Paulo le 'Bädri'ba Ondrene
1 U'du nätu Feseto kesabe wari ya vosi oko, nda oyite ni Kaisaria yasi Yerusalema ya. 2 Lau kohanii 'desi ndi dri'bai Yudai robe itiyitate Paulo lomvo. Ànya ejiyi Feseto te 3 takado oyene ànyari Paulo ezi si Yerusalema ya, tana ànya äyiyitate nda ufune liti ya. 4 Feseto zatadrite ekye: “A'ba Paulo te kamba ya Kaisaria ya ago andivo maro ma oye ogone lau ndriro. 5 Mì'ba dri'ba amiro koyiyi Kaisaria ya mabe ago kikicuyi mano ana ondro nda koye ŋga aza te koziro owo.”
6 Feseto go rite u'duna njidriena kode 'butealo ànya yibe ago 'dooko oyite Kaisaria ya. Kyenonosi oko nda rite vo vureopero ya ago ozotate Paulo ezine. 7 Ondro Paulo kesate oko, Yudai se kikyiyibe ni Yerusalema ya ana edreyite gbikyi nda lomvosi ago etoyi takozi amba itite nda lomvo, se taŋgye i'do kigye. 8 Oko Paulo ititate andivo ndaro ta ekye: “Maye ŋga koziro aza kote Ota Yudai ro lomvo, kode Yekalu lomvo kode 'Bädri'ba Roma'ba ro lomvo.”
9 Oko Feseto le Yudai i'dwene, ago nda eji Paulo te ekye: “Milena gi'da oyine Yerusalema ya vure miro ape robe makandra lau ya?”
10 Paulo atate ekye: “Ma edrevoya yau vo vure opero 'Bädri'ba ro modona kandra, se beṛo vure maro opene kigye owo. Maye ŋgakozi aza kote Yudai ri, ago mi andivo minite kado. 11 Ondro mepere Ota te ago maye ŋga azaka te se egyena odra ndi mädri, märi taejine i'do voopaza ni kigyesi. Oko ondro taŋgye ka'dote i'do tase itibe malomvo ono ya, 'diaza unina ko ma ozone ànyari. Moyina ndi 'Bädri'ba re.”
12 'Dooko Feseto käyitate taäyi'bai ndaro be oko, zatadrite ekye: “Milebete 'Bädri'ba ondrene nyoyina ndi 'Bädri'ba re.”
Paulo Aguripa Kandra ndi Berenisa be
13 Tu aza si oko 'Bädri'ba Aguripa ndi Berenisa be ikyiyite Kaisaria ya mede oyene Feseto ri. 14 Ori ànyaro lau u'duna amba vosi oko, Feseto iti ta Paulo rote 'bädri'ba ri ekye: “Mano aza orivoya noŋwa se Felikisi e'bete kamba'ba ro, 15 ago ondro moyite Yerusalema ya oko, kohanii 'desi Yudai ro ndi 'di'desii be itiyitate nda lomvo ago ejiyi ma te nda ezane. 16 Oko mititate ànyari makye a'do ama Roma'bai ro ko mano se ikicube taenji aza ro ozone teinye ndäri ta ata ako miya miya nda kicu'bai be ago ta andivo ndaro ro ata ako ŋgakicu ono lomvo. 17 Ondro ànya kesayite noŋwa oko, meleye ṛo ko, kyenono si marite vo vureopero ya ago mozotate mano ana locine. 18 Kyila'baazii ndaro edreyite kuru, oko ànya kicuyi nda kote takozi aza se taenjiro musu tana be rota. 19 Ànya cini a'dote kaladiṛivoya nda be ta mätu modo ànyaro rota ago ta mano se äzibe Yesu ono rota, se drate, oko Paulo ka ata ekye nda orivoya lidriidriro. 20 Musu ta aza kote atane ta nonye ono ta, ago meji Paulo te kode nda a'dona ndi olebe oyine Yerusalema ya ago vure tase kwoi ro ape robe lau. 21 Oko Paulo ejitate vure ndaro ugune vure 'desi ya, nda ejitate nda gagane ago 'Bädri'ba ri ni vure ndaro opene. Ago mozotate ndäri a'done vookwa'ba zele madale mazona nda gwo 'Bädri'ba re.” 22 Aguripa atate Feseto ri ekye: “Andivo maro male ta mano ono ro erine.”
Feseto zatadrite ekye: “Nyerina ta ndaro 'da ondo.”
23 Tu kinjo si oko Aguripa ndi Berenisa be ikyiyite taoro amba be ago ciyite ya zo kalakoto roya ndi kyila'bai se 'desii ro iyi yibe ndi lidri dri'bai 'bakici ro yibe, Feseto ozotate, ago oloci Paulo te. 24 Feseto atate ekye: “'Bädri'ba Aguripa ndi 'dicini se orivoya ama be noŋwa ono be: Mindre mano gi ono se lidri cini Yudai ro a'dote kyilaro sina, kpa noŋwa ago kpa Yerusalema ya. Ànya itiyi tate märi nda lomvo, ànya treyite ekye beṛo ndäri odrane. 25 Oko musu ta aza ko se nda koyebe koziro nda o'baza odrane. Ago nda andivo ejitate 'Bädri'ba ondrene, maratate nda ozone. 26 Oko ma ta gya aza ako egyine 'Bädri'ba ri. Ago mezi nda te ami kandra, ago ndrana ro mikandra 'Bädri'ba Aguripa! Tana vure ndaro ondrena vosi, ma'do robe ta aza be egyine. 27 Tana landre ko kadoro märi kamba'ba aza ozone teinye tase itibe nda lomvo tana ka'da ako ŋgye.”
بولس يرفع دعواه إلى القيصر
1 ولمّا وصَلَ فَسْتوسُ بَعدَ ثلاثةِ أيّامٍ إلى الوِلايةِ، صَعِدَ مِنْ قيصرِيّةَ إلى أُورُشليمَ. 2 فعَرَضَ لَه رُؤساءُ الكَهنَةِ وزُعماءُ اليَهودِ دَعواهُم على بولُسَ، واَلتَمَسوا مِنهُ 3 أنْ يَمُنّ علَيهِم، فيَنقُلَ بولُسَ إلى أُورُشليمَ. وأقاموا لَه كَمينًا في الطّريقِ ليَقتُلوهُ. 4 فأجابَ فَسْتُوسُ أنّ بولُسَ يَبقى مُعتَقلاً في قيصرِيّةَ، وأمّا هوَ فسَيَرجِـعُ إلَيها عاجِلاً. 5 وقالَ: «ليَنزِلْ مَعي زُعماؤُكُم إلى قيصرِيّةَ فإذا كانَ هذا الرّجُلُ مُذْنِبًا، فلْيتّهِموهُ».
6 وأقامَ فَسْتوسُ عِندَهُم أيّامًا لا تَزيدُ على الثمانيةِ أو العَشَرةِ، ثُمّ نَزَلَ إلى قَيصرِيّةَ. وفي الغَدِ جلَسَ لِلقَضاءِ، وأمَرَ بإحضارِ بولُسَ، 7 فلمّا حضَرَ أحاطَ بِه اليَهودُ القادِمونَ مِنْ أُورُشليمَ واَتّهَموهُ بِجرائِمَ كَثيرةٍ عَجِزوا عَنْ إثباتِها. 8 فدافَعَ بولُسُ عَنْ نَفسِهِ قالَ: «ما أذنَبْتُ بِشيءٍ لا إلى شريعةِ اليَهودِ ولا إلى الهَيكَلِ ولا إلى القَيصرِ».
9 وأرادَ فَسْتوسُ أنْ يُرضِيَ اليَهودَ، فقالَ لِبولُسَ: «أتُريدُ أنْ تَصعَدَ إلى أُورُشليمَ، فتُحاكَمَ هُناكَ لديّ على هذِهِ الأُمورِ؟» 10 فأجابَ بولُسُ: «أنا لدى مَحكمةِ القَيصرِ، ولدى مَحكَمةِ القَيصرِ يَجبُ أنْ أُحاكَمَ. أنتَ تَعرِفُ حَقّ المَعرِفَةِ أنّي ما أسأتُ إلى اليَهودِ بِشيءٍ. 11 فإذا ثــبَتَ أنّي أذنَبْتُ، أوِ اَرتكَبْتُ ما أستَوجِبُ بِه الموتَ، فأنا لا أتهَرّبُ مِنَ الموتِ. أمّا إذا كانَ ما يتّهِموني بِه باطِلاً، فلا يَجوزُ لأحدٍ أنْ يُسَلّمَني إلَيهِم. وإلى القَيصرِ أرفَعُ دَعوايَ».
12 فتَشاورَ فَسْتوسُ ومُعاوِنوهُ ثُمّ أجابَ: «رَفَعْتَ إلى القَيصرِ دَعواكَ، فإلى القَيصرِ تَذهَبُ».
بولس والملك أغريباس
13 وبَعدَ بِضعَةِ أيّامٍ، جاءَ المَلِكُ أغريبّاسُ وبَرنيكَةُ إلى قيصرِيّةَ ليُسلّما على فَسْتوسَ. 14 فلمّا مَضى على إقامتِهِما مُدّةٌ مِنَ الزّمَنِ، عرَضَ فَسْتوسُ على المَلِكِ قَضيّةَ بولُسَ قالَ: «هُنا رَجُلٌ تَرَكَهُ فيلِكْسُ في السّجنِ. 15 وعِندَما كُنتُ في أُورُشليمَ شَكاهُ إليّ رُؤساءُ الكَهنَةِ وشُيوخُ اليَهودِ وطَلَبوا الحُكْمَ علَيهِ. 16 فقُلتُ لهُم: مِنْ عادَةِ الرّومانِ أنْ لا يُسَلّموا أحدًا لِلموتِ، قَبلَ أنْ يُواجِهَ مُتّهِميهِ ويُسمَحَ لَه بالرّدّ على دَعواهُم. 17 فلمّا جاؤُوا إلى هُنا، جَلَستُ في الغَدِ لِلقَضاءِ مِنْ دونِ تأخيرٍ، وأمَرْتُ بإحضارِ الرّجُلِ. 18 فعرَضَ مُتّهمُوهُ دَعواهُم، فما ذَكَروا جَريمَةً واحدةً مِن النّوعِ الذي كُنتُ أتَوقّعُهُ، 19 وإنّما كانَ بَينَهُم وبَينَهُ جِدالٌ في مسائِلَ تَتعلّقُ بِدِيانَتِهِم، وبرَجُلٍ ماتَ اسمُهُ يَسوعُ، وبولُسُ يَزعُمُ أنّهُ حَيّ. 20 فحِرْتُ في الأمرِ، فسألتُ بولُسَ أَيُريدُ أنْ يَصعَدَ إلى أُورُشليمَ ليُحاكَمَ فيها. 21 ولكِنّ بولُسَ رفَعَ دَعواهُ إلى جلالَةِ القَيصرِ، تارِكًا لَه النّظَرَ فيها. فأمرتُ أنْ يَبقى مَسجونًا إلى أنْ أُرسِلَهُ لِلقيصرِ». 22 فقالَ أغريبّاسُ لِفَسْتوسَ: «ليتَني أسمَعُ أنا هذا الرّجُلَ». فأجابَهُ فَسْتوسُ: «غدًا تَسمَعُهُ».
23 وفي الغدِ، جاءَ أغريبّاسُ وبَرنيكَةُ في أُبّهةٍ عَظيمةٍ ودَخَلا قاعَةَ المُستَمِعينَ يُحيطُ بِهِما القادَةُ ووُجَهاءُ المدينةِ. فأمَرَ فَسْتوسُ بِأنْ يَحضُرَ بولُسُ، فحَضَرَ. 24 فقالَ فَسْتوسُ: «أيّها المَلِكُ أغِريبّاسُ، ويا جَميعَ الحاضِرينَ مَعَنا، هذا الرّجُلُ الذي تَرَونَهُ شَكاهُ إليّ الشّعبُ اليَهودِيّ كُلّهُ في أُورُشليمَ وهُنا، وكانوا يَصرُخونَ: يَجبُ أنْ لا يُترَكَ حيّا. 25 وأمّا أنا، فما وجَدْتُ أنّهُ فعَلَ شيئًا يَستوجِبُ بِه الموتَ، ولكِنّهُ رفَعَ دَعواهُ إلى جَلالَةِ القَيصَرِ، فعَزَمتُ أنْ أُرسِلَهُ إلَيهِ، 26 وأنا لا أملِكُ شيئًا أكيدًا أكتُبُ بِه إلى جلالَتِهِ. فأحضَرتُهُ لَدَيكُم، ولَديكَ خُصوصًا أيّها المَلِكُ أغريبّاسُ، حتى إذا سألتُموهُ عَنْ قَضيّتِهِ حَصَلْتُ على شيءٍ أكتُبُهُ. 27 فمِنَ الحَماقَةِ في نَظَري أنْ أُرسِلَ سَجينًا مِنْ غَيرِ أنْ أوضِحَ التّهَمَ التي علَيهِ».