Kuni Ṛiri Kalakparo Ota ro
(Otadele 10:1-5)
1 OPI atate Musa ri ekye: “Miga kuniŋwà kalakparo ritu oso se käti ana ronye, ago megyina ata se megyibe kuniŋwà kalakparo käti ana dri, se nyutufube ana 'da drina ya. 2 Nya'do nja ondo kyenoŋbo, ago nyitu kuru 'Bereŋwa Sinai dri, drio'bene mabe lau driku'du'du 'bereŋwa roya. 3 'Diaza kitu ko kuru mibe, ago mi'ba andre 'diaza ko lama telesi aza 'bereŋwa roya, ago timelei ndi tii be konya ŋga ko 'bereŋwa pasi.” 4 Ndi Musa ga kuniŋwà ritu kalakparo te oso se käti ana ronye; ago nda ŋgate ṛo kyenoŋboci ago tute 'Bereŋwa Sinai dri, oso se OPI kota nda be ronye, ago ru kuniŋwà ritu kalakparo te nda rigye.
5 OPI efote vuru 'dikolo ya edrete nda be lau, ago zi ävuru alokado ndaro OPI ono te. 6 OPI lävute mile ndaro yasi, ago atate ekye: “Ma OPI owo. Opi Lu se yauniekye ago twi takado be, maoŋga kyilaro liyaro, se ka ŋgalu amba taŋgye be ka'dana. 7 Ma ŋgalu amba be kutu amba ri, ma 'di e'bee'be ta taundi oyero ta, taenji ta, ago takozi ta, oko ma gica takozi onani oko, ma kpa taenji uti'bai ro taezaro na logona logo ŋgwai dri, ago kpa ŋgwà ŋgwai ro ro dri le kovole'ba ninana ndi lisuna be ya.” 8 Dori Musa ändite vuru ndriŋwa ago mätute. 9 Nda atate ekye: “OPI, ondro ka'do yauono nya'do gite endaro yai'dwesi mabe oko, molo'baru miri oyine ama yibe. Lidri ono gi orivoya taeriako oko, nye'be ama taenji ndi takozi amaro be ta, ago miru ama lidri miro ro.”
Ago A'ba Tao'baro te To'di
(Ofo 23:14-19Otadele 7:1-5Otadele 16:1-17)
10 OPI atate Musa ri ekye: “Yauono ma tao'ba lidri cini Yisaraele robe, mayena talaro ro 'da ànya milesi, se maye dri ko vo aza ya 'bädri ya kode ca tu'de aza alona lako; oko lidri se cini ami be lakoigye ono ondrena losi ma OPI ro 'da, tana ŋgase mabe oye oyene ämiri ono orivoya ŋga rritibe yi. 11 Miro otà se mozobe miri tu ono si ono. Manjana Amora'bai, Kanana'bai, Ete'bai, Pereza'bai, Iva'bai ndi Jebusa'bai be 'da ni ami milesi. 12 Mi'ba mi miro komba kado, mi'ba tao'baro ko lidri 'bädri se nyàbe oyi kigye ono robe, ukyi a'do 'da abari ro miri. 13 Ämiri vo tori oloro ànyaro perene vuru ago tiṛi caricari ànyaro togane, ago lu tokoro ànyaro Aserima ogane vuru.
14 “Ko ämiri lu aza mätune, tana ma OPI ma ni Lu yaokwo'ba owo. 15 Miletadri ko lidri 'bädri ana robe, tana ondro ànya kayite lui ànyaro mätuna ago kayite tori olo ànyari oko, alo aza ànyaro ejina mi 'da rudro'bene ago ŋgaonya se ànya kozobe lui ànyaro ri 'do onyane ànyayibe, 16 Ŋgwàagoro miro ogyenayi 'ditoko atra ro kai gwo se o'bana ŋgàagoro amiro go lui awi mätune ayani.
17 “Nyede lui awi ko mätune.
18 “Miye Karama Ambata Loŋgaakoro. U'duna njidrieri, miri ambata loŋgaako onyane, oso se mata mi be ronye, oyene tuse aka'dabe imba Abiba roya 'do ya; tana imba Abiba rosi nyitwete ni Ezipeto yasi.
19 “Ŋgwa se abe utina käti agoro ni maro, ndi se koronyai 'ba ro cini miro kabe utina käti agoro 'do be. 20 Se doŋgyi kabe utina käti 'do mitwe drina timelegogo si, ondro ka'do mitwe drina kote, miŋgo kyembena, ŋgwàagoro kayoro cini miro mitwe drina.
“'Dialo aza kikyi ko makandra teinye ŋgapäṛi ako.
21 “Miye losi u'du njidrialo si, oko nyololi u'du njidrieri si; tu ŋga osoro si ago tu jalia rosi ämiri loline. 22 Miye Karama Jalia ro, se ni doŋgo drikäti kyifo ro jalia ro, ago karama kala ŋgaro kotoro ädu ndroa roya.
23 “Beṛo manoàgo cini amiro ri ikyine ma Opi Lu kandra, Lu Yisaraele ro, perena nätu ndroa alo ya. 24 Tana ondro manja tu'dei ni ami milesi ago mafo kiswedri amiro te a'done 'desi oko, voigyesi 'diaza unina kote 'bädri amiro urune ondro nyoyite perena nätu Opi Lu amiro kandra owo.
25 “Nyòzo ambata se a'bebe loŋga si 'do ko ondro nyàte koronya 'ba ro olona tori ro märi owo, nyeta telesi aza koronya se äfube karama Lävu Odra ro rosi 'do ko orine le kyenoŋbo kinjo si.
26 “Ndroa cini ya nyezi doŋgo drikäti jalia ro zo OPI roya.
“Nyala'di timele ŋgwa kode indri ŋgwa ko leyi endre na rosi.”
27 OPI atate Musa ri ekye: “Nyegyi ata kwoi vuru; tana ata kwoi si ma'ba tao'baro te mibe ago Yisaraele be.” 28 Musa rite lau OPI be u'du kituna 'butesu ago ŋgäkyina 'butesu; nda nya ŋgaonya kote ago mvu gyi kote. Nda egyi ata tao'ba ono rote kuniŋwà kalakparo dri se ni otà se 'bute kai owo.
Efo Musa ro ni 'Bereŋwa Sinai drisi
29 Ondro Musa kefote vuru ni 'Bereŋwa Sinai drisi, kuniŋwà ritu kalakparo otà robe nda rigye oko, nda nikote anjioko militi ndaro a'dote läguläguro tana nda a'dote atavoya Lu be 'do ro. 30 Ondro Arona ndi lidri Yisaraele robe kondreyi Musa te oko, ndreyi militi ndaro a'dote läguläguro, ago ànya a'doyite turituriro ikyivoya lototi ndare. 31 Oko Musa zi ànya te, ago Arona ndi dri'bai cini lidri robe egoyite ndare, ago Musa atate ànya yibe. 32 Ono vosi lidri cini Yisaraele ro ikyiyite loto ndare, ago Musa ozo otà cini se OPI, kozobe ndäri 'Bereŋwa Sinai dri 'do te ànyari. 33 Ondro Musa konde ta ataro lidri be te oko, nda embe boŋgo mi takoro te militi ndaro ya. 34 Ondoalo ondro Musa koyite Mutuguṛi a'do lototi OPI ro ya atane OPI be oko, nda ana boŋgo mi takoro te, madale nda itwena gwo tesi, ago ondro nda kitwete tesi oko, iti tase atabe ndäri 'do te lidri Yisaraele ro ri. 35 Ondro lidri Yisaraele ro kondreyi militi ndaro te läguläguro oko, Musa go tako boŋgo te militi ndaro ya kpa to'di, madale go oyi lutu atane OPI be tu kinjo si.
لوحا حجر آخرين
1 وقالَ الرّبُّ لِموسى: «إنحَتْ لكَ لوحَي حجَرٍ كالأوَّلَينِ، وأنا أكتُبُ علَيهِما الكلامَ الّذي كانَ على اللَّوحَينِ الأوَّلَينِ اللَّذينِ كسَرْتَهُما‌. 2 وكُنْ مُستَعِدًّا في الصَّباحِ، وا‏صْعَدْ إلى جبَلِ سيناءَ وقِفْ أمامي هُناكَ على رأسِ الجبَلِ. 3 ولا يصعَدْ أحدٌ معَكَ ولا يظهَرْ أحدٌ في كُلِّ الجبَلِ، حتّى الغنَمُ والبقَرُ لا ترعى تُجاهَهُ». 4 فنَحَتَ موسى لوحَي حجَرٍ كالأَوَّلَينِ، وبكَّرَ في الصَّباحِ وصَعِدَ إلى جبَلِ سيناءَ، كما أمَرَهُ الرّبُّ، وأخذَ في يَدِهِ لَوحَي الحجَرِ.
5 فنزلَ الرّبُّ في السَّحابِ‌ ووقَفَ عِندَه هُناكَ وأَعلَنَ‌ لَهُ ا‏سْمَهُ: «الرّبُّ». 6 ومرَّ الرّبُّ أمامَه ونادى: «الرّبُّ الرّبُّ إلهٌ رحيمٌ حنونٌ، بَطيءٌ عَنِ الغضَبِ وكثيرُ المَراحِمِ والوَفاءِ. 7 يحفَظُ الرَّحمَةَ لأُلوفِ الأجيالِ‌، ويغفِرُ الإثْمَ والمَعصيَةَ والخطيئةَ. لا يُبرِئُ الأثيمَ، بل يُعاقِبُ آثامَ الآباءِ في البنينَ وبَني البنينَ إلى الجيلِ الثَّالثِ والرَّابعِ‌».
8 فأسرَعَ موسى وأحنى رأسَه إلى الأرضِ ساجدا 9 وقالَ: «يا ربُّ، إنْ كنتُ الآنَ أحظى بِرِضاكَ، فَسِرْ فيما بَيننا. هؤُلاءِ الشَّعبُ قُساةُ الرِّقابِ، فا‏غْفِرْ لنا آثامَنا وخطايانا، وا‏قْبَلْنا مُلْكا لكَ».
تجديد العهد
10 فقالَ الرّبُّ لِموسى: «ها أنا أقطَعُ عَهدا: أصنَعُ أمامَ جميعِ شعبِكَ مُعجِزاتٍ لم يُشاهِدْ أحدٌ مِثلَها في كُلِّ الأرضِ بَينَ جميعِ الأُمَمِ، فيَرَى كُلُّ الشَّعبِ الّذينَ أنتَ فيما بَينَهم فِعْلَ الرّبِّ. وما أفعَلُهُ مَعَكُم رهيـبٌ. 11 فا‏عمَلْ بِما أنا آمُرُكَ بهِ اليومَ. ها أنا أطرُدُ مِنْ أمامِكُم الأموريِّين والكنعانيِّين والحِثِّيِّين والفِرزِّيِّين والحِوِّيِّين واليَبُوسيِّينَ. 12 لا تُعاهِدُوا سُكَّانَ الأرضِ الّتي أنتُم سائِرونَ إليها، لِئلاَّ يكونَ ذلِكَ شَرَكا لكُم، 13 بلِ ا‏هدِموا مذَابِـحَهُم وحطِّموا أصنامَهُم، وا‏قطَعوا غاباتِهِم المُقدَّسَةَ لآلِهتِهِم‌.
14 «لا تسجُدوا لإلهٍ آخَرَ لأنِّي أنا الرّبُّ إلهٌ غيورٌ. 15 لا تُعاهِدوا سُكَّانَ تِلكَ الأرضِ لِئلاَّ يدعونَكُم حينَ يَعبُدونَ آلِهتَهُم ويذبَحونَ لهُم فتأكُلُونَ مِنْ ذبائِحِهِم، 16 ولِئلاَّ تأخُذوا مِنْ بَناتِهِم لِبَنيكُم، فيَجعَلْنَهُم يعبُدونَ آلِهتَهُنَّ الّتي يعبُدْنَها. 17 لا تصنَعوا لَكُم آلِهةً مَسبوكَةً‌، 18 وا‏حْفَظُوا عيدَ الفطيرِ‌، فكُلوا الفطيرَ سَبْعَةَ أيّامٍ في شهرِ أبـيبَ‌ كما أمَرْتُكُم. ففي شهرِ أبـيبَ خرَجْتُم مِنْ مِصْرَ.
19 «كُلُّ بِكْرٍ فاتِـحِ رَحِمٍ فهوَ لي، وكُلُّ بِكْرٍ ذَكَرٍ من ماشيَتِكُم مِنَ البقَرِ والغنَمِ فهوَ لي‌. 20 أمَّا بِكرُ الحميرِ فتَفْدُونَه بِـخروفٍ، وإلاَّ فا‏كْسِروا رَقبَتَهُ. وأمَّا بُكورُ بَنيكُم جميعا فتَفْدونَهُم، ولا تحضُروا أمامي ولا شيءَ معَكُم لي‌.
21 «في سِتَّةِ أيّامٍ تعمَلونَ، وفي اليومِ السَّابِـعِ تستَريحونَ حتّى في أوقاتِ الفِلاحَةِ والحصادِ‌، 22 عَيِّدوا عيدَ الحصادِ‌ حينَ تحصُدونَ بواكيرَ الحِنطَةِ، وعيدَ جَمْعِ الغَلَّةِ في نهايَةِ السَّنةِ‌.
23 «ثَلاثَ مرَّاتٍ في السَّنةِ يحضُرُ جميعُ رِجالِكُم أمامي، أنا السَّيِّدُ الرّبُّ، إلهُ إِسرائيلَ. 24 وأنا أطرُدُ الشُّعوبَ مِنْ أمامِكُم وأُوَسِّعُ حُدودَ أرضِكُم، ولا يطمَعُ أحدٌ في أرضِكُم حينَ تصعَدونَ لِتَحضُروا أمامَ الرّبِّ إلهِكُم ثَلاثَ مرَّاتٍ في السَّنةِ.
25 «لا تُقَدِّموا لي ذبـيحَةً معَ خُبزٍ مُختَمِرٍ، ولا تحتَفظوا بِشيءٍ مِنْ ذبـيحَةِ عيدِ الفِصْحِ إلى الغدِ‌. 26 جيئوا بِبَواكيرِ غَلاَّتِ أرضِكُم إلى بَيتِ الرّبِّ إلهِكُم. لا تطبُخوا الجَدْيَ بِلَبَنِ أُمِّهِ‌».
27 وقالَ الرّبُّ لِموسى: «أُكتُبْ هذا الكلامَ لأنِّي بِـحَسَبِهِ قطَعْتُ عَهدا معَكَ ومعَ بَني إِسرائيلَ».
28 وأقامَ موسى هُناكَ عِندَ الرّبِّ أربعينَ يوما وأربعينَ ليلةً‌، لا يأكُلُ خُبزا ولا يشربُ ماءً. فكتبَ على اللَّوحَينِ كلامَ العَهدِ وهيَ الوصايا العَشْرُ.
نزول موسى من الجبل
29 ولمَّا نزَلَ موسى مِنْ جبَلِ سيناءَ، ولوحا الوصايا في يَدِهِ، كانَ لا يعرِفُ أنَّ وجهَهُ صارَ مُشِعًّا مِنْ مُخاطَبَةِ الرّبِّ لهُ. 30 وحينَ نظَرَ هرونُ وجميعُ بَني إِسرائيلَ إلى موسى رأَوا وجهَهُ مُشِعًّا، فخافوا أنْ يقتَرِبوا مِنهُ. 31 ودعاهُم موسى، فحَضرَ إليهِ هرونُ وجميعُ رُؤساءِ القَومِ، فكلَّمَهُم موسى. 32 وتقَدَّمَ سائِرُ بَني إِسرائيلَ، فأخبَرهُم بِـجميعِ ما كلَّمَهُ الرّبُّ بهِ في جبَلِ سيناءَ. 33 ولمَّا سكَتَ موسى عَنْ مُخَاطَبتِهِم، غطَّى وجهَه بِبُرقُعٍ. 34 وكانَ موسى كُلَّما دخَلَ خَيمَةَ الإجتماعِ لِـيُكلِّمَ الرّبَّ، رَفعَ البُرقُعَ إلى أنْ يخرُجَ، فيُكَلِّمَ بَني إِسرائيلَ بِما يأمُرُهُ الرّبُّ بهِ. 35 فكانَ بَنو إِسرائيلَ يرَونَ وجهَ موسى مُشِعًّا، فيَرُدُّ البُرقُعَ على وجهِهِ إلى وقتِ دُخولِهِ الخَيمَةَ لِـيُكَلِّمَ الرّبَّ‌.