Usu Koloŋwa Keci ro
1 Tu alo si gboko nebii ro atate Elisa ri ekye: “Vose màbe ori kigye drikaca miro zele ono orivoya pari giṛiŋwa ro ämäri. 2 Mi'ba ämäri oyine Yaradene ya ice ogane mede vo robe ämäri orizana.” Ndi Elisa zatadrite ekye: “Nyoyi ri.”
3 'Dooko alodi ànyaro atate ekye: “'Desi, molo'baru miri oyine ama ruindu'bai miroyi be.” Ago nda letadrina te. 4 Ndi Elisa oyite ànya yibe. Ondro ànya kosayite Yaradene ya oko, ànya gayi ice te. 5 Ondro mano alo aza kate ce oga oko, koloŋwa keci ndaro lepite ähwiri gyi ya; ago nda trete ekye: “Kuwuyi 'desi maro! Mayena e'di ya? Koloŋwa 'do märuuru tiko ro.” 6 Elisa ejitate ekye: “E'de gya eŋwaroya?” Ondro nda kaka'da vona te ndäri oko, Elisa ga ceŋwa aza te, vote gyi ya, ndi 'ba koloŋwa keci te oŋgane pele gyi dri. 7 Nda atate ekye: “Nyewe tesi.” Ago mano ana ozo drì ndaro te ago ru anya te.
Ape Kyila'bai Siria'bai ro rote Ṛe
8 Tu alo aza si ondro 'bädri'ba Siria ro kate kyila oye Yisaraele'bai be oko, nda äyitavote dri'bai kyila'bai ro ndaro robe ago njiyi vo gawa ndaro rote. 9 Oko Elisa zo lazote 'bädri'ba Yisaraele ro ri ekye: “Nyälävu ko vo ana yasi tana Siria'bai kayi oyi lau.” 10 'Bädri'ba Yisaraele ro zo lidri te vose Elisa kiti tana be ndäri ana täkyine. Nda emba mi 'bädri'ba rote inye perena amba. Ta'dota 'bädri'ba a'dote miomba be vo ana yasi.
11 'Bädri'ba Siria ro a'dote wiriwiriro ta tase ono rota; nda zi dri'bai kyila'bai ndaro rote ago eji ànyate ekye: “Nyiti ta märi a'di ozo vo amaro ni 'bädri'ba Yisaraele ro ri ya?”
12 Ago alo aza dri'bai kyila'bai ndaro ro atate ekye: “'Diaza tona i'do 'desi maro 'bädri'ba, oko 'do ṛo 'du Elisa, nebi se Yisaraele ya 'do owo, nda iti ta cini se nyatabe zo u'duro miro ya 'do tana ṛo ni 'bädri'ba Yisaraele ro ri.”
13 'Dooko 'bädri'ba atate ekye: “Nyòyi ago mindre vose nda kabe ori kigye 'do, tana mazo lidri robe nda urune.”
Ago iti tana te ndäri ekye Elisa ka ori Dotana ya. 14 Ndi nda zo kyila'bai amba te farasii ndi arabia kyila rosi, ànya ikyiyite ŋgäkyi si ndi muyidri 'bakici ana rote.
15 Ondro ruindu'ba Elisa ro koŋgate kyenoŋboci kofote tesi oko, nda ndre kyila'bai te farasii ndi arabia kyila robe te gbikyi 'bakici lomvosi. Nda atate Elisa ri ekye: “Kuwuyi, 'desi maro! Mayena e'diya?”
16 Elisa zatadrite ekye: “Nyuturi ko, tana ànya se ama yibe orivoya amba ndrani ànya drisi.” 17 'Dooko Elisa mätute ekye: “Äye OPI, molo'baru miri, mipi mi ndaro nda kondre robe.” Ndi OPI pi mi ruindu'ba ndaro ana rote, ago nda ndre farasii ndi arabia asi ro yibe te orivoya twi 'bereŋwa pa gbikyi Elisa lomvosi.
18 Ondro Siria'bai kikyiyite Elisa gotane oko, Elisa ye mätu te OPI ri ekye: “Molo'baru miri mi'ba lidri ono a'done miako.” Ago OPI 'ba ànya te a'done miako oso Elisa kejibe ronye. 19 'Dooko Elisa atate ànyari ekye: “Liti koni no, ago ono koni 'bakici se nyabe uṛina owo; mìso mavo, mugu ami robe mano se nyabe uṛina re.” Ago nda ugu ànya te Samaria ya.
20 Dori ondro ànya kociyite Samaria ya oko, Elisa mätute ekye: “Äye OPI, mipi mi lidri kwoi ro, ànya kondreyi ŋga robe.” 'Dooko OPI pi mi ànyaro te ago ondro ànya kondreyi oko anjioko ànya te orivoya kitoriya Samaria roya.
21 Ondro 'bädri'ba Yisaraele ro kondre ànya te oko, nda atate Elisa ri ekye: “Täpi maro, inye'do mäfu ànya ya? Inye'do mäfu ànya ya?”
22 Elisa zatadrite ekye: “Beṛo ko miri ànya ufune. Inye'do mifuna ànya se mirube kamba'ba ro bando miro si ago kusu miro si ono ndiya? Nyozo gyi ndi ŋgaonya be ànyari konyayi ago kumvuyi robe ago koyiyi robe 'desi ànyaro re.” 23 Ta'dota 'bädri'ba Yisaraele ro la'di ŋgaonya amba te ànyari, ago ondro ànya konyayite ago kumvuyite oko, nda 'ba ànya te ogone kovole, ndi ànya oyiyite 'desi ànyaro re. Ago eto ni tu ana si Siria'bai ikyiyi kote tona wari Yisaraele ro gotane.
Drî Samaria ro Umuna
24 Ono vosi Benadada 'bädri'ba Siria ro ṛikala kyila'bai ndaro rote kyiti, ago oyiyite muyidri Samaria rote. 25 Anya kumuyi drina be 'ba mä'bu 'desi a'dote Samaria ya, se 'ba ogye drî alodi doŋgyi rote sekele mo'di ro njidriena ago telesi alo lisu agba se äzibe tu'buze 'do ro ogyenate tonyo mo'di ro nji si.
26 Tu alo aza si ondro 'bädri'ba Yisaraele ro kate ugu aba tiṛi 'bakici ro drisi oko toko aza ayodrite ndäri ekye: “Äye 'bädri'ba, 'desi maro mipa ma ya!”
27 'Bädri'ba zatadrite ekye: “Ondro ka'do OPI kopa mi kote mapana mi eŋwanyeya? Ma gibe ŋga aza be kaladri ya kode vo vino ozoro ya ya?”
28 Ago 'bädri'ba eji ndate ekye: “Rriti miro e'diya?”
Anya zatadrite ekye: “Toko azi ono tu alodi aza si atate märi ekye: ‘Nyozo ŋgwaagoro miro ämäri onyane ondro, ago ondo oko mànyana maro gwo.’ 29 Ta'dota mala'di ŋgwaagoro maro te, ago mànya nda te. Tu kinjo si matate anyari makye: ‘Nyozo ŋgwaagoro miro mànya nda robe;’ oko anya da'do ŋgwaagoro anyaro te.”
30 Ondro 'bädri'ba keri ata toko ono rote oko nda wa boŋgo ndaro te, ondro nda ka ugu aba tiṛi drisi oko lidri se loto tiṛi lomvo kai ndreyi nda so gunia te nda lomvo boŋgo ndaro zele vurusi. 31 Nda äṛurute ekye: “Lu kufu ma, ondro ka'do drî Elisa ŋgwa Safata ro ro kori gite täṛiako ondro owo.”
32 'Bädri'ba zo mano aza te Elisa vo.
'Dooko Elisa orivoya zo ndaro ya, ago 'di 'desii orivoya nda be, oko dri teinye lazo'ba ri esaako Elisa atate 'di'desii ana ri ekye: “Inye'do mìndre 'diufu'ba ono kezo 'diaza be drî maro täṛine 'do ndi ya? Ondro ka'do lazo'ba 'do kesate noŋwa oko, mìse käläsi ago nyìpi ṛo anda. A'dona 'bädri'ba andivona ka kpa eziikyi nda vo.” 33 Ondro nda dri atavoya ànya be oko, 'bädri'ba esate ago atate ekye: “Rriti gi ono ni OPI resi! Marina dhu ta kotene madaro ni OPI resi etaya?”
معجزة الفأس
1 وقالَ جماعةُ الأنبـياءِ لأليشَعَ: «ضاقَ بِنا هذا المَوضِعُ الّذي نُقيمُ فيهِ معَكَ. 2 فلنَذهَبْ إلى الأردُنِّ، ويقطَعْ كُلُّ واحدٍ مِنَّا شجَرةً، ونصنَعْ لنا مَوضِعا نسكُنُ فيهِ». فقالَ لهُم أليشَعُ: «إذهَبوا». 3 فقالَ أحدُهُم: «تفَضَّلْ بِالذِّهابِ معَنا». فوافَقَ، 4 وسارَ معَهُم حتّى وصلوا الأردُنَّ فقطَعوا شجَرا. 5 وفيما أحدُهُم يَقطَعُ شجَرةً وقعَ رأْسُ الفَأْسِ في الماءِ، فصاحَ وقالَ لأليشَعَ: «آهِ يا سيِّدي، ماذا أعمَلُ إنَّها مُستَعارَةٌ». 6 فسألَهُ رَجُلُ اللهِ: «أينَ وقَعَت؟» فأراهُ المَوضِعَ. فقَطَع عودا ورماهُ هُناكَ فعامَتِ الفَأْسُ. 7 فقالَ لَه: «خُذْها». فمَدَّ يَدَهُ وأخذَها.
هزيمة جيش آرام
8 وكانَ مَلِكُ آرامَ يُحارِبُ بَيتَ إِسرائيلَ، فا‏ستَشارَ قادةَ جيشِهِ ثُمَّ ا‏ختارَ مكمَنا لَه. 9 فأرسَلَ أليشَعُ رَجُلُ اللهِ إلى مَلِكِ إِسرائيلَ يقولُ: «إيَّاكَ أنْ تعبُرَ إلى هذا المَوضِعِ لأنَّ الآراميِّينَ يكمُنونَ فيهِ». 10 فوَجَّهَ مَلِكُ إِسرائيلَ تحذيرا إلى السَّاكِنينَ هُناكَ، فا‏حتاطوا لِلأمرِ. وحدَثَ ذلِكَ مِرارا كثيرةً.
11 فا‏ضْطَرَبَ مَلِكُ آرامَ مِنْ هذِهِ الحالِ، ودَعا قادةَ جيشِهِ وقالَ لهُم: «أريدُ أنْ أعرِفَ مَنْ مِنكُم معَ مَلِكِ إِسرائيلَ؟» 12 فقالَ أحدُ القادةِ: «لا أحدَ يا سيِّدي المَلِكُ. فأليشَعُ النَّبـيُّ هوَ الّذي يُخبِرُ مَلِكَ إِسرائيلَ بِما تـتَكَلَّمُ بهِ حتّى في غُرفَةِ نَومِكَ». 13 فقالَ: «إذهَبوا وفتِّشوا عَنهُ، حتّى أقبِضَ علَيهِ». فلمَّا قيلَ لَه: «هوَ في دُوثانَ‌»، 14 أرسَلَ إلى هُناكَ خَيلا ومَركباتٍ وجيشا كثيرا، فجاؤوا ليلا وأحاطوا بِالمدينةِ.
15 ونهَضَ خادِمُ أليشعَ باكِرا فرأى خَيلا ومَركباتٍ وجيشا مُحيطا بِالمدينةِ، فقالَ لأليشَعَ: «أهِ يا سيِّدي، ماذا نفعَلُ؟» 16 فقالَ: «لا تخَفْ، فالّذينَ معنا أكثَرُ مِنَ الّذينَ معَهُم». 17 وصلَّى أليشَعُ وقالَ: «يا ربُّ فَتِّحْ عينَيهِ لِـيَرى». ففَتَحَ الرّبُّ عَينَي خادِمِ أليشَعَ فرَأى، فإذا الجبَلُ مَملوءٌ خَيلا ومَركباتِ نارٍ حَولَ أليشَعَ‌. 18 ولمَّا نزَلَ الآراميُّونَ إليهِ صلَّى أليشَعُ إلى الرّبِّ وقالَ: «إضرِبْ هؤلاءِ القَومَ بِالعمى». فضَرَبَهُم بِالعمى كما صلَّى أليشَعُ. 19 فذَهَبَ إليهِم أليشَعُ وقالَ: «ما هذِهِ هيَ الطَّريقُ، ولا هذِهِ هيَ المدينةُ. تَعالَوا وَرائي، فأقودَكُم إلى الرَّجُلِ الّذي تطلُبونَه». فسارَ بِهِم إلى السَّامِرةِ.
20 فلمَّا دخَلوا السَّامِرةَ قالَ أليشَعُ: «إفتَحْ يا ربُّ عُيونَ هَؤلاءِ لِـيُبصِروا». ففَتَحَ الرّبُّ عُيونَهُم فأبصَروا، فإذا هُم وسَطَ السَّامِرةِ. 21 فسَألَ مَلِكُ إِسرائيلَ أليشَعَ: «هل أقتُلُهم يا سيِّدي، هل أقتُلُهُم؟» 22 فأجابَ أليشَعُ: «لا، إنْ كُنتَ لا تقتُلُ الّذينَ تأسُرُهُم بِسَيفِكَ وقَوسِكَ، فكيفَ تقتُلُ هؤلاءِ؟ قدِّمْ لهُم خُبزا وماءً لِـيأكُلوا ويشرَبوا، ثُمَّ ينصَرِفونَ إلى سيِّدِهِم». 23 فهَيَّأ المَلِكُ لهُم مأْدُبَةً عظيمةً، فأكلوا وشرِبوا، ثُمَّ أطلَقَهُم فرَجَعوا إلى سيِّدِهِم. وا‏متَنَعَ الآراميُّونَ عَنْ غَزْوِ أرضِ إِسرائيلَ مِنْ بَعدُ.
حصار السامرة
24 وبَعدَ ذلِكَ حشَدَ بَنهَدَدُ مَلِكُ آرامَ جيشَهُ وصَعِدَ إلى السَّامِرةِ وحاصَرَها. 25 فأدَّى الحِصارُ إلى مجاعةٍ شديدةٍ، حتّى صارَ رأْسُ الحمارِ بِثَمانينَ مِنَ الفِضَّةِ، ورُبعُ فَرْخِ الحمامِ الأبـيضِ بِـخمسةٍ مِنَ الفِضَّةِ. 26 وبـينَما كانَ مَلِكُ إِسرائيلَ عابِرا على السُّورِ، إذا با‏مرأةٍ صرَخَت إليهِ تقولُ: «أغِثْني يا سيِّدي المَلِكُ». 27 فقالَ لها: «لم يُغِثْكِ الرّبُّ، فَمِنْ أينَ أُغيثُكِ أنا؟ أمِنَ البـيدَرِ أم مِنَ المَعصرةِ؟» 28 ثُمَّ سألَها: «ما بِكِ؟» فأجابَت: «قالَت لي هذِهِ المرأةُ: هاتي إبنَكِ فنَأْكُلَهُ، وغدا نأْكُلُ إبني. 29 فطَبَخْنا إبني وأكلْناهُ، وقُلتُ لها في اليومِ الثَّاني: هاتي إبنَكِ لِنَأكُلَهُ فأخفَتْهُ‌». 30 فلمَّا سَمِعَ المَلِكُ كلامَ المرأةِ مزَّقَ ثيابَهُ وهوَ عابِرٌ على السُّورِ، فنظَرَ الشَّعبُ إليهِ فإذا على جسَدِهِ مِسْحٌ مِنْ تَحتِ ثيابِهِ‌. 31 وقالَ المَلِكُ: «الويلُ لي مِنَ اللهِ إنْ بَقيَ رأْسُ أليشَعَ بنِ يوشافاطَ علَيهِ اليومَ».
32 وكانَ أليشَعُ جالسا في بَيتِهِ والشُّيوخُ معَهُ، فأرسَلَ إليهِ المَلِكُ واحدا مِنْ رِجالِهِ. فقَبلَ أنْ يَصِلَ الرَّسولُ إليهِ قالَ لِلشُّيوخِ: «أرَأيتُم كيفَ أرسَلَ ذلِكَ المُجرِمُ رَجُلا لِـيقطَعَ رأسي؟ والآنَ متى جاءَ، فأَغلِقوا البابَ في وجهِهِ ولا تَدَعوهُ يدخُلُ. أما تسمَعونَ وقْعَ قدَمَي سيِّدِهِ المَلِكِ وراءَهُ؟» 33 وبَينَما هوَ يتَكَلَّمُ أقبَلَ المَلِكُ‌ وقالَ: «كيفَ أنتَظِرُ عَونا مِنَ الرّبِّ وهوَ الّذي أنزَلَ بِنا هذا الشَّرَّ؟»