Amonona ndi Tamara be
1 Abisolomo, ŋgwa Dawidi ro orivoya endreŋwa liŋgyiekye aza be, ävuruna Tamara. Ago Amonona, alo aza ŋgwàagoro Dawidi ro ro, lu anya tawi. 2 Amonona a'dote tusuro ta ŋgalu ndaro ro endreŋwa ndaro Tamara ta 'doro, nda a'dote adravo ro; tana anya orivoya ŋgutikodroŋwa yi, ago landrete rritiro Amonona ri ta aza oyene anyari. 3 Oko Amonona orivoya bereazi aza be äzite Jonadaba, ŋgwa ädrupi Dawidi ro Simia ro; ago Jonadaba orivoya mano 'diodo'ba yi. 4 Jonadaba atate Amonona ri ekye: “Tana e'di kyenoŋbo cini si tori miro a'do gwo mäyuro niya, ŋgwa 'bädri'ba maro ro? Inye'do minina ko tana itine märi ya?”
Amonona zatadri te ndäri ekye: “Mulu Tamara, endreŋwa ädrupi maro Abisolomo ro tawi.”
5 Jonadaba atate ndäri ekye: “Nyu'du vuru kitapara miro dri ago mi'ba mi a'done oso mi adravo ro. Ago ondro täpi miro kikyite mi ondrene oko, nyata ndäri mikye: ‘Mi'ba endreŋwa maro Tamara, kikyi ŋgaonya ozone märi onyane. Ago mi'ba anya kala'di ŋgaonya ma milesi, tana mandre robe ago manya robe ni anya rigyesi.’ ” 6 Ndi Amonona u'dute vuru, ago 'ba yite a'done oso adravo ro ronye.
Ago ondro 'Bädri'ba Dawidi kikyite nda ondrene oko, Amonona atate ndäri ekye: “Molo'baru miri mi'ba Tamara endreŋwa maro kikyi ambata ndiṛiŋwà ro o'bene märi ma milesi, tana manya robe ni anya rigyesi.”
7 'Dooko Dawidi zo lazo te zo 'desi miri roya Tamara vo, ekye: “Nyoyi zo ädrupi miro Amonona roya, ago nyala'di ŋgaonya ndäri.” 8 Tamara oyite zo ädrupi anyaro Amonona roya, ago usu nda te u'duvoya vuru. Anya ru kyira te, ŋgate, ru ŋga ŋgao'bero te, ago 'be ambata ndiṛiŋwà rote nda milesi. Ago anya eda ambata teni ŋgao'bero drisi ago ozote Amonona ri, 9 oko nda gazo onyane. Ndi Amonona ekye 'di cini kutwe tesi ni zo yasi. Ndi 'di cini fote tesi ni nda resi. 10 'Dooko Amonona atate Tamara ri ekye: “Nyezi ŋgaonya zo yasi ya mare noŋwa, tana manya robe ni mirigyesi.” Ndi Tamara ru ambata se anya ko'bebe kai te, ago ezi ànya te Amonona ädrupi anyaro ri zo yasi ya. 11 Oko ondro anya kezi ambata te loto ndäri onyane oko, Amonona baṛi anya te, ago atate anyari ekye: “Nyikyi u'dune mare, endreŋwa maro.”
12 Tamara zatadri ndaro te ekye: “Ko inye ädrupi maro, miru ma ko mbara si; tana ta anya oso inye 'do aye ko Yisaraele ya; miye ta ko koziro oso 'do ronye. 13 Moyina ma da'done eŋwaro ni driupi riya? Ago mi nya'dona ndi aloaza ŋgakozi oye'baro Yisaraele ya. Ka'do inye molo'baru miri nyeji 'bädri'ba; tana nda lagana ma ko zo ni ogyevoya miri.” 14 Oko nda gatezo ta anyaro erine; tana mbara ndaro ndra ni anya drisi, ago nda ru anya te mbara si, ago u'dute anya be.
15 'Dooko ya Amonona ro osote ndra Tamara lomvo, ago yaoso se ya ndaro kosobe anya lomvo yauono te ndrani ŋgalu se nda kulu anya be sedri sina ana drisi. Ago Amonona atate anyari ekye: “Miŋga nyoyi teri.”
16 Oko Tamara atate ndäri ekye: “Hwa, ädrupi maro, ma onjane oso ono ronye orivoya kozi parandra ni tase miyebe märi drisi.”
17 Oko Amonona eri ta Tamara ro kote. Nda zi agoanji se kabe ruindu ndäri ana te ago atate ekye: “Nyolofo toko ono tesi ni mare si! Nyolofo anya tesi ago mise käläsi.” 18 Ago ruindu'ba lofo anya te tesi ndi se käläsi te.
Tamara vo orivoya boŋgo runduṛuro yola royi anya lomvo; se ni liti boŋgo ovoro ndiriŋwa kodroŋwà ro 'bädri'ba ro ro tuse kyeno ana si owo. 19 Ago Tamara fo torofo te drî anyaro ya, ago wa boŋgo runduṛuro yola ro se anya kovobe lomvo ya ana te; ago anya 'ba drî te drì ya, ago ugu liyite amba oyivoya.
20 Ndi ädrupi anyaro Abisolomo atate anyari ekye: “Inye'do Amonona ädrupi miro u'dute mibe ya? Nyipi ta 'do drina, endreŋwa maro, nda orivoya ädrupi miro; miru tana ko ya ya.” Ago Tamara rite zo ädrupi anyaro Abisolomo roya, iṛe ago tusu ro.
21 Ondro 'Bädri'ba Dawidi keri tase cini kwoi tana te oko, nda a'dote kyilaro amba. 22 Oko Abisolomo ata ta kado kode kozi aza kote Amonona ri; tana ya Abisolomo ro osote koziro Amonona lomvo, tana nda topa endreŋwa ndaro Tamara te.
Tavologo Abisolomo ro ndi Umu be
23 Ndroa ritu vosi ondro Abisolomo kate 'bi timele ndaro ro olona Bala Azora ya, loto 'ba'desi Eperaima lomvo oko, Abisolomo eji ŋgwàagoro cini 'bädri'ba rote a'done lau. 24 Abisolomo ikyite 'Bädri'ba Dawidi re ago atate ekye: “Mindre, ate 'bi timele ma ruindu'ba miro ro olona. Molo'baru mi 'bädri'ba ri ndi ruindu'bai miro be oyine ma ruindu'ba miro be.”
25 Oko 'bädri'ba atate Abisolomo ri ekye: “Hwa, ŋgwa maro, ko ämäri oyine cini, ukyi a'do'da ŋgalägyi ro miri.” Oko Abisolomo so gi anda, oko 'bädri'ba ozo vo kote ago eji Abisolomo te oyine.
26 Oko Abisolomo atate ekye: “Ka'do te inye, dia mi'ba Amonona ädrupi maro oyine ama yibe.”
Ago 'bädri'ba atate ekye: “Nda oyina gwo ami yibe etaya?” 27 Oko Abisolomo toŋgo kala Dawidi ro te ago nda 'ba Amonona ndi ŋgwàagoro cini 'bädri'ba robe te oyine Abisolomo be.
28 Ago Abisolomo ozo tate ruindu'bai ndaro ri ekye: “Saa aza ya ondro Amonona ka'dote riyäro ni vino risi, ago ondro matate ämiri makye: Mìfu Amonona oko, 'dooko mìfu nda. Nyùturi ko; Inye'do mozo ota 'do ṛo ko niya? Nyà'do turiako ago nyèleye ko.” 29 Ago ruindu'bai Abisolomo ro yeyi tate Amonona ri oso se Abisolomo kota ànya be ronye. 'Dooko ŋgwàagoro anjoko cini Dawidi ro ŋgate, vona cini alo alo tute doŋgyi iro dri ago mute.
30 Ondro ànya dri orivoya liti ya oko, lazo sate Dawidi ri ekye: “Abisolomo fu ŋgwàagoro cini 'bädri'ba rote, alodi ànyaro aza e'be kote.” 31 'Dooko Dawidi ŋgate towa boŋgo ndaro te ago u'dute gyini dri; ago ruindu'bai cini ndaro se kedreyibe gbikyi nda lomvosi kai towayi boŋgo ànyaro kpa te. 32 Oko Jonadaba ŋgwa Simia, ädrupi Dawidi ro ro atate ekye: “Ko 'desi maro ri tavousune ekye äfu ŋgwàagoro 'bädri'ba rote kyiti, Amonona dra toto ni. Abisolomo 'ba ta ono teṛo ya ya oyene, ṛo ni tuse Amonona kuru endreŋwa ndaro Tamara be mbarasi ana si. 33 Beṛo ko 'desi maro 'bädri'ba ri taomane ya iro ya ekye ŋgwàagoro cini 'bädri'ba ro drate; Amonona dra toto ni.”
34 Oko Abisolomo mute. Ago agoanji se koribe vookwane keŋga mi ndaro te kuru oko, ndre, lidri amba te ikyivoya ni liti Oranaima ro lama telesi 'bereŋwa ro yasi drisi. 35 Ago Jonadaba atate 'Bädri'ba Dawidi ri ekye: “Mindre yauono ŋgwàagoro 'bädri'ba ro kate esa, ndi oso se matabe ronye.” 36 Ago ondro nda konde atate oko, ŋgwàagoro Dawidi ro esayite, ago treyite liyi be, ago Dawidi ndi ruindu'bai cini ndaro be liyiyi kpate.
37 Oko Abisolomo mute yi opane Talamai ŋgwa Amihuda 'bädri'ba Gesura ro re. Ago Dawidi liyite madaro ta ŋgwa ndaro rota. 38 Oko Abisolomo mute, pa yite Gesura ya, ago rite lau ndroa nätu. 39 Ondro tusu odra Amonona ro ro kokyete ni ya 'bädri'ba ro yasi oko, 'Bädri'ba eto ta Abisolomo ro usuna te ndra.
أمنون وتامار
1 وكانَ لأبشالومَ بنِ داوُدَ أختٌ جميلةٌ ا‏سمُها تامارُ، فأحبَّها أمنونُ بنُ داوُدَ. 2 وبلَغَ بهِ الحبُّ حَدَّ المرضِ، وكانَ مَنالُها صعبا لأنَّها كانَت عذراءَ. 3 وكانَ لأمنونَ صاحبٌ ا‏سمُهُ يونادابُ بنُ شَمعي أخي داوُدَ، وكانَ يونادابُ رجُلا ذكيًّا جِدًّا. 4 فقالَ لَه: «مالي أراكَ يا ا‏بنَ المَلِكِ تَنغمُّ يوما فيوما، ألا تُخبِرُني؟» فقالَ لَه أمنونُ: «أُحِبُّ تامارَ أُختَ أبشالومَ». 5 فقالَ يونادابُ: «نَمْ على سريرِكَ وتَمارَضْ، فإذا جاءَ أبوكَ ليَزورَكَ فقُلْ لَه: «لتَجئْ تامارُ أختي وتُطعِمْني وتُهيِّئِ الطَّعامَ أمامَ عيني فمِنْ يَدِها وحدَها آكُلُ». 6 فنامَ أمنونُ وتَمارضَ، فجاءَ المَلِكُ يَزورُهُ، فقالَ لَه أمنونُ: «لِتَجئْ تامارُ أختي وتعمَلْ أمامي كعكَتَينِ وآكُل مِنْ يَدِها».
7 فأرسلَ داوُدُ يقولُ لتامارَ في القصرِ: «إذهبـي إلى بَيتِ أمنونَ أخيكِ وا‏عمَلي لَه طَعاما». 8 فذهَبت إليهِ وهوَ مُستَلقٍ، فأخذَت دقيقا وعجَنت وعَمِلَت كَعكا أمامَهُ وقَلَتْهُ. 9 وأخذَتِ المِقلاةَ وسكبَت أمامَهُ، فرفضَ أنْ يأكُلَ وقالَ لِمَن حَولَهُ: «أُخرُجوا كُلُّكُم مِنْ عِندي». فخرَجوا جميعا. 10 فقالَ أمنونُ لتامارَ: «أَدخلي الطَّعامَ إلى غُرفَتي فآكُلَ مِنْ يَديكِ». فأخَذَت تامارُ الكعكَ وجاءت بهِ إلى أمنونَ أخيها في غُرفَتِهِ. 11 وقدَّمَت لَه ليأكُلَ فأمسَكَها وقالَ: «تَعالَي نامي معي يا أُختي». 12 فقالَت لَه: «لا تُغصِبْني يا أخي. هذِهِ فاحِشَةٌ لا يفعَلُها أبناءُ إِسرائيلَ، فلا تَفعَلْها أنتَ. 13 فأنا أينَ أذهَبُ بعاري؟ وأنتَ، ألا تكونُ كواحدٍ مِنَ السُّفهاءِ في إِسرائيلَ، فكلِّمِ المَلِكَ، فهوَ لا يَمنَعُني عَنكَ». 14 فرفَضَ أنْ يَسمعَ لِكلامِها، وهجمَ علَيها وا‏غتَصَبها.
15 ثُمَّ أبغضَها أمنونُ بُغضا أشدَّ مِنَ الحُبِّ الّذي أحبَّها إيَّاهُ، وقالَ لها: «قومي ا‏نصَرِفي». 16 فقالَت لَه: «لِماذا تَطرُدُني؟ هذا شَرٌّ أعظَمُ مِمَّا فَعلتَهُ بـي». فرفَضَ أنْ يسمَعَ لها 17 ودَعا خادِمَهُ وقالَ لَه: «أخرِجْ هذِهِ عنِّي وأغلِقِ البابَ وراءَها». 18 وكانَ علَيها ثوبٌ موشًّى، لأنَّ بَناتِ المَلِكِ العذارى كُنَّ يَلبَسنَ مِثلَهُ. فأخرَجَها الخادِمُ وأغلَقَ البابَ وراءَها. 19 فذرَّتْ تامارُ رمادا على رأسِها، ومزَّقت ثوبَها الموشَّى وغَطَّت وجهَها بِيَدِها وراحت تبكي عاليا.
20 فقالَ لها أبشالومُ أخوها: «هل فعَلَ أخوكِ أمنونُ شيئا معَكِ؟ ا‏سكُتي الآنَ يا أُختي، فهوَ أخوكِ ولا يَحُزَّ في قلبِكِ هذا الأمرُ». فا‏عتَزَلت تامارُ في بَيتِ أبشالومَ أخيها. 21 وسمِعَ داوُدُ المَلِكُ بِكُلِّ ما جَرى، فغضِبَ جِدًّا لكِنْ لم يَشأْ أذيَّةَ ا‏بنِهِ أمنونَ، لأنَّه كانَ يُحبُّه، فهوَ ا‏بنُه البِكرُ. 22 أمَّا أبشالومُ فلم يكلِّمْ أمنونَ بشَرٍّ ولا بخيرٍ، لأنَّهُ أبغَضَهُ لا‏غتِصابِهِ تامارَ أختَهُ.
23 وبَعدَ سنَتينِ كانَ الجَزَّازونَ يَجزُّونَ غنَمَ أبشالومَ في بَعلِ حاصورَ‌ بالقربِ مِنْ مدينةِ أفرايمَ، فدَعا جميعَ بَني المَلِكِ إلى وليمةٍ. 24 وجاءَ إلى المَلِكِ وقالَ لَه: «عِندي، يا سيِّدي جزَّازونَ، فتعالَ أنتَ وحاشيَتُك معي إلى الوليمةِ». 25 فأجابَهُ المَلِكُ: «لا يا ا‏بني، لا نذهَبُ كُلُّنا لِئلاَّ نُثقِّلَ علَيكَ». فألَحَّ علَيهِ فلم يقبَلْ، بل باركَهُ. 26 فقالَ أبشالومُ: «إذا يذهَبُ معَنا أمنونُ أخي». فقالَ المَلِكُ: «لماذا؟» 27 فألحَّ علَيهِ أبشالومُ، فأرسلَ معهُ أمنونَ وجميعَ بَني المَلِكِ. وأقامَ أبشالومُ وليمةً كوليمةِ المُلوكِ‌. 28 وقالَ أبشالومُ لِرجالِه: «إنتَبِهوا، إذا سكِرَ أمنونُ وقلتُ لكُمُ ا‏قتُلوهُ، أُقتُلوهُ ولا تَخافوا. أنا أمَرتُكُم فتَشَجَّعوا وكونوا رِجالا». 29 ففعَلوا بأمنونَ كما أمرَهُم. فقامَ بَنو المَلِكِ ورَكِبوا بِــغالَهُم وهرَبوا.
30 وبَينَما هُم في الطَّريقِ قيلَ لداوُدَ إنَّ أبشالومَ قتَلَ بَنيكَ كُلَّهُم وما أبقى على أحدٍ. 31 فقامَ ومَزَّقَ ثيابَهُ وتَمدَّدَ على الأرضِ، كذلِكَ مزَّقَ رِجالُ حاشيتِهِ ثيابَهُم ووقَفوا بَينَ يَدَيهِ. 32 فقالَ يونادابُ بنُ شَمعي أخي داوُدَ: «لا تَحسِبْ يا سيِّدي المَلِكُ أنَّ أبشالومَ قتَلَ جميعَ بَنيكَ، وإنَّما قتَلَ أمنونَ وحدَهُ، وكانَ يَنوي ذلِكَ مُنذُ أنِ ا‏غتصَبَ تامارَ أختَهُ. 33 فلا تُصدِّقْ أنَّ جميعَ بَنيكَ قُتِلوا، بل قُتِلَ أمنونُ وحدَهُ».
34 وهربَ أبشالومُ. وتطلَّعَ الحارِسُ فرَأى جمعا كبـيرا يسيرونَ على طريقِ حورانيمَ بجانِبِ الجبَلِ. 35 فقالَ يونادابُ للمَلِكِ: «ها هُم بَنوكَ مُقبِلونَ، كما قُلتُ لكَ يا سيِّدي». 36 فما إنْ فرِغَ مِنْ كلامِهِ حتّى جاءَ بَنو المَلِكِ ورفَعوا أصواتَهُم بالبُكاءِ. وبكى المَلِكُ وجميعُ رجالِ حاشيتِهِ بُكاءً شديدا.
37 وأمَّا أبشالومُ فهربَ وا‏لتَجأ إلى تَلمايَ بنِ عَميهودَ مَلِكِ جَشورَ‌. وناحَ داوُدُ على ا‏بنِهِ أيّاما طويلَةً. 38 وأقامَ أبشالومُ في جَشورَ ثَلاثَ سِنينَ. 39 وا‏شتاقَ داوُدُ إلى لقاءِ أبشالومَ، لأنَّه بدأ يُشفَى مِنْ حُزنِهِ على أمنونَ.