Saulo Ye Kyila te Amaleka'bai be
1 Samuele atate Saulo ri ekye: “Ma ni se OPI ezo te mi äṛune 'bädri'ba ro lidri ndaro Yisaraele dri owo. Ka'do inye, yau ono nyeri ata OPI ro. 2 Ono ni tase OPI Mbaraekye kabe atana owo ekye: ‘Mezana Amaleka'bai 'da tase ànya koyeyibe Yisaraele ri ànya gota si liti ya ana ta, tuse ànya kefoyibe tesi ni Ezipeto yasi ana.’ 3 Ka'do inye yauono nyoyi ago mifu Amaleka'bai, ago mifu ŋgase ànya be sina ṛo kpeye; nye'be azana ko, mifu mànoago ṛo riti 'ditoko be, ŋgàga ndi ŋgagaŋwai se kabe ba ondro be, tii ndi timelei be, gamelei ndi doŋgyii be.”
4 Ndi Saulo zi kyila'bai ndaro te voaloya, ago ti ànya te Telaima ya, kyila'bai se kabe aba pa si orivoya kutu kama ritu (200,000) ni Yisaraele yasi, ago ni Yuda yasi orivoya kutu 'bute (10,000). 5 Ago Saulo ndi kyila'bai ndaro be ikyite 'bakici Amaleka roya, ago rite vookwane vodelero ya. 6 'Dooko Saulo atate Kena'bai ri ekye: “Nyòyi, nyànaru ni Amaleka'bai lakosi, ukyi mäfu ami 'da ànya yibe, tana nyàka'da yauni te lidri cini Yisaraele ro ri tuse ànya kefoyibe ni Ezipeto yasi ana si.” Ago Kena'bai oyiyite ni Amaleka'bai lakosi.
7 Ndi Saulo pe Amaleka'bai te ṛe, eto ṛoni Avila ya sagwo le Sura ya, le kishwedri Ezipeto be 'buzelesi ya. 8 Ago nda ru Agaga 'bädri'ba Amaleka'bai rote lidriidriro, ago tufu lidri cini te kpeye bando si. 9 Oko Saulo ndi lidri ndaro be e'beyi Agaga te lidriidri ro, ndi timelei ndi tii se kadopara ndra, ti ŋgwai se oshweoshwero ndi timelegogoi be te, ndi ŋgase cini kadoro be. Oko ŋgase cini ko kadoro 'do ànya tufuyite kpeye.
Aga Saulo Tezo A'done 'Bädri'ba ro
10 'Dooko ata OPI ro ikyite Samuele ri ekye: 11 “Ma tusuro tana ma'ba Saulo ni 'bädri'ba ro; tana nda sikundu teni osovoya mavo, ago nda ye ota maro kote.” Samuele a'dote kyilaro; ago nda lo'barute OPI ri ŋgäkyi raa. 12 Samuele ŋgate kyenoŋboci ago oyite drî Saulo ro utune. Ago iti tate Samuele ri ekye: “Saulo oyite Karemela ya; nda edre kuni te andivo ndaro ri lau, ago go tadrite oyite Gilegala ya.” 13 Ndi Samuele ikyite Saulo re, ago Saulo atate ndäri ekye: “Äṛu OPI ro ka'do midri; maye ota OPI rote.”
14 Ago Samuele atate ekye: “Liyi timelei ro mabe erina, ndi liyi tii robe 'do e'di roya?”
15 Saulo atate ekye: “Kyila'bai maro eziyi ànya teni Amaleka'bai rigä si, ànya etayi timele se kadopara ndra ndi tii be te, tori olozana OPI Lu miro ri; ago anjokona mutufu te kpeye.”
16 'Dooko Samuele atate Saulo ri ekye: “Midri dri! Male tase OPI katabe märi ŋgäkyi be tana itine miri.”
Ago Saulo atate Samuele ri ekye: “Nyiti ri.”
17 Ago Samuele atate ekye: “Mindre andivo miro gica giṛiŋwa mi modo miro ya, oko inye'do mi ṛo ko dri'ba 'bakalai Yisaraele ro roya? OPI äṛu mi te 'bädri'ba ro Yisaraele dri. 18 OPI zo mi te, ago atate miri ekye: ‘Nyoyi, ago nyutufu Amaleka'bai se takozi'bai kwoi kpeye, miye kyila ànya yibe madale nyutufu ànya gwo cini.’ 19 Tana e'di miro ata OPI ro kote niya? Tana e'di nyatakurute ŋgase otopabe dri, ago mi'de gwo tase koziro ono oyene OPI mile niya?”
20 Saulo zatadri Samuele rote ekye: “Maro ata OPI rote, ago ozo se OPI kozo mabe ono moyite, mezi Agaga 'bädri'ba Amaleka rote, ago mutufu Amaleka'bai te kpeye. 21 Oko kyila'bai maro ru, timelei ndi tii be, ŋgase kadopara ndra se be ufune te, olone tori ro OPI Lu miro ri Gilegala ya.”
22 Samuele atate ekye:
“Inye'do OPI le tori ozaro ndi tori oloro ayani,
ndrani ata ndaro orone ri siya?
Taoro orivoya kadopara ni tori olo risi,
ago ta ndaro erine orivoya ndrani timele oshweekye risi.
23 Tana ta ogboro orivoya takozi yi oso tetedri ronye,
ago taoye lädruro orivoya taenji yi oso lu awi mätu ronye.
Tana miga ata OPI ro tezo,
ago ta'dota nda ga mi kpate zo a'done 'bädri'ba ro.”
24 Ago Saulo atate Samuele ri ekye: “Maye takozi te; tana maro ota OPI ro ndi ata miro be kote, tana muturi lidri te ago maro ata ànyaro te. 25 Yauono, molo'baru miri, nye'be ma takozi maro ta, ago nyego kovole mabe Gilegala ya, tana mämätu OPI robe.”
26 Ndi Samuele atate Saulo ri ekye: “Mänina ko ogone kovole mibe; tana miga ata OPI ro tezo, ago OPI ga mi tezo a'done 'bädri'ba ro Yisaraele dri.”
27 Ondro Samuele kuzamite ogo oyine kovole oko, Saulo ru si boŋgo ndaro rote ago lewate. 28 Ago Samuele atate ndäri ekye: “Tu ono si ono OPI wa miri 'bädri'ba Yisaraele ro rote ni mirigye si, ago ozote alo aza oriazi miro ri, se orivoya kadopara ni miri. 29 Ago nda se Lu 'Desi Yisaraele ro ono ga kowe ko ca läpi drî ndaro kpa ko; tana nda ko orivoya lidri yi ndäri drî ndaro läpine.”
30 'Dooko Saulo atate ekye: “Maye takozi te, caoko miro ma 'desii lidri maro ro kandra ago Yisaraele'bai kandra. Nyego kovole mabe tana mämätu OPI Lu miro robe.” 31 Ndi Samuele gote kovole Saulo be Gilegala ya; ago Saulo mätu OPI te.
32 'Dooko Samuele atate ekye: “Nyezi Agaga 'bädri'ba Amaleka'bai ro märi noŋwa.” Ago Agaga ikyite ndare njere amba si. Agaga atate ekye: “Endaro yaoso odra ro tana lävute.” 33 Ndi Samuele atate ekye: “Oso bando miro ko'ba 'ditoko be a'done ŋgwai ako ronye, endre miro a'dona kpa ŋgwa ako 'ditoko lako.” Ago Samuele toga Agaga te jinyijinyi OPI kandra Gilegala ya.
34 'Dooko Samuele oyite Rama ya; ago 'Bädri'ba Saulo oyite kovole 'bäru Gibea ya. 35 Ago Samuele ndre Saulo kote to'dina madale tu odra ndaro rosi, oko Samuele usu ta tawi ta Saulo rota. Ago OPI a'dote tusuro tana nda 'ba Saulo ni a'done 'bädri'ba ro Yisaraele dri.
الحرب على بني عماليق
1 وقالَ صَموئيلُ لِشاوُلَ: «أنا الّذي أرسَلَني الرّبُّ لأمسَحَكَ مَلِكا على شعبِهِ بَني إِسرائيلَ، فا‏سمَعِ الآنَ قولَ الرّبِّ‌. 2 هذا ما يقولُ الرّبُّ القديرُ: تَذكَّرتُ ما فعَلَ بَنو عَماليقَ بِبَني إِسرائيلَ حينَ خرَجوا مِن مِصْرَ، وكيفَ هاجَموهُم في الطَّريقِ‌، 3 فا‏ذهَبِ الآنَ وا‏ضرِبْ بَني عماليقَ، وأهلِكْ‌ جميعَ ما لهُم ولا تَعفُ عَنهُم، بلِ ا‏قتُلِ الرِّجالَ والنِّساءَ والأطفالَ والرُّضَّعَ والبقَرَ والغنَمَ والجِمالَ والحميرَ». 4 فنادى شاوُلُ رِجالَهُ وأحصاهُم في طَلايمَ‌، فكانوا مئَتي ألفِ رَجُلٍ مِنْ إِسرائيلَ وعشَرَةَ آلافٍ مِنْ يَهوذا. 5 فقادَهُم إلى مدينةِ العماليقيِّينَ وكَمَن في الوادي. 6 وقالَ لِلقَينيِّينَ: «قوموا ا‏خرُجوا مِنْ بَينِ العماليقيِّينَ فلا تَهلِكونَ معَهُم. لأنَّ أسلافَكُم أحسَنوا إلى بَني إسرائيلَ حينَ خرَجوا مِنْ مِصْرَ». فخرَجَ القينيُّونَ‌ مِنْ بَينِهِم. 7 وضرَبَ شاوُلُ بَني عماليقَ مِنْ حويلَةَ‌ إلى شورَ‌ الّتي قُبالَةَ مِصْرَ، 8 وأسرَ أجاجَ مَلِكَ بَني عماليقَ حيًّا، وقتَلَ شعبَهُ جميعا بِـحَدِّ السَّيفِ. 9 وعَفا شاوُلُ ورِجالُهُ عَن أجاجَ، ولم يُهلِكوا خيرَةَ الغنَمِ والبقَرِ والخِرافِ، وكلَّ ما كانَ جيِّدا، وإنَّما أهلَكوا كُلَّ ما كانَ حقيرا هزيلا.
نقمة الرب على شاول
10 فقالَ الرّبُّ لِصَموئيلَ: 11 «نَدِمتُ على إقامَتي شاوُلَ مَلِكا، لأنَّه مالَ عنِّي ولم يَسمَعْ لِكلامي». فتَضايقَ صَموئيلُ وصرَخَ إلى الرّبِّ كُلَّ ليلِهِ. 12 ثُمَّ بَكَّرَ في الصَّباحِ لِلقاءِ شاوُلَ، فقيلَ لَه: «ذهَبَ شاوُلُ إلى الكَرمَلِ‌، حيثُ أقامَ لِنَفسِهِ نُصُبا، ثمَّ ا‏تَّجهَ نُزولا إلى الجِلجالِ‌». 13 فلمَّا جاءَ صَموئيلُ إلى شاوُلَ قالَ لَه شاوُلُ: «مُبارَكٌ أنتَ عِندَ الرّبِّ، فأنا سَمِعتُ لِكلامِهِ». 14 فسألَهُ صَموئيلُ: «ما هذا الصَّوتُ، صوتُ الغنمِ وصَوتُ البقَرِ الّذي أسمَعُ؟» 15 فأجابَهُ شاوُلُ: «غَنِمَها الشَّعبُ مِنْ بَني عماليقَ، جاؤوا خيرَةَ الغنَمِ والبقَرِ ليُقَدِّموا ذبائِحَ لِلرّبِّ إلهِكَ، والباقي أهلَكوهُ». 16 فقالَ لَه صَموئيلُ: «مَهلا فأخبِرَكَ بِما كلَّمَني بِهِ الرّبُّ في هذا اللَّيلِ». فقالَ لَه شاوُلُ: «تَكلَّمْ». 17 فقالَ صَموئيلُ: «كُنتَ حقيرا في عينَي نَفسِكَ، فَصِرتَ رئيسا لأسباطِ إِسرائيلَ، مسَحكَ الرّبُّ مَلِكا علَيهِم. 18 وأرسلَكَ إلى بَني عماليقَ وقالَ لكَ: إذهَبْ وقاتِلْ أولَئكَ الأثمَةَ حتّى يَفنَوا، وأهلِكْ كُلَّ ما لهُم. 19 فلم تَسمَعْ لِصوتِ الرّبِّ، وفضَّلتَ الغَنيمَةَ وعَملتَ الشَّرَّ في عينيهِ». 20 فقالَ شاوُلُ لِصَموئيلَ: «سَمِعتُ لِصوتِ الرّبِّ وذَهَبتُ إلى حيثُ أرسَلَني، فَجِئتُ بِأجاجَ مَلِكِ بَني عماليقَ وأهلَكتُ شعبَهُ. 21 ولكنَّ رِجالي لم يُهلِكوا مِنَ الغَنيمَةِ خيرَةَ الغنَمِ والبقَرِ، بل أخَذوها ليقدِّموها ذبائحَ لِلرّبِّ إلهكَ في الجِلجالِ». 22 فقالَ صَموئيلُ:
«أبالمُحرَقاتِ مَسرَّةُ الرّبِّ وبِالذَّبائِحِ؟
أم بِالطَّاعةِ لِكلامِهِ؟
الطَّاعةُ خَيرٌ مِنَ الذَّبـيحةِ،
والإصغاءُ أفضَلُ مِنْ شَحمِ الكِباشِ.
23 فالتمَرُّدُ خطيئَةٌ كالعِرافَةِ،
والعِنادُ جريمةٌ كِعبادَةِ الأوثانِ.
فالآنَ، بِما أنَّكَ رفَضتَ كلامَ الرّبِّ، رفَضكَ الرّبُّ مِنَ المُلْكِ». 24 فقالَ شاوُلُ لِصَموئيلَ: «خَطِئتُ حيثُ عصَيتُ أمرَ الرّبِّ وكَلامَكَ، لأنِّي خِفتُ مِنَ الشَّعبِ وسَمِعتُ لهُم. 25 فأرجو أنْ تغفِرَ خطيئتي وتَرجِـعَ معي إلى الجِلجالِ لأسجُدَ لِلرّبِّ». 26 فقالَ لَه صَموئيلُ: «لا أرجِـعُ معَكَ، لأنَّكَ رفَضتَ كلامَ الرّبِّ رفَضَكَ الرّبُّ مَلِكا على إِسرائيلَ». 27 وهَمَّ صَموئيلُ بالإنصرافِ فأمسَكَ شاوُلُ بِطرَفِ رِدائِهِ فا‏نشَقَّ. 28 فقالَ لَه صَموئيلُ: «سَيشُقُّ الرّبُّ مَملَكَةَ إِسرائيلَ عَنكَ اليومَ ويُعطيها لِمَن هوَ خَيرٌ مِنكَ‌. 29 رَبُّ إِسرائيلَ جَلَّ جَلالُه لا يكذِبُ ولا يَندَمُ، فما هوَ بإنسانٍِ ليَندَمَ». 30 فقالَ شاوُلُ: «خَطِئتُ ومعَ هذا فأكرمْني أمامَ شُيوخِ شعبـي وبَني إِسرائيلَ، وا‏رجِـعْ معي لأسجُدَ لِلرّبِّ إلَهِكَ». 31 فرجَعَ صَموئيلُ معَ شاوُلَ، وسَجَدَ شاوُلُ لِلرّبِّ.
32 وقالَ صَموئيلُ لِشاوُلَ: «جِئني بِأجاجَ مَلِكِ بَني عماليقَ». فذهَبَ إليهِ أجاجُ مُستَبشِرا وهوَ يقولُ في نفْسِهِ: «ها خطرُ الموتِ زالَ». 33 فقالَ لَه صَموئيلُ: «كما حَرَمَ سَيفُكَ النِّساءَ مِنْ أولادِهِنَّ، تُحرَمُ أمُّكَ مِنْ أولادِها». وقَطعَ صَموئيلُ أجاجَ أمامَ الرّبِّ في الجِلجالِ.
34 ثمَّ ا‏نصرَفَ صَموئيلُ إلى الرَّامةِ وصَعِدَ شاوُلُ إلى بَيتِهِ في جَبعَةَ‌. 35 ولم يَرهُ صَموئيلُ إلى يومِ وَفاتِهِ، لَكنَّهُ أسِفَ علَيهِ. ونَدِمَ الرّبُّ لأنَّه أقامَ شاوُلَ مَلِكا على بَني إِسرائيلَ.