayani.
19 “Ondro ka'do mezi adravo kozi bete 'bädri ana dri ago märu adri lidri amba rote kyila maro si, ago mutufu lidri ndi koronyai be gwo, 20 ondro ka'do Noa, Daniele, ndi Eyobo be koriyi gica lau, endaro oso ma, OPI Mbarapara, ma beni Lu yi ono ronye, ànya uninayi ko ca ŋgwàagoro kode ŋgwàtokoro ànyaro opane. Takado ànyaro opane toto adri modo ànyaro ayani.”
21 Ono ni tase OPI Mbarapara kabe atana owo ekye: “Mezina taezaro kozipara su maro 'da Yerusalema dri, kyila, mä'bu, koronyai vocowa ro, ndi adravo kozi be, lidri ndi koronyai be tufune. 22 Ondro ka'do 'diaza kopavote lidriidriro ago kopa ŋgàga ndaro te, ondro ànya kikyiyite mire ago mindre lori ago taoye kozi ànyaro te oko, nya'dona yai'dwesi anjioko taezaro se mabe ezina Yerusalema dri ono orivoya taŋgye si; 23 'dooko minina 'da anjioko ŋgase cini mayebe iyi orivoya takaci si.” OPI Mbarapara atani inye.
الرب يدين الأصنام
1 وجاءَني رِجالٌ مِنْ شُيوخِ بَني إِسرائيلَ وجلسوا أمامي. 2 فقالَ ليَ الرّبُّ: 3 «يا ا‏بنَ البشَرِ، هؤلاءِ الرِّجالُ حملوا أصنامَهُم في قلوبِهِم وا‏نقادوا في طريقِ الإثْمِ فكيفَ أُجيـبُ عَنْ سُؤالِهِم؟ 4 لذلِكَ قُلْ لهُم ما تكلَّمَ بهِ السَّيِّدُ الرّبُّ: كُلُّ رَجُلٍ مِنْ بَيتِ إِسرائيلَ حمَلَ أصنامَهُ في قلبِهِ وا‏نقادَ في طريقِ الإثْمِ، ثُمَّ جاءَ إلى النَّبـيِّ يستشيرُني، فأنا الرّبّ أُجيـبُهُ بنفْسي حسَبَ كثرةِ أصنامِهِ، 5 لعلِّي أستولي على قلوبِ بَيتِ إِسرائيلَ، وهُمُ الّذينَ ا‏رتدُّوا عنِّي بأصنامِهِم.
6 «لذلِكَ قُلْ لشعبِ إِسرائيلَ ما تكلَّمَ بهِ السَّيِّدُ الرّبُّ: توبوا وتخلّوا عَنْ أصنامِكُم وحوِّلوا وجوهَكُم عَنْ جميعِ أعمالِكُمُ الرَّجسَةِ. 7 فأيُّ رَجُلٍ مِنْ بَيتِ إِسرائيلَ ومِنَ الغُرباءِ المُقيمينَ في إِسرائيلَ‌ ا‏رتدَّ عنِّي وحمَلَ أصنامَهُ في قلبِهِ وا‏نقادَ في طريقِ الإثْمِ، ثُمَّ جاءَ إلى النَّبـيِّ يستشيرُني، فأنا الرّبُّ أجيـبُهُ بنفْسي. 8 فأُناصِبُهُ العِداءَ وأجعلُهُ مثَلا وعِبْرةً وأستأصِلُهُ مِنْ شعبـي، فتعلَمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ. 9 وإذا ضلَّ النَّبـيُّ فأجابَهُ با‏سمي، فأكونَ أنا الرّبّ أغوَيتُ ذلِكَ النَّبـيَّ لأمُدَّ يَدي علَيهِ وأُبـيدَهُ مِنْ بَينِ شعبـي إِسرائيلَ. 10 ويكونُ إثْمُ النَّبـيِّ كإثْمِ السَّائلِ وكُلٌّ مِنهُما يحمِلُ إثمَهُ. 11 وهكذا لا يضِلُّ عنِّي شعبُ إِسرائيلَ ولا يتنجَّسونَ مِنْ بَعدُ بمعاصيهِم، بل يكونونَ لي شعبا وأكونُ لهُم إلها، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ». 12 وقالَ ليَ الرّبُّ: 13 «يا ا‏بنَ البشَرِ إذا خَطِئَتْ إليَّ أرضٌ بأنْ خانتني خيانةً فأمدُّ يَدَي علَيها وأحرِمُها مَؤونةَ الخبزِ وأرسِلُ علَيها الجوعَ وأقطعُ مِنها البشَرَ والبَهائمَ. 14 ولو كانَ فيها هؤلاءِ الرِّجالُ الثَّلاثةُ نوحٌ ودانيالُ وأيُّوبُ‌ لمَا تمكَّنوا مِنْ إنقاذِ أنفُسِهِم إلاَّ بـيَدِهِم يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ 15 وإنْ أطلَقتُ عَبرَ تِلكَ الأرضِ وُحوشا ضاريةً، فقتَلتْ بَنيها وجعَلتْها مُقفِرةً لا عابرَ فيها بسبَبِ الوُحوشِ، 16 وكانَ فيها هؤلاءِ الرِّجالُ الثَّلاثةُ، فحَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، لا يتمكَّنونَ مِنْ إنقاذِ بَنيهِم ولا بَناتِهِم، لكنْ هُم وحدهُم يَنجونَ والأرضُ تصيرُ مُقفِرةً. 17 وإذا جلَبتُ سيفا على تِلكَ الأرضِ وقُلتُ: يا سيفُ ا‏نطلِقْ عَبرَ الأرضِ، وقطَعتُ مِنها البشَرَ والبَهائمَ، 18 وكانَ فيها هؤلاءِ الرِّجالُ الثَّلاثةُ، فحَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، لا يتمكَّنونَ مِنْ إنقاذِ بَنيهِم ولا بَناتِهِم، بل هُم وحدَهُم يَنجونَ. 19 أو أرسَلتُ وَباءً على تِلكَ الأرضِ وصَببْتُ غضَبـي علَيها بالدَّمِ لأقطَعَ مِنها البشَرَ والبَهائمَ، 20 وكانَ فيها نوحٌ ودانيالُ وأيّوبُ، فحَيٌّ أنا، يقولُ الرّبُّ، لا يتمكَّنونَ مِنْ إنقاذِ بَنيهِم ولا بَناتِهِم بل يُنقِذونَ ببرِّهِم أنفُسَهُم».
21 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: «فإذا أرسَلتُ أحكامي الأربعةَ الشَّديدةَ على أُورُشليمَ، وهيَ الحربُ والجوعُ والوحشُ الضَّاري والوَباءُ، لأقطَعَ مِنها البشَرَ والبَهائمَ، 22 فسيـبقى فيها ناجونَ مِنْ بَنينَ أو بَناتٍ. وحينَ يخرجونَ إليكَ فترى طريقَهُم وأعمالَهُم، تـتعزَّى عَنْ جميعِ الشَّرِّ الّذي جلَبتُهُ على أُورُشليمَ. 23 وهُم يُعزُّونَكَ حينَ ترى طريقَهُم وأعمالَهُم، فتعلمُ أنَّ كُلَّ ما فعَلتُهُ بها لم يكُنْ عبَثا».