Amazia 'Bädri'ba Yuda ro
(2 'Bädri'bai 14:2-6)
1 Amazia ka a'do 'bädri'ba ro oko ndroa ndaro te orivoya 'buteritu fonji, ago nda mirivote ndroa 'buteritu fonjidriena Yerusalema ya. Endre ndaro ävuruna ni Joadina ni Yerusalema yasi. 2 Nda yete tase kusi OPI be ayani, oko ko ya cini si. 3 Ondro nda käti mbara 'bädri'ba rote ŋgyiri oko, nda tufu dri'bai losi ro se kufuyi täpi ndaro be iyi te. 4 Caoko nda tufu ŋgàga ànyaro kote, oko nda sote ota OPI ro se egyibe Buku Ota ro Musa roya ana voro se ekye: “Ko uti'bai ufune ta takozi se ŋgàga ànyaro koyebe rota; ago ko ŋgàga ufune ta takozi se uti'bai koyebe rota; oko 'dialo ufune toto ta takozi se nda modo koyebe 'do rota ayani.”
Kyila Edoma be
(2 'Bädri'bai 14:7)
5 'Dooko Amazia mbikala kyila'bai Yuda ndi Benjamina robe rote ba äṛiro äṛiro, ba käläsikalai ànyaro voro, ago 'ba otaozo'bai te kyila'bai kutu ro ndi kama ro be drisi. Ono orivoya lidri cini se ndroa na be 'buteritu tugwo mileyaro owo, vona cini orivoya kutu kama nätu kyila'bai se otope be tope owo. Nja kyila oyene, tauni kyila oyero äzu ndi ŋga 'digagaro si be. 6 Nda gye kyila'bai kutu kama alo kpate ni Yisaraele yasi talentaro kutu kama alo mo'di rosi. 7 Oko nebi aza oyite 'bädri'ba re ago atate ndäri ekye: “Miru kyila'bai Yisaraele ro kwoi ko oyine mibe, tana OPI ko tro lidri se ni 'bädri Mä'dudrisi yasi kwoi yibe. 8 Nyusuna ta gwo mikye ànya o'banayi yi ni a'done mbara ro kyila ya, oko Lu ni mbara be ŋgaopeṛe ozone, ago nda o'bana kyila'baazii amiro ni ami opene ṛe.”
9 Amazia eji nebi se ana te ekye: “Oko mo'di se amba mozobe ta ànyaro ta ono mayena tana eŋwanyeya?”
Nebi ana logotate ekye: “OPI ogo ozona 'da miri amba ndrani 'do drisi!” 10 Ta'dota Amazia e'be kyila'bai se agyebe ogye kai te ago atate ànyari oyine 'bäru. Ta ono 'ba ànya te oyine 'bäru, kyilaro amba lidri Yuda robe.
11 Oko Amazia a'dote agoagoro, ago ugu kyila'bai ndaro te Vodelero Täyiro ya. Ànya yeyi kyila te lau ago tufuyi kyila'bai Edoma rote kutu 'butealo (10,000) 12 ago ruyi azakana kpate kutu 'butealo (10,000) lidriidriro, ago lutuyi kamba'bai se kai te driku'du'du lutu se 'bakici Sela roya ana ya ago evoyi ànya te vuru, ta'dota utufu ànya te jinyijinyi vuru luutu pa.
13 Oko kyila'bai Yisaraele ro se Amazia kologobe 'bäru kalaga ànya bezo oyine kyila ya kai gotayi 'bakici Yuda ro se lakole Samaria ro Bete Orona be ya ana te, ago tufuyi lidri kutu nätu te, ago topayi ŋga amba te.
14 Ondro Amazia kegote ni Edoma'bai tufuvoyasi oko, nda ezi lu awi edeedero ànyaro te, edre ànya te kuru, mätu ànya te, ago za ŋga tägyi ŋgutruro te ànyari. 15 Ta ono 'ba OPI te a'done kyilaro, ta'doro nda zo nebi aza te Amazia re. Nebi ana atate ndäri ekye: “Tana e'di nyämätu lui atrai ro se ni kote ca lidri andivo ànyaro ro opane ni mbara miro yasi ono te niya?”
16 Oko ondro, nda kadri ugu ata oko, 'bädri'ba atate ndäri ekye: “Inye'do ma'ba mi ni tavoata'ba ro 'bädri'ba riya? Midri! Mäfuna mi yau!”
'Dooko nebi ana drite, oko teinye dri ndäri odriako nda atate ekye: “Yauono mäni ndi Lu lete mi ufune, tana miye tase cini ono te ago migatezo tase mabe atana ono erine.”
Kyila Yisaraele be
(2 'Bädri'bai 14:8-20)
17 'Dooko Amazia 'bädri'ba Yuda ro ndi tavoata'bai ndaro be äyiyitate Yisaraele lomvo. 'Dooko nda zo lazo te Yoasa 'Bädri'ba Yisaraele ro se ŋgwa Joaza ro kwozo Jehu ro ana ri, le kyila oyene nda be. 18 Yoasa logotate Amazia ri ekye: “Tu aza si, Kukyi 'Bereŋwa Lebanona dri zo lazo te wiri Lebanona dri ri, ekye: ‘Nyozo ŋguti miro ogyene ŋgwa maro ri toko ro.’ Ago ondro koronya vocowaro aza kate lävu nasi oko to kukyi ana te vuru. 19 Amazia, yauono nya driuŋgyi mikye yipe Edoma'bai te ṛe, oko mozo miomba miri miye riyä miro gi 'bäru ayani. Nya vo rriti ro uṛina mi ndi lidri miro be lociza odra ya etaya?”
20 Oko Amazia lekote ta erine; tana ono ni taoye Lu ro Amazia opeza ṛe, tana nda mätu lui Edoma rote. 21 Ta'dota Yoasa 'Bädri'ba Yisaraele ro oyite kyila oyene Amazia 'Bädri'ba Yuda ro be. Ànya tayi iyi te Beta Semesa ya Yuda ya, 22 ape kyila'bai Yuda ro te ṛe, ago kyila'bai muyite ba 'ba ànyaro yasi. 23 Yoasa ru Amazia te ago ezi nda te Yerusalema ya. Ago toga tiṛi 'bakici rote riya vuru etoni Dereŋwa Eperaima roya le Dereŋwa Cukudri roya ozona ti osane kadrakadrana kama ritu (200). 24 Nda ezi logo läguläguro ndi mo'di cini se otopabe ni Yekalu yasi ana te Samaria ya, lakazà yekalu ro se zelevoi Obededoma ro kabe ni vona ondrena ndi lakazà zo'desi miri ro iyi be. Nda ru kamba'bai azaka kpate.
25 Amazia 'bädri'ba Yuda ro rite ndroa 'butealo fonji odra Yoasa 'bädri'ba Yisaraele ro vosi. 26 Ŋgase cini azaka Amazia koyebe ni etovona ya le ondevo ŋgamiri ndaro roya egyi tana te Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yuda ro ndi Yisaraele robe ya. 27 Ṛoni tuse nda kodirube ni OPI resi ana si äyitate nda lomvo Yerusalema ya. Äduro oko nda mute 'bakici Lakisa ya, caoko kyila'baazii ndaro soyite nda vo ago fuyi nda te lau. 28 Äŋgyi avo ndaro te farasi si Yerusalema ya, ago ase nda te vo 'bädri'bai osero ya 'Bakici Dawidi roya.
أمصيا ملك يهوذا
(2مل 14‏:1‏-7)
1 وكانَ أمَصْيا ا‏بنَ خمسٍ وعِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ تِسْعا وعِشرينَ سنَةً بأورُشليمَ، وكانَ ا‏سمُ أمِّهِ يوعدَّانَ مِنْ أورُشليمَ. 2 وعَمِلَ ما هوَ قويمٌ في نظَرِ الرّبِّ، لكِنْ لا مِنْ كُلِّ قلبِهِ. 3 ولمَّا ا‏ستَتَبَّ لَه المُلْكَ قتَلَ الخدَمَ الّذينَ قَتَلوا أباهُ‌. 4 وأمَّا أبناؤُهُم فلم يَقتُلْهُم عمَلا بما جاءَ في كِتابِ شَريعةِ موسى، حيثُ قالَ الرّبُّ: «لا يموتُ الآباءُ بِـخطيئةِ البَنينَ، ولا يموتُ البَنونَ بِـخطيئةِ الآباءِ، بل كُلُّ إنسانٍ بِـخطيئَتِهِ يموتُ‌».
محاربة آرام
5 وأحصى أمَصْيا رِجالَ يَهوذا وبنيامينَ مِنِ ا‏بنِ عِشرينَ سنَةً فما فَوقُ، ونَظَّمَهُم بِـحسَبِ عشائِرِهِم، وأقامَ علَيهِم قادَةَ ألوفٍ وقادَةَ مِئاتٍ، فكانوا ثَلاثَ مئَةِ ألفِ مُدَرَّبٍ على القِتالِ بِالرُّمْحِ والتُّرْسِ. 6 وا‏ستَأجَرَ مِنْ إِسرائيلَ مئَةَ ألفِ جُنديٍّ بنَحوِ ستَّةَ عشَرَ قِنطارا مِنَ الفِضَّةِ. 7 فجاءَهُ أحدُ أنبـياءِ اللهِ وقالَ لَه: «أيُّها المَلِكُ، لا تأخُذْ هؤلاءِ الإسرائيليِّينَ معَكَ إلى الحربِ، لأنَّ الرّبَّ لا يَنصُرُهم ولا يَنصُرُ أحدا مِنْ بَني أفرايمَ‌. 8 وإذا كُنتَ تَظُنُّ أنَّهُم يَدعَمونَكَ في القِتالِ، فإنَّ اللهَ يَهزِمُكَ أمامَ الأعداءِ لأنَّ في يَدِهِ وحدَهُ النَّصرَ والهزيمةَ‌». 9 فقالَ أمَصْيا لِنَبـي اللهِ: «وماذا تَعمَلُ بالسِتَّةَ عشَرَ قِنطارا مِنَ الفِضَّةِ الّتي ا‏ستَأجَرْتُ بِها الجُنودَ الإِسرائيليِّينَ؟» فأجابَهُ: «الرّبُّ قادرٌ أنْ يُعطيَكَ أكثَرَ مِنْ ذلِكَ بِكثرةٍ».
10 فصَرَفَ أمَصْيا الجُنودَ الإِسرائيليِّينَ إلى حَيثُ جاؤوا مِنْ أفرايمَ، فرَجَعوا وهُم في غضَبٍ شديدٍ على يَهوذا. 11 وأمَّا أمَصْيا فتَشَجَّعَ وخرَجَ على رأسِ جيشِهِ إلى وادي المِلْحِ‌ وحارَبَ بَني سعيرَ وقتَلَ مِنهُم عشَرَةَ آلافِ رَجُلٍ. 12 وأسَرَ رِجالُ يَهوذا عشَرَةَ آلافٍ آخَرينَ وجاؤوا بِهِم إلى مدينةِ سالِـعَ ورَمَوهُم مِنْ رأسِ صخرَةٍ هُناكَ فتَحَطَّموا كُلُّهم. 13 أمَّا الجُنودُ الّذينَ رَدَّهُم أمَصْيا ولم يأخُذْهُم معَهُ إلى القِتالِ، فا‏جْتاحوا مُدُنَ يَهوذا، مِنَ السَّامِرةِ إلى بَيتَ حورونَ، وقَتَلوا ثَلاثةَ آلافِ رَجُلٍ وأخَذوا غَنائِمَ كثيرةً.
(2مل 14‏:8‏-14)
14 ولمَّا رَجَع أمَصْيا مِنْ مُحارَبةِ الأدوميِّينَ، جاءَ بآلِهَةِ بَني سعيرَ وأقامَها آلهَةً لَه، وسجَدَ أمامَها وأحرَقَ لها البَخورَ. 15 فغَضِبَ علَيهِ الرّبُّ وأرسلَ نَبـيًّا يقولُ لَه: «لِماذا تَعبُدُ آلِهَةً لم تقدِرْ أنْ تُنقِذَ عابِديها مِنْ يَدِكَ؟» 16 وفيما هوَ يتَكلَّمُ قالَ لَه المَلِكُ: «ومَنْ جعَلَكَ مُستَشارا لِلمَلِكِ؟ أسكُتْ لِئلاَّ أقتُلَكَ». فَسكَتَ النَّبـيُّ بَعدَ أنْ قالَ: «عَلِمتُ الآنَ أنَّ اللهَ قضى بِهَلاكِكَ، لأنَّكَ فعَلْتَ هذا، ولم تَسمعْ لِمَشورَتي».
محاربة إسرائيل
17 وبَعدَ ا‏ستِشارةِ حاشيَتِهِ أرسلَ أمَصْيا مَلكُ يَهوذا إلى يوآشَ بنِ يوآحازَ بنِ ياهو مَلكِ بَني إِسرائيلَ يقولُ: «تَعالَ نتَحارَبْ لِنَرى مَنْ هوَ الأقوى»، 18 فأجابَهُ يوآشُ: «العوسَجُ الّذي في لبنانَ أرسلَ إلى الأرزِ في لبنانَ يقولُ: زَوِّجِ ا‏بنَتَكَ لا‏بني. فمَرَّ وحشُ البرِّيَّةِ هُناكَ وداسَ العوسَجَ. 19 وأنتَ قُلتَ لِنَفْسِكَ: غلَبتُ أدومَ، فا‏ندَفَعَ قلبُكَ إلى الغُرورِ فا‏لزَمْ بَيتَكَ. لِماذا تُعَرِّضُ نفْسَكَ لِلمُشكِلاتِ فتَسقُطَ أنتَ ويَهوذا معَكَ؟»
20 لكِنَّ أمَصْيا لم يستَمِعْ لِهذا الكلامِ. فمشيئَةُ اللهِ كانَت أنْ يُسَلِّمَهُ إلى يَدِ عَدُوِّهِ لأنَّهُ عبَدَ آلِهَةَ أدومَ. 21 فصَعِدَ يوآشُ مَلِكُ إسرائيلَ وحارَبَ أمَصْيا مَلِكَ يَهوذا في معرَكةٍ عِندَ بـيتَ شمسَ الّتي في يَهوذا. 22 فا‏نكسَرَت يَهوذا أمامَ إِسرائيلَ، وهرَبَ كُلُّ واحدٍ إلى بَيتِهِ. 23 وقبَضَ يوآشُ على أمَصْيا في بَيتَ شمسَ وجاءَ بهِ إلى أورُشليمَ، وهدَمَ سُورَها مِنْ بابِ أفرايمَ إلى بابِ الزَّاويةِ‌، على طولِ أربَعِ مئةِ ذِراعٍ، 24 وأخذَ جميعَ الذَّهبِ والفِضَّةِ والآنيةِ الّتي وجَدَها في الهَيكلِ بِـحِراسةِ عوبـيدَ أدومَ، وفي خزائِنِ قَصرِ المَلِكِ، ورجَعَ إلى السَّامِرةِ ومعَهُ عدَدٌ مِنَ الرَّهائِنِ.
(2مل 14‏:15‏-20)
25 وبَعدَ أنْ ماتَ يوآشُ بنُ يوآحازَ مَلِكُ إِسرائيلَ عاشَ أمَصْيا بنُ يوآشَ مَلِكُ يَهوذا خمسَ عَشْرَةَ سنَةً. 26 وما تبَقَّى مِن أخبارِ أمَصْيا، مِنْ أوَّلِها إلى آخِرِها، مُدَوَّنٌ في سِفرِ مُلوكِ يَهوذا وإِسرائيلَ. 27 ومُنذُ أنْ حادَ أمَصْيا عَنِ ا‏تِّباعِ الرّبِّ تآمرَ علَيهِ خُصومُهُ في أورُشليمَ فهَربَ إلى لَخيشَ‌ فلحِقوا بهِ وقَتَلوهُ هُناكَ. 28 وحُمِلَ على فرَسٍ ودُفِنَ معَ آبائِهِ في مدينةِ داوُدَ.