Lu ozo Mbara Talaro ro Oyero te Musa ri
1 'Dooko Musa zatadri OPI rote ekye: “Oko mindre Yisaraele'bai omanayi ta maro ko, ca erinayi ta maro kpa ko, tana ànya atanayi ṛo ekye nyoloforu ko'de märi.” 2 Oko OPI atate ndäri ekye: “Ŋga drí miro ya 'do e'diyi ya?” Musa atate ekye: “Dofo yi.” 3 Ago OPI atate ekye: “Mivo anya gyinidri.” Ondro Musa kovote gyini dri oko, tozarute ini ro, ago Musa mute ni rigyesi. 4 'Dooko OPI atate Musa ri ekye: “Nyozo drí miro, ago miru anya tavi yasi.” Ndi Musa ozo drí ndaro te ago rute, ago go a'dote dofo ro drí ndaro ya. 5 OPI atate ekye: “Miye inye Yisaraele'bai ri, tana kaka'da robe anjioko Ma OPI Lu zutui ànyaro ro, Lu Abarayama, Yisika ndi Yakoba be ro loforute miri.”
6 OPI ata kpate Musa ri to'dina ekye: “Mi'ba drí miro gbo miro ya.” Ago Musa 'ba drí ndaro te gbo ndaro ya, ago ondro nda kona drí ndaro te oko, drí ndaro a'dote adravo koziro kyini robe, onjero oso siya ronye. 7 OPI atate ekye: “Mi'ba drí miro kpa to'dina gbo miro ya.” Ndi nda go 'ba drí ndaro te kovole gbo ndaro ya, ago ondro nda kona te oko, go ederute oso lomvo azi ndaro ronye. 8 Ago OPI atate ekye: “Ondro ka'do ànya koma kote ta miro ya, kode rubä se käti 'do ya, 'dooko ànya omanayi 'da ta se kovolesi ono ya. 9 Ondro ka'do ànya komayi kote rubä se ritu kwoi ya, ago keriyi ta miro kpa kote oko, mindi gyi ni Naile yasi ago mida gyini dri. Ago gyi tozaruna 'da kari ro.”
10 Oko Musa atate ekye: “Hwa OPI, mizo ma ko. Mäni ta ata ro ko kadoro ṛo kyeno, ago nyata gica ma ruindu'ba miro ri yauono owo. Ma maro ata liyaro ago mäni ta ata ko kadoro.”
11 'Dooko OPI atate ndäri ekye: “A'di 'ba kala lidri ro niya? A'di kani 'di o'ba tuṛu ro kode ataako, voondrene kode miako ya? Inye'do ṛo ko ma OPI owo ya? 12 Ka'do inye nyoyi, mapana mi 'da ta ata ya ago tase atane miri mitina 'da.” 13 Oko Musa zatadrite ekye: “Hwa OPI, molo'baru miri mizo 'diaza tona ayani.”
14 'Dooko OPI a'dote kyilaro Musa be ago atate ekye: “Ädrupi miro Arona, Lewe'ba ro orivoya. Mänite anjioko nda unina ndi ta atane kadoro. Mindre, nda kate ezi ikyi drî miro utune, ago nda a'dona 'da yai'dwesi mi ondrevoya. 15 Nyata ndäri ago nyiti tase ndäri atane 'do. Mapana ami riti 'da ta ata ya, ago mitina tase oyene ami riti ri 'da. 16 Nda a'dona ata'ba miro, ago atana 'da lidri ri vo miro ya, ago nya'dona 'da oso Lu ronye, ta itine ndäri ugu atane. 17 Miru dofo ono mibe; miye ta rubä ro robe sina.”
Ego Musa ro Ezipeto ya
18 'Dooko Musa gote kovole Yitero ambago ndaro re ago atate ndäri ekye: “Molo'baru miri, mi'ba ma ogone lidri maro re Ezipeto ya ànya ondrene kode ànya dri gindi 'du lidriidriro.” Ago Yitero letadrite ago atate ndäri oyine liyaro ya. 19 Ago ondro Musa drigba dri Midiana ya oko, OPI atate ndäri ekye: “Migo kovole Ezipeto ya, tana lidri se cini kayibe mi uṛi ufune kai todrayite.” 20 Ndi Musa ru toko ndaro te ndi ŋgwàagoro ndaro be, 'ba ànya te doŋgyi dri, ndi etoyi ogote kovole Ezipeto ya, ago ru dofo se Lu kata tana be urune ana te.
21 OPI atate kpa to'di Musa ri ekye: “Ondro migote kovole Ezipeto ya oko, anjioko miri talaroro se cini mozo mbarana be miri 'do oyene 'bädri'ba kandra, oko ma'bana ya ndaro 'da uŋgyine, tana nda kalaga lidri robe zo oyivoya. 22 Beṛo miri atane 'bädri'ba ri mikye OPI ekye: ‘Yisaraele ni ŋgwaagoro kayoro maro owo. 23 Matate miri makye, mi'ba ŋgwa maro koyi, tana kämätu ma robe, oko migatezo nda o'bane oyine. Yauono ma oye ŋgwaagoro kayoro miro ufune.’ ”
24 Vo loli roya liti ya, oyivoya Ezipeto ya OPI 'bedrite Musa be ago ojote nda ufune. 25 'Dooko Zipora ru kuni kyaka'daro te ago lo ŋgwàagoro anyaro te sina ŋbiṛiro ago do pa Musa rote kyini na si, ago atate ekye: “Endaro mi orivoya ago kari ro yi märi.” 26 Tana ta la'bi 'diolo ro ŋbiṛiro rota 'ba ni Zipora atate ekye: “Mi orivoya ago kari ro.” Ndi OPI e'be Musa te ufuako.
27 Ago OPI atate Arona ri ekye: “Nyoyi vocowa ya drî Musa ro utune.” Ndi Arona oyite ago 'bedrite Musa be 'bereŋwa alokado pa, ago nda njunju anya te. 28 Ago Musa iti ata cini OPI rote Arona ri, se nda kozo nda be sina ana ndi ta rubä ro se cini nda kota nda be oyene ana be. 29 'Dooko Musa ndi Arona be oyiyite Ezipeto ya ago otoyikala dri'bai cini lidri Yisaraele ro rote voaloya. 30 Ago Arona iti ata OPI ro se cini nda katabe Musa ri ana te, ago Musa ye rubä cini te mile lidri ro yasi. 31 Ago lidri ma te, ago ondro ànya keriyi tate ekye OPI ikyite ànyare ago nda ndre rueza ànyaro te oko, ànya ändiyite vuru ago mätuyite.
موسى يصنع المعجزات
1 فقالَ موسى لِلرّبِّ: «هُم لا يُصَدِّقونَني ولا يسمَعُونَ لِكلامي، بل يقولونَ: لم يظهَرْ لكَ الرّبُّ». 2 فأجابَهُ الرّبُّ: «ما هذِهِ الّتي في يَدِكَ؟» قالَ: «عصا». 3 قالَ: «ألقِها على الأرضِ». فألقاها على الأرضِ فصارَت حَـيَّةً. فهَربَ موسى مِنْ وجهِها. 4 فقالَ لَه الرّبُّ: «مُدَّ يَدَكَ وأمسِكْ ذنَبَها». فمَدَّ موسى يَدَهُ فأمسَكَها، فعادَت عصا في يَدِهِ. 5 وقالَ لَه الرّبُّ: «تفعَلُ هذِهِ المُعجِزَةَ ليُصَدِّقوا أنَّ الرّبَّ ظَهرَ لكَ، وهوَ إلهُ آبائِهم، إلهُ إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ». 6 وقالَ لَه الرّبُّ أيضا: «أدخِلْ يَدَكَ في جَيـبِكَ». فأدخَلَ يَدَهُ في جَيـبِهِ ثُمَّ أخرَجَها، فإذا هيَ بَرصاءُ كالثَّلجِ. 7 فقالَ لَه الرّبُّ: «رُدَّ يَدَك إلى جَيـبِكَ». فرَدَّ يَدَهُ إلى جَيـبِهِ ثُمَّ أخرَجَها فَعادَت كسائِرِ بَدَنِه. 8 قالَ لَه: «إنْ كانوا لا يُصَدِّقونَكَ ولا يَقتَنِعونَ بِالمُعجِزَةِ الأُولى، فبِالمُعجِزَةِ الثَّانيةِ يقتَنِعونَ. 9 وإنْ كانُوا لا يُصَدِّقونَ هاتَينِ المُعجِزَتَينِ ولا يسمعونَ لِكلامِكَ، فَخُذْ مِنْ ماءِ النَّهرِ وا‏سْكُبْ على الأرضِ، فيَصيرَ الماءُ الّذي تأخُذُه مِنَ النَّهرِ دَما».
هرون ينطق با‏سم موسى
10 فقال موسى للرّبِّ: «يا ربُّ! ما كُنتُ يوما رَجُلا فصيحا. لا بالأمسِ ولا مِنْ يومَ كَلَّمْتَني أنا عبدَكَ بل أنا بطيءُ النُّطْقِ وثقيلُ اللِّسانِ». 11 فقالَ لَه الرّبُّ: «مَنِ الذي خلَقَ للإنسانِ فَما؟ ومَنِ الّذي خلَقَ الأخرسَ أوِ الأصمَّ أوِ البَصيرَ أوِ الأعمى؟ أما هوَ أنا الرّبُّ؟ 12 فا‏ذهَبْ وأنا أُعينُكَ على الكلامِ وأُعَلِّمُكَ ما تقولُ». 13 فقالَ موسى: «يا ربُّ! أرسِلْ أحدا غَيري». 14 فغَضِبَ الرّبُّ على موسى غضَبا شديدا وقالَ لَه: «أعرِفُ هرونَ اللاَّويَّ أخاكَ أنَّه فصيحُ اللِّسانِ وها هوَ الآنَ خارِجٌ لِلقائِكَ وحينَ يراكَ يفرَحُ في قلبِه. 15 فَكلِّمْهُ أنتَ بِما تُريدُ أنْ يَنطِقَ بِهِ، وأنا أُعينُكُما على ما تقولانِه وأُعلِّمُكُما وأُريكُما ما تعمَلانِه. 16 هوَ يُخاطِبُ الشَّعبَ عَنكَ ويَنطِقُ با‏سمِكَ، وأنتَ تكونُ لَه كأنَّكَ اللهُ يُوحي إليه. 17 وخُذْ بِيَدِكَ هذِهِ العصا، فبِها تصنَعُ المُعجِزاتِ».
موسى يرجع إلى مصر
18 فرَجَعَ موسى إلى يَثرونَ حَميِّهِ وقالَ لَه: «دَعْني أرجِـعُ إلى بَني قومي الّذينَ في مِصْرَ لأرى هل هُم أحياءُ بَعدُ». فأجابَهُ يَثرونُ: «إذهَبْ بِسلامٍ». 19 وقالَ الرّبُّ لِموسى في مِدْيانَ‌: «إرجِـعْ إلى مِصْرَ، لأنَّ جميعَ الّذينَ يُريدونَ قَتلَكَ ماتوا». 20 فأخذَ موسى ا‏مرأتَه ووَلدَيهِ وأركبَهُم على الحميرِ ورَجعَ إلى أرضِ مِصْرَ. وأخذَ موسى عصا اللهِ بِيَدِهِ.
21 وقالَ الرّبُّ لموسى: «أنتَ راجِـعٌ إلى مِصْرَ، فا‏صْنَعْ أمامَ فِرعَونَ جميعَ العَجائبِ الّتي جَعَلْتُكَ قادِرا على صُنْعِها وأنا أُقسِّي قلبَه فلا يُطلِقُ شعبَ إِسرائيلَ مِنَ البلادِ. 22 وقُلْ لِفِرعَونَ هذا ما قالَ الرّبُّ: «إِسرائيلُ ا‏بْني البِكْرُ. 23 أقولُ لكَ: أطلِقِ ا‏بْني مِنْ مِصْرَ لِـيعبُدَني وإنْ رفَضْتَ أنْ تُطلِقَهُ أقتُلِ ابنَكَ البِكْرَ‌».
موسى يختن ا‏بنه
24 وبـينما موسى في الطَّريقِ لاقاهُ الرّبُّ في مكانٍ لِلمَبـيتِ وحاولَ أنْ يُميتَه. 25 فأخذَت صَفُّورَةُ ا‏مرأتُه صَوَّانَةً فختَنَتِ ا‏بنَها ومسَّت بِها رِجلَي موسى وقالت: «أنتَ الآنَ عريسُ دَمٍ لي». 26 فعَفَّ عَنهُ الرّبَّ عِندَما قالت: «عريسُ دَمٍ لي»، مِنْ أجلِ الخِتانِ‌.
لقاء موسى وهرون
27 وقالَ الرّبُّ لهَرونَ: «إذهَبْ إلى البرِّيَّةِ لِلِقاءِ موسى». فذَهبَ ولَقِـيهُ في جبَلِ اللهِ‌ فقبَّلهُ. 28 فأخبَر موسى هرونَ بجميعِ ما كلَّمَهُ بِهِ الرّبُّ حينَ أرسَلَه، وبجميعِ المُعجِزاتِ الّتي أمَرَهُ بها. 29 فذَهبَ موسى وهرونُ وجمعا شُيوخَ بَني إِسرائِيلَ كُلَّهُم. 30 وخاطَبَهُم هرونُ بجميعِ ما كلَّمَ الرّبُّ بهِ موسى. ثُمَّ صنَعَ موسى المُعجزاتِ أمامَ عُيونِ الشَّعبِ 31 فآمَنوا. ولمَّا سمِعوا أنَّ الرّبَّ تفقَّدَ بَني إِسرائيلَ ورأى ما يُعانُونَه مِنَ الذُلِّ، ركَعوا ساجِدينَ.