Dawidi ndi Siba be
1 Ondro Dawidi kälävute fere dridopi lutu ro kundusi oko, Ziba ruindu'ba Mefiboseta ro 'bedrite nda be, doŋgyii ritu be se ŋgyi duŋguṛu ambata ro kama ritu (200), ago dricoṛo doŋgo ro kama alo (100), doŋgo tayi ro kama alo (100), ago kuru kyiniro vino ro alo be. 2 Ago 'Bädri'ba Dawidi atate Ziba ri ekye: “Nyezi ŋga kwoi te tana e'di ya?”
Ziba zatadrite ekye: “Doŋgyii kwoi tana katidri 'bädri'ba ro ri lämuzana sina, ambata ndi doŋgo tayi robe agoanjii ri onyane, vino tana ànya se orivoya rritiro vocowa ya ri umvune.”
3 Ago 'bädri'ba atate ekye: “Kwozo 'desi miro Saulo ro gaŋwaroya?”
Ziba zatadrite ekye: “Nda kaori Yerusalema ya; tana nda atate ekye: ‘Yisaraele'bai ogo logona miri 'bädri'ba ti'bi maro ro 'da kovole märi.’ ”
4 'Dooko 'bädri'ba atate Ziba ri ekye: “Mindre, ŋgase cini Mefiboseta be sina yauono te miro.”
Ago Ziba atate ekye: “Ma ruindu'ba miro; mi'ba ma takado usune mimile, opi 'bädri'ba maro.”
Dawidi ndi Simei be
5 Ondro 'Bädri'ba Dawidi kate oci Baurima ya oko, mano aza katidri Saulo ro ro, ävuruna Simei ŋgwa Gera ro; efote tesi ni lau, ikyivoya latri otri be. 6 Simei lovo kuniŋwà te Dawidi dri, ago ruindu'bai cini ndaro dri ago kyila'bai Dawidi ro edrevoya cini drigwo ago gaṛi Dawidi ro yasi. 7 Ono ni tase Simei katabe ago nda kugu latri otri be sina owo ekye: “Mifo tesi, mifo tesi mi mano konjiekye, mi mano 'di ufu'ba ono! 8 OPI kate votaro logona midri ta kari katidri Saulo ro rota, se miribe vona ya ono. Yauono OPI ozo miri 'bädri'ba rote ŋgwa miro Abisolomo ri. Mi 'diufu'ba ono, mindre, taezaro miro tavo miro te wo.”
9 'Dooko Abisai ŋgwa Zeruya ro atate 'bädri'ba ri ekye: “Mi'ba kokye avo ono ka mi opi 'bädri'ba maro o'da etaya? Mi'ba ma oyine nasi mätäṛi drî ndaro robe.”
10 Oko 'bädri'ba atate Abisai ndi ädrupi ndaro Yoaba be ri ekye: “Ono ko losi amiro, ami ŋgwàagoro Zeruya ro. Ondro ka'do nda ka ma otri 'dooko Opi ata ni ndäri ekye: ‘Mitri Dawidi’; 'dooko a'di ejina tana ni ekye: ‘Miyete inye etaya?’ ” 11 Ago Dawidi atate Abisai ndi ruindu'bai cini ndaro be ri ekye: “Mìndre, ŋgwa modo maro kani adri maro uṛina ufune; a'di uruna ta Benjamina'ba 'do ro 'boni! Nye'be nda gi inye, ago mi'ba nda ko'da la'da; tana OPI atani ndäri oyene inye. 12 Kode azaya OPI ondrena vo 'da rueza maro dri, ago ezina äṛu 'da mädri vo la'da se abe ma o'da ondro ono ro ro.” 13 'Dooko Dawidi ndi lidri ndaro be uguyi oyite oyivo ànyaro ya. Ago Simei pirute telesi ugu oyite ànya vo lama lutu ro yasi nda ugu Dawidi lo'da te ago ugu kuniŋwà ovo te nda dri ndi durufu odabe. 14 Ago 'bädri'ba ndi lidri se cini nda be be, esayite Golo Yaradene ya ago ànya te rritiro ndi ànya loliyite lau.
Abisolomo Yerusalema ya
15 Abisolomo ndi Yisaraele'bai se cini nda be ana be ikyiyite Yerusalema ya, ago Aitofele orivoya tro ànya be. 16 Ago ondro Usai Akite'ba, bereazi Dawidi ro, kikyite Abisolomo re oko, nda atate Abisolomo ri ekye: “Miri madaro 'bädri'ba! Miri madaro 'bädri'ba.” 17 Oko Abisolomo atate Usai ri ekye: “Inye'do ono ndi taoro miro bereazi miro Dawidi ri owo ya? Tana e'di nyoyi kote bereazi miro be niya?”
18 Ago Usai atate Abisolomo ri ekye: “Hwa, tana nda se OPI konjibe lidri ono si, ago lidri cini Yisaraele rosi, marina maro nda be ayani. 19 Minduruna a'di ri to'di niya? Minduruna ṛo ko ŋgwa Dawidi ro riya? Oso mindurute täpi miro ri ronye minduruna kpa inye miri.”
20 'Dooko Abisolomo atate Aitofele ri ekye: “Tase nyusube ämäri; oyene ni e'di ya?”
21 Aitofele atate Abisolomo ri ekye: “Nyoyi ago nyu'du 'ditoko ogyeako täpi miro ro se nda ke'bebe vo zo 'desi miri ro ro ondrene kai be. Ago vo Yisaraele'bai cini ro erina tana gwo anjioko mi orivoya kyila'baazi täpi miro ro, ago ta 'do tombana drì ànya se cini mibe ro ndi.” 22 Ago ànya otoyi zo boŋgo rote Abisolomo ri drî zo 'desi miri ro kurusi ya; ago nda cite Yisaraele'bai cini mile si ago u'dute 'ditoko ogyeako täpi ndaro robe.
23 Tuse kai si tavousu se Aitofele kozote ärute oso mikye orivoya ata Lu ro; ta'do ta ata cini Aitofele ro aro tana te ndra; Dawidi ndi riti Abisolomo be soyite ata ndaro vo.
داود وصيـبا
1 وبَعدَ أنْ عَبرَ داوُدُ القِمَّةَ بقليلٍ، صادفَهُ صيـبا، خادمُ مفيـبوشثَ، ومعَهُ حِمارانِ يَحملانِ مئتي رغيفٍ، ومئةَ عُنقودِ زبـيبٍ، ومئةَ قُرصِ تينٍ أخضَرَ وزقَّ خمرٍ. 2 فسألَهُ المَلِكُ: «لمن كُلُّ هذا؟» فأجابَ: «الحمارانِ لأهلِ المَلِكِ للرُّكوبِ، والخُبزُ والتِّينُ لطَعامِ الجُندِ، والخمرُ ليشرَبَ مَنْ أنهكَهُ التَّعَبُ في البَرِّيَّة». 3 فسألَهُ المَلِكُ: «أينَ مفيـبوشثُ ا‏بنُ مولاكَ؟» فأجابَهُ صيـبا: «هوَ مُقيمٌ بأورُشليمَ لأنَّهُ قالَ: اليومَ يُعيدُ إليَّ بـيتُ إِسرائيلَ مُلْكَ أبـي». 4 فقالَ لَه المَلِكُ: «كُلُّ ما يَملِكُه مفيـبوشثُ لكَ». فا‏نحَنى صيـبا وقالَ لَه: «سَمعا وطاعةً ليتني أنعَمُ دائِما برِضاكَ يا سيِّدي المَلِكُ».
داود وشمعي
5 ولمَّا وصَلَ المَلِكُ داوُدُ إلى بَحوريمَ‌ خرَجَ رجُلٌ مِنْ هُناكَ، مِنْ قبـيلةِ شاوُلَ ا‏سمُهُ شِمعي بنُ جيرا، وهوَ يَصُبُّ اللَّعناتِ في أثناءِ خُروجِهِ. 6 وقذَفَ داوُدَ وحاشيَتَهُ بالحِجارةِ، رُغمَ أنَّ جميعَ الجُنودِ والقادةِ كانوا يسيرونَ عَنْ يَمينِهِ وعَنْ يَسارِه. 7 وكانَ شِمعي يقولُ في لَعناتِه: «أُخرجْ. أُخرجْ. يا قاتلُ، يا رجُلَ السُّوءِ. 8 الرّبُّ ا‏نتقَمَ مِنكَ لِدماءِ بَيتِ شاوُلَ الّتي سَفكتَها ومَلكتَ مكانَهُ، وسلَّمَ مُلكَكَ إلى يَدِ أبشالومَ ا‏بنِكَ. وها أنتَ تنالُ جَزاءَ شرِّكَ لأنَّكَ سافِكُ دِماءٍ».
9 فقالَ أبـيشايُ بنُ صرويَّةَ للمَلِكِ: «كيفَ يَلعَنُ هذا الكلبُ المَيِّتُ سيِّدي المَلِكَ؟ دَعني أقطَعُ رأسَه». 10 فقالَ المَلِكُ: «ما لي ولكم يا بَني صرويَّةَ، دعوهُ يَصُبُّ اللَّعناتِ لأنَّ الرّبَّ قالَ لَه: «إلعَنْ داوُدَ. فمَنْ لَه الحَقُّ أنْ يسألَهُ لماذا يفعَلُ هذا؟». 11 وقالَ داوُدُ لأبـيشاي وجميعِ حاشيَتِهِ: «إذا كانَ ا‏بني الّذي خرَجَ مِنْ صُلبـي يطلُبُ حياتي، فكم بالحري هذا البنيامينيُّ؟ دَعوهُ يلعَنُ لأنَّ الرّبَّ أمرَهُ بذلِكَ. 12 لعَلَّ الرّبَّ يرى بُؤسي ويحوِّلُ لعنَتَهُ ليَ اليومَ إلى خيرٍ». 13 وكانَ داوُدُ ورجالُهُ يسيرونَ في الطَّريقِ، وشِمعي يسيرُ في الجبَلِ مُقابلَهُ، وهوَ يَلعنُ ويقذِفُ بالحجارةِ والتُّرابِ. 14 ووصَلَ المَلِكُ وجميعُ الّذينَ معَهُ إلى الأُردُنِّ وهُم مُتعَبونَ، فا‏ستَراحوا هُناكَ.
أبشالوم في أورشليم
15 وأمَّا أبشالومُ وجميعُ رجالِ إِسرائيلَ، فجاؤوا إلى أورُشليمَ وأخيتوفَلُ معَهُم. 16 فلمَّا دخَلَ حوشايُ الأركيُّ، صديقُ داوُدَ، على أبشالومَ قالَ لَه: «ليَحيَ المَلِكُ، ليَحيَ المَلِكُ». 17 فقالَ لَه أبشالومُ: «أهذا وفاؤُكَ لصديقِكَ داوُدَ؟ ما بالُكَ لم تُرافِقْهُ؟» 18 فأجابَ حوشايُ: «كيفَ أرافِقُهُ وأنتَ الّذي ا‏ختارَكَ الرّبُّ وهذا الشَّعبُ وجميعُ رجالِ إِسرائيلَ؟ فلكَ أكونُ ومعَكَ أُقيمُ. 19 وبَعدُ، فمَنِ الذي أخدُمُ؟ أما أنتَ ا‏بنُهُ؟ فكما خَدمتُ أباكَ أخدُمُكَ أنتَ».
20 وقالَ أبشالومُ لأخيتوفَلَ: «ما رأيُكُم؟ ماذا نفعَلُ؟» 21 فقالَ لَه أخيتوفَلُ: «أُدخُلْ على جواري أبـيكَ اللَّواتي ترَكهُنَّ للعنايةِ بالقصرِ، فيسمَع بَنو إِسرائيلَ جميعُهُم أنَّك صِرتَ مكروها مِنْ أبـيكَ، فتَقوى عزيمةُ جميعِ الّذينَ معَكَ». 22 فنُصِبَت لأبشالومَ خَيمَةٌ على السَّطحِ ودخَلَ على جواري أبـيهِ، على مَشهدٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ. 23 وكانَت نصيحةُ أخيتوفَلَ في تلكَ الأيّامِ كما لو كانَت مِنْ عِندِ اللهِ. هكذا كانَت لداوُدَ، كما كانَت لأبشالومَ.