Odra Samuele ro
1 Samuele drate, ago Yisaraele'bai cini mbikalate liyine nda ta, ago ànya seyi nda te 'ba ndaro ya Rama ya.
Dawidi ndi Abigaila be
Ono vosi Dawidi ŋgate ago oyite vocowa Parana roya. 2 Ago mano aza orivoya Maona ya, se orivoya gyini be Karemela ya. Mano ana orivoya ŋgaamba be; nda orivoya timele be kutu nätu (3,000) ago indri be kutu alo (1,000). Ago tu ana si nda ka timele ndaro 'bina olona Karemela ya. 3 Ävuru mano ana ro orivoya Nabala, ago ävuru toko ndaro ro Abigaila. Toko ana orivoya tauni be kado ago liŋgyiekye, oko ago anyaro se Kaliba'ba yi ana, drîna koziro ago taoyena ko kado. 4 Dawidi eri tate ni vocowa ya ekye Nabala ka 'bi timele ndaro ro olona. 5 Ndi Dawidi zo agoànji 'butealo te, ago atate ekye: “Nyòyi Karemela ya, ago nyòyi Nabala re ago miye mede ndäri ävuru maro si. 6 Ago nyàta mìkye: ‘Taliatokpe ka'do mibe, ago taliatokpe ka'do katidri miro be, ago taliatokpe ka'do ŋgase cini mi sina be. 7 Meri ta be ekye nya 'bi timele miro ro olona; lekye'bai miro a'dote ama yibe ago màye ŋgakozi kote ànyari. Ago ŋga ànyaro aza jekote, tuse cini ànya be orivoya Karemela ya si. 8 Nyeji agoànji miro ago ànya itinayi tana 'da miri. Ka'do inye miye takado agoànji maro ri; tana mìkyi ono orivoya tu karama rosi. Mòlo'baru miri, nyozo ŋgase mibe sina ama ruidu'bai miro ri ago Dawidi ŋgwa miro ri.’ ”
9 Ondro agoànji Dawidi ro kikyite oko, ànya itiyi tase cini kwoi te Nabala ri ävuru Dawidi rosi. Ondro ànya kondeyi ta ata te oko, 10 Nabala zatadrite ekye: “Dawidi a'di owo ya? Ŋgwa Yisai ro a'di owo ya? Tu yau kwoi si ruindu'bai amba orivoya se kyeyi iyi teni 'desii ànyaro resi. 11 Inye'do märuna ambata maro ndi gyi be ndi iza maro se mäfube 'bi tolo'bai maro ri ono gwo, ago mozona gwo lidri se kikyibe ni vose mäniko yasi ono riya?”
12 Ndi agoànji Dawidi ro tayidrite, ago egoyite kovole ago itiyi tase cini Nabala katabe ono te ndäri. 13 Ago Dawidi atate lidri ndaro ri ekye: “Ami cini mìyi bando amiro ami lomvo!” Ago vo ànyaro cini yiyi bando ànyaro te; ago Dawidi yi bando iro kpate; ago mànoago oso kama su (400) ronye sote Dawidi vo, ago kama ritu (200) rite lakazà lomvo.
14 Oko alo aza agoànji Nabala ro ro atate Abigaila, toko Nabala ro ri ekye: “Dawidi ezo lazo'bai teni vocowa yasi mede oyene 'desi amaro ri; oko nda lo'da ànya te. 15 Caoko lidri kai orivoya kadopara ämäri, yeyi ŋgakozi kote ämäri, ago mìje ŋga aza alo kote, tuse cini màribe ànya yibe lowo ya ana si. 16 Ànya orivoya aga ro ämäri ŋgäkyi si ago kitu si, tu gi cini maribe ànya yibe 'dooko mà timele lekye ana si. 17 Ka'do inye nyusu tavo ta ono ro ago nyusu tase kado se be miri oyene. Tana rueza 'desi kate eziikyi 'desi amaro ndi katidri ndaro be dri. Tana nda eri ta 'diaza ro ko ko ta'dota 'diaza niko atane ndäri.”
18 'Dooko Abigaila ŋga te ndriŋwa, ru ambata kama ritu (200) te, ago kurukyini ro vino ro ritu, ago timele nji la'dila'diro, ago ojo inya lusilusiro te koma nji, ago dricoṛo doŋgo ewiewiro ro orivoya kama alo (100), ago duŋguṛu ambata se edeni kyi'du usiusi ro yasi ro orivoya kama ritu (200), ago 'ba ànya te doŋgyii drisi. 19 Ago nda atate agoànji ndaro ri ekye: “Nyòyi mamile, mikyi gi wo ami vo.” Oko nda iti tana kote ago ndaro Nabala ri.
20 Ago Abigaila kaumu doŋgyi anyaro si, ago anya ikyite rugämivo lutu roya, ago dori Dawidi ndi lidri ndaro be ikyiyite anya driro; ago Abigaila 'bedrite ànya be. 21 Ago sedri Dawidi atate ekye: “Menji saa maro yi mano ono ŋgana gagane vocowa ya kadoro teinye ŋga ndaro aza ri ujeako. Nda go logo ro takozi ayani vo takado roya. 22 Lu kufu ma Dawidi avo ro ondro ka'do mäfu lidri se ndaro kai kote cini teinye vo ri iwiako owo.”
23 Ondro Abigaila kondre Dawidi te oko, anya odote ndrindri ni doŋgyi drisi, ago 'dete Dawidi kandra militi si gyini dri. 24 Abigaila 'dete Dawidi pa ago atate ekye: “Takozi ono kori toto mädri ayani, opi maro, molo'baru miri mi'ba ma ruindu'ba miro ono ri ta itine miri erine. 25 Mi'ba opi maro kusu ko ta mano se keri ta azi ro ko ko ono ro ayani, se ävuruna ni Nabala ono. Ävuru ndaro Nabala ono takacina anjioko amama, ago nda orivoya amama yi. Ma ruindu'ba miro ono mandre agoànji mi opi maro ro ko, se nyezobe kwoi. 26 Ka'do inye opi maro, tana OPI laga mi ni zo kari lofovoya ago ni votaro logovoya drì modo miro ro si. Ago ma ruäṛu OPI se lidriidriro ono si, oso mi bedri lidriidriro ono ronye, Mi'ba kyila'baazii miro ndi ànya se kayibe mi opi maro uṛi oyene koziro ono be ka'do ndi oso Nabala ronye. 27 Ago ŋgapäṛi se ma ruindu'ba miro mezibe miri ono, ozo ndi agoànji se kosobe mi opi maro vo kwoi ri. 28 Molo'baru miri, nye'be ma ruindu'ba miro ono takozi aza se maye te tana ro. OPI o'bana katidri miro ndi a'done äduako. Tana mi opi maro Dawidi nya kyila OPI ro oyena; ago usuna takozi aza ko miya ori cini miro ya. 29 Ondro 'diaza koŋga ca midri ago ka adri miro uṛina ufune, OPI Lu miro otina adri miro tana ndi. Oko nda ovona adri kyila'baazii miro ro 'da tesi oso mano aza se kabe kuni ovo iba ndaro si 'do ronye. 30 Ago ondro OPI koye tate mi opi maro ri oso tase cini kado se nda kata tana be ta miro ta ronye, ago ko'ba mite 'bädri'ba ro Yisaraele dri oko, 31 opi maro a'dona teinye ta tusuro aza ako, kode ya ndaro ri a'done turi be i'do, tana nyolofo kari ko teinye taako, ago nyologo votaro kote andivo miro si. Ago ondro OPI ko'ba ŋgase nyabe oyena te a'done cini kado, 'dooko miyi ta ma ruindu'ba miro ono ro ndi.”
32 Ago Dawidi atate Abigaila ri ekye: “OPI Lu Yisaraele ro ka'do räṛuräṛu ro, se kezo mi te ondro drî o'bene mabe ono! 33 Tauni miro ka'do räṛuräṛu ro, ago räṛu ka'do miri, tana mipa ma teni taenji kari lofo roya ago tavologo ro drì modo maro rosi yasi tu ono si ono! 34 Oko ma ruäṛu Lu lidriidriro Yisaraele rosi OPI laga ma teni ŋgakozi oyevoya miri. Aba ondro mi'de ko ikyine foroforo drî maro utune, aba 'diaza katidri Nabala ro ro, ca ŋgwa alodi endre ro, e'bene lidriidriro kyenoŋbo ono si i'do.” 35 'Dooko Dawidi ru ŋgapäṛi se Abigaila kezibe ànyari kai teni anya rigyesi. Ago Dawidi atate Abigaila ri ekye: “Nyoyi 'bäru liatokpe ro. Mindre meri ata miro te, ago mayena ŋgase nyeji ta be tana ro ono ndi.”
36 Ago Abigaila ikyite kovole Nabala re, ago usu nda te karama oyevoya zo ndaro ya, oso karama 'bädri'ba ro ronye. Nabala a'dote riyäro, nda fuyite ŋgaumvu si; ta'doro Abigaila ata ta aza kote ndäri madale voiwi gwo. 37 Ago kyenonosi ondro vino kalayate ni mi Nabala ro yasi oko, toko ndaro iti ta cini te ndäri; ago tana 'ba lomvo ndaro todrate, ago nda a'dote oso kuni ronye. 38 Ago oso u'du 'butealo vosi ronye oko, OPI 'bi Nabala te, ago nda drate.
39 Ondro Dawidi keri odra Nabala ro tana te oko nda atate ekye: “Räṛu ka'do OPI ri se andivo ndaro eza Nabala te ta ma o'da rota, ago nda eta ma ruindu'ba ndaro ono teni takozi oyevoya. OPI logo taoye kozi Nabala rote modo ndaro dri.”
'Dooko Dawidi zo lazo te Abigaila ri ago eji nda te a'done toko ro ndäri. 40 Ondro ruindu'bai Dawidi ro kikiyite Abigaila re Karemela ya oko, ànya atayite anyari ekye: “Dawidi ezo ama ni mire mi ugune ndare a'done toko ro ndäri.”
41 Ago Abigaila ŋgate ago ändite militi anyaro si gyini dri, ago atate ekye: “Ma orivoya ruindu'ba ndaro, ma orivoya nja pa ruindu'bai opi maro ro ojane.” 42 Abigaila ŋgate ndrindri ago tute doŋgyi dri. Ago ruindu'bai nji ndiriŋwa ro oyite anya be, anya oyite lazo'bai Dawidi robe, ago a'dote toko ro ndäri.
43 Dawidi gye Ainoama ni Jezerela yasi kpa ṛote, ago ànya riti a'dote 'ditoko ro ndäri. 44 Saulo ozo Mikale ŋguti ndaro, toko Dawidi rote Paleti ŋgwa Laisa ro se ni 'ba'desi Galima yasi ri.
وفاة صموئيل وزواج داود
1 وتُوفِّيَ صَموئيلُ، فا‏جتمَعَ بَنو إِسرائيلَ، وناحوا علَيهِ ودَفنوهُ قريـبا مِنْ بـيتِهِ في الرَّامةِ‌. وبَعدَ هذا قامَ داوُدُ ونزَلَ إلى بَرِّيَّةِ فارانَ‌.
2 وكانَ هُناكَ رجُلٌ يُقيمُ في مدينةِ مَعونَ ولَه أملاكٌ في الكرمَلِ، وكانَ هذا الرَّجلُ غنيًّا جِدًّا، لَه ثَلاثَةُ آلافٍ مِنَ الغنَمِ وألفٌ مِنَ المعَزِ، وكانَ يجُزُّ غنَمَهُ في الكرمَلِ. 3 وا‏سمُ الرَّجلِ نابالُ وا‏سمُ زوجتِهِ أبـيجايِلُ. وكانَت أبـيجايِلُ ذَكيَّةً وجميلةً وكانَ نابالُ رجُلا فظًّا سيِّـئَ التَّصرُّفِ، وهوَ مِنْ قبـيلَةِ كالَبَ. 4 فسمِـعَ داوُدُ وهوَ في البَرِّيَّةِ أنَّ نابالَ يجُزُّ غنَمَهُ، 5 فأرسَلَ إليهِ عشَرَةً مِنَ الفِتيانِ وقالَ لهُم: «روحوا إلى نابالَ في الكرمَلِ، وسلِّموا علَيهِ با‏سمي 6 وقولوا لَه: «عشتَ ودُمتَ سالِما أنتَ وأهلُكَ وكُلُّ ما لَكَ. 7 سَمِعتُ الآنَ أنَّكَ تجُزُّ غنَمَكَ فا‏علَمْ أنَّ رُعاتَكَ كانوا معَنا، فما أذَيناهُم ولا أخَذْنا مِنهُم شيئا طُولَ إقامَتِهم في الكرمَلِ. 8 سَلْ رُعاتَكَ يُخبِروكَ. فليَنعَمْ رُسُلي بِرِضاكَ، لأنَّهُم جاؤوا إليكَ في يومِ خَيرٍ، فا‏بعَثْ معَهُم لا‏بنِكَ داوُدَ ورِجالِه ممَّا تَيسَّر».
9 فجاءَ الفِتيانُ إلى نابالَ وكلَّموهُ بكلِّ هذا الكلامِ با‏سمِ داوُدَ. وا‏نتَظَروا. 10 فأجابَهُم نابالُ: «مَنْ هوَ داوُدُ؟ مَنْ هوَ ا‏بنُ يَسَّى؟ كثُرَ اليومَ العبـيدُ الّذينَ هرَبوا مِنْ عِندِ أسيادِهِم. 11 كيفَ لي أنْ آخُذَ خُبزي ومائي وذبـيحَتي الّتي ذَبحتُ للَّذينَ يَجُزُّونَ غنَمي وأُعطيها لقومٍ لا أعرِفُ مِنْ أينَ هُم؟» 12 فرجَعَ الفِتيانُ وأخبَروا داوُدَ بِما سَمِعوا. 13 فقالَ داوُدُ لِرِجالهِ: «تَقلَّدوا سُيوفَكُم». ففَعَلوا وتَقلَّدَ داوُدُ سيفَهُ أيضا، وصعِدَ على رأسِ أربعِ مئةِ رَجُلٍ، وبَقيَ مِئَتا رَجُلٍ يَحرسونَ الأمتعةَ.
14 فقالَ واحدٌ مِنْ خدَمِ نابالَ لأبـيجايلَ زوجَتِهِ: «أرسَلَ داوُدُ رُسلا مِنَ البَرِّيَّةِ يُسلِّمونَ على سيِّدِنا، فثارَ غضبُهُ علَيهِم. 15 ورجالُ داوُدَ أحسَنوا إلينا جِدًّا، فما آذونا وما أخذوا لنا شيئا كُلَّ أيّامِنا معَهُم في البَرِّيَّةِ، 16 وكانوا يُدافِعونَ عنَّا ليلا ونهارا طُولَ إقامَتِنا معَهُم ونحنُ نرعى الغنَمَ. 17 فا‏علَمي هذا وا‏نظُري الآنَ ماذا تَعملينَ، لأنَّ الشَّرَّ يتهدَّدُ سيِّدَنا وكُلَّ أهلِ بَيتِهِ، وهوَ صَعبُ المزاجِ لا يَقدِرُ أحدٌ أنْ يُكلِّمَهُ».
18 فأسرَعَت أبـيجايلُ وأخذَت مئتي رَغيفٍ، وزقَّي خمرٍ، وخمسةَ خرافٍ مَشويَّةٍ، وخمْسَ كيلاتٍ مِنَ الفَريكِ، ومئةَ عُنقودٍ مِنَ الزَّبـيبِ، ومئتَي قُرصٍ مِنَ التِّينِ، وحملَتْ ذلِكَ كُلَّهُ على حميرٍ 19 وقالَت لِخَدَمِها: «إستَبِقوني فأتبعَكُم». ولم تُخبِرْ زَوجَها نابالَ شيئا. 20 وبَينَما هيَ راكبَةٌ على الحمارِ ونازِلةٌ في لِحفِ الجبَلِ، إذا بِداوُدَ ورِجالِهِ مُنحدِرونَ صَوبَها فا‏لتقَت بِهِم. 21 وكانَ داوُدُ يقولُ في نفْسِهِ: «عبَثا حافَظتُ على ما لهذا الرَّجلِ في البَرِّيَّةِ، فما فقَدَ مِنْ جميعِ ما هوَ لَه شيئا، فبادلَني الخَيرَ شرًّا. 22 ويلٌ لي مِنَ اللهِ إنْ أبقَيتُ إلى الصُّبحِ ذَكَرا مِنْ جميعِ أهلِ بَيتِهِ».
23 فلمَّا رأت أبـيجايِلُ داوُدَ، نزَلَت في الحالِ عَنْ حمارِها وا‏نحنَت حتّى الأرضِ أمامَهُ، 24 ووقَعَت على رِجليهِ وقالت: «عليَّ يقعُ اللَّومُ يا سيِّدي، فَدَعْني أنا جاريَتكَ أتكلَّمُ على مسمَعِكَ، وأصغِ أنتَ لِكلامي. 25 لا تهتمَّ بهذا الرَّجلِ اللَّئيمِ نابالَ، لأنَّ ا‏سمَهُ يَنطبِقُ على مُسمَّاهُ وهوَ الحَماقةُ. فأمَّا أنا جاريَتُكَ فما رأيتُ الّذينَ أرسلتَهُم. 26 والآنَ يا سيِّدي، حَيٌّ هوَ الرّبُّ وحَيٌّ أنتَ، إنَّ الرّبَّ الّذي منعَكَ عَنْ سَفكِ الدِّماءِ بـيَدِكَ ا‏نتِقاما لِنَفْسِكَ، سَيُعاقبُ أعداءَكَ وكُلَّ مَنْ يَطلُبُ لكَ الشَّرَّ مِثلَ نابالَ. 27 والآنَ إليكَ بهذِهِ الهديَّةِ الّتي جاءَتكَ بِها جاريتُكَ، فأعطِها لرِجالِكَ. 28 وا‏صفَحْ عَنْ إساءةِ جاريَتِكَ إليكَ، ولا بُدَّ أنْ يُقيمَ لكَ الرّبُّ مُلكا وطيدا، لأنَّكَ يا سيِّدي تُحاربُ حروبَ الرّبِّ ولا تفعَلُ شرًّا طُولَ أيّامِ حياتِكَ. 29 وإذا قامَ أحدٌ ليُطاردَكَ ويَطلبَ حياتَكَ، فلتَكُنْ حياتُكَ يا سيِّدي مَصرورةً في صُرَّةِ الأحياءِ معَ الرّبِّ إلهِكَ، وأمَّا حياةُ أعدائِكَ فليَرمِها الرّبُّ كما في كفَّةِ المِقلاعِ. 30 وإذا عَمِلَ الرّبُّ لكَ يا سيِّدي كُلَّ ما وعدَكَ بهِ مِنَ الخَيرِ وجعَلَكَ رئيسا على إِسرائيلَ، 31 فلا يكونُ هُنالِكَ ما يُخلِّيكَ تشعُرُ بالنَّدَمِ وتَبكيتِ الضَّميرِ لأنَّكَ سَفَكتَ دَما بِــغَيرِ سبَبٍ ا‏نتِقاما لِنَفْسكَ. وإذا أنعَمَ الرّبُّ علَيكَ، يا سيِّدي، فا‏ذكرْني أنا جاريَتُكَ».
32 فقالَ داوُدُ لأبـيجايِلَ: «مُبارَكٌ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ الّذي أرسَلَكِ اليومَ إليَّ. 33 مُبارَكَةٌ حِكمَتُكِ، ومُبارَكَةٌ أنتِ، لأنَّكِ مَنَعتِني اليومَ مِنْ سَفكِ الدِّماء ا‏نتِقاما لِنَفْسي بـيَدي. 34 ولكِنْ، حَيٌّ هوَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ الّذي مَنعَني عَنِ الإساءةِ إليكِ، لو لم تُسرِعي وتأتي إليَّ لَما بَقيَ لِنابالَ إلى الصُّبحِ ذَكَرٌ في بَيتِه». 35 وأخذَ داوُدُ مِنْ يَدِها الهديَّةَ وقالَ لها: «عودي إلى بَيتِكِ بِسلامٍ، وا‏علَمي أنِّي سَمعتُ لكِ وأكرَمتُكِ».
36 فعادت أبـيجايلُ إلى نابالَ، فإذا في بَيتِهِ وليمةٌ كوليمةِ المُلوكِ. وكانَ نابالُ مُبتهِـجَ القلبِ مِنْ شدَّةِ السُّكرِ، فلم تُخبرْهُ أبـيجايِلُ بِشيءٍ إلى طلوعِ الصَّباحِ. 37 وعِندَما أفاقَ مِنْ سُكرِهِ في الصَّباحِ أخبرَتهُ بكُلِّ ما جرى لها، فصارَ مِثلَ الحجَرِ وماتَ قلبُهُ في صَدرِهِ. 38 وبَعدَ نحوِ عشَرَةِ أيّامٍ ضربَ الرّبُّ نابالَ فماتَ.
39 فلمَّا سمِـعَ داوُدُ بموتِ نابالَ قالَ: «تبارَكَ الرّبُّ الّذي ا‏نتَقَم مِنهُ على ما عيَّرني بهِ، ومَنَعني أنا عبدهُ عنِ الشَّرِّ وردَّ شَرَّ نابالَ إلى رأسِهِ». وأرسَلَ داوُدُ إلى أبـيجايِلَ يُخبِرُها أنَّهُ يُريدُ أنْ يأخُذَها زَوجَةً لهُ. 40 فجاءَها رُسلُ داوُدَ في الكَرمَلِ وقالوا لها: «أرسَلَنا داوُدُ إليكِ طالبا أنْ يأخُذَكِ زَوجَةً لهُ». 41 فقامَت وا‏نحنَت حتّى الأرضِ وقالت: «إعتَبِرْ جاريَتَكَ أمَةً لكَ، يا سيِّدي لِتَغسِلَ أرجُلَ عبـيدِكَ». 42 وقامَت مُسرِعةً ورَكبَت حمارا ومَعَها خَمسٌ مِنْ جَواريها وراءَها، وتَبِــعت رُسُلَ داودَ وصارت لَه زوجَةً.
43 وتزوَّجَ داوُدُ أيضا أخينوعَمَ مِنْ يزرَعيلَ‌ فصارَ لَه زَوجتانِ. 44 فأمَّا شاوُلُ، فأعطى ميكالَ ا‏بنَتَهُ الّتي تَزوَّجَها داوُدُ زوجَةً لِفلطيِّ بنِ لايشَ مِنْ جَلِّيمَ‌.