Taiti Petero ro Känisa ri Yerusalema ya
1 Lazo'bai ndi taoma'bai azaka Yuda yasi be eriyi tate ekye Atrai ruyi ata Lu ro kpate. 2 Ondro Petero koyite Yerusalema ya oko, ànya se koleyibe Atrai olone ŋbiṛiro koziyi nda te, atayite ekye: 3 “Nya'dote ŋgwazi ro 'ba Atrai se oloako ŋbiṛiro roya, ago minya ŋga kpate ànya yibe!” 4 Ago Petero iti ta tase ka'dobe rote kpeye ànyari ṛoni etovona ya.
5 “Ondro ma dri mätu 'bakici Yopa roya oko, rulofo a'dote märi, mandre ŋga aza te ikyivoya vuru se mandrebe betina laba oso boŋgo 'desi cuku su be ugu e'bana vuru ni vo'buyakuru yasi, ago edrete mare. 6 Mandre yana te liyaro ago mandre koronyai 'ba rote ndi koronyai vocowa robe, ŋga tegategaŋwà ndi arii vocowa robe. 7 'Dooko meri atate märi ekye: ‘Petero, miŋga, mifu ago minya!’ 8 Oko matate makye: ‘Endaro ko inye Opi, ŋgaonya se ko wäṛiro ago undiro ci ko kala maro ya la'bivoro.’ 9 Atate kpa to'di ni vo'buyakuru yasi ekye: ‘Mizi ŋgase Lu kedebe wäṛiro ono ko undiro.’ 10 Ta ono a'dote perena nätu, ago äduro oko ago äru ŋgase ana te kpeye vo'buyakuru ya. 11 Saa gi ana si dori lidri nätu se ezote mare ni Kaisaria yasi ana esayite zo se maribe kigye ana ya. 12 Tori ititate märi oyine ànya yibe teinye leyeako. Taoma'bai azi gi njidrialo ni Yopa yasi kwoi oyiyite mabe Kaisaria ya, ago ama cini macite zo Korenelio roya. 13 Nda iti tase nda ndre malaika edrebe zo ndaro ya ana tana te ämäri, se atate ndäri ekye: ‘Mizo 'diaza Yopa ya mano se äzibe Simona Petero ana re. 14 Nda ezina lazo 'da miri se o'bana mi ndi katidri miro be 'da a'done ŋgaopa be.’ 15 Ago ondro meto taope te oko, Tori Alokado ikyite vuru ànya dri kpa oso se ämädri etovoya ronye. 16 'Dooko tase Opi katabe ana egate mädri se ekye: ‘Yoane bapatisi 'di te gyi si, oko abapatisi na ami 'da Tori Alokado si.’ 17 Ṛo orivoya endaro anjioko, Lu ozo ŋgapäṛi se ozobe ämäri tuse mamabe Opi Yesu ya ana si ana kpate Atrai se kai ri, ma a'di owo, Lu lagane!”
18 Ondro ànya keriyi tase ono te oko, ànya e'beyi ta ànyaro 'dikozi rote ago räṛuyi Lu te ekye: “Ka'do inye, Lu ozo kandrakado kpate Atrai ri drietaza ago oriza.”
Känisa Anetiokia ya
19 Rukä taoma'bai ro se kepererube taezaro se äfu Setepano be risi ana oyiyite le Foenesia, Saiporosi ndi Anetiokia be ya, uguyi lazo itite toto Yudai ri ayani. 20 Oko azaka taoma'bai ro ni Saiporosi ndi Kurene be yasi, oyiyite Anetiokia ya itiyi tate kpa Atrai ri, uguyi Lazokado ta Opi Yesu rota tana itina te ànyari. 21 Mbara Opi ro orivoya ànya yibe, ago oti lidri ro amba matate ago etadrite Opi re.
22 Lazo ta ono ro sate Känisa Yerusalema ya ya, ago ànya zoyi Baranaba te Anetiokia ya. 23 Ondro nda kesate ago kondre Lu äṛu lidri kai te oko, nda a'dote yai'dwesi ago atate ànya cini ri a'done 'diri ago endaro Opi ri ya cini ànyaro si. 24 Baranaba orivoya mano kado yi, twi Tori Alokado be ago taoma be, ago ezi lidri amba te Opi ri.
25 'Dooko Baranaba oyite Taresusi ya Saulo uṛine. 26 Ondro nda kusu nda te oko, ugu nda te Anetiokia ya, ago cu ndroa alo ànya ritu ono dro'beyi iyi te lidri Känisa robe ago embayi gboko amba te. Ago äzi taoma'bai te käti Kristo'bai Anetiokia ya.
27 Tu gi ana nebii azaka oyiyite ni Yerusalema yasi le Anetiokia ya. 28 Alo ànyaro, äzite Agabu, ŋgate kuru ago mbara Tori rosi äŋgutate ekye mä'bu 'desi koye o'dene 'bädri cini ya. (Ta ono a'dote inye tu Kelaudia 'bädri'ba rosi.) 29 Taeri'bai 'bayitate anjioko aloalo ànyaro ri ŋgapäṛi ozone amba oso se nda nibe ronye taoma'bai azi se koribe Yuda ya ana opaza. 30 'Dooko, ànya yeyi tase ono te, ago zoyi parata te 'di'desii Känisa ro ri Baranaba ndi Saulo be si.
1 سَمِعَ الرّسُلُ والإخوَةُ في اليَهوديّةِ أنّ غَيرَ اليَهودِ أيضًا قَبِلوا كلامَ اللهِ.
2 فلمّا صَعِدَ بُطرُسُ إلى أُورُشليمَ، خاصَمَهُ أهلُ الخِتانِ وقالوا لَه: 3 «دَخَلْتَ إلى قَومٍ غَيرِ مَختونينَ وأكَلتَ مَعَهُم!» 4 فرَوى لهُم بُطرُسُ كُلّ ما جَرى لَه، قالَ: 5 كُنتُ أُصَلّي في مدينةِ يافا، فرَأَيتُ في الغَيبوبَةِ رُؤيا، فإذا شيءٌ مِثلُ قِطعَةِ قماشٍ كبـيرةٍ مَعقودةٍ بِأَطرافِها الأربعةِ يَتَدلّى مِنَ السّماءِ حتى وصَلَ إليّ. 6 ونَظَرتُ إلَيهِ جيّدًا، فرأَيتُ علَيهِ دَوابّ الأرضِ والوحوشَ والزّحافاتِ وطُيورَ السّماءِ، 7 وسَمِعتُ صَوتًا يَقولُ لي: يا بُطرُسُ، قُمِ اَذبَحْ وكُلْ! 8 فَقلتُ: لا، يا ربّ! ما دخَلَ فَمي طَعامٌ نَجِسٌ أو دَنِسٌ مِنْ قَبلُ! 9 فأجابَني الصوتُ ثانيَةً مِنَ السّماءِ: ما طَهّرَهُ اللهُ لا تَعتَبِرْهُ أنتَ نَجِسًا. 10 وحدَثَ هذا ثلاثَ مَرّاتٍ، ثُمّ اَرتَفَعَ الشّيءُ كُلّهُ إلى السّماءِ. 11 وفي تِلكَ السّاعةِ وقَفَ ثلاثَةُ رِجالٍ بِبابِ البَيتِ الذي كُنتُ فيهِ، وكانوا مُرسَلِـينَ إليّ مِنْ قيصرِيّةَ. 12 فأمرَني الرّوحُ أنْ أذهَبَ مَعَهُم مِنْ دونِ تردّدٍ. فَرافَقَني هَؤلاءِ الإخوَةُ السِتّةُ إلى قيصريّةَ، فدَخَلْنا بَيتَ كُورنيليوسَ، 13 فأخبرَنا كيفَ رأى الملاكَ يَقِفُ في بَيتِهِ ويَقولُ لَه: أرسِلْ إلى يافا، وجِـئْ بسِمعانَ الذي يُقالُ لَه بُطرُسُ، 14 فهوَ يُكلّمُكَ كلامًا تَخلُصُ بِه أنتَ وجميعُ أهلِ بَيتِكَ. 15 فلمّا بدأَتُ أتكَلّمُ، نزَلَ الرّوحُ القُدُسُ علَيهِم مِثلَما نزَلَ علَينا نَحنُ في البَدءِ. 16 فتذَكّرْتُ ما قالَ الرّبّ: عَمّدَ يوحنّا بالماءِ، وأمّا أنتُم فتَتَعَمّدونَ بالرّوحِ القُدُسِ. 17 فإذا كانَ اللهُ وهَبَ هَؤلاءِ ما وهَبَنا نَحنُ عِندَما آمنّا بالرّبّ يَسوعَ المَسيحِ، فمَنْ أكونُ أنا لأُقاوِمَ اللهَ؟»
18 فلمّا سَمِعَ الحاضِرونَ هذا الكلامَ، هَدَأوا ومَجّدوا اللهَ وقالوا: «أنعَمَ اللهُ، إذًا، على غَيرِ اليَهودِ أيضًا بالتّوبَةِ سَبـيلاً إلى الحَياةِ!»
كنيسة أنطاكيا
19 وأمّا المُؤمِنونَ الذينَ شتّتَهُمُ الاضطهادُ الذي نزَلَ بِهِم بَعدَ مَقتَلِ إستِفانوسَ، فاَنتقَلوا إلى فينيقيةَ وقُبرُصَ وأنطاكيةَ، وكانوا لا يُبَشّرونَ أحدًا بِكلامِ اللهِ إلاّ اليَهودَ. 20 ولكِنّ بَعضَ هَؤلاءِ المُؤمنينَ مِنْ قُبرُصَ وقيرينَ جاؤوا إلى أنطاكيةَ وأخذوا يُخاطِبونَ النّاطِقينَ باللغَةِ اليونانيّةِ أيضًا ويُبَشّرونَهُم بِالرّبّ يَسوعَ. 21 وكانَت يَدُ الرّبّ معَهُم، فآمنَ مِنهُم كثيرونَ واَهتدَوا إلى الرّبّ.
22 وبلَغَ الخبَرُ مسامِعَ الكَنيسةِ في أُورُشليمَ، فأرسلوا بَرنابا إلى أنطاكيةَ. 23 فلمّا جاءَ ورَأى نعمَةَ اللهِ فرِحَ وشَجّعَهُم كُلّهُم على الثّباتِ في الرّبّ بِكُلّ قُلوبِهِم. 24 وكانَ بِرنابا رَجُلاً صالِحًا، مُمتلِئًا مِنَ الرّوحِ القُدُسِ والإيمانِ، فاَنضَمّ إلى الرّبّ جَمعٌ كبـيرٌ.
25 وذهَبَ بَرنابا إلى طَرسوسَ يَبحَثُ عَنْ شاوُلَ، 26 فلمّا وجَدَهُ جاءَ بِه إلى أنطاكيةَ. فأقاما سنَةً كامِلَةً يَجتَمِعانِ إلى جَماعَةِ الكَنيسةِ، فعَلّما جَمعًا كبـيرًا. وفي أنطاكيةَ تَسمّى التلاميذُ أوّلَ مَرّةٍ بالمَسيحيّـينَ.
27 وفي تِلكَ الأيّامِ، نَزَلَ بَعضُ الأنبـياءِ مِنْ أُورُشليمَ إلى أنطاكيةَ. 28 فقامَ أحدُهُم واَسمُهُ أغابوسُ وتَــنَــبّأَ بِوَحيٍ مِنَ الرّوحِ أنّ مَجاعَةً عَظيمةً ستَعُمّ الأرضَ كُلّها، وهيَ التي حَدَثَت في أيّامِ القَيصرِ كُلوديوسَ. 29 فعَزَمَ التلاميذُ أن يُرسِلوا، كُلّ واحدٍ وقُدرَتُهُ، مَعونةً إلى الإخوةِ المُقيمينَ في اليَهودِيّةِ. 30 وفَعَلوا ذلِكَ، فأرسَلوا مَعوناتِهِم إلى شُيوخِ الكنيسَةِ معَ بَرنابا وشاوُلَ.