Ope ṛe ago Odra Abisolomo ro
1 'Dooko 'Bädri'ba Dawidi otokala lidri se orivoya cini nda be ana rote, ago nda 'ba otaozo'bai 'desi rote kutu drisi ago kama drisi. 2 Ago Dawidi zo kyila'bai te, nda lonyi gboko kyila'bai rote nätu, alodi orivoya Yoaba zele, alodi aza ädrupi Yoaba ro Abisai ŋgwa Zeruya ro zele, ago ninana Itai Gata'ba zele. Ago 'bädri'ba atate kyila'bai ndaro ri ekye: “Ma andivo moyina kpa kyila ya ami yibe.”
3 Oko ànya atayite ekye: “Hwa, beṛo ko miri oyine ama yibe. Tana ondro mä̀mu bete, ànyari ta amaro otine i'do. Ondro telesi kpäkyi amaro kodra be, ànyari ta amaro otine i'do. Oko lagye miro orivoya oso kutu 'bute (10,000) amaro ronye. Ni kadopara miri orine noŋwa 'bakici ya, ago mizo ŋgaopa robe ämäri.”
4 'Bädri'ba atate ànyari ekye: “Mayena tase nyusube kadopara ndra 'do ndi.” Ndi 'bädri'ba edrete dereŋwa eciro 'bakici ya lomvo, ondro kyila'bai ndaro kate ugu ofo tesi kama ro ago kutu ro owo. 5 Ago 'bädri'ba ta Yoaba, Abisai ndi Itai be te ekye: “Ta maro ta mìye ŋga kozi aza ko agoanji Abisolomo ri.” 'Bädri'ba kabe ota ozo ta Abisolomo rota dri'bai ri kyila'bai cini eriyi tana te.
6 Ndi kyila'bai Dawidi ro fote tesi vo kyila roya ago yeyi kyila te Yisaraele'bai be kokye Eperaima ro ya. 7 Ago kyila'bai Dawidi ro peyi Yisaraele'bai te ṛe, ago äfu lidri te amba tu gi ana si, otina orivoya kutu 'buteritu (20,000). 8 Kyila larirute wari ana yasi, ago vo kwokye ro 'do tufu kyila'bai te ndrani bando drisi.
9 Ago ndri oko Abisolomo 'bedrite kyila'bai azaka Dawidi robe. Abisolomo kugu umu doŋgyi ndaro si, ago doŋgyi kugu umu gwoṛi vudi ro zele si oko, drî Abisolomo ro ŋga lele ṛo anda lakole gwoṛii ro ya. Ago doŋgyi ndaro ugu umute driya ago e'be nda te pelevoya lakole vokuru ro gyini be ya. 10 Oko mano aza ni lidri Dawidi ro lakosi ndre nda te, ago oyi iti tana te Yoaba ri ekye: “Mindre, mandre Abisolomo te pelevoya vudi dri.”
11 Ndi Yoaba atate mano se kiti ta be ndäri ana ri ekye: “Mindre nda ndi! Mi'de be ko nda ufune lau vo dri etaya? Aba 'dooko ma'dona ndi yai'dwesi tonyo mo'di ro 'bute alo ozone miri ndi kyini kundu robe.”
12 Oko mano ana atate Yoaba ri ekye: “Aba ondro nyozo tonyo mo'di ro gica kutu alo (1,000) märi, mänina ko drì maro eŋgane ŋgwa 'bädri'ba ro dri. Tana ama cini merite 'bädri'ba ozo ota te mi, Abisai ndi Itai be ri ekye: ‘Ta maro ta miye ŋga kozi aza ko agoanji Abisolomo ri.’ 13 Ondro ka'do maye nda bete koziro adri ndaro ufuna si (änina ko ta aza da'done ni 'bädri'ba ri), 'dooko mi andivo nyeŋgyena mi ndi pere.”
14 Yoaba atate ekye: “Male ko saa enjine oso ono ronye mibe.” Ago nda ru äzu nätu te ago so Abisolomo te käsi ya sina, 'dooko nda dri gi lidriidriro pelevoya vudi dri. 15 Ago agoànji 'bute alo uŋgyi'bai lakazà kyila ro Yoaba ro ro, muyi lomvo Abisolomo rote, 'diyi nda te, ago fuyi nda te.
16 'Dooko Yoaba vo cekuṛe te, 'dooko kyila'bai ndaro egoyite ni osovoya Yisaraele'bai vo; tana nda tadri ànyaro te. 17 Ago ànya ruyi avo Abisolomo rote, ago voyi te 'bu 'desi ya kwokye ya, ago ànya droyi kuni te donjo driigye. Ndi Yisaraele'bai cini mute 'ba ànyaro yasi.
18 Tu oriro Abisolomo ro si nda ede ŋbiṛi te Vodelero 'Bädri'ba roya andivo ndaro ri, tana nda atate ekye: “Ma teinye ŋgwaago ako se ävuru maro o'baza orine lidriidriro.” Ago nda zi ŋbiṛi ana te ävuru modo ndaro ro dri. Ago äzite Ŋbiṛi Abisolomo ro le tu ono si ono.
Iti Odra Abisolomo ro tana te Dawidi ri
19 'Dooko Aimaza ŋgwa Zadoka ro atate Yoaba ri ekye: “Mi'ba mämu lazo be 'bädri'ba ri, tana OPI pa nda te ni kyila'baazi ndaro rigyesi.”
20 Oko Yoaba zatadrite ekye: “Ko miri lazo ugune tu ondro ono si, oko nyuguna lazo 'da tu aza si, oko ondro ono miri lazo ugune i'do, tana ŋgwa 'bädri'ba ro drate.” 21 'Dooko Yoaba atate Kusa'ba ri ekye: “Nyoyi nyiti tase mindrebe ono tana 'bädri'ba ri.” Kusa'ba se ana ändite Yoaba kandra, ago mute.
22 'Dooko Aimaza ŋgwa Zadoka ro atate Yoaba ri kpa to'dina ekye: “Ŋga aza kaca a'do ya mi'ba mämu Kusa'ba vo.”
Ago Yoaba atate ekye: “Nyaumu kpa etaya ŋgwa maro? Miri päläti urune lazo ugu ta i'do.” 23 Caoko, Aimaza atate ekye: “Ŋga aza kaca a'do mämuna ndi.”
Ago Yoaba atate ndäri ekye: “Mimu.” 'Dooko Aimaza mute liti gobe Vo Rriro Yaradene roya yasi, ago eŋgye Kusa'ba te.
24 Dawidi rite lakole dereŋwa ritu roya; ago vookwa'ba tute kuru tiṛi drisi ago edrete dridopi dereŋwa roya, ago ondro nda keŋga mi ndaro te kuru oko, nda ndre manoaza te eziimuvoya iṛe. 25 Vookwa'ba zi 'bädri'ba te ago iti tana te ndäri. Ago 'bädri'ba atate ekye: “Ondro nda ka'do bete iṛe, 'do nda orivoya lazo be itine.” Ago nda ezi imute ga lototi. 26 Ago vookwa'ba ndre mano aza kpate eziimuvoya; ndi vookwa'ba zi dereŋwa gaga'ba te ago atate ndari ekye: “Mindre, manoaza ka kpate eziimu iṛe.”
'Bädri'ba atate ekye: “Nda ka kpa lazo ezi.”
27 Ago vookwa'ba atate ekye: “Mandrebe 'di käti ana ka imu oso Aimaza ŋgwa Zadoka ro ronye.” Ago 'bädri'ba atate ekye: “Nda orivoya mano kado yi, ago nda kikyi lazokado be.”
28 'Dooko Aimaza zi 'bädri'ba te ṛeṛe ago atate ekye: “Ŋga cini kado.” Ago nda ändite 'bädri'ba kandra militi si gyini dri ago atate ekye: “Räṛu ka'do OPI Lu miro ri, se ozo mbara te miri lidri se ogbote mi 'bädri'ba be ono opeza ṛe.”
29 Ago 'bädri'ba atate ekye: “Inye'do ta cini ndi kado agoanji maro Abisolomo be ya?”
Aimaza zatadrite ekye: “Yoaba ka ruindu'ba miro ezona be, meri kporo amote amba, oko 'bo e'diyi ya aba mäni ko.”
30 'Bädri'ba atate ekye: “Mizaru telesi ago nyedre lau.” Ndi nda zarute ago edrete lau.
31 Ndri oko, Kusa'ba esate, ago nda atate 'bädri'ba ri ekye: “Lazokado tana opi 'bädri'ba maro. Tana kitu ono si ono, OPI pa mi teni mbara 'dise cini koŋgabe midri ro yasi.”
32 'Bädri'ba atate Kusa'ba ri ekye: “Inye'do ta cini ndi kado agoanji maro Abisolomo be ya?” Ago Kusa'ba se ana zatadrite ekye: “Ka'do ndi inye kyila'baazi mi opi 'bädri'ba maro ro ri, ago ànya se cini koŋgabe midri mi oyene koziro, ka'do ndi oso agoanji ana ronye.” 33 Ndi 'bädri'ba a'dote tusuro ndra, ago tute zo ya kurusi ya dereŋwa drisi ago liyite. Ago ondro nda kate ugu oyi oko nda trete liyi be ekye: “Äye ŋgwa maro Abisolomo, ŋgwa maro, ŋgwa maro Abisolomo! Aba madrana ṛoni vo miro ya! Äye Abisolomo, ŋgwa maro, ŋgwa maro.”
هزيمة أبشالوم وموته
1 وأعَدَّ داوُدُ جيشَهُ، وأقامَ علَيهِم قادةَ ألوفٍ وقادةَ مِئاتٍ. 2 وأرسَلَ ثُلُثا بقيادةِ يوآبَ، وثُلُثا بقيادةِ أبـيشايَ بنِ صرويَّةَ أخي يوآبَ، وثُلُثا بقيادَةِ إتَّاي الجَتِّيّ، وقالَ لهُم: «أنا أيضا أنضَمُّ إليكُم». 3 فقالوا: «تبقى هُنا لأنَّه إذا أصابَنا شيءٌ وإذا هَرَبنا حتّى لو ماتَ نِصفُنا فهذا لن يَترُكَ أثرا مُهِمًّا، أمّا أنتَ فتُساوي عشَرَةَ آلافٍ مِنَّا، فالأحسَنُ أنْ تبقى هُنا في المدينةِ لنَجدَتِنا». 4 فقالَ لهُمُ المَلِكُ: «ما تَرَونَهُ حسَنا أفعَلُهُ». ووقَفَ عِندَ بابِ المدينةِ وخرَجَ الجيشُ كلُّهُم مئةً مئةً وألفا ألفا. 5 وقالَ المَلِكُ ليوآبَ وأبـيشاي وإتَّاي: «ترَفَّقوا بالفتى أبشالومَ». وسمِعَ الجُنودُ كُلُّهم ما أوصى بهِ المَلِكُ قادتَهُ في شأنِ أبشالومَ.
6 وخرَجَ جيشُ داوُدَ إلى البَرِّيَّةِ لقِتالِ رجالِ إِسرائيلَ، فجَرى القتالُ في غابةِ أفرايمَ‌. 7 فا‏نكسَرَ هُناكَ رجالُ إِسرائيلَ أمامَ رجالِ داوُدَ، ووقَعَت مَجزَرَةٌ عظيمةٌ في ذلِكَ اليومِ قُتِلَ فيها عِشرون ألفا. 8 وكانَ القتالُ مُنتَشِرا في البَرِّيَّةِ كُلِّها، وا‏فترَسَتِ الغابةُ مِنَ المُتقاتِلينَ أكثرَ مِمَّا ا‏فترَسَ السَّيفُ في ذلِكَ اليومِ.
9 وتلاقى أبشالومُ ببَعضِ رجالِ داوُدَ، وكانَ راكبا على بَغلٍ فعبَرَ البغلُ تحتَ شجرةٍ مُلتَفَّةِ الأغصانِ فعلِقَ رأسُهُ بها، وما إنْ مَرَّ البغلُ مِنْ تحتِ الشَّجرةِ حتّى تدَلَّى بَينَ السَّماءِ والأرضِ. 10 فرآهُ رجُلٌ فقالَ ليوآبَ: «رأيتُ أبشالومَ مُعلَّقا بالشَّجرةِ». 11 فقالَ لَه يوآبُ: «إنْ كُنتَ رأيتَهُ فلماذا لم تَقبِضْ علَيهِ، فكُنتُ أعطَيتُكَ عشَرَةً مِنَ الفضَّةِ وحِزاما». 12 فأجابَهُ الرَّجلُ: «لو وُزِنَ في كفِّـي ألفٌ مِنَ الفضَّةِ لمَا رفَعتُ يَدي على ا‏بنِ المَلِكِ، لأنَّ المَلِكَ قالَ لكَ على مسامِعِنا أنتَ وأبـيشايَ وإتَّايَ: حافِظوا لي على الفتى أبشالومَ. 13 فلو فعَلتُ غيرَ ذلِكَ لخاطَرتُ بحياتي، إذ لا يَخفى على المَلِكِ شيءٌ، ولقُمتَ أنتَ ضِدِّي». 14 فأجابَهُ يوآبُ: «لا أضَيِّعُ وقتا كهذا معَكَ». وأخذَ بـيَدِه ثلاثَ حِرابٍ، فأنشَبَها في قلبِ أبشالومَ وهوَ بَعدُ حيٌّ في وسَطِ الشَّجرَةِ. 15 ثُمَّ أحاطَ بهِ عشَرَةٌ مِنْ حامِلي سلاحِ يوآبَ وضربوهُ وقتلوهُ.
16 ونفَخَ يوآبُ في البوقِ لوقفِ القتالِ، فا‏رتَدَّ جيشُ داوُدَ عَنْ مُطارَدَةِ جيشِ إِسرائيلَ. 17 وأخذوا أبشالومَ ورَمَوه في جُبٍّ عميقٍ في الغابةِ، وجمَعوا فوقَهُ كومةً مِنَ الحجارةِ. وهربَ جميعُ جيشِ إِسرائيلَ كُلُّ واحدٍ إلى خَيمَتِه. 18 وكانَ أبشالومُ في حياتِه بَنى لنَفْسِه نُصُبا في وادي المَلِكِ‌، لأنَّه قالَ: «لا إبنَ لي يَحفَظُ ا‏سمي». ودَعا النُّصُبَ با‏سمِهِ، وهوَ يُدعى نُصُبَ أبشالومَ إلى هذا اليومِ.
داود يعلم بموت أبشالوم
19 ثُمَّ قالَ أخيمَعصُ بنُ صادوقَ ليوآبَ: «دَعني أُسرِعُ وأُبَشِّرُ الملِكَ بأنَّ اللهَ ا‏نتقَمَ لَه مِنْ أعدائِهِ». 20 فأجابَهُ يوآبُ: «أنتَ اليومَ لا تحمِلُ أيَّةَ بُشرى، بل تَحمِلُها في يومٍ آخَرَ فا‏بنُ المَلِكِ ماتَ». 21 وقالَ يوآبُ لعبدِه الكوشيِّ: «إذهَبْ وا‏خبِرِ المَلِكَ بما رأيتَ». فحَنى لَه الكوشيُّ وجرى مُسرِعا. 22 وعادَ ثانيةً أخيمَعصُ بنُ صادوقَ وقال ليوآبَ: «مهما يكُنْ فدَعني أجري وراءَ الكوشيِّ». فأجابَهُ يوآبُ: «لماذا تَجري أنتَ يا ا‏بني، ولا بُشْرى لكَ تُجازَى علَيها خيرا». 23 فقالَ: «مهما يكُنْ، فأُريدُ أنْ أجريَ». فقالَ لَه: «إجرِ». فجرى أخيمَعصُ مُسرِعا في طريقِ غورِ الأردُنِّ وسبقَ الكوشيَّ.
24 وكانَ داوُدُ جالسا بَينَ بابَـي المدينةِ، فطلَعَ الحارسُ على سطحِ البابِ قُربَ السُّورِ ورفَعَ عينيهِ فرأى رجُلا يركُضُ وحدَهُ. 25 فنادى المَلِكَ وأخبرَهُ، فقالَ المَلِكُ: «إنْ كانَ وحدَهُ فعِندَهُ بُشرى». وبَينَما هوَ يقترِبُ 26 رأى الحارِسُ رجُلا آخَرَ يركُضُ وحدَهُ. فقالَ المَلِكُ: «وهذا أيضا عندَهُ بُشرى». 27 فقالَ الحارِسُ: «أرى سَعيَ الأوَّلِ كسَعي أخيمَعصَ بنِ صادوقَ». فقالَ المَلِكُ: «هذا رجُلٌ صالِحٌ ولا يحمِلُ إلا بشارةً صالحةً».
28 ثُمَّ دنا أخيمَعصُ إلى المَلِكِ ونادى: «السَّلامُ على المَلِكِ» وا‏نحَنى بوجهِه إلى الأرضِ وقالَ: «تبارَكَ الرّبُّ إلهُكَ الّذي أسلَمَ القومَ الّذينَ ثاروا علَيكَ، يا سيِّدي المَلِكُ». 29 فقالَ المَلِكُ: «هل سَلِمَ الفتى أبشالومُ؟» فأجابَهُ: «رأيتُ هَيجانا عظيما حينَ أرسَلَني يوآبُ إليكَ يا سيِّدي، ولم أعلَمْ ما كانَ». 30 فقالَ المَلِكُ: «قِفْ جانبا» فوقَفَ. 31 وجاءَ الكوشيُّ وقالَ للمَلِكِ: «بُشرى لسَيِّدي المَلِكِ. الرّبُّ ا‏نتَقَم لكَ اليومَ مِنْ جميعِ الثَّائرينَ علَيكَ». 32 فقالَ لَه المَلِكُ: «هل سَلِمَ الفتى أبشالومُ؟» فأجابَهُ: «ليكُن نصيـبُ أعداءِ سيِّدي المَلِكِ وجميعِ الّذينَ قاموا علَيهِ بالشَّرِّ كنصيـبِ ذلِكَ الفتى».