Votäkyi 'Bädri'ba Tokoro Sheba ro
(1 'Bädri'bai 10:1-13)
1 'Bädri'ba tokoro Sheba ro keri liku Solomo ro tana te oko, anya ikyite Yerusalema ya ta ndaro ojone taeji mbaraekye azaka si, anya ikyite lidri amba be, ndi gamelei be se ŋgyiyi ŋga tägyi ŋgutruro, kuni läguläguro ndi logo läguläguro amba be. Ondro anya kikyite Solomo re oko, anya eji nda te tase cini anya kusube dri anyaro ya ana si. 2 Solomo zatadrina te kyiti; ta aza alona a'do kote rritiro ndäri tazevona edrene anyari. 3 Ago ondro 'bädri'ba tokoro Sheba ro kondre tavouni Solomo rote, ndi zo'desi miri ro se nda kobebe ana be, 4 ŋgaonya se tara'biza ndaro dri ana, orivo dri'bai losiro ndaro ro, losioye'bai zo'desi miri ro ro se nda korabe ndi boŋgo losiro ànyaro be, boŋgo ruindu'bai ndaro se kabe ori loto ndare vo ŋgaonya roya ndi ŋgapäṛi oloro tori ro se nda kabe ozona Yekalu ya be te oko, anya a'dote märäyiro ago larolaro ro.
5 Anya atate 'bädri'ba ri ekye: Tase meri tana be 'bädri maro ya ta miro ta ndi tavouni miro be ta ono orivoya taŋgye yi! 6 Mama kote tase itibe märi ana ya madale mikyite ago mandrete mi andivo maro rosi; ago ca ruka tavouni miro ro meri tana kote. Anjioko tavouni miro lävu ndrani se lidri kabe tana atana drisi. 7 Lidri cini se kayibe ruindu miri orivoya yai'dwesi! Se ondoalo orivoya lototi mire ago kandrakado be ata miro tavouni si ono erine! 8 Räṛu ka'do OPI Lu miro ri, se ta miro si nda ni ago 'ba mite 'bädri'ba ro ŋgamirine ävuru ndaro si. Tana nda lu lidri Yisaraele ro tawi ago le ànya o'bane orine ŋgyiri äduako, nda 'ba mite 'bädri'ba ànyaro tana miye ta'diri robe ndi taŋgye be.
9 'Dooko anya ozo ŋgapäṛi se anya kezibe kai te Solomo ri: talentaro logo läguläguro ro orivoya kama alo 'buteritu (120), ŋga ŋgutruro amba, ndi kuni lägulägu amba be, ṛo du'duro. Ŋga ŋgutruro aza i'do se liŋgyina oso se 'bädri'ba tokoro Sheba ro kozobe 'Bädri'ba Solomo ri ana ronye.
10 (Lidri 'Bädri'ba Irama ro ndi 'Bädri'ba Solomo robe, se keziyi logo läguläguro be ni Ofira yasi kai, eziyi ice kyiyi ro ndi kuni läguläguro be kpate. 11 Solomo ede utuvo Yekalu ro ndi zo'desi miri ro ndaro robe te sina, ago ede lekyembe ndi yeṛi be te sina loŋgo oŋgo'bai ri; se andre ŋga aza kätina dri ko oso nanye wari Yuda roya.)
12 Ago 'Bädri'ba Solomo ozo ŋgase cini 'bädri'ba tokoro Sheba ro kolebe te. Ono kpa to ni ŋgase nda kutwedri ŋgapäṛi se anya kezibe robe sina ana ri. 'Dooko anya tadrite kovole 'bädri modo anyaro roya ruindu'bai anyaro yibe.
Ŋgadriamba 'Bädri'ba Solomo ro
(1 'Bädri'bai 10:14-25)
13 Ndroa cini ya 'Bädri'ba Solomo usu logo läguläguro te talentaro kama njidrialo 'butenjidrialo fonjidrialo (666), 14 kinja ŋga driutwero se ŋga fere logye'bai ndi ŋgaamba logye'bai kayibe ozona iyi ro. 'Bädri'bai cini Arabia ro ndi wari'bai wari Yisaraele ro robe eziyi mo'di ndi logo läguläguro be kpate ndäri. 15 Solomo ede ŋga 'digagaro 'desiro te kama ritu (200), alona ädibe ru logo läguläguro sekele kama nätu (300), 16 ndi ŋga 'digagaro giṛiŋwà ro kama nätu be, alona ädibe ru logo läguläguro sekele kama alo (100) kpäkyi. Nda 'ba ànya te zo ya 'desi Vocowa Lebanona ro roya.
17 'Bädri'ba ede giti 'desi kpate. A'bi lomvo telesina aza te liwasi si ago telesina logo läguläguro si. 18 Utuvo giti ro orivoya njidrialo, ago abe kotopa alodi te lomvoigye ändrute logo läguläguro si. A'ba kufu giti rote lamadrina ritu yasi, ago abe beti ibi rote edrete lamadrina ritu 'do yasi. 19 Abe beti ibii rote 'butealo foritu utuvo lomvosi, ba alo alo sidri ädu cini utuvo ro yasi. Ede giti aza kote oso se ana ronye miri 'bädri aza alo roya.
20 Kofo cini 'Bädri'ba Solomo ro ŋga umvuro edete logo läguläguro si, ago lakazà cini Zoya 'desi Vocoko Lebanona ro ro orivoya logo läguläguro wäṛiro si. Tu Solomo rosi ati ta mo'di ro kote ta amba ro. 21 Nda a'dote toŋbo amba udiro gyibebelebe drisi be se ka udi troalo toŋboi 'Bädri'ba Irama ro robe. Toŋbo ndaro ka ego perena alo ndroa nätu ya ka logo läguläguro, mo'di, liwasi, tomono, ndi koliya amba be ezina.
22 'Bädri'ba Solomo a'dote ŋgaamba be ndi tavouni be ndrani 'bädri'bai se cini 'bädri ya drisi. 23 Ago 'bädri'bai cini 'bädri ro ikyiyite ndare, tavouni se Lu se kozobe ndäri ono tana erine. 24 Vo ànyaro cini ba alo alo eziyi ŋgapäṛi te Solomo ri, lakazà mo'di ro ndi logo läguläguro be, boŋgo, lakaza kyila ro, ido tägyi ŋgutruro, farasii ndi doŋgyii ŋga uŋgyiro be, Eziyite inye ndroa ro ndroa ro.
25 Ago Solomo orivoya vo be kutu su edreza farasii ndi arabia ndaro be ri ago farasi'bai orivoya kutu 'butealo foritu. Nda 'ba azaka te orine Yerusalema ya ago nda 'ba anjokona te orine 'bakici azaka yasi. 26 Ago nda miri 'bädri'bai se cini wari Golo Eferata roya te le 'bädri Filisitia roya, ago sagwo le kishwedri Ezipeto be ya. 27 Tu 'dimiriro ndaro si mo'di a'dote njakyi Yerusalema ya oso kuniŋwà ronye, ago wiri a'dote amba oso ki'du tore ronye. 28 Ezi farasii te Solomo ri ni Ezipeto yasi ago ni 'bädri cini azaka yasi.
Ogo Aree ta Ŋgamiri Solomo ro Drisi
(1 'Bädri'bai 11:41-43)
29 Ruka ambâ Solomo ro ro, ni etovona ya le ondevona ya egyi tana te Buku Ambâ ro nebi Natana roya, taäŋgu Ahija Silo ro roya, ago Rulofo Kohani Ido roya, se itita kpate ta Yeroboama 'Bädri'ba Yisaraele ro rota. 30 Solomo miri Yisaraele cini te Yerusalema ya ndroa na 'butesu. 31 Nda drate ago asete 'Bakici Dawidi roya; ago Rehoboama ŋgwa ndaro gorite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
ملكة سبأ عند سليمان
(1مل 10‏:1‏-13)
1 وسَمِعَتْ ملِكَةُ سَبأ‌ بأخبارِ سليمانَ، فجاءت إليهِ في أورُشليمَ في مَوكِبٍ عظيمٍ جدًّا، لِتَختَبِرَهُ في مَسائِلَ صَعبةٍ، ومعَها جِمالٌ مُحَمَّلةٌ أطيابا وذهَبا كثيرا وحِجارةً كريمةً، وا‏لتقَت سليمانَ وكلَّمَتْهُ بِـجميعِ مَسائِلِها. 2 فأخبَرَها سليمانُ بكُلِّ كلامِها، ولم يُخفَ عَنْ سُلَيمانَ أمرٌ إلاَّ وأخبرَها بهِ. 3 ورَأت مَلِكةُ سَبأ كُلَّ حِكمَةِ سليمانَ، والقصرَ الّذي بَناهُ، 4 وطعامَ مَوائِدِهِ، ومَجلِسَ حاشيتِهِ، ونِظامَ خُدَّامِهِ وهِندامَهُم، وسُقاتَهُ وهِندامَهُم، ومُحرَقاتِهِ الّتي كانَ يُقَدِّمُها في هَيكلِ الرّبِّ، حينَ رأت هذا كُلَّهُ، أصابَها الذُهولُ، 5 وقالَت للمَلِكِ: «كانَ صحيحا ما سَمِعْتُه في بلادي عنْ أقوالِكَ وعنْ حِكمَتِكَ 6 لكنِّي لم أُصَدِّقْهُ حتّى جِئْتُ وشاهَدْتُ بِــعينيَّ، فإذا بـي لم أُخبَرْ حتّى بِنِصفِهِ، فحِكمَتُكَ وغِناكَ يَفوقانِ ما سَمِعْتُهُ. 7 هَنيئا لِرجالِكَ، وهَنيئا لِخُدَّامِكَ هؤلاءِ القائِمينَ بَينَ يَديكَ يسمَعونَ حِكمَتَكَ. 8 تباركَ الرّبُّ إلهُكَ الّذي رَضيَ علَيكَ وأجلَسَكَ على هذا العرشِ مَلِكا با‏سمِهِ. ولأنَّهُ أحَبَّ بَني إِسرائيلَ، وأرادَ أنْ يُثَبِّتَهُم إلى الأبدِ، أقامَكَ مَلِكا لِتَحكُمَ بالحَقِّ والعَدلِ». 9 وأهدتِ المَلِكَ عِشرينَ قِنْطارَ ذهَبٍ وأطيابا كثيرةً وحِجارةً كريمةً، ولم يكُنْ بَينَ الأطيابِ مِثلُ ذلِكَ الطِّيـبِ الّذي وهَبَتْهُ مَلِكةُ سَبأَ للملِكِ سليمانَ.
10 وحمَلَ رجالُ حيرامَ‌ وسليمانَ ذهَبا مِنْ أوفيرَ، وجاؤُوا أيضا بِـخشَبِ صَندلٍ‌ كثيرٍ وبِـحِجارةٍ كريمةٍ. 11 فعَمِلَ سليمانُ مِنْ خشَبِ الصَّندلِ دَرابِزينا للهَيكلِ وللقصرِ وقيثاراتٍ وربابا للمُغَنِّينَ، ولم يَرَ أحدٌ مِثلَ ذلِكَ مِنْ قَبلُ في أرضِ يَهوذا.
12 وأهدَى المَلِكُ سليمانُ مَلِكةَ سَبأ كُلَّ ما طَلَبَتْهُ، فَوقَ ما أعطاها مِنَ الهدايا السَّخيَّةِ، وعادَت إلى بِلادِها هيَ وحاشيَتُها.
ثروة سليمان
(1مل 10‏:14‏-29)
13 وكانَ وَزنُ الذَّهبِ الّذي يَرِدُ على سليمانَ في سَنةٍ واحدَةٍ مئَةَ قِنْطارِ ذهَبٍ، 14 هذا فَضْلا عنِ الواردِ مِنَ الزوَّارِ‌ التُّجَّارِ. وكانَ جميعُ مُلوكِ العربِ ووُلاةُ أرضِ إِسرائيلَ يحمِلونَ إليهِ الفِضَّةَ والذَّهبَ. 15 فعَمِلَ المَلِكُ سليمانُ مِئتي تُرْسٍ كبـيرٍ منْ ذهَبٍ مَطروقٍ، للتُّرْسِ الواحدِ ثَلاثَةُ أرطالِ ذهَبٍ، 16 وثَلاثُ مئةِ تُرْسٍ صغيرٍ منْ ذهَبٍ مَطروقٍ للتُّرْسِ الواحدِ رَطْلٌ ونِصفُ الرَّطْلِ، وحَفِظَها في بـيتٍ يُدعى غابَةَ لبنانَ‌. 17 وعَمِلَ المَلِكُ عرشا كبـيرا مِنْ عاجٍ وألبسَهُ ذهَبا إبريزا. 18 وكانَ للعرشِ سِتُّ دَرجاتٍ ومَوطِـئٌ للقدمَينِ مِنْ ذهَبٍ وعلى جانبَي المَقعَدِ يَدانِ مِنْ هُنا ومِنْ هُناكَ وأسَدانِ واقِفانِ عِندَ اليَدينِ، 19 فيما ا‏ثنا عشَرَ أسدا واقِفَةٌ على الدَّرَجاتِ الستِّ مِنْ هُنا ومِنْ هُناكَ، ولم يكُنْ مِثلُ ذلِكَ في جميعِ المَمالِكِ. 20 وكانَ جميعُ آنيةِ شُرْبِ المَلِكِ سليمانَ ذهَبا، وكذلِكَ جميعُ آنيةِ بـيتِ غابَةِ لبنانَ، ولم يكُنْ بَينَها شيءٌ مِنَ الفِضَّةِ الّتي لم يكُنْ لها أيَّةُ قيمةٍ في أيّامِ سليمانَ، 21 وكانَ للمَلِكِ سُفُنٌ ضَخمَةٌ تأتيهِ معَ سُفُنِ حِيرامَ، مرَّةً في كُلِّ ثَلاثِ سِنينَ حامِلَةً ذهَبا وفِضَّةً وعاجا وقُرودا وطواويسَ.
22 وفاقَ المَلِكُ سليمانُ جميعَ مُلوكِ الأرضِ غِنًى وحِكمَةً، 23 وكانَ مُلوكُ الأرضِ يَلتَمِسونَ مُقابَلَتَهُ لِسَماعِ حِكمَتِهِ الّتي أودَعَها اللهُ في قلبِهِ. 24 وكانَ كُلُّ مَنْ يأتي إليهِ يحمِلُ هداياهُ مِنْ آنيةِ فِضَّةٍ وذهَبٍ ومَلابسَ وسِلاحٍ وأطيابٍ وخَيلٍ وبِــغالٍ، وذلِكَ سنَةً بَعدَ سنَةٍ. 25 وكانَ لِسليمانَ أربَعةُ آلافِ مَعلَفٍ لِخَيلِ المَركباتِ وا‏ثنا عشَرَ ألفَ فرسٍ في أورُشليمَ وسائِرِ المُدُنِ. 26 وكانَ مُتَسَلِّطا على جميعِ المُلوكِ مِنْ نهر الفراتِ إلى أرضِ الفِلسطيِّينَ وإلى حُدودِ مِصْرَ‌. 27 وجعَلَ المَلِكُ الفِضَّةَ في أورُشليمَ كثيرةً كالحجارةِ، وجعَلَ خشَبَ الأرْزِ كالجُمَّيزِ كثرَةً في السَّهلِ‌. 28 أمَّا الخَيلُ فكانَت تَرِدُ على سليمانَ مِنْ مِصْرَ‌ ومِنْ جميعِ البُلدانِ‌.
نهاية عهد سليمان
(1مل 11‏:41‏-43)
29 وما تبَقَّى مِنْ أخبارِ سليمانَ مِنْ أوَّلِها إلى آخِرِها مُدوَّنٌ في كلامِ ناثانَ النَّبـيِّ، وفي نُبوَّةِ أخيَّا الشِّيلونيِّ، وفي رُؤى يَعْدو الرَّائي الّذي تنَبَّأَ عَنْ يَرُبْعامَ بنِ نَاباطَ. 30 وملَكَ سليمانُ بأورُشليمَ على جميعِ إِسرائيلَ أربَعينَ سنَةً. 31 وحينَ ماتَ دُفِنَ معَ آبائِهِ في مدينةِ داوُدَ أبـيهِ، وملَكَ رَحُبعامُ ا‏بنُهُ مكانَهُ.