Dawidi Mute ni Saulo ri
1 Dawidi oyite Noba ya kohani Aimeleke re; ago Aimeleke ikyite karagbagba ro drî Dawidi ro utune, ago atate ndäri ekye: “Tana e'di nya'do gwo iṛe 'diaza ako niya?”
2 Oko Dawidi atate kohani Aimeleke ri ekye: “'Bädri'ba ozo ota ni märi, ago atani märi ekye: ‘Mi'ba 'diaza kuni tase mazo mibe tana ro ago mata mibe tana ro ono ko.’ Mara tate lidri maro be ago matate ànyari drio'bene mabe vo aza ya. 3 Ago yauono, ŋgase mibe sina e'di ya? Nyozo ambata duŋguṛu ro nji märi; kode ŋga aza se mibe sina iga 'do.”
4 Ndi kohani zatadri Dawidi rote ekye: “Ma teinye ambata ete ako, oko ambata alokado orivoya; minina ndi urune ondro ka'do agoànji miro kunarute ṛo kyeno ni 'ditoko resi owo.”
5 Ago Dawidi zatadri kohani rote ekye: “Endaro, ana 'ditoko teni ama resi aba cini amaro ya. Lomvo agoànji iyi ro orivoya alokado ondoalo ka'do ca aba awi ya owo. Ago lomvo ànyaro orivoya wäṛiro aba lämu'du ro ono ya.”
6 Ndi kohani ozo ambata alokado te Dawidi ri; tana ambata aza tona i'do lau, oko toto ambata se ozo be OPI ri 'do ayani, se ana teni tara'biza alokado OPI ro drisi, ago a'ba ambata se a'bebe to'diro kitu ana si ana te vo ambata se ana be ana roya.
7 Ago mano aza ruindu'ba Saulo ro tu gi ana si orivoya lau, edrevoya OPI kandra; ävuru ndaro Doege nda ni Edoma yasi, nda orivoya dri'ba 'desi äṛi koronya ro Saulo ro lekye'bana ro.
8 Ago Dawidi atate Aimeleke ri ekye: “Inye'do mi ndi orivoya äzu kode bando be ya? Tana märu bando ca lakazà kyila ro maro ko'de mabe, tana losi 'bädri'ba ro le ma ro ndri.”
9 Ago kohani atate ekye: “Bando Goliyata Felesete'ba, se mifube Vodelero Ela roya ana ro orivoya noŋwa ävu lomvona te boŋgo si orivoya boŋgo ga juṛuŋwa kätätidri ro kundusi; ondro mile ndi urune miru, aza tona i'do noŋwa.”
Ago Dawidi atate ekye: “Bando aza i'do anya ronye, nyozo anya märi.”
10 Tu ana si Dawidi ŋgate ago mute ni Saulo risi, ago oyite Akisa 'bädri'ba Gata ro re. 11 Ago ruindu'bai Akisa ro atate ndäri ekye: “Inye'do ono ṛo ko Dawidi, 'bädri'ba 'bädri ndaro ro owo ya? Inye'do ànya ŋgoyi loŋgo ṛo ko azi ri läri otosi, ta ndaro ta ekye:
‘Saulo fu ndaro kutu ro,
ago Dawidi fu ndaro te kutui 'bute ya?’ ”
12 Ndi Dawidi 'ba ata kwoi te ya ya, ago a'dote turituriro amba ni Akisa 'bädri'ba Gata ro ri. 13 Ago nda läpi taoye ndaro te ànya cini milesi ago ondro ànya kuru nda te oko, nda 'ba yi te 'di amama ronye ànya mile, ago ye taka'daro te käläsii dereŋwa 'bakici ro ro kala, ago 'ba to ndaro te idine tivu ndaro yasi. 14 'Dooko Akisa atate ruindu'bai ndaro ri ekye: “Mindre, mano 'do orivoya 'di amama yi; nyezi nda mare etaya? 15 Inye'do ma teinye lidri amama ako mi'de gwo mano amama ro ono ezine ta amamaro loyene makandra ya? Inye'do mano ono si gindi ecine zo maro ya ya?”
داود يهرب من وجه شاول
1 فقامَ داوُدُ وهرَبَ، وأمَّا يوناثانُ فعادَ إلى المدينةِ. 2 وذهبَ داوُدُ إلى أخيمالِكَ الكاهنِ في نوبَ‌، فا‏ضطرَبَ أخيمالِكُ حينَ رآهُ وسألَهُ: «لِماذا أنتَ وحدَكَ، وما معَكَ أحدٌ؟» 3 فأجابَه داوُدُ: «كلَّفني المَلِكُ بأمرٍ وقالَ لي لا تَدَعْ أحدا يعرِفُ أيَّ شيءٍ عَنِ المهمَّةِ الّتي كَلَّفتُكَ بِها. وأمَّا رِجالي، فلي موعدٌ معَهُم في موضِـعِ كذا. 4 والآنَ ما عِندَك؟ أعطِني خمسةَ أرغِفَةٍ أو ما تَيسَّرَ». 5 فأجابَهُ الكاهنُ: «ما عِندي خُبزٌ عاديٌّ، بل خُبزٌ مُقدَّسٌ. فهل صانَ رِجالُكَ أنفُسَهُم عنِ النِّساءِ‌؟» 6 فقالَ لَه داوُدُ: «كيفَ لا؟ والنِّساءُ تُمنَعُ عنَّا كُلَّ مرَّةٍ نخرُجُ فيها لأمرٍ عاديٍّ، فكم بالأحرى هذِهِ المرَّةَ الّتي نخرُجُ فيها لأمرٍ خطيرٍ؟» 7 فأعطاهُ الكاهنُ مِنَ الخُبزِ المُقدَّسِ، لأنَّهُ ما كانَ عِندهُ خُبزٌ غيرُ خبزِ التَّقدِمةِ المَرفوعِ مِنْ أمامِ الرّبِّ، لِـيحِلَّ محلَّهُ خُبزٌ ساخنٌ يومَ رَفعِهِ‌. 8 وكانَ هُناكَ في ذلِكَ اليومِ رجُلٌ مِنْ عبـيدِ شاوُلَ يؤدِّي فريضَةً أمامَ الرّبِّ، يُقالُ لَه دُواغُ‌ الأدوميُّ وهو كبـيرُ رُعاةِ شاوُلَ.
9 وقالَ داوُدُ لأخيمالكَ: «أما عِندَكَ هُنا رمحٌ أو سيفٌ؟ فأنا ما حَملْتُ سيفي ولا عِدَّتي لأنَّ أمرَ الملكِ كانَ عاجِلا». 10 فأجابَهُ الكاهنُ: «هُنا سيفُ جُلياتَ الفلِسطيِّ الّذي قتَلتَهُ أنتَ في وادي إيلهَ‌، وهوَ ملفوفٌ بمنديلٍ خلفَ الأفودِ. إنْ شئتَ فخُذْهُ، لأنَّ لا شيءَ هُنا غيرَهُ». فقالَ لَه داوُدُ: «لا سيفَ كهذا السَّيفِ، جئْني بهِ!»
11 وقامَ داوُدُ وهرَبَ في ذلِكَ اليومِ مِنْ وجهِ شاوُلَ، فجاءَ إلى أخيشَ مَلكِ جِتَّ‌. 12 فقالَ لَه رِجالُ حاشيَتِهِ: «أهذا داوُدُ مَلِكُ الأرضِ؟ أما لَه كانَتِ النِّساءُ يُغنِّينَ في الرَّقصِ ويقُلنَ: «ضرَبَ شاوُلُ الألوفَ وداوُدُ عشَراتِ الألوفِ‌؟»
13 فتأمَّلَ داوُدُ هذا الكلامَ في قلبِهِ، وخافَ جِدًّا مِنْ أخيشَ مَلكِ جَتَّ‌. 14 فراحَ يتظاهَرُ بالجُنونِ، كُلَّما وقَعَت علَيهِ العُيونُ، ويَخبُطُ على مَصاريعِ البابِ تارِكا لُعابَهُ يَسيلُ على لِحيَتِه‌. 15 فقالَ أخيشُ لِرِجالهِ: «ألا ترونَ أنَّ هذا الرَّجلَ مجنونٌ؟ فلماذا أتيتُم بهِ إليَّ؟» 16 وهل يَنقصُني مَجانينُ، فجئتُم بهِ إلى هُنا؟ فا‏ترُكوهُ يذهبُ. في هذا البـيتِ لا مَكانَ لهُ».