Abisolomo Ogbote Dawidi be
1 Ono vosi Abisolomo ru arabia kyila oyero ndi farasi be te andivo ndaro ri, ndi lidri 'butenji be umune mile ndaro ya. 2 Ago Abisolomo ka oŋga ondoalo kyenoŋboci edrene telesi liti ro dereŋwa eciro 'bakici ya ya. Ago ondro 'diaza alo kate ikyi 'bädri'ba kandra vure be, Abisolomo zi nda te, ago atate ekye: “Mi ni 'bakici eŋwani yasi ya?” Ondro nda koza tadrite ekye, ma ni 'bakala Yisaraele ro ono ono yasi oko, 3 Abisolomo atate ndäri ekye: “Mindre, ta miro orivoya kado, ago ŋgye; oko 'diaza i'do kundueŋga'ba ro 'bädri'ba ri ta miro erine.” 4 Ago Abisolomo ugu ata kpate ekye: “Aba a'ba ma gwo ni vureope'ba ro wari ono ya ago 'dise aza vure be ka ikyi ma kandra, mapena vure ndaro ndi ŋgye.” 5 Ago ondro 'diaza kikyite ändine ndäri taoro oyene Abisolomo ru drì ndaro te ovo nda te, ago njunju nda te. 6 'Do ni tase Abisolomo yete Yisaraele 'bai cini se kikyite 'bädri'ba re vure ya ri owo. Ta'doro Abisolomo za ya Yisaraele'bai rote yi lune.
7 Ago ädu ndroa su ro rosi oko Abisolomo atate 'Bädri'ba Dawidi ri ekye: “Molo'baru miri mi'ba ma oyine Eberona ya tao'ba maro se ma'ba be OPI be ana ondene. 8 Tana tuse maribe Gesura ya Siria ya ana si, ma'ba tate OPI ri makye: Ondro ka'do OPI kologo ma gite kovole Yerusalema ya, 'dooko mayena mätu ndi OPI ri.”
9 'Bädri'ba atate ndäri ekye: “Nyoyi liatokpero.” Ndi Abisolomo ŋgate ago oyite Eberona ya. 10 Oko Abisolomo zo lazo'bai te ndrwiro 'bakala cini Yisaraele ro yasi, ekye: “Ondro nyèri cekuṛe te, 'dooko nyàyo ta mìkye Abisolomo te orivoya 'bädri'ba yi Eberona ya!” 11 Ago lidri kama ritu (200) oyite Abisolomo be ni Yerusalema yasi se äzi ànya te ŋgwazi ro, ànya oyi yi iro wairo, niyi ta aza ko. 12 Ondro Abisolomo kate ŋgapäṛi oloro tori ro ozana oko, nda zo lazo te Aitofele tavoata'ba 'Bädri'ba Dawidi ro vo ni Gilo yasi. Ago taäyi 'bädri'ba lomvo a'dote mbara be, ago oso'bai Abisolomo vo otina ugu a'dote amba.
Dawidi Mute ni Yerusalema yasi
13 Ago lazo'ba aza ikyite Dawidi re, ago atate ndäri ekye: “Ya lidri Yisaraele ro ro lute Abisolomo ayani.” 14 'Dooko Dawidi atate ruindu'bai cini ndaro se nda be Yerusalema ya kai ri ekye: “Mìŋga mì'de mä̀mu ri, ukyi mari 'da voopaako ni Abisolomo ri, mòyi ri foroforo, ukyi nda otavo amaro 'da ndri, ago oye ama 'da koziro, ago toga 'dise cini 'bakici ya 'da bando si.”
15 Ago ruindu'bai 'bädri'ba ro atate 'bädri'ba ri ekye: “Tase opi 'bädri'ba kusube oyene ono ama orivoya nja oyene.” 16 Ndi 'bädri'ba fote tesi ago 'di cini zo ndaro ya soyite nda vo. Ago 'bädri'ba e'be 'ditoko ogyeako ndaro te 'butealo vo zo 'desi miri ro ro ondrene. 17 Ondro 'bädri'ba kofote tesi, ago lidri cini kosote nda vo oko; ànya edreyite zo äduro lomvo. 18 Ago ruindu'bai cini ndaro lävuyite nda lomvo si; ago voondre'bai 'bädri'ba ro ndi kyila'bai se kama njidrialo (600) Gita'bai se kosoyibe ṛo nda vo ni Gata yasi kayi lävuyi kpa gwo.
19 'Dooko 'bädri'ba atate Itai Gita'ba ri ekye: “Nyoyi kpa ama yibe etaya? Migo kovole orine 'bädri'ba to'di be, tana mi orivoya 'di atra yi, ago mi kpa ni orivoya 'dise aza kimu teni 'bädri iro yasi owo. 20 Nyesa miro drigba dri tandrobe, ago ondro ono mà'bana mi kpa ugu abane ama yibe vose mùgu oyibe kigye ondreako ago uniako ono ya ya? Migo kovole, ago miru ädrupii miro tro mibe; OPI kaka'da ŋgalu 'duro ndi ta'diri be miri.”
21 Oko Itai zatadri 'bädri'ba rote ekye: “Ma ruäṛu Lu lidriidri ro si, ago mi Opi 'bädri'ba maro rosi, vose nyabe a'do kigye, kode odra yi kode adri yi, ma ruindu'ba miro ma'dona kpa kigye lau.”
22 Ago Dawidi atate Itai ri ekye: “Kado yi, nyugu oyi.” Ago Itai ugu oyite, lidri cini ndaro ndi ŋgàgaŋwa ànyaro cini be. 23 Ago lidri cini liyite amba ondro kondreyi oso'bai Dawidi vo kate ugu oyi owo. 'Bädri'ba zadri Goloŋwa Kedorona rote, ago lidri cini oyite troalo ànya be vocowa ya ro.
24 Abiatara efote, ago Zadoka efo kpa te ndi Lewe'bai cini be, kayi ugu Sänduku Tao'baro Lu ro uŋgyina; ago eriyi Sänduku Tao'baro Lu ro te vuru, madale lidri cini fote tesi ni 'bakici yasi. 25 'Dooko 'bädri'ba atate Zadoka ri ekye: “Miŋgyi Sänduku Tao'baro Lu ro kovole 'bakici ya. Ondro musu takado teni OPI resi, nda logona ma 'da kovole ago o'bana ma 'da Sänduku Tao'baro ondrene to'dina ndi vo ndaro oriro be. 26 Oko ondro nda kata gwo ekye: ‘Male miko’, 'dooko ma nja ni no, nda koye tase kusi nda be 'do märi.” 27 'Bädri'ba ugu ata te kohani Zadoka ri ekye: “Migo kovole 'bakici ya liatokpe ro, ami ndi Abiatara be, ndi ŋgwàagoro ritu amiro be, Aimaza ŋgwa miro, ago Jonatana ŋgwa Abiatara ro. 28 Mindre, marina gi ami kwotene goloŋwà vocowa ro kala, madale nyologona ta lutu märi.” 29 Ndi Zadoka ndi Abiatara be ŋgyiyi Sänduku Tao'baro Lu ro te kovole Yerusalema ya; ago ànya riyite lau.
30 Dawidi ugu liyite ondro nda kate utu kuru 'Bereŋwa Ice Ido ro ro dri owo, nda pa awi ro ago drî ndaro tako tako ro. Ago lidri se cini nda be kai takoyi drî ànyaro kpate, ago ondro ànya kayite ugu utu kuru oko, uguyi liyite. 31 Ago iti tate Dawidi ri ekye: “Aitofele orivoya tavoata'bai lidri se Abisolomo be kai lako.” Ago Dawidi mätute ekye: “Äye OPI, mämätu mi, nyotoza taäyi Aitofele ro ka'do ta amamaro.”
32 Ondro Dawidi kutute dridopi lutu ro, se abe Lu mätu kigye ana ya oko, nda ndre, Usai Akite'ba ikyite drî ndaro utune boŋgo ndaro orivoya lewalewaro ago durufu be drî ndaro ya. 33 Dawidi atate ndäri ekye: “Ondro ka'do be miri oyine mabe, nya'dona ndi ŋgaläŋgyi ro märi. 34 Oko ondro migote 'bakici ya oko, nyata Abisolomo ri mikye: ‘Ma'dona ndi ruindu'ba miro 'bädri'ba, oso ma'dobe ruindu'ba ro täpi miro ri kyeno ana ronye, ago yauono ma'dona ndi ruindu'ba miro’, 'dooko mipena tavo ora Aitofele ro ndi ṛe märi. 35 Inye'do kohanii Zadoka ndi Abiatara be ṛo ko orivoya lau ya? Ka'do inye tase cini nyabe erina ni zo 'desi miri ro 'bädri'ba ro yasi, nyiti tana kohanii Zadoka ndi Abiatara be ri. 36 Mindre, ŋgwàagoro ritu ànyaro orivoya ànya yibe lau, Aimaza ŋgwa Zadoka ro, ago Jonatana ŋgwa Abiatara ro; ago ŋgase cini nyabe erina nyezina tana ndi märi ànya si.”
37 'Dooko Usai bereazi Dawidi ro kaosa 'bakici ya oko Abisolomo ka kpa osa Yerusalema ya.
ثورة أبشالوم
1 وبَعدَ ذلِكَ ا‏تَّخذَ أبشالومُ مركبةً وخَيلا وخمسينَ رجُلا لخدمتِهِ. 2 وكانَ يجلِسُ باكرا جانبَ طريقِ بابِ المدينةِ، فكُلُّ مَنْ كانَت لَه دعوى يُريدُ أنْ يَحتكِمَ إلى المَلِكِ يدعوهُ أبشالومُ إليهِ ويسألُهُ: «مِن أيَّةِ مدينةٍ أنتَ؟» فيُجيـبُ: «أنا يا سيِّدي مِنْ أحدِ أسباطِ إِسرائيلَ». 3 فيقولُ لَه أبشالومُ: «أُنظُرْ. قضيَّتُكَ صالحةٌ قويمةٌ، ولكِنْ لا أحدَ عِندَ المَلِكِ يسمعُ لَك». ثُمَّ يقولُ: 4 «ليتَ مَنْ يَجعَلُني قاضيا في هذِهِ البلادِ، فيجيئَني كُلُّ مَنْ لَه قضيَّةٌ ودعوى فأُنصِفَهُ». 5 فإذا ا‏قترَبَ الرَّجلُ ليَنحَني أمامَهُ كانَ أبشالومُ يمُدُّ يَدَهُ إليهِ ويُمسِكُهُ ويُقَبِّلُهُ. 6 وكانَ يفعَلُ ذلِكَ معَ جميعِ رجالِ إِسرائيلَ الّذينَ كانوا يأتونَ ليَحتكِموا إلى المَلِكِ، فسلَبَ قُلوبَهُم بهذِهِ الحيلةِ.
7 وبَعدَ أربَعِ سنَواتٍ قالَ أبشالومُ للمَلكِ: «دَعني أذهبُ إلى حبرونَ‌ فأوفيَ نَذْري الّذي نَذرْتُهُ للرّبِّ، 8 لأنِّي قلتُ وأنا بَعدُ في جَشورَ‌ بآرامَ: إنْ ردَّني الرّبُّ إلى أورُشليمَ أُقدِّمُ لَه الذَّبائحَ في حبرونَ». 9 فقالَ لَه المَلِكُ: «إذهَبْ بسلامٍ». فقامَ وذهبَ إلى حبرونَ. 10 وأرسلَ أبشالومُ خِفيةً رُسُلا إلى جميعِ أسباطِ إِسرائيلَ وقالَ: «إذا سَمِعتُم صوتَ البوقِ، فقولوا: ملَكَ أبشالومُ في حبرونَ». 11 ودعا أبشالومُ مئتَي رجُلٍ مِنْ أورُشليمَ فلبّوا الدَّعوةَ على سلامةِ نيَّةٍ وهُم لا يَعلَمونَ شيئا. 12 وفيما هوَ يُقدِّمُ الذَّبائحَ أرسلَ إلى مدينةِ جيلوهَ‌ في طلبِ أخيتوفَلَ الجيلونيِّ مُستشارِ داوُدَ. وقويَت ثورةُ أبشالومَ على المَلِكِ وتزايَدَ أنصارُهُ.
داود يهرب من أورشليم
13 فجاءَ مَنْ أخبرَ المَلِكَ داوُدَ أنَّ قلوبَ رجالِ إِسرائيلَ تعلَّقَت بأبشالومَ. 14 فقالَ داوُدُ لجميعِ حاشيتِهِ الّذينَ معَهُ في أورُشليمَ: «قوموا نهرُبْ مِنَ المدينةِ لأنَّ لا نجاةَ لنا مِنْ أبشالومَ. أسرِعوا في المَسيرِ لِئَّلا يُطبِقَ علَينا ويُنزِلَ بنا الشَّرَّ، ويضرِبَ المدينةَ بحَدِّ السَّيفِ». 15 فقالَت لَه حاشيتُهُ: «نفعَلُ كُلَّ ما يرتَئيهِ سيّدُنا المَلِكُ». 16 فخرَجَ المَلِكُ وجميعُ أهلِ بَيتِهِ وراءَهُ، وتركَ عَشْرا مِنَ الجواري للعنايةِ بالقصرِ. 17 وبَينما هُم خارجونَ مِنَ المدينةِ وقفوا عِندَ آخرِ بَيتٍ فيها، 18 فعبَرَ أمامَ المَلِكِ جميعُ حرسِهِ وستُّ مئةِ رجلٍ تبعوهُ مِنْ جَتَّ‌.
19 فقالَ الملكُ لإتَّايَ الجتِّيّ قائدِهِم: «لماذا أنتَ سائرٌ معَنا أيضا؟ إرجِـعْ وكُنْ في خِدمةِ المَلِكِ الجديدِ، لأنَّكَ غريـبٌ ومَنفيٌّ أيضا عنْ وطَنِكَ. 20 البارحةَ جِئتَنا، فلماذا آخُذُكَ اليومَ لتـتَشرَّدَ معَنا؟ فأنا لا أعرِفُ إلى أينَ أذهَبُ، فا‏رجِـعْ وخُذْ معَكَ بَني قومِكَ، وليَرحمْكَ الرّبُّ ويُرافِقكَ أمانٌ». 21 فأجابَهُ إتَّايُ: «حَيٌّ هوَ الرّبُّ وحَيٌّ سيِّدي المَلِكُ، حيثُما كُنتَ، سَواءٌ للموتِ أو للحياةِ، فهُناكَ أكونُ أنا». 22 فقالَ لَه داوُدُ: «إذهبّ وا‏عبُرْ». فعبَرَ معَ جميعِ أصحابِه وعيالِهِم. 23 وكانَ جميعُ الشَّعبِ يَبكونَ بصوتٍ عظيمٍ وأتباعُ المَلِكِ يَعبرونَ. ثُمَّ عَبرَ المَلِكُ وادي قدرونَ‌ ومرَّ أتباعُهُ كُلُّهم أمامَهُ نحوَ البَرِّيَّةِ.
24 وكانَ صادوقُ الكاهنُ هُناكَ ومعَهُ اللاَّويُّونَ يحملونَ تابوتَ العَهدِ، فوضَعوهُ جانِبَ أبـياثارَ ولم يَرفعوهُ ثانيةً حتّى خرَجَ المَلِكُ وجميعُ الّذينَ معَهُ مِنَ المدينةِ. 25 فقالَ المَلِكُ لصادوقَ: «رُدَّ تابوتَ العَهدِ إلى المدينةِ، فإنْ رضيَ الرّبُّ، فهوَ يَرُدُّني ويُريني إيَّاهُ معَ مَسكنِه، 26 وإنْ تخلَّى عنِّي، فليفعَلْ بـي ما يشاءُ». 27 ثُمَّ قالَ لصادوقَ الكاهنِ: «أُنظُرْ. خُذْ أخيمَعصَ ا‏بنَكَ ويوناثانَ بنَ أبـياثارَ وا‏رجِـعْ معَ أبـياثارَ بسلامٍ إلى المدينةِ. 28 أمَّا أنا فأنتَظِرُ عِندَ معابرِ النَّهرِ في البَرِّيَّةِ حتّى يَجيئَني خبَرٌ مِنكُم». 29 فرجَعَ صادوقُ وأبـياثارُ بتابوتِ العَهدِ إلى أورُشليمَ وأقاما هُناكَ.
30 وصعِدَ داوُدُ جبَلَ الزَّيتونِ‌ باكيا، ووجهُهُ مُغطًّى وهوَ يمشي حافيا، وجميعُ الّذينَ معَهُ غَطّوا رؤُوسَهُم وصعِدوا وهُم يَبكونَ. 31 وقيلَ لداوُدَ: «أخيتوفَلُ مِنَ الثَّائرينَ معَ أبشالومَ» فأجابَ: «حوِّلْ يا ربُّ نصائحَ أخيتوفلَ إلى حماقةٍ».
32 ولمَّا وصَلَ داوُدُ إلى قِمَّةِ الجبَلِ ليسجُدَ للهِ هُناكَ، لاقاهُ حوشايُ الأركِيُّ، وثيابُهُ ممزَّقَةٌ وعلى رأسِه تُرابٌ. 33 فقالَ لَه داوُدُ: «إذا عبَرتَ مَعي كُنتَ حِملا ثقيلا عليَّ، 34 ولكِنْ إذا رَجَعتَ إلى المدينةِ وقُلتَ لأبشالومَ: أنا أخدُمُكَ أيُّها المَلِكُ كما خَدمتُ أباكَ مِنْ قَبلُ وسمِعَ لكَ، كُنتَ لي عَونا على تفشيلِ نصائحِ أخيتوفلَ. 35 وعِندَكَ هُناكَ صادوقُ وأبـياثارُ الكاهنانِ، فأخبِرْهُما بكُلِّ ما تسمَعُ في قصرِ المَلِكِ. 36 وعِندَكَ أيضا ا‏بناهُما أخيمَعصُ ويوناثانُ، فتُرسِلونَ إليَّ معَهُما كُلَّ ما تَسمعونَ». 37 فعادَ حوشايُ، صَديقُ داوُدَ، إلى مدينةِ أورُشليمَ، حينَ كانَ أبشالومُ يَدخلُها.