Utufu Zelevoi Aba rote
1 'Bädri'ba Aba a'dote ŋgwàagoro be orivoya 'butenjidrieri Samaria ya. Ta'dota Jehu egyi waraga te ago zote Samaria ya, 'bakici miri'bai ri, 'di'desii ri, ndi gaga'bai ŋgwàagoro Aba ro ro ri ekye: 2 “Ondro waraga ono kosate dori amire oko, ŋgwàagoro 'desi amiro ro ṛo orivoya ami be, arabia ndi farasii yibe ṛo orivoya ami yibe, ago 'bakicii obeobero kpa ndi lakazà kyila robe be, 3 mìnji 'di kado parandra aza se ojondi ni ŋgwàagoro 'desi amiro ro yasi ago mi'ba nda giti 'bädri'ba täpi ndaro ro dri, ago miye kyila ta katidri 'desi amiro rota.”
4 Oko 'bakici 'dimiri'bai ndi 'di'desii 'bakici Samaria ro a'doyite turiro amba, ago atayite ekye: “Ca 'Bädri'bai ritu Yorama ndi Ahazia be niyi kote edrene Jehu mile oko mèdrena nda mile eŋwanyeya?” 5 Ta'dota dri'ba zo'desi miri ro ro, dri'ba 'bakici ro, ndi tro 'desii ndi gaga'bai be zoyi lazo te Jehu ri ekye: “Ama orivoya ruindu'bai miro, mayena tase cini mita ama be oyene ndi. Ämäri 'diaza o'bane 'bädri'ba ro i'do; miye tase kado kusi mi miro be 'do ayani.”
6 'Dooko Jehu go egyi waraga ṛiri te ànyari ekye: “Ondro ka'do ami orivoya maresi, ago ondro ka'do nyà'dote orivoya nja ma orone, mìru drî ŋgwàagoro 'desi amiro ro ago nyìkyi mare Jezerela ya ondo saa nonye.”
Ŋgwàagoro 'Bädri'ba Aba ro vona cini orivoya 'butenjidrieri 'di'desii ka ànya embani Samaria ya. 7 Ondro ànya kusuyi waraga Jehu rote oko, ànya ruyi ŋgwàagoro 'bädri'ba Aba ro 'butenjidrieri ana te tufuyi ànya te ago 'bayi drî ànyaro te koṛigai yasi ago zoyite ndäri Jezerela ya.
8 Ondro lazo'ba kesate ago kiti tana te Jehu ri ekye: “Ezi drî ŋgwàagoro 'bädri'ba ro rote oko”, nda atate ekye: “Adro ànya drîro drîro ritu dereŋwa 'bakici ro kala madale vo kiwi gwo.” 9 Kyenonosi, ondro nda kofote tesi oko, nda edrete ago atate vo lidri cini ro ri ekye: “Ami orivoya taenjiako. Ma ni orivoya 'dise käyitabe 'desi maro Yorama lomvo ago kufu nda be owo; oko a'di tufu cini kwoi niya? 10 Beṛo ämiri unine anjioko ata se cini OPI katabe katidri Aba ro lomvo osana ndi mina ya, tana yauono OPI ye tase nda katabe ruindu'ba ndaro Eliya si ono te.” 11 Ndi Jehu tufu 'di cini katidri Aba ro ro se ke'bebe Jezerela ya te, ndi dri'bai 'desi ro cini ndaro, bereazii para ndaro be te, ndi kohanii ndaro yibe, nda e'be alo aza ànyaro kote.
Utufu 'Didiri 'Bädri'ba Ahazia rote
12 'Dooko Jehu fote ago oyite Samaria ya. Liti ya lau, ondro nda kosate vose äzibe Gawa Lekye'bai ro ana ya oko, 13 Jehu 'bedrite 'didiri Ahazia 'bädri'ba Yuda ro robe, ago eji ànya te ekye: “Ami a'diyi owoya?” Ànya zayitadrite ekye: “Ama orivoya 'didiri Ahazia ro, mà ikyi ono taoro oyene katidri 'bädri'ba ro ri, ŋgwàagoro ndi toko 'bädri'ba robe ri.” 14 Jehu atate lidri ndaro ri ekye: “Mìru ànya lidriidriro.” Ago lidri Jehu ro ruyi ànya te lidriidriro ago fuyi ànya te loto 'bu se lau ana lomvo, vonai cini orivoya 'butesu foritu, nda e'be alo aza ànyaro kote.
Utufu 'Didiri cini Aba ro se Ke'bebe te
15 Ondro Jehu koyite ni nasi oko, nda 'bedrite Jonadaba ŋgwa Rekaba robe ka eziikyi drî ndaro utune, Jehu ye mede te ndäri ago atate ndäri ekye: “Inye'do tausu miro ojo ndi oso tausu maro ronye ya?”
Jonadaba zatadrite ekye: “Ndi inye.”
Jehu logotate ekye: “Ondro ka'do ndi inye, nyozo drì miro märi. Ndi nda ozo drì ndaro te Jehu ri, ago Jehu lutu nda te kuru arabia ya.” 16 Nda atate ekye: “Nyikyi mabe, mindre ŋgalu maro OPI ri robe.” Ago ànya muyite arabia ndaro si. 17 Ondro Jehu kosate Samaria ya oko, nda tufu 'didiri cini Aba ro se ke'bebe Samaria ya te, madale nda nde ànya te waṛi, oso ata OPI ro se nda katabe Eliya si ronye.
Utufu Bala Mätu'bai te
18 'Dooko Jehu mbikala lidri cini rote, ago atate ànyari ekye: “'Bädri'ba Aba indurute bala ri toto fereŋwa; oko ma Jehu minduruna ndäri ndra. 19 Ka'do inye mìzi nebii cini Bala ro märi, 'dise cini kabe nda mätu ndi kohanii cini ndaro be, mì'ba alona aza koperu ko, tana maoye tori 'desi olone Bala ri; nda se aza kabe ruope orine ndäri lidriidriro i'do.” Oko Jehu ye ana miomba yi tana nda kutufu 'dise kabe Bala mätu robe. 20 'Dooko Jehu ozotate ekye: “Ayota tu alokado kalaombiro Bala ri.” Ndi ànya ayoyi tana te. 21 Ago Jehu zo lazo te wari cini Yisaraele ro yasi ago 'dise cini kabe Bala mätu ikyiyite, alona aza ri kote ikyiako. Ànya cini ciyite yekalu Bala roya, ago yekalu Bala ro gate twi ni sidri ä'du telesina ya le telesina ya. 22 'Dooko Jehu atate nda se dri'ba vo boŋgo o'baro ro ana ri ekye: “Nyezi boŋgo runduṛuro 'dise cini kabe Bala mätu ri.” Ndi nda ezi boŋgo runduṛuro te ànyari. 23 'Dooko Jehu oyite yekalu Bala roya Jonadaba ŋgwa Rekaba robe; ago nda atate Bala mätu'bai ri ekye: “Mìṛi vo ago mìndre nonye ruindu'bai OPI ro i'do ami lako noŋwa, oko toto 'dise kabe Bala mätu ayani.” 24 'Dooko nda cite tori olone ago ŋgapäṛi ozane, 'dooko Jehu 'ba lidri 'butenjidriena teṛo orine tesi, ago atate ànyari ekye: “Mano se ko'ba alo aza ànya se mozobe ami rigye 'do rote voopane, äfuna nda ayani vona ro.” 25 Dori ondro Jehu konde ädu ŋgapäṛi ozaro ozana te oko, nda atate vookwa'bai ndi dri'bai be ri ekye: “Mìci nyùtufu ànya mì'ba mano aza alo kopavo ko.” Ondro ànya kutufuyi Bala mätu'bai te bando si oko, vookwa'bai ndi dri'bai be lovoyi avo ànyaro te tesi ago ciyite zoya yasi si yekalu Bala ro roya, 26 ago ànya lofoyi joce se orivoya Yekalu Bala roya te tesi ago zayite asi si. 27 Ta'dota ànya pereyi joce Bala rote ndi yekalu Bala robe, ago edeyite 'bu zeozero ro le tu ono si ono.
28 Jehu tufu mätu Bala rote waṛi ni Yisaraele yasi oso inye. 29 Oko Jehu na yi kote ni takozi Yeroboama ŋgwa Nebata ro ro yasi; se koloci Yisaraele'bai be takozi oyene 'daŋgoi logo läguläguro ro se orivoya Betele ndi Dana be ya ana mätu si. 30 OPI atate Jehu ri ekye: “Tana miyete tase kadoro ayani ma mile, ago miye tase cini ya maro kolebe te katidri Aba ro ri ono, zelevoi miro a'dona ndi 'bädri'bai Yisaraele ro le kovole'ba lisuna ya.” 31 Caoko Jehu so kote ota OPI Lu Yisaraele ro ro voro ya cini ndaro si, nda edre kote ni takozi Yeroboama ro se koloci Yisaraele'bai be takozi oyene ana yasi.
Odra Jehu ro
32 Tuse kai si OPI eto telesi wari Yisaraele ro azaka tokyena te. Azaele 'bädri'ba Siria ro pe ànya te ṛe wari cini Yisaraele ro yasi. 33 Etoni 'buzele Yaradene roya, sago le ŋgäṛiŋwadri 'ba'desi Aroeri ya se orivoya Golo Arenona kala, anjioko wari Gilada ndi Basana ro robe, se 'bakalai Gada, Rubena ndi Manase ro 'buzelesi koriyibe kigye ana otokye te.
34 Taoye cini azaka se Jehu koyebe, ndi mbara cini ndaro be, egyi tana te Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yisaraele ro roya. 35 Jehu drate ago ànya seyi nda te Samaria ya zutui ndaro lako. 'Dooko Joaza ŋgwa ndaro rite 'bädri'ba ro vo ndaro ya. 36 Jehu rite 'bädri'ba ro Yisaraele dri Samaria ya ndroa na 'buteritu fonjidriena.
مقتل بـيت أخاب
1 وكانَ لأخابَ سَبعونَ ا‏بنا في السَّامِرةِ. فكتَبَ ياهو إلى حُكَّامِ المدينةِ‌ وأعيانِها، وإلى مُتَعَهِّدي تربـيةِ أبناءِ أخابَ وأحفادِهِ يقولُ: 2 «عِندَكُمُ الآنَ بَنو سيِّدِكُم والمَراكِبُ والخَيلُ والمُدُنُ المُحَصَّنَةُ والسِّلاحُ، 3 فا‏نتَخِبوا عِندَ وصولِ رِسالتي هذِهِ الأفضَلَ والأصلَحَ مِنهُم وأجلِسوهُ على عرشِ أبـيه، وا‏ستَعِدُّوا لِلقِتالِ دِفاعا عَنْ بَيتِ أخابَ». 4 فا‏سْتَولى علَيهِم الخوفُ وقالوا: «مَلِكانِ‌ لم يَصمُدا أمامَهُ، فكيفَ نحنُ؟» 5 فأرسَلوا وكيلَ القصرِ وحاكِمَ المدينةِ والشُّيوخَ والمُرَبِّينَ إلى ياهو يقولونَ: «نحنُ عبـيدُكَ، وكُلُّ ما تَأْمُرُنا بهِ نعمَلُهُ. لا نُقيمُ أحدا مَلِكا، وما تراهُ حسَنا فا‏عمَلْهُ». 6 فكتَبَ إليهِم ثانيةً يقولُ: «إنْ كُنتُم لي ومِنَ المُطيعينَ لأمري، فا‏قْطَعوا رُؤوسَ بَني مَلِكِكُم وا‏حمِلوها إليَّ في مِثلِ هذِهِ السَّاعةِ مِنْ غدٍ إلى يَزرَعيلَ». وكانَ بَنو المَلِكِ سَبعينَ رَجُلا عِندَ أعيانِ المدينةِ الّذينَ رَبَّوهُم. 7 فلمَّا وصَلَت رِسالةُ ياهو إليهِم أخذوا بَني المَلِكِ السَّبعينَ وذبَحوهُم ووضَعوا رُؤُوسَهُم في سِلالٍ وأرسَلوها إليهِ في يَزرَعيلَ 8 فجاءَ الرَّسولُ إليهِ وقالَ: «جاؤوا بِرُؤوسِ بَني المَلِكِ أخابَ». فقالَ: «إجعَلوها كومَتَينِ عِندَ مَدخَلِ المدينةِ إلى الصَّباحِ». 9 فلمَّا جاءَ الصَّباحُ خرَجَ الشَّعبُ وقالَ: «أنتُم أبرياءُ، أنا الّذي ثارَ على المَلِكِ يورامَ وقتلَهُ، لكِنْ مَنِ الّذي قتَلَ هؤلاءِ 10 فا‏علَموا الآنَ أنْ لا شَيءَ مِنْ كلامِ الرّبِّ على بَيتِ أخابَ إلاَّ ويَصيرُ. وهوَ إنَّما فعَلَ ما تكَلَّمَ بهِ على لِسانِ عَبدِهِ إيليَّا‌». 11 ثُمَّ قتَلَ ياهو جميعَ الباقينَ مِنْ بَيتِ أخابَ في يَزرَعيلَ وجميعَ رِجالِهِ ومَعارِفَهُ وكهنَتَهُ، ولم يُبقِ مِنهُم أحدا‌.
مقتل أنسباء أخزيا وأخاب
12 ثُمَّ ذهَبَ ياهو إلى السَّامِرةِ. فلمَّا وصَلَ إلى مكانٍِ يُدعى مَحلَّةِ الرُّعاةِ، 13 صادَفَ جماعةً مِنْ أنسباءِ أخَزْيا مَلِكِ يَهوذا، فسألَهُم: «مَنْ أنتُم؟» فأجابوا «نحنُ مِنْ أنسباءِ أخَزْيا، جِئْنا لِنُسَلِّمَ على بَني المَلِكِ يورامَ وبَني المَلِكَةِ إيزابَلَ». 14 فقالَ ياهو لِرِجالِهِ: «إقبِضوا علَيهِم» فقبَضوا علَيهِم وذبَحوهُم على حافَّةِ بِئرٍ هُناكَ، وكانوا ا‏ثنَينِ وأربَعينَ رَجُلا.
15 وسارَ ياهو مِنْ هُناكَ، فلَقيَ يَهونادابَ بنَ ركابٍ‌ قادِما لا‏ستِقبالِهِ، فبادَرَهُ ياهو بِالسَّلامِ وسألَهُ: «هل أنتَ مُخلِصٌ لي إخلاصي لكَ؟» فأجابَهُ: «نعم». فقالَ ياهو: «هاتِ يَدَكَ». فناوَلَهُ يَدَهُ. فأصعَدَهُ على مَركبتِهِ 16 وقالَ لَه: «تَعالَ معي وتُشاهِدُ تَعَلُّقي الشَّديدَ بِالرّبِّ». وأركبَهُ‌ معَهُ في مَركبتِهِ. 17 وجاءَ السَّامِرةَ، فقتَلَ جميعَ مَنْ بَقيَ لأخابَ هُناكَ وأبادَهُم، كما قالَ الرّبُّ لإيليَّا.
مقتل عباد البعل
18 ثُمَّ جمَعَ ياهو الشَّعبَ وقالَ لهُم: «عبَدَ أخابُ البَعلَ قليلا، لكِنْ ياهو سيَعبُدُهُ كثيرا. 19 فا‏دعوا إليَّ جميعَ أنبـياءِ البَعلِ وعُبَّادِهِ وكهَنتِهِ، دونَ أنْ يتَخَلَّفَ مِنهُم أحدٌ، لأنَّ لي ذبـيحةً عظيمةً لِلبَعلِ، وكُلُّ مَنْ يتَخَلَّفُ يُقتَلُ». وكانَ ذلِكَ مكيدةً مِنْ ياهو لِـيُهلِكَ عُبَّادَ البَعلِ. 20 ثُمَّ قالَ ياهو: «نادوا بِا‏جتِماعٍ مُقَدَّسٍ لِلبَعلِ». فنادوا بهِ. 21 وأذاعَ ياهو النِّداءَ في كُلِّ أرضِ إِسرائيلَ فأقبلَ جميعُ العُبَّادِ ودخلوا بَيتَ البَعلِ، فا‏متَلأَ بِهِم. 22 فقالَ ياهو لِلقَيِّمِ على ثِـيابِ العِبادةِ: «أخرِجْ ملابِسَ لِجميعِ عُبَّادِ البَعلِ»، ففَعلَ. 23 ودخَلَ ياهو معَ يهونادابَ بنِ رَكابٍ إلى بَيتِ البَعلِ وقالَ لِلعُبَّادِ: «أُنظُروا إنْ كانَ أحدٌ مِنْ عِبادِ الرّبِّ بَينكُم هُنا فهُنا لا يجوزُ أنْ يكونَ إلاَّ عُبَّادُ البَعلِ». 24 ثُمَّ دخَلَ ليُقَدِّمَ ذبائِـحَ ومُحرَقاتٍ، وبَعدَ أنْ أقامَ لَه خارِجا ثَمانينَ رَجُلا، قالَ لهُم: «إذا نجا أحدٌ مِنْ هؤُلاءِ الّذينَ جِئتُ بِهِم إلى هُنا تُؤْخَذُ أنفُسُكُم بَدَلا مِنهُ». 25 ثُمَّ دخَلَ لِـيُقَدِّمَ ذبائِـحَ ومُحرَقاتٍ فلمَّا فرَغَ مِنْ تَقديمِ المُحرَقةِ، قالَ لِلحرَسِ والضُبَّاطِ: «أُدخُلوا وا‏قتُلوهُم ولا تَدَعوا أحدا يَفلِتُ». فضَرَبوهُم بِـحَدِّ السَّيفِ وطَرَحوهُم خارجا‌، ثُمَّ دخَلوا إلى مِحرابِ بَيتِ البَعلِ 26 وأخرَجوا التَّماثيلَ وأحرَقوها. 27 وكسَّروا تِمثالَ البَعلِ، وهدَموا بَيتَهُ وجعَلوهُ مَزبَلَةً إلى هذا اليومِ.
28 وهكذا قضى ياهو على عِبادةِ البَعلِ مِنْ إِسرائيلَ، 29 إلاَّ أنَّهُ ما حادَ عَنْ خطايا يَرُبعامَ بنِ نَباطَ الّذي جعَلَ شعبَ إِسرائيلَ يَخطَأُ، فأبقى على عِجْلَي الذَّهَبِ اللَّذينِ في بَيتَ إيلَ وفي دانَ‌. 30 فقالَ الرّبُّ لِـياهو: «عَمِلتَ ما هوَ قويمٌ في نظَري فأحسَنتَ، وكُلُّ ما نَوَيتُهُ في قلبـي فعَلْتَهُ بِبَيتِ أخابَ، لِذلِكَ سَيجلِسُ مِنْ بَنيكَ إلى الجيلِ الرَّابِـعِ على عرشِ إِسرائيلَ». 31 ولم يَتَمَسَّكْ ياهو بِشريعةِ الرّبِّ إلهِ إِسرائيلَ بِكُلِّ قلبِهِ، ولم يَحِدْ عَنْ خَطايا يَرُبعامَ الّذي جعَلَ شعبَ إِسرائيلَ يَخطَأُ.
موت ياهو
32 وفي تِلكَ الأيّامِ بدأَ الرّبُّ يَقتَطِعُ مِنْ أرضِ إِسرائيلَ، فا‏حتَلَّ حَزائيلُ مَلِكُ آرامَ جميعَ المَناطِقِ 33 شرقيَّ الأردُنِّ إلى مدينةِ عَروعيرَ ونهرِ أرنونَ جَنوبا، ومِنها جميعُ أراضي جلعادَ وباشانَ الّتي سكنَها بَنو جادَ ورَأوبـينَ ومنَسَّى. 34 وما بَقيَ مِنْ أخبارِ ياهو وأعمالِهِ وبَسالتِهِ مُدَوَّنٌ في سِفْرِ أخبارِ الأيّامِ لِمُلوكِ إِسرائيلَ. 35 وماتَ ياهو ودُفِنَ معَ آبائِهِ في السَّامِرةِ، وملَكَ يَهوأحازَ ا‏بنُهُ مكانَهُ. 36 وكانَت أيّامُ مُلْكِهِ بِالسَّامِرةِ ثَمانيَ وعشرينَ سنَةً.