Yisaraele Eji tate 'Bädri'ba ta
1 Ondro Samuele te agoambago ro oko, nda 'ba ŋgwàagoro ndaro te vure ope'ba ro Yisaraele dri. 2 Ävuru ŋgwa käti ndaro ro ni Yoele, ago ävuru ŋgwa ṛiri ndaro ro ni Abija; ànya orivoya vureope'bai Beraseba ya. 3 Caoko ŋgwàagoro ndaro soyi kote taoye anyaro vo, oko soyite ta ŋgaliti ro vo; ànya ruyi ta miogye rote ago enjiyi ta'diri oye te.
4 'Dooko 'di 'desii cini Yisaraele ro otoyikalate voaloya ago ikyiyite Samuele re Rama ya, 5 Ago ànya atayite ndäri ekye: “Mindre, mi te agoambago ro ago ŋgwàagoro miro soyi kote taoye miro vo; nyaka'da 'bädri'ba ämäri ama mirine oso tu'dei cini azi ronye.” 6 Oko tase ànya kejibe ekye 'bädri'ba ka'dane ànya mirine ono tana si Samuele kote. Ago Samuele ye mätu te OPI ri. 7 Ago OPI atate Samuele ri ekye: “Tase cini lidri kabe atana miri 'do nyeri; tana ànya gayi mi ko zo ayani, oko ànya gayi ma tezo ayani a'done 'bädri'ba ro ànya dri. 8 Oso tase cini ànya koloyeyibe märi, ṛoni tuse molofo ànya be tesi ni Ezipeto yasi ca le yauono ànya e'beyi ma te, ago uguyi lui azaka mätu te, ago yau ono ànya kayi kpate oyena inye miri. 9 Ka'do inye, nyeri ata ànyaro, oko aba nyemba mi ànya ro mbara, ago nyaka'da taoye se 'bädri'bai se orina 'da ànya dri ro ànyari.”
10 Ndi Samuele iti ata cini OPI rote lidri se kejiyi ta 'bädri'ba ro be ni nda sisi kai ri. 11 Nda atate ekye: “Kwoi ni taoye 'bädri'bai se mirina ami 'da ro owo: Nda uruna ŋgwàagoro amiro 'da ago o'bana ànya 'da ruindune arabia kyila ro ndaro yasi ago a'done farasi'bai ndaro ro, ago azakana umune arabia kyila ro ndaro mile. 12 Nda o'bana azaka ànyaro 'da otaozo'bai kyila ro ro kutu kyila'bai ro drisi ago 'butenji ro drisi, ago o'bana rukä ànyaro 'da ämvu osone ndäri ago jalia ndaro ŋgana kotone, ago lakazà kyila ro edene ndi lakazà arabia kyila ro ndaro be. 13 Nda uruna ndiriŋwa amiro 'da a'done ŋga tägyi tagyiri ro la'di'bai ro ago ŋgaonya la'di'bai ro ago ambata o'be'bai ro. 14 Nda uruna ämvu amiro se kadopara 'da, ämvukono ro, ndi ämvu ice ido ro robe ago ozona ànya 'da ruindu'bai ndaro ri. 15 Nda uruna telesi alo 'bute inya amiro ro ndi telesi alo 'bute doŋgokono ro amiro robe 'da ago ozona ànya 'da dri'bai, ndaro ndi ruindu'bai ndaro be ri. 16 Nda uruna ruindu'bai amiro manoàgo ro ndi 'ditoko robe 'da, ago uruna tii kadopara amiro ndi doŋgyii be 'da, ago o'bana ànya 'da losi oyene ndäri. 17 Nda uruna telesi alo 'bute gboko timele ndi indri amiro ro be 'da. Ago ami modo nyà'dona 'da iyeäṛii ro ndäri. 18 Ago ondro tu gi ana kesate oko nyìliyina 'da ni 'bädri'ba amiro se andivo amiro konjibe ni ono ri; oko OPI ri tadri amiro ozane tu gi ana si te i'do.”
19 Oko lidri gatezo ta Samuele ro erine; ago ànya atayite ekye: “Hwa! Màle amaro 'bädri'ba ayani, a'done ämädri. 20 Tana mà'do robe oso tu'dei cini azi ronye, tana 'bädri'ba amaro kimiri ama robe ago kelepe ama robe kyila ya kyila oyene.” 21 Ndi Samuele eri ata cini lidri rote, ago nda go logo ata ànyaro te OPI ri. 22 Ago OPI atate Samuele ri ekye: “Nyeri ta ànyaro, ago mi'ba 'bädri'ba ànya ri.” Ago Samuele atate lidri cini Yisaraele ro ri ekye: “Vo 'dicini ro koyi 'ba ndaro ya.”
الشعب يطالب بملك عليهم
1 ولمَّا شاخَ صَموئيلُ أوكَلَ إلى بَنيهِ القضاءَ لإِسرائيلَ. 2 فكانَ ا‏بنُه البِكْرُ يوئيلُ، وا‏بنُهُ الثَّاني أبـيَّا، قاضِيَينِ في بِئرِ سَبعَ‌. 3 ولم يَقتَدِيا بِأبـيهِما، فسَعيا وراءَ المكاسِبِ، وقَبِلا الرَّشوةَ، وا‏ستَهانا بِالعَدالةِ.
4 فا‏جتمَعَ شُيوخُ بَني إسرائيلَ وجاؤُوا إلى صَموئيلَ في الرَّامةِ‌ 5 وقالوا لَه: «أنتَ شِخْتَ، وبَنوكَ لا يقتَدونَ بِكَ، فأقِمْ علَينا مَلِكا يقضي بَينَنا كما هيَ الحالُ في جميعِ الأُمَمِ‌». 6 فا‏ستاءَ صَموئيلُ مِنْ قولِهِم: «أقِمْ علَينا مَلِكا يقضي بَينَنا». فصلَّى إلى الرّبِّ. 7 فقالَ لَه الرّبُّ: «إسمَعْ لِكلامِ الشَّعبِ في جميعِ ما يقولونَ لكَ. فهُم لا يرفُضونَكَ أنتَ، وإنَّما يرفُضونَني أنا كَمَلِكٍ علَيهِم. 8 فكما عامَلوني مُنذُ أخرَجْتُهُم مِنْ أرضِ مِصْرَ إلى هذا اليومِ إذْ تركوني وعبَدوا آلِهةً غريـبةً، هكذا يُعامِلونَكَ أنتَ أيضا. 9 فا‏سمَعْ لِقولِهِم، ولكِنْ أنذِرْهُم وأخبِرهُم بِـحُقوقِ المَلِكِ علَيهِم».
10 فأخبَرَ صَموئيلُ شُيوخَ الشَّعبِ الّذينَ طَلَبوا مِنهُ مَلِكا بِـجميعِ ما كلَّمَه بهِ الرّبُّ، 11 وقالَ لهُم: «هذِهِ حُقوقُ المَلِكَ علَيكُم: يأخُذُ بَنيكُم ويُجَنِّدُهُم لِخَيلِهِ ومركباتِهِ وللجَري أمامَ مركبَتِهِ. 12 ويتَّخِذُ مِنهُم قادةَ ألفٍ وقادةَ خمسينَ وفلاَّحينَ وحصَّادينَ وصُنَّاعا لآلاتِ حربِهِ وأدَواتِ مركباتِهِ. 13 ويتَّخِذُ بَناتِكُم عطَّاراتٍ وطبَّاخاتٍ وخبَّازاتٍ. 14 ويأخُذُ أفضَلَ حُقولِكُم وكُرومِكُم وزيتونِكُم ويُعطيها لِرجالِهِ. 15 ويأخُذُ ضَريـبةَ العُشْرِ مِنْ زرعِكُم وكُرومِكُم ويُعطيهِ لِحاشيتِهِ وسائِرِ رِجالِهِ. 16 ويأخُذُ عبـيدُكُم وجَواريَكُم ونُخبةَ بقَرِكُم وحميرِكُم ويستَخدِمُها‌. 17 ويَجبـي ضَريـبةَ العُشْرِ مِنْ ماشيتِكُم، وأنتُم تكونونَ لَه عبـيدا. 18 في ذلِكَ اليومِ تصرُخونَ إلى الرّبِّ، كي يُنقِذَكُم مِنَ المَلِكِ الّذي ا‏ختَرتُموهُ لأنفُسِكُم، فلا يُجيـبُكُمُ الرّبُّ».
19 فرفَضَ شُيوخُ الشَّعبِ أنْ يَسمَعوا لِصَموئيلَ وقالوا: «كلاَّ، بل يَملِكُ علَينا مَلِكٌ. 20 ونكونُ نحنُ أيضا كسائِرِ الشُّعوبِ، فيَقضي بَينَنا ويكونُ قائِدَنا ويُحارِبُ حُروبَنا». 21 فسَمِـعَ صَموئيلُ هذا الكلامَ ورَدَّدَهُ على مَسامِـعِ الرّبِّ. 22 فقالَ لَه الرّبُّ: «إسمَعْ لهُم وأقِمْ علَيهِم مَلِكا». فقالَ صَموئيلُ لِشُيوخِ بَني إِسرائيلَ: «إنصَرِفوا الآنَ كُلُّ واحدٍ إلى مدينَتِهِ».