Petero ndi Korenelio be
1 Mano aza orivoya Kaisaria ya äzite Korenelio, se orivoya dri'ba kyila'ba Roma'ba ro ro. Kyila'ba se äzite ekye: “Kyila'ba Italia'ba ro.” 2 Nda orivoya mano mätu'ba yi; nda ndi katidri cini ndaro be mätuyi Lu te. Nda ye ŋgaopa kpate amba lidri Yudai ro lemeri'ba ro ri ago ugu Lu mätute 'duro. 3 Tu alo aza si te orivoya oso saa njidriesu ronye kitudiri vosi oko, nda ndre rulofo te. Nda ndre malaika Lu rote ṛo ŋbelero keci zo ya ago atate ndäri ekye: “Korenelio!”
4 Nda ndrevote malaika dri turi si ago atate ekye: “'Desi, e'di ya?”
Malaika zatadrite ekye: “Lu orivoya yai'dwesi ta mätu miro rota ndi ŋgapäṛi se nyabe ozona lemeri'ba ribe, ago te nja tadri miro ozane. 5 Ago yauono mizo lidri azaka Yopa ya mano aza vo se äzi ävuruna te Simona Petero. 6 Nda orivoya ŋgwazi yi 'ba kyiniede'ba se äzite Simona roya, se ka ori gyi'desi kala.” 7 'Dooko malaika oyite, ago Korenelio zi ruindu'bai ritu zo ndaro rote ndi kyila'ba alo aza be, se orivoya mano mätu'ba yi se kabe losi oye ndäri ana. 8 Nda iti tase ka'dobe ana te ànyari ago zo ànya te Yopa ya.
9 Kyenoŋbo kinjo si, ànya te liti ya ago kayite esa loto Yopa lomvo oko, Petero tute kuru zo drî kurusi ya mätune te oso kitudiri ronye. 10 Nda te täbiri ro ago lete ŋga aza onyane; ondro a dri ŋgaonya la'di oko, rulofo a'dote ndäri. 11 Nda ndre vo'buyakuru pirute ago ŋga aza keziikyi vuru andrebe laba oso boŋgo 'desi cuku su be ronye e'bate vuru gyinidri. 12 Koronyai cini beti toto robe orivoya kigye, ŋga lidriidriro ndi arii be. 13 Ago atate ndäri ekye: “Petero, miŋga, mifu ago minya!”
14 Oko Petero atate ekye: “Endaro ko inye, Opi! Manya ŋgase ko wäṛiro kode undiro ko alona la'bi voro.”
15 Atate ndäri kpa to'di ekye: “Ŋgase aza Lu kata tana te wäṛiro mindre ko mikye ko wäṛiro.” 16 Ta ono a'dote perena nätu, ago 'dooko ago äru ŋgase ana te vo'buyakuru ya. 17 Petero dri wiriwiriro takaci rulofo ono ro tana ro oko, lidri se Korenelio kezobe ana niyi zo Simona rote, ago ànya dri edrevoya dereŋwa kala. 18 Ànya ziyi läzi te ago ejiyitate ekye: “Inye'do ŋgwazi aza gibe noŋwa se ävuruna Simona Petero ya?”
19 Petero kadri ugu ruutri takaci rulofo ono ro unine oko, Tori atate ekye: “Simona! Lidri nätu orivoya noŋwa kayi ugu mi uṛi. 20 Ka'do inye miŋga ago mitwe vuru, ago nyeleye ko oyivoya ànya yibe, tana mezo ànya ni.” 21 Ago Petero twete vuru ago atate lidri kai ri ekye: “Ma ni mano se nyàbe ugu uṛina owo. Nyikyite etaya?”
22 Ànya zayitadrite ekye: “Korenelio dri'ba kyila'ba ro ezo ama ni. Nda orivoya mano kado yi se ka Lu mätu ago lidri cini Yudai ro royi nda tawi. Malaika Lu ro ititate ndäri mi ejine ikyine zo ndaro ya, tana nda keri tase nyabe atana robe.” 23 Petero eji lidri kai te ecine zo ya, ago 'ba ànya te u'dune lau ŋgäkyi ana si.
Kyenonosi oko nda ŋgate ago oyite ànya yibe; ago rukä taoma'bai ro ni Yopa yasi oyiyite tro nda be. 24 Tu kinjo si oko nda esate Kaisaria ya, Korenelio rite ugu nda kotene, troalo 'didiri be ndi bereazii se loto nda kejibe iyi yibe. 25 Ago Petero kate ezi eci oko, Korenelio utudri ndaro te, 'dete nda pa, ago ändite vuru nda kandra. 26 Oko Petero 'ba nda te oŋgane kuru. Nda atate ekye: “Miŋga kuru, ma andivo toto lidri yi.” 27 Petero ugu atate Korenelio be ago nda kocite zo ya oko, nda usu lidri amba otokalate lau. 28 Nda atate ànyari ekye: “Ami andivo mini ṛote kado ota mätu ro Yudai ro le ko mano aza Yuda ro ri ikyine kode rudro'bene atrai be. Oko Lu ka'da tate märi ekye beṛo ko märi lidri aza uzine ko wäṛiro kode undiro. 29 Ago ondro nyezo lazo te mavo oko, mikyite kalaogaako. Ka'do inye ma mi eji, mizo lazo te ma vo etaya?”
30 Korenelio atate ekye: “Te orivoya oso saa ono ronye u'duna lävute su 'dooko ma mätuvoya zo maro ya saa njidriesu si kitudiri vosi. Ndriŋwa oko mano aza so boŋgo läguläguro edrete mamile, 31 ago atate ekye: ‘Korenelio! Lu eri mätu miro te ago nda ndre ŋgapäṛi se nyabe ozona lemeri'bai rite. 32 Mizo 'diaza Yopa ya mano aza se äzite Simona Petero vo. Nda orivoya ŋgwazi yi 'ba Simona kyiniede'ba roya, se ka ori gyi'desi kala.’ 33 Ago ta'doro mazo lazo te mi vo dori, ago miyete kado para tana nyikyite. Yauono ama cini orivoya noŋwa Lu kandra, tase Opi kemba mi be atane 'do erine.”
Ata Petero ro
34 Petero eto atate ekye: “Yauono mänite anjioko ṛo orivoya endaro Lu gyele 'diaza ko. 35 'Dise kabe nda mätu ago ka tase ŋgye oyena nda letadrina ndi, nda ka'do ca tu'de to aza yi ta aza i'do. 36 Mini lazo se Lu kezobe lidri Yisaraele ro ri tana te, ugu Lazokado taliatokpe ro opena Yesu Kristo si, nda orivoya Opi 'dicini ro. 37 Mini tase 'desi ka'dobe wari Yisaraele ro yasi tana te, eto ṛoni Galilaya ya tuse Yoane pe lazo bapatisi robe vosi. 38 Mini ta Yesu Nazareta ro ṛote ndi tase Lu eda Tori Alokado te nda dri ndi mbara be. Nda oyite vocini yasi, ugu takado oyebe ago ugu 'dise cini mbara Kicu'ba ro zele edete, tana Lu orivoya tro nda be. 39 Ama orivoya tazevoedre'bai ŋgase cini nda koyebe wari Yisaraele roya ndi Yerusalema ya be ro. 'Dooko ànya fuyi nda te nda oto si taka dri. 40 Oko Lu eŋga nda teni avo yasi u'du nina si ago 'ba nda te ruka'dane, 41 ko 'dicini ri, oko toto tazevoedre'bai se Lu njibe iyi ri, anjioko orivoya ämäri, se nya ŋga te ago mvu ŋga te nda be efo ndaro ni avo yasi vosi. 42 Ago nda ta ama te lazokado opene lidri ri ago tazevoedrene anjioko nda orivoya ni 'dise Lu ka'date vureope'ba ro 'dise lidriidri ro ndi se kodrabe ana be. 43 Nebii cini itiyi ta ndaro te, uguyi atate ekye 'dicini se kabe taoma nda ya e'bena 'da ta takozi ndaro rota mbara ävuru ndaro rosi.”
Atrai Usuyi Tori Alokado te
44 Ondro Petero dri ugu atavoya oko, Tori Alokado ikyite vuru ànya se cini kayibe lazo ndaro erina ana dri. 45 Taoma'bai Yudai ro se kikyiyibe ni Yopa yasi Petero be kai laroyite tana Lu eda ŋgapäṛi ndaro Tori Alokado ro kpate Atrai dri. 46 Tana ànya eriyi te ànya kayi ugu ata kala to si ago ànya kayi ugu 'desi Lu ro räṛuna. Petero atate ṛeṛe ekye: 47 “Lidri kwoi usuyi Tori Alokado kpate oso ma'dobe sina ronye. Ka'do inye 'diaza unina gi'da ànya lagane bapatisi ako gyi si ya?” 48 Ago nda ta ànya te a'done bapatisi be ävuru Yesu Kristo roya. 'Dooko ànya ejiyi nda te orine ànya yibe u'duna fere.
بطرس وكورنيليوس
1 وكانَ في قيصَرِيّةَ رَجُلٌ اَسمُهُ كُورنيليوسُ، ضابِطٌ مِنَ الفِرقَةِ الإيطالِـيّةِ في الجَيشِ. 2 كانَ تَقِـيّا يَخافُ اللهَ هوَ وجميعُ أهلِ بَيتِهِ، ويُحسِنُ إلى الشّعبِ بِسَخاءٍ، ويُداوِمُ على الصّلاةِ للهِ. 3 فرأَى نحوَ السّاعَةِ الثالِثَةِ مِنَ النّهارِ في رُؤيا واضِحَةٍ مَلاكَ اللهِ يدخُلُ علَيهِ ويُناديهِ: «يا كُورنيليوسُ!» 4 فنظَرَ إلَيهِ في خَوفٍ وقالَ: «ما الخبَرُ، يا سيّدي؟» فقالَ لَه المَلاكُ: «صَعِدَت صَلَواتُكَ وأعمالُكَ الخَيريّةُ إلى اللهِ، فتَذَكّركَ. 5 فأرسِلِ الآنَ رِجالاً إلى يافا وَجِـئْ بسِمعانَ الذي يُقالُ لَه بُطرُسُ. 6 فهوَ نازِلٌ عِندَ دبّاغٍ اَسمُهُ سِمعانُ وبَيتُهُ على شاطئِ البحرِ». 7 فلمّا اَنصَرَفَ المَلاكُ الذي كانَ يُكَلّمُهُ، دَعا اَثنَينِ مِنْ خَدَمِهِ وجُنديّا تَقيّا مِنْ أخِصّائِهِ، 8 وأخبرَهُم بِكُلّ ما جَرى، وأرسَلَهُم إلى يافا.
9 فساروا في الغَدِ. وبَينَما هُم يَقتَرِبونَ مِنْ يافا، صَعِدَ بُطرُسُ إلى السّطحِ نحوَ الظّهرِ ليُصلّيَ، 10 فجاعَ وأرادَ أنْ يأكُلَ. ولمّا أخَذوا يُهيّئونَ لَه الطّعامَ وقَعَ في غَيبوبةٍ، 11 فرأى السّماءَ مَفتوحَةً، وشيئًا يُشبِهُ قِطعةَ قماشٍ كبـيرةً مَعقودَةً بأطرافِها الأربعةِ تَتَدلّى إلى الأرضِ. 12 وكانَ علَيها مِنْ جميعِ دَوابّ الأرضِ وزحّافاتِها وطُيورِ السّماءِ. 13 وجاءَهُ صَوتٌ يقولُ لَه: «يا بُطرُسُ، قُمِ اَذبَحْ وكُلْ». 14 فقالَ بُطرُسُ: «لا يا ربّ! ما أكَلتُ في حياتي نَجِسًا أو دَنِسًا». 15 فقالَ لَه الصوتُ ثانيَةً: «ما طَهّرهُ اللهُ لا تَعتَبِرْهُ أنتَ نَجِسًا!» 16 وحدَثَ هذا ثلاثَ مَرّاتٍ، ثُمّ اَرتفَعَ الشيءُ في الحالِ إلى السّماءِ.
17 وبَينَما بُطرُسُ في حَيرَةٍ يُسائِلُ نَفسَهُ ما مَعنى هذِهِ الرُؤيا التي رآها، كانَ الرّجالُ الذينَ أرْسَلَهُم كُورنيليوسُ سألوا عَنْ بَيتِ سِمعانَ ووَقَفوا بالبابِفي 18 ونادُوا مُستَخبِرينَ: «هَلْ سِمعانُ الذي يُقالُ لَه بُطرُسُ نازِلٌ هُنا؟» 19 كانَ بُطرُسُ لا يَزالُ يُفَكّرُ في الرُؤيا، فقالَ لَه الرّوحُ: «هُنا ثلاثةُ رِجالٍ يَطلُبونَكَ، 20 فقُمْ واَنزِلْ إلَيهِم واَذهَبْ مَعَهُم ولا تَخَفْ، لأنّي أنا أرسَلْتُهُم». 21 فنَزَلَ بُطرُسُ وقالَ لهُم: «أنا هوَ الذي تَطلُبونَهُ. لِماذا جِئتُم؟» 22 أجابوا: «أرسَلَنا الضّابِطُ كُورنيليوسُ، وهوَ رَجُلٌ صالِـحٌ يَخافُ اللهَ ويَشهَدُ على فَضلِهِ جميعُ اليَهودِ، لأنّ مَلاكًا طاهِرًا أبلَغَهُ أنْ يَجيءَ بِكَ إلى بَيتِهِ ليَسمَعَ ما عِندَك مِنْ كلامٍ». 23 فدعاهُمْ بُطرُسُ وأنزَلَهُم عِندَهُ.
وفي الغدِ، قامَ وذهَبَ مَعهُم يُرافِقُهُ بَعضُ الإخوةِ مِنْ يافا، 24 فوصَلَ إلى قَيصَريّةَ في اليومِ التالي. وكانَ كُورنيليوسُ يَنتَظِرُهُم معَ الذينَ دَعاهُم مِنْ أنسِبائِهِ وأخَصّ أصدقائِهِ. 25 فلمّا دخَلَ بُطرُسُ، اَستَقْبَلَهُ كُورنيليوسُ واَرتَمى ساجِدًا لَه. 26 فأنهَضَهُ بُطرُسُ وقالَ لَه: «قُمْ، ما أنا إلاّ بَشَرٌ مِثلُكَ!» 27 ودخَلَ وهوَ يُحادِثُهُ، فوَجَدَ جَمعًا كَبـيرًا مِنَ النّاسِ، 28 فقالَ لهُم: «تَعرِفونَ أنّ اليَهودِيّ لا يَحِلّ لَه أنْ يُخالِطَ أجنَبِـيّا، أو يَدخُلَ بَيتَهُ. لكِنّ اللهَ أراني أنْ لا أحسُبَ أحدًا مِنَ النّاسِ نَجِسًا أو دَنِسًا. 29 فلمّا دَعَوتُموني جِئْتُ مِنْ غَيرِ اَعتِراضٍ. فأسألُكُم: لِماذا دَعَوتُموني؟»
30 فقالَ كُورنيليوسُ: «كُنتُ مِنْ أربعةِ أيّامٍ أُصَلّي في بَيتي عِندَ السّاعَةِ الثالِثَةِ بَعدَ الظّهرِ، فرَأيتُ رَجُلاً علَيهِ ثِـيابٌ بَرّاقةٌ يَقِفُ أمامي 31 ويَقولُ لي: «يا كُورنيليوسُ! سَمِعَ اللهُ صَلواتِكَ وذكَرَ أعمالَكَ الخَيريّةَ، 32 فأرسِلْ إلى يافا، واَستَدْعِ سِمعانَ الذي يُقالُ لَه بُطرُسُ، فهوَ نازِلٌ في بَيتِ سِمعانَ الدّبّاغِ على شاطئِ البحرِ». 33 فأرسَلتُ إلَيكَ في الحالِ، وأنتَ أحسَنْتَ في مَجيئِكَ. ونَحنُ الآنَ جَميعًا في حَضرَةِ اللهِ لنَسمَعَ كُلّ ما أمَرَكَ بِه الرّبّ».
عظة بطرس
34 فقالَ بُطرُسُ: «أرى أنّ اللهَ في الحَقيقةِ لا يُفَضّلُ أحدًا على أحدٍ، 35 فمَنْ خافَهُ مِنْ أيّةِ أُمّةٍ كانَت وعَمِلَ الخيرَ كانَ مَقبولاً عِندَهُ. 36 أرسَلَ كَلِمَتَهُ إلى بَني إِسرائيلَ يُعلِنُ بِشارَةَ السلامِ بِـيَسوعَ المَسيحِ الذي هوَ رَبّ العالَمينَ. 37 وأنتُم تَعرِفونَ ما جرى في اليَهوديّةِ كُلّها، اَبتداءً مِنَ الجَليلِ بَعدَ المَعموديّةِ التي دعا إلَيها يوحنّا، 38 وكيفَ مسَحَ اللهُ يَسوعَ النّاصِريّ بالرّوحِ القُدُسِ والقُدرَةِ، فسارَ في كُلّ مكانٍ يَعمَلُ الخَيرَ ويَشفي جميعَ الذينَ اَستولى علَيهِم إبليسُ، لأنّ اللهَ كانَ معَهُ. 39 ونَحنُ شُهودٌ على كُلّ ما عَمِلَ مِنَ الخَيرِ في بِلادِ اليَهودِ وفي أُورُشليمَ. وهوَ الذي صَلَبوهُ وقَتَلوهُ. 40 ولكِنّ اللهَ أقامَهُ في اليومِ الثالِثِ وأعطاهُ أنْ يَظهَرَ، 41 لا لِلشَعبِ كُلّهِ، بل لِلشُهودِ الذينَ اَختارَهُمُ اللهُ مِنْ قَبلُ، أي لنا نَحنُ الذينَ أكلوا وشَرِبوا معَهُ بَعدَ قيامَتِهِ مِنْ بَينِ الأمواتِ. 42 وأوصانا أنْ نُبَشّرَ الشّعبَ ونَشْهَدَ أنّ اللهَ جَعَلَهُ ديّانًا لِلأحياءِ والأموات. 43 ولَه يَشهَدُ جميعُ الأنبِـياءِ بِأَنّ كُلّ مَنْ آمنَ بِه يَنالُ باَسمِهِ غُفرانَ الخَطايا».
حلول الروح القدس على غير اليهود
44 وبَينَما بُطرُسُ يَتكَلّمُ، نزَلَ الرّوحُ القُدُسُ على جميعِ الذينَ يَسمَعونَ كلامَهُ. 45 فتَعَجّبَ أهلُ الخِتانِ الذينَ رافَقوا بُطرُسَ حينَ رأَوا أنّ اللهَ أفاضَ هِبةَ الرّوحِ القُدُسِ على غَيرِ اليَهودِ أيضًا، 46 لأنّهُم سَمِعوهُم يتكَلّمونَ بِلُغاتٍ غَيرِ لُغَتِهِم ويُعَظّمونَ اللهَ. فقالَ بُطرُسُ: 47 «هَؤلاءِ النّاسُ نالوا الرّوحَ القُدُسَ مِثلَنا نَحنُ، فمَنْ يُمكِنُهُ أنْ يَمنَعَ عَنهُم ماءَ المَعموديّةِ؟» 48 وأمَرَهُم بأنْ يتَعَمّدوا باَسمِ يَسوعَ المَسيحِ. فدَعَوْه إلى أنْ يُقيمَ عِندَهُم بِضعةَ أيّامٍ.