Samuele Äṛu Saulo te 'Bädri'ba ro
1 Mano ŋgaamba'ba aza orivoya ni 'bakala Benjamina ro yasi ävuruna Kisi, nda orivoya ŋgwa Abiele ro, kwozo Zerore ro, ni katidri Bekorata ro yasi. Nda orivoya ni lama telesi käläsikala Afia ro yasi; 2 Nda orivoya ŋgwaagoro be ävuruna Saulo, se orivoya agoanji liŋgyiekye yi. Mano aza i'do ni lidri Yisaraele ro lakosi liŋgyiekye ro ndrani nda drisi. Saulo fodri lidri cini se Yisaraele ya ro ndra.
3 Tu alo si oko doŋgyii Kisi, täpi Saulo ro ro 'dete di, ago Kisi atate ŋgwa ndaro Saulo ri ekye: “Miru ruindu'ba alo aza mibe, miŋga ago nyoyi doŋgyii uṛine.” 4 Ago ànya lävute 'bädri lutu ro Eperaima ro yasi ago lävuyite wari Salisa ro yasi, oko usuyi doŋgyii kote. Ndi ànya lävuyite wari Salima ro yasi, oko doŋgyii kpa i'do lau. 'Dooko ànya lävuyite wari Benjamina ro yasi, oko usuyi ànya kpa kote lau. 5 Ondro ànya kesayite wari Zufa roya oko, Saulo atate ruindu'ba ndaro se orivoya nda be ana ri ekye: “Nyikyi mi'de màgo kovole, ukyi täpi maro e'bena tavousu ta doŋgyii rota gwo ago orina gwo milo'bene ta amaro ta.”
6 Oko ruindu'ba atate ndäri ekye: “Mindre, mano Lu ro aza orivoya 'bakici ono ya, nda orivoya mano oroororo yi; tase cini nda kabe atana ka a'do endaro. Mi'de mòyi lau; kode nda itina ta aba se amaro màbe abana ono ro 'da ämäri.”
7 'Dooko Saulo atate ruindu'ba ndaro ri ekye: “Oko ondro ka'do mòyi be te mòzona e'di mano ana riya? Tana ŋgaonya se manyatowa amaro ya kokye 'bo te, ago ŋga aza 'bo te i'do ämäri ozone mano Lu ro ana ri ŋgapäṛi ro. Ŋgase ama be sina e'di ya?”
8 Ruindu'ba zatadri Saulo rote kpa to'di ekye: “Noŋwa ono ma orivoya telesi alo lisu tonyo mo'di robe. Mozona anya 'da mano Lu ro ri ago nda kiti liti amaro tana robe ämäri.” 9 (Ṛo kyeno Yisaraele ya, ondro mano aza kolete taejine ni Lu sisi, nda atate ekye: “Nyìkyi, mì'de mòyi taäŋgu'ba re;” tana kyenona äzi nebi te taäŋgu'ba.) 10 Ago Saulo atate ruindu'ba ndaro ri ekye: “Kadoyi, nyikyi, mi'de mòyi.” Ago ànya oyiyite 'ba'desi se mano Lu ro kabe ori kigye ana ya. 11 Ondro kayite ugu utu kuru lutu dri oyine 'ba'desi ya oko, ànya 'beyidrite ndiriŋwa azaka be kayi efo oyine gyi ondine, ago ànya ejiyi tate ni ànya sisi ekye: “Inye'do taäŋgu'ba gibe noŋwa ya?” 12 Ànya zatadrite ekye: “Nda orivoya; nda be gi mile amiro ya ana. Nyòyi ri foroforo; nda esate ndri yau 'ba'desi ya, tana lidri kaoye tori olone ondro vo tori olo ro dri. 13 Ondro dori nyàte oci 'ba'desi ya oko, nyùsuna nda 'da, teinye dri ndäri oyiako vo toŋgoro ya ŋgaonya onyane. Tana lidri ri ŋgaonya onyane i'do madale nda esana lutu, tana be ndäri tori se alobe äṛune lutu, 'dooko lidri se äläzibe o'dena gwo ŋgaonya onyane. Nyàba ri kurukuru, mìtana nda ndi ndriŋwa yau.” 14 Ago Saulo ndi ruindu'ba ndaro be oyiyite 'ba'desi ya. Ondro ànya kayi te ugu oci 'ba'desi ya oko, ànya ndreyi Samuele te efovoya ànya re dri ro ka ugu oyi vo mätu ro ya.
15 Ago teinye dri Saulo ri esaako, oso tandrobe ronye OPI loforute Samuele ri ago atate ekye: 16 “Ondo saa oso ono ronye mezona mano aza 'da ni wari Benjamina ro yasi mire, ago nyäṛu nda 'bädri'ba ro lidri maro Yisaraele dri. Nda opana lidri maro 'da ni drì Felesete'bai roya; tana mandre rueza lidri maro rote, ago meri liyi ànyaro te.” 17 Ondro Samuele kondre Saulo te oko, OPI atate ndäri ekye: “Ono ni mano se mata tana be miri owo. Nda mirina lidri maro ni.” 18 'Dooko Saulo ikyite Samuele re dereŋwa kala, ago atate ekye: “Nyiti ta märi, zo taäŋgu'ba ro eŋwaroya?”
19 Samuele zatadri Saulo rote ekye: “Ma ni taäŋgu'ba owo; nyoyi mamile vo mätu roya. Tana ondro ono ämiri ŋgaonya onyane mabe. Ago ma'bana ami 'da oyine kyenonosi, ago mitina tase cini mibe 'da miri. 20 Doŋgyii miro se kujebe u'duna te nätu ono, nyolo'be mi ko tana ro, tana usu ànya te. Oko nda se Yisaraele cini koleyibe ni a'di ya? Inye'do ṛo ko mi owo ndi katidri cini täpi miro robe ya?”
21 Saulo zatadrite ekye: “Inye'do ma ko ṛo Benjamina'ba yi, tu'de 'bakala tipari Yisaraele ro yasi ya? Ago katidri maro ṛo ko tipari mäyuro ni katidrii cini tu'de Benjamina ro ro lakosi ya? Tana e'di nyata ta ono te märi nonye niya?”
22 'Dooko Samuele ru Saulo te ndi ruindu'ba ndaro be ago ezi ànya te zo 'desi ya ago ozo vo onjionji rote ànya ri tara'biza lomvo ŋgwazii se äläzibe kai lako. Ŋgwazii se lau orivoya oso 'butenätu ronye. 23 Ago Samuele atate ŋgaonya la'di'ba ri ekye: “Nyezi iza juṛu se mozobe miri se matabe makye mi'ba to 'do.” 24 Ndi ŋgaonya la'di'ba ru ŋbiṛi ndi gwole be te 'ba ànya te Saulo kandra; ago Samuele atate ekye: “Mindre, iza se etabe a'bate mikandra. Minya; tana eta miri ta tu se ono rota, tana minya robe ŋgwazii be.”
Ago Saulo nya ŋgaonya te Samuele be tu ana si.
25 Ago ondro ànya kefoyite ni vo mätu ro yasi 'ba'desi ya oko, ede vo te Saulo ri zo kurusi ya, ago nda u'dute lau. 26 'Buzevo osivoya oko Samuele zi Saulo teni zo kurusi yasi ekye: “Miŋga, tana ma'ba mi robe oyine liti miro ya.” Ndi Saulo ŋgate, ago Saulo ndi riti Samuele be tweyite tesi litiŋwa dri.
27 Ondro ànya kaugu oyi sidri ädu 'ba'desi ro yasi oko, Samuele atate Saulo ri ekye: “Nyata ruindu'ba ri lävune ama mile, ago ruindu'ba kate lävu drîya oko, Andivo miro nyedre dri noŋwa gafere, tana ma'ba ata OPI ro robe miri unine.”
شاول وصموئيل يتلاقيان
1 وكانَ رَجُلٌ جبَّارٌ وغنيٌّ مِن قبـيلَةِ بنيامينَ ا‏سمُهُ قَيشُ بنُ أبـييلَ بنِ صَرورَ بنِ بَكورَةَ بنِ أفيحَ، 2 وكانَ لَه ا‏بنٌ حسَنُ الطَّلعةِ في زَهوَةِ العُمرِ ا‏سمُهُ شاوُلُ. ولم يَكُنْ في بَني إِسرائيلَ رَجُلٌ أبهى مِنهُ، وكانَ يَزيدُ طُولا على جميعِ الشَّعبِ مِنْ كَتفِهِ وما فوقُ.
3 فحدَثَ أنْ ضَلَّت حميرٌ لِقيسَ أبـي شاوُلَ، فقالَ قَيسُ لِشاوُلَ ا‏بنِهِ: «خُذْ معَكَ واحدا مِنَ الخَدَمِ، وا‏ذهَبْ في طَلَبِ الحميرِ». 4 فقَطَعا جبَلَ أفرايمَ، ولم يَجِداها، بَحَثا عَنها في أرضِ شَليشَةَ‌ ولَكِنْ دونَ نتيجةٍ. ثُمَّ في أرضِ شَعليمَ‌ وبَعدَها في أرضِ بنيامينَ، فلم يَعثُرا على أثَرٍ. 5 فلمَّا دخَلا أرضَ صُوفَ‌ قالَ شاوُلُ لِخادِمِه الّذي معَهُ: «تَعالَ نَرجِـعُ لِئلاَّ يتَحوَّلَ قلقُ أبـي على الحميرِ إلى قلقٍ أكبرَ علَينا». 6 فقالَ لَه خادِمُهُ: «هُناكَ رَجُلٌ مِنْ رِجالِ اللهِ في هذِهِ المدينةِ، وهوَ مُحتَرمٌ، وكُلُّ ما يقولهُ يَتِمُّ. فتعالَ نذهَبُ إليهِ عَلَّهُ يَدُلُّنا إلى الإتِّجاهِ الصَّحيحِ». 7 فقالَ لَه شاوُلُ: «إذا ذَهَبنا إليهِ، فماذا نُقَدِّمُ لَه؟ الخبزُ نفَدَ وأكياسُنا فرَغَت، ولا شيءَ لَدَينا فماذا نُعطيهِ؟» 8 فأجابَهُ الخادِمُ: «معي رُبعُ مِثقالِ فِضَّةٍ أقَدِّمُهُ لَه فيهدِينا إلى طريقِنا». 9 وكانَ فيما سبَقَ إذا أرادَ أحدٌ مِنْ بَني إِسرائيلَ أنْ يذهَبَ لِـيَستشيرَ اللهَ يقولُ: «تَعالَوا نذهَبُ إلى الرَّائي». لأنَّ الّذي يُقالُ لَه اليومَ «نبـيٌّ» كانَ يُقالُ لَه مِنْ قَبلُ راءٍ. 10 فقالَ شاوُلُ لِخادِمِه: «حسَنا نذهَبُ إليهِ». وقصَدا المدينةَ الّتي فيها رَجُلُ اللهِ.
11 وبـينَما هُما يَصعَدانِ إلى المدينةِ، صادَفا فتَياتٍ خارِجاتٍ لِـيَستَقينَ ماءً، فقالا لهُنَّ: «هلِ الرَّائي هُنا؟» 12 فأجَبنَ: «نعَم، إنَّهُ في المدينةِ جاءَها مِنْ وقتٍ قصيرٍ لأنَّ الشَّعبَ سَيُقَدِّمُ اليومَ ذبـيحةً على التَّلَّةِ فأسرِعا إليهِ. 13 فحالَما تَدخُلانِ المدينَةَ تَجِدانِه، قَبلَ أنْ يَصعَدَ إلى التَّلَّةِ لِـيَأكُلَ، لأنَّ المَدعوِّينَ مِنَ الشَّعبِ لا يأكلونَ حتّى يَجيءَ ويُبارِكَ الذَّبـيحةَ. فا‏صعَدا الآنَ تَجِدانِه في الحالِ». 14 فصَعِدا إلى المدينةِ وفيما هُما يَدخلانِها كانَ صَموئيلُ يَخرُجُ مِنها لِـيَصعَدَ إلى التَّلَّةِ.
15 وكانَ الرّبُّ أوحى إلى صَموئيلَ، قَبلَ أنْ يأتيَهُ شاوُلُ بِيومٍ، وقالَ لَه: 16 «غدا، في مِثلِ هذِهِ السَّاعةِ، أُرسِلُ إليكَ رَجُلا مِنْ أرضِ بنيامينَ، فا‏مسَحْهُ رئيسا على شعبـي إِسرائيلَ، فيُخَلِّصَ شعبـي مِن أيدي الفلِسطيِّينَ، لأنِّي نَظَرتُ إلى آلامِ شعبـي وسَمِعتُ صُراخَهُم». 17 فلمَّا رأى صَموئيلُ شاولَ قالَ لَه الرّبُّ: «ها هوَ الرَّجُلُ الّذي كلَّمتُكَ عَنهُ. هذا يَحكُمُ شعبـي». 18 فَدَنا شاوُلُ مِنْ صَموئيلَ، وهوَ في بابِ المدينةِ، وقالَ لَه «أخبِرني أينَ بَيتُ الرَّائي؟» 19 فأجابَهُ صَموئيلُ: «أنا هوَ الرَّائي، فا‏صعَدا أمامي إلى التَّلَّةِ وكُلا اليومَ معي، وفي الغَدِ أخبِرُكُما عَنْ كُلِّ ما في قلبَيكُما، وأصرِفُكما. 20 أمَّا الحميرُ الّتي ضَلَّت لكَ مُنذُ ثلاثَةِ أيّامٍ، فلا يَنشَغِلْ بالُكَ علَيها لأنَّها وُجِدَت. والآنَ لِمَنْ ستكونُ كُلُّ ثَروةٍ في إِسرائيلَ‌ إنْ لم تَكُنْ لكَ ولِكُلِّ بَيتِ أبـيكَ؟» 21 فأجابَهُ شاوُلُ: «أنا بنيامينيٌّ مِنْ أصغَرِ أسباطِ بَني إِسرائيلَ، وقبـيلَتي أصغَرُ قَبائِلِها، فكيفَ تقولُ لي مِثلَ هذا الكلامِ؟»
22 فأخَذَ صَموئيلُ شاولَ وخادِمَهُ ودخَلَ بِهِما المَجلِسَ، وأجلَسَهُما في صَدْرِ المَدعوِّينَ، وهم نَحوَ ثَلاثينَ رَجُلا، 23 وقالَ لِلطَّباخِ: «أعطِني الحِصَّةَ الّتي سَلَّمتُها إليكَ وقُلتُ لكَ: إحفَظْها عِندَكَ». 24 فأخذَ الطبَّاخُ السَّاقَ والإليَةَ ووَضَعَهُما أمامَ شاولَ، فقالَ صَموئيلُ لِشاوُلَ: «ضَعْ أمامَكَ هذا الّذي بقيَ وكُلْ، فأنا حَفِظْتُه لكَ إلى هذا الوقتِ لِتأكُلَهُ معَ الّذينَ دَعوتُهم مِنَ الشَّعبِ». فأكَلَ شاوُلُ معَ صَموئيلَ في ذلِكَ اليومِ. 25 ثُمَّ نَزَلا مِن التَّلَّةِ إلى المدينةِ، وتَحدَّثا طَويلا على سَطحِ البَيتِ، حيثُ فَرَشوا لِشاولَ ونامَ.
صموئيل يمسح شاول ملكا
26 وبَكَّرَ صَموئيلُ عِندَ طُلوعِ الفَجرِ، فَدَعا شاوُلَ عَنِ السَّطحِ وقالَ لَه: «إنهَضْ، سأرافِقُكَ مَسافةً قَصيرةً». فقامَ شاوُلُ وخرَجَ معَ صَموئيلَ. 27 وبَينَما هُما نازِلانِ عِندَ طَرَفِ المدينةِ، قالَ لَه صَموئيلُ: «قُلْ لِخادِمِكَ أنْ يَسبُقَنا، وقِفْ أنتَ قليلا فأُسمِعَكَ كلامَ اللهِ». فسبَقَهُما الخادِمُ.