Uti Musa ro
1 Tu gi ana si mano aza orivoya ni 'bakala Lewe ro yasi gye toko teni 'bakala modo ndaro ro yasi. 2 Anya ti ŋgwaagoro te ndäri; ago ondro anya kondre ŋgwa se ana liŋgyi tawi oko, anya da'do nda te imbana nätu. 3 Ago ondro anya ni kote nda da'done madaro oko, anya 'di koṛiga teni äjäyi yasi ago ndrute äṛize si, ndi anya 'ba ŋgwa se ana te kigye ago da'dote okyi se golo kalasi ana lako. 4 Endreŋwa ŋgwa ana ro edrete fere lozo, tase aza koyebe a'done ndäri ana ondrene.
5 Ŋguti 'bädri'ba ro ikyite lasane golo ya, ago ruindu'bai anyaro 'ditokoro 'deyigwo ugu abane golo kalasi. Anya ndre koṛiga te okyi lako ago zo ruindu'ba anyaro aza te ezine. 6 Ondro anya kupi drina te oko anya ndre ŋgwaagoro te kigye. Nda ka ugu liyi, ago ya anyaro ni te lomvoigye ago atate ekye: “Ono orivoya alo aza ŋgwai Ebere'bai ro owo.”
7 'Dooko endreŋwa ŋgwa se ana ro eji ŋguti 'bädri'ba rote ekye: “Inye'do milena gi'da märi lekye'ba aza usune ni 'ditoko Ebere'bai ro lakosi keca ŋgwa se ono robe miri ya?” 8 Ŋguti 'bädri'ba ro zatadrite ekye: “Nyoyi.” Ndi ŋgutiŋwa se ana mute ago ezi endre ŋgwa se ana ro modona te. 9 'Dooko ŋguti 'bädri'ba ro atate toko se ana ri ekye: “Miru ŋgwa ono, nyeca nda märi, ago mozona päläti miro 'da.” Ndi toko se ana ru ŋgwa se ana te ago eca nda te. 10 Ondro ŋgwa se ana kombate oko, toko se ana ezi nda te ŋguti 'bädri'ba ro ri, ago nda a'dote ŋgwa anyaro, ago anya zi ävuru ndaro te Musa, tana anya ekye: “Mewe nda teni gyi yasi.”
Musa Mute Midiana ya
11 Ondro Musa kombate 'desi oko, nda oyite lidri ndaro Ebere'bai täkyine tu alo aza si, ago ndre rueza ànyaro te. Ago nda ndre Ezipeto'ba aza te, ka Ebere'ba aza o'bi, se ni alo aza lidri ndaro ro. 12 Ago Musa kondre vote gbikyi oko, nda ndre 'diaza kote, ndi nda fu Ezipeto'ba se ana te, ago ku avona te siŋgwa ya. 13 Ago ondro nda kogo koyi kpate lau tu ṛiri aza si ädrupii ndaro täkyine oko, nda ndre Ebere'bai ritu te ruufuvoya; ago nda atate nda se koye ta be koziro ana ri ekye: “Nya ädrupi miro Ebere'ba ro oyena gwo inye etaya?” 14 Mano ana zatadrite ekye: “A'di 'ba mi ni opi ro ago vureope'ba ro ämädri ya? Inye'do mile kpa ma ufune oso mifu Ezipeto'ba ana be ronye ya?” 'Dooko Musa a'dote turituriro, ago usutavote ekye: “Endaro tase mayebe ono lidri nite.” 15 Ondro 'bädri'ba keri tana te oko, nda lete Musa ufune.
Oko Musa mute ni 'bädri'ba risi ago nda oyite orine 'bädri Midiana roya, ago ri te koro kala. 16 Yitero kohani Midiana ro orivoya ndiriŋwa be njidrieri; ago ànya ikyite ago ndiyi gyi te, ago soyite karaṛi ya koronyai 'ba ro täpi ànyaro ro ri. 17 Oko lekye'bai azaka esayite ago njayi ndiriŋgwa Yitero rote pere. 'Dooko Musa ŋgate ndi pa ànya te ago so gyi te koronyai 'ba ro ànyaro ri. 18 Ago ondro ànya kogo kesayite täpi ànyaro re oko, nda atate ànyari ekye: “Ondro nyègogwo kyeno ya?” 19 Ànya zayitadrite ekye: “Ezipeto'ba aza pa ama teni lekye'bai azi ri, ago ndi gyi kpate ämäri, ago so kpate koronyai 'ba ro amaro ri.”
20 Yitero atate ndiriŋwa ndaro ri ekye: “Nda gaŋwaro ya? Tana e'di nyè'be nda gwo niya? Mìzi nda tana nda konya ŋga robe ama be.”
21 Ta'dota Musa letadrite orine Yitero be, ago nda ozo ŋguti ndaro Zipora te ogyene Musa ri. 22 Ago Zipora ti ŋgwa te agoro, ago Musa zi ävuru ndaro te Geresoma, tana nda ekye: “Ma orivoya atra ro 'bädri ono ya.”
23 Ndroa amba vosi oko, 'bädri'ba Ezipeto ro drate. Caoko lidri Yisaraele ro a'dote 'du liyiliyi ro, a'do ànyaro iyeäṛi ro ana ro, ago liyiyite amba ta ŋgaopa rota, ago liyi ànyaro a'do ro iyeäṛi ro ana sate Lu re. 24 Lu eri liyi tusu ro ànyaro te, ago Lu yi tao'baro ndaro Abarayama, Yisika ndi Yakoba be ana tana te. 25 Lu ndre lidri Yisaraele rote ago nda ni ori se ànya kayibe ori iyeäṛi ro ana te.
ولادة موسى
1 وتزَوَّجَ رَجُلٌ مِنْ نسلِ لاوي بِا‏بنَةِ أحدِ اللاَّويِّينَ، 2 فحَبِلَت وولَدتِ ا‏بنا. ولمَّا رأتْهُ حَسَنَ المنظَرِ أخفَتْهُ ثلاثةَ أشهرٍ‌. 3 ولمَّا عَجزَت عَنْ أنْ تُخفيَهُ بَعدُ، أخَذَت سَلَّةً مِنْ قصَبِ الماءِ‌ وطَلَتْها بِالقِطْرانِ والزِّفتِ وأضجَعَتِ الولَدَ فيها ووضَعَتْها بَيْنَ الخَيزَرانِ، على حافَةِ النَّهرِ. 4 ووَقَفَت أُختُهُ مِنْ بعيدٍ لِترى ما يحدُثُ لهُ. 5 فنَزَلَتِ ا‏بْنَةُ فِرعَونَ إلى النَّهرِ لِتَغتَسِلَ، وكانَت وصيفاتُها يتَمَشَّينَ على الشَّاطئ، فرأتِ السَلَّةَ بَينَ الخَيزَرانِ، فأرسَلَت جاريَتَها لِتأخُذَها. 6 ولمَّا فتَحَتْها رَأت فيها صَبـيًّا يَبكي، فأشفَقَت علَيهِ وقالَت: «هذا مِنْ أولادِ العِبرانيِّينَ». 7 فقالَت أُختُهُ لا‏بنَةِ فِرعَونَ: «هل أذهَبُ وأدعو لكِ ا‏مرأةً مِنَ العِبرانيَّاتِ تُرضِعُ لَكِ الولَدَ؟» 8 فأجابَتْها ا‏بْنَةُ فِرعَونَ: «إذهبـي!» فذَهَبَتِ الفتاةُ ودَعَت أُمَّ الطِّفلِ. 9 فقالَت لها ا‏بنَةُ فِرعَونَ: «خُذي هذا الطِّفلَ فأرضِعيهِ، وأنا أُعطيكِ أُجرَتَكِ». فأخَذَتِ المرأةُ الطِّفلَ وأرضَعَتْهُ. 10 ولمَّا كبُرَ جاءَت بِه إلى ا‏بْنَةِ فِرعَونَ فتَبنَّتْهُ وسَمَّتْهُ موسى‌، قالت: «لأنِّي ا‏نْتَشَلْتُهُ مِنَ الماءِ‌».
موسى يهرب إلى مديان
11 وكانَ موسى شابًّا حينَ خرَجَ يوما إلى بَني قومِهِ لِـيَنظُرَ إلى حالتِهِم، فرَأى رَجُلا مِصْريًّا يضرِبُ رَجُلا عِبرانيًّا مِنْ بَني قومِهِ. 12 فا‏لتَفَتَ يَمينا وشمالا فما رَأى أحدا، فقَتَلَ المِصْريَّ وطَمَرهُ في الرَّملِ. 13 وخرَجَ في اليومِ الثَّاني، فرأى رَجُلَينِ عِبرانيِّينِ يتَشاجَرانِ، فقالَ لِلمُعتَدي: «لماذا تضرِبُ ا‏بنَ قومِكَ؟» 14 فأجابَهُ: «مَنْ أقامَكَ رئيسا وحاكِما علَينا؟ أتُريدُ أنْ تقتُلَني كما قتَلتَ المِصْريَّ؟» فخافَ موسى وقالَ في نفْسِهِ: «ذاعَ الخبَرُ». 15 وسَمِعَ فِرعَونُ بِهذا الخبَرِ، فحاولَ أنْ يقتُلَ موسى. فهَربَ موسى مِنْ وجهِ فِرعَونَ إلى أرضِ مِديانَ‌، وقعَدَ عِندَ البِئرِ‌.
16 وكانَ لِـيَثرُونَ‌ كاهنِ مِديانَ سَبْعُ بَناتٍ، فجِئْنَ إلى البِئرِ وأخَذْنَ مِنْ مائِها ومَلأنَ الأحواضَ ليَسقينَ غنَمَ أبـيهِنَّ. 17 فجاءَ الرُّعاةُ، وطَرَدوهُنَّ، فقامَ موسى إلى نجدتِهِنَّ وسَقى غنَمَهُنَّ. 18 فلمَّا رَجَعْنَ إلى رَعوئيلَ أبـيهِنَّ قالَ: «ما بالُكُنَّ أسرَعْتُنَّ في الرُّجوعِ اليومَ؟» 19 فقُلْنَ: «أنقَذَنا رَجُلٌ مِصْريٌّ مِنْ أيدي الرُّعاةِ، وفَوقَ ذلِكَ مَلأَ لنا الأحواضَ وسَقى الغنَمَ». 20 فقالَ لبَناتِهِ: «وأينَ هوَ؟ ولماذا تَرَكْتُنَّ الرَّجُلَ؟ ادعونَهُ ليَأكُلَ طَعَاما».
21 فقَبِلَ موسى أنْ يُقيمَ عِندَ الرَّجُلِ، فزَوَّجَهُ صَفُّورَةَ ا‏بْنَتَهُ. 22 فولدَتِ ا‏بنا، فسَمَّاهُ جِرشُومَ‌ وقالَ: «لأنِّي نزيلٌ في أرضٍ غريـبَةٍ».
23 وبَعدَ ذلِكَ بأيّامٍ كثيرَةٍ ماتَ مَلِكُ مِصْرَ. وكانَ بَنو إِسرائيلَ يرزَحونَ بَعدُ تحتَ نيرِ عُبوديَّتِهِم، فصَرَخوا وصَعِدَ صُراخُهُم إلى اللهِ مِنْ عُبوديَّتِهِم. 24 فسَمِعَ اللهُ أنينَهُم وذكَرَ عَهدَهُ معَ إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ‌. 25 ونظرَ اللهُ إلى بَني إِسرائيلَ وا‏عترَفَ بِهِم‌.