1 OPI atate Musa ri ekye: “Ma mi o'ba oso Lu ronye 'bädri'ba ri, ago Arona ädrupi miro a'dona oso nebi miro ronye. 2 Nyiti tase cini mata mibe sina ono Arona ri, ago nda atana 'da 'bädri'ba ri lidri Yisaraele ro o'bane oyine ni 'bädri ndaro yasi. 3 Oko ma'bana ya 'bädri'ba ro 'da uŋgyine ago mayena ta rubä ro maro ndi talaroro be amba 'da 'bädri Ezipeto roya. 4 Ondro 'bädri'ba keri ta miro kote oko, mezina taezaro kozipara 'da Ezipeto dri, ago molofona lidri maro, ŋgwai Yisaraele ro 'da tesi ni 'bädri Ezipeto ro yasi. 5 'Dooko Ezipeto'bai uninayi 'da anjioko ma ni OPI owo, ondro ka'do maka'da mbara maro te 'bädri Ezipeto ro dri, ago molofo lidri Yisaraele ro teni 'bädri ànyaro yasi owo.” 6 Ago Musa ndi Arona be yeyi tase OPI kota ànya be oyene ana te. 7 Tu ana si 'dooko ndroa Musa rote orivoya 'butenjidriena (80), ago Arona te orivoya 'butenjidriena fonätu (83) ànya kayibe ukyi atane 'bädri'ba ri owo.
Dofo Arona ro Tozarute Ini ro
8 OPI atate Musa ndi Arona be ri ekye: 9 “Ondro ka'do 'bädri'ba kolete ämiri talaroro oyene oko, nyata Arona ri dofo ndaro urune ago ovone vuru 'bädri'ba kandra, ago tozaruna 'da ini ro.” 10 Ago Musa ndi Arona be oyiyite 'bädri'ba re ago yeyite oso Opi kota ànya be ronye. Arona vo dofo ndaro te vuru 'bädri'ba kandra ndi dri'bai losi ro ndaro yibe, ago tozarute ini ro. 11 'Dooko 'bädri'ba zi lidri tavouni'bai, tetedri'bai ago taläkä'bai Ezipeto rote ago ànyaro yeyi ta kpate oso inye taläkä ànyaro si. 12 Ànya voyi dofoi ànyaro te vuru, ago tozarute inii ro, oko dofo Arona ro lote dofo ànyaro te kyiti. 13 Oko ya 'bädri'ba ro a'do gi 'du uŋgyiuŋgyi ro, ago nda le kote ta Musa ndi Arona be ro erine, ndi oso OPI katabe ronye.
Taezaro Ezipeto ri Kari si
14 'Dooko OPI atate Musa ri ekye: “Ya 'bädri'ba ro ŋgyi tawi, nda gazo lidri e'bene oyine. 15 Nyoyi nda re kyenoŋbo si, ondro nda kate ugu oyi Naile ya owo. Miri nda kwotene golo kala, ago miru dofo se kotozarube ini ro ana drí miro ya. 16 Ago nyata 'bädri'ba ri mikye: ‘OPI Lu Ebere'bai ro ezo mani mire, ekye mi'ba lidri iro oyine, tana ànya kämätuyi yi robe vocowa ya. Oko ca le yauono nyeri ta kote. 17 Tana ta'doro OPI ekye ta ono si minina ndi anjioko yi ni OPI owo, mindre moye gyi se Naile ya ono o'bine dofo märigye ono si, ago tozaruna 'da kari ro. 18 Ago ti'bi se Naile ya todrana ndi, ago gyi a'dona 'da aŋgwaro ago Ezipeto'bai olenayi zo gyi Naile ro umvune.’ ”
19 OPI atate Musa ri ekye: “Nyata Arona ri dofo ndaro urune ago eŋgane golo cini Ezipeto ro dri, goloi se u'diu'diro dri, 'bo'boŋwai dri, ceceŋwai ànyaro dri ago fofoi cini ànyaro drisi, tana gyi kotozaru robe kari ro. Ago kari a'dona 'da wari cini Ezipeto ro yasi, riti lakazà ice ro ndi kuni robe yasi.”
20 'Dooko Musa ndi Arona be yeyite oso OPI kota ànya be ronye. Mile 'bädri'ba ndi dri'bai losi ro ndaro robe yasi, Arona eŋga dofo ndaro te kuru ago 'bi gyi se Naile ya ana te, ago gyi se cini kigye ana tozarute kari ro. 21 Ti'bii se Naile ya todrate, ago gyi a'dote koziro uŋguuŋgu ro, ta'dota Ezipeto'bai niyi kote gyi umvune ni kigyesi. Ago kari a'dote wari cini Ezipeto ro yasi. 22 Oko tetedri'bai Ezipeto ro yeyi kpate inye taläkä ànyaro si, ago ya 'bädri'ba ro a'dote 'du uŋgyiuŋgyiro. Ago 'bädri'ba le kote ta Musa ndi Arona be ro erine, ndi oso se OPI katabe ronye. 23 'Bädri'ba egote ago cite zo'desi miri ro ndaro ya, ago nda yi tase ono tana kote ya ndaro ya. 24 Ezipeto'bai cini 'diyi kala Naile rote gyi ta umvune, tana ànya niyi kote gyi umvune ni Naile yasi.
25 'Dooko u'du njidrieri lävute o'bi se OPI ko'bi Naile be ana vosi.
1 فقالَ الرّبُّ لموسى: «أُنظُرْ. جعلْتُكَ بِمَثابَةِ إلهٍ لِفِرعَونَ، ويكونُ هرونُ أخوكَ بِمَثابَةِ نَبـيِّكَ. 2 أنتَ تُكَلِّمُ هرونَ بِكُلِّ ما آمُرُكَ بِهِ، وهرونُ يُكَلِّمُ فِرعَونَ أنْ يُطلِقَ بَني إِسرائيلَ مِنْ أرضِهِ. 3 ولكنِّي أُقَسِّي قلبَ فِرعَونَ، ومهما أكثرْتُ مُعجِزاتي وعَجائِبـي في أرضِ مِصْرَ‌، 4 فلن يسمَعَ لكُما حتّى أرفَعَ يَدي على أرضِ مِصْرَ وأُخرِجَ جُموعَ شعبـي بَني إِسرائيلَ مِنْ هُناكَ بِما أُنزلُهُ بِالمِصْريِّينَ مِنْ أحكامٍ رهيـبةٍ. 5 فيعرِفُ المِصْريُّونَ أنِّي أنا الرّبُّ، متى رفَعْتُ يَدي علَيهِم وأخرَجْتُ بَني إِسرائيلَ مِنْ بَينِهِم». 6 فأطاعَ موسى وهرونُ الرّبَّ وفعَلا كما أمَرهُما. 7 وكانَ موسى ا‏بنَ ثمانينَ سنَةً، وهرونُ ا‏بنَ ثلاثٍ وثمانينَ سنَةً حينَ كلَّما فِرعَونَ.
العصا تـتحوّل إلى حيّة
8 وقالَ الرّبُّ لموسى وهرونَ: 9 «إذا قالَ لكُما فِرعَونُ أُريدُ عجيـبَةً يأخُذُ هرونُ عصاهُ ويُلقيها أمامَ فِرعَونَ لِتَصيرَ حَـيَّةً». 10 فدخَلَ موسى وهرونُ على فِرعَونَ وفعَلا كما أمرَ الرّبُّ. ألقى هرونُ عصاهُ أمامَ فِرعَونَ ورِجالِهِ فصارَت حَـيَّةً. 11 فدَعا فِرعَونُ المُنَجِّمينَ والعَرَّافينَ وهُم سَحَرةُ مِصْرَ، فصَنعُوا كذلِكَ بِسِحْرِهِم. 12 ألقى كُلُّ واحدٍ مِنهُمِ عصاهُ فصارَت كُلُّ عصا حَـيَّةً عظيمَةً، ولكِنَّ عصا هرونَ ا‏بتلَعَت عِصيَّهُم. 13 فا‏شْتَدَّ قلبُ فِرعَونَ قساوَةً حتّى لا يسمَعَ لموسى وهرونَ، كما قالَ الرّبُّ.
الضربة الأولى: الماء ينقلب دما
14 فقالَ الرّبُّ لموسى: «قَسيَ قلبُ فِرعَونَ ورَفضَ أنْ يُطلِقَ شعبـي، 15 فا‏ذهَبْ إلى فِرعَونَ في الصَّباحِ، وهوَ خارِجٌ إلى الماءِ، وا‏نتَظِرْهُ على شاطئِ النَّهرِ، وخُذْ بِيَدِكَ العصا الّتي ا‏نقَلبَت حَـيَّةً 16 وقُلْ لَهُ: «سبَقَ للرّبِّ إلهِ العِبرانيِّينَ أنْ أرسَلَني إليكَ لأِقولَ لكَ أطلِقْ شعبـي ليَعبُدوني في البرِّيَّةِ. ولكِنَّكَ لم تسمَعْ لَه بَعدُ. 17 والآنَ يقولُ لكَ الرّبُّ إنَّكَ بِهذِهِ المُعجزَةِ تعرِفُ أَنِّي أنا الرّبُّ: سأضرِبُ بِالعصا الّتي بِيَدي ماءَ النَّهرِ فيَنقَلِبُ دَما‌. 18 والسَّمَكُ الّذي في النَّهرِ يموتُ، فيُنتِنُ النَّهرُ ويَعافُ المِصْريُّونَ ماءَهُ فلا يَشْرَبونَهُ».
19 وقالَ الرّبَّ لموسى: «قُلْ لِهرونَ أنْ يأخُذَ عصاكَ ويمُدَّ يَدَهُ على مياهِ المِصْريِّينَ وأنهارِهِم وسَواقيهِم وبُرَكِهِم وأحواضِ مياهِهِم فتَصيرَ دما، ويكونَ دَمٌ في جميعِ أرضِ مِصْرَ وما فيها مِنْ أوعيَةِ خشَبٍ وحِجارةٍ». 20 ففَعلَ موسى وهرونُ كما أمرَ الرّبُّ: رفَعَ هرونُ‌ العصا وضَربَ الماءَ الّذي في النَّهرِ على مَشهَدٍ مِنْ فِرعَونَ وجميعِ رِجالِه، فا‏نقلبَ جميعُ ماءِ النَّهرِ دَما. 21 والسَّمَكُ الّذي في النَّهرِ ماتَ وأنتَنَ النَّهرُ، فلم يقدِرِ المِصْريُّونَ أنْ يشرَبوا مِنْ مائِهِ، وكانَ الدَّمُ في جميعِ أرضِ مِصْرَ. 22 وفَعلَ كذلِكَ سَحَرةُ مِصْرَ بِسحْرِهِم، فا‏زدادَ قَلبُ فِرعَونَ صَلابةً ولم يَسمَع لموسى وهرونَ، كما قالَ الرّبُّ.
23 وا‏نصَرفَ فِرعَونُ ودخلَ بَيتَهُ غيرَ مُبالٍ بِهذا أيضا. 24 وحَفرَ المِصْريُّونَ حَولَ النَّهرِ لِـيشرَبوا ماءً، لأنَّهُم لم يكونوا قادِرينَ أنْ يشرَبوا مِنْ ماءِ النَّهرِ. 25 ومَضَت سَبْعَةُ أيّامٍ بَعدَما ضَربَ اللهُ النَّهرَ.
الضربة الثانية: الضفادع
26 وقالَ الرّبُّ لموسى: «أُدخُلْ على فِرعَونَ وقُلْ لَه: يقولُ لكَ الرّبُّ أنْ تُطلِقَ شعبـي مِنْ مِصْرَ لِـيَعبُدوني. 27 فإنْ رفَضْتَ أنْ تُطلِقَهُم يضرِبُ جميعَ أرضِكَ بالضَّفادِعِ. 28 فيفيضَ النَّهرُ بِها، فتصعَدَ وتنتَشِرَ في بَيتِك وغُرفَةِ نَومِكَ وعلى سريرِكَ، وفي بُيوتِ رِجالِكَ وشعبِكَ، وفي أفرانِكَ ومَعاجِنِكَ. 29 وتصعَدَ الضَّفادِعُ علَيكَ وعلى شعبِكَ وعلى جميعِ رِجالِكَ».