Eliya ndi Nebii Bala robe
1 U'du amba vosi oko OPI atate Eliya ri ndroa nina 'buako ro ana si ekye: “Nyoyi nyaka'da andivo miro 'Bädri'ba Aba ri; ago mezina 'bu 'da u'dine 'bädri ya.” 2 Ndi Eliya oyite andivo ndaro ka'dane Aba ri.
'Dooko mä'bu te orivoya rritiro Samaria ya, 3 ago Aba zi Obadaya se orivoya voondre'ba zo'desi miriro ndaro ro ana te. (Oko Obadaya ro OPI tawi inye; 4 ago ondro Jezebela kate nebii OPI ro tufuna oko, Obadaya ru nebii kama alo (100) te ago da'do ànya te 'butenji kugyi alo azaya ago 'butenji kugyi aziri ya, ago ozo ŋgaonya ndi gyi be te ànyari.) 5 Ago Aba atate Obadaya ri ekye: “Mi'de moyi wari se cini koro gyi robe ndi vodelero cini be yasi, kode azaya musuna käyi 'da farasii ndi doŋgyii ŋga uŋgyiro be opazana lidriidriro, ago ko koronyai 'baro amaro rukäna o'bane todrane.” 6 Ndi ànya lonyiyi ya wari rote iyivoya ago leyitadrite oyine kigyesi; Aba oyite vo telesi aza yasi, ago Obadaya oyite vo telesi aza yasi ba iṛeiṛe.
7 Ondro Obadaya dri orivoya liti ya oko, Eliya 'bedrite nda be; ago Obadaya ni nda te, ago 'dete nda kandra militi si ago atate ekye: “Ono gi mi owo ya, 'desi maro Eliya.”
8 Eliya zatadri ndaro te ekye: “Ono ma owo, nyoyi, nyata 'desi miro 'bädri'ba ri mikye: Mindre, Eliya orivoya noŋwa.”
9 Ndi Obadaya atate ekye: “Maye ta e'diro koziro miri ma ruindu'ba miro ozone drí 'Bädri'ba Aba roya ma ufune niya? 10 Mäṛuru ävuru OPI Lu lidriidriro miro rosi, 'bädri'ba ṛi mi te kpi ni wari cini 'bädri ya yasi. Ondro 'dimiri'ba warina 'do ro katate ekye mi i'do wari iro ya, Aba eji 'dimiri'ba na 'do te ruäṛune ekye änina ko mi usune. 11 Oko yauono nya ata mikye: Moyi mata 'desi maro ri makye mi Eliya orivoya noŋwa ya? 12 Ondro ka'do oyi maro ni miresi vosi, ago dori ondro Tori OPI ro kuŋgyi mite vose mäni ko ya; 'dooko ondro moyi miti ta bete Aba ri ago nda kuni kote mi usune, nda ufuna ma ndi, minite ma ruindu'ba miro ma'dote OPI orooro ro ṛoni ŋgaga maro si. 13 Inye'do iti ṛoko miri ya 'desi maro, tase mayebe tuse Jezebela kabe nebii OPI ro tufuna si, se mada'do nebii kama alo (100) OPI rote ba 'butenji kugyii yasi, ago mozo ŋgaonya te ànyari ndi gyi beya? 14 Ago yauono nya ata mikye: Moyi mata 'desi maro ri makye mi Eliya orivoya noŋwa ono eŋwanyeya? Endaro nda ufuna ma ndi.”
15 Ago Eliya zatadrite ekye: “Ma'ba tate OPI Mbaraekye se mabe ruindu rigye ono si, endaro maka'dana andivo maro ndi 'bädri'ba ri ondro.”
16 Ndi Obadaya oyite 'Bädri'ba Aba re ago iti tana te ndäri, ago Aba oyite drî Eliya ro utune. 17 Ondro Aba kondre Eliya te oko nda atate rigye ekye: “'Do mi owo ya, mise rriti ezi'ba Yisaraele ya ono?”
18 Ago Eliya zatadrite ekye: “Mezi riti ko'de Yisaraele dri; oko mi ndi katidri täpi miro robe nyèzi ni, tana nyè'be ota OPI rote ago mìsote mätu Bala ro vo ayani. 19 Ka'do inye yauono mizo lazo ago nyotokala lidri cini Yisaraele ro ro mare 'bereŋwa Karemela pa, ndi nebii kama su 'butenji (450) Bala ro ndi nebii kama su (400) lu toko ro Asera robe se kayibe ŋgaonya tara'biza Jezebela ro dri iyi.”
20 Ndi Aba zo lazo te lidri cini Yisaraele ro ri, ago otokala nebii rote voaloya 'bereŋwa Karemela pa. 21 Ago Eliya kyite lidri re, ago atate ekye: “Nyuguna loŋga adiya tausu ritu be tuna mu'du eŋwanyeya? Ondro OPI ka'dote ni Lu yi, nyä̀mätu nda oko ondro ka'do Bala ka'dote ni Lu yi 'dooko nyä̀mätu nda.” Oko lidri zatadri alo aza kote ndäri. 22 'Dooko Eliya atate lidri ri ekye: “Ma toto alodi, nebi OPI ro e'bete toto ma iṛe; oko nebii Bala ro orivoya kama su 'butenji (450) mì'ba ezi. 23 Nyèzi 'daŋgo ritu ämäri; ago mì'ba nebii Bala ro konjiyi 'daŋgo alodi andivo ànyaro ri, ago kotoloyi jinyijinyi ago ko'bayi tiza dri, oko keleruyi asi ko kigye; ago medena 'daŋgo äziri ago ma'bana gwo tiza dri asi osoako kigye. 24 'Dooko nebii Bala ro kä̀mätuyi lu ànyaro, ago mämätuna maro OPI aya; ago Lu se kabe tadrioza asi ezi si 'do, anjioko nda ni orivoya Lu yi.” Ago lidri cini zatadrite ekye, nyatate orivoya kado ro.
25 'Dooko Eliya atate nebii Bala ro ri ekye: “Mìnji 'daŋgo alodi andivo amiro ri ago nyède anya käti, tana ami orivoya amba; ago nyä̀mätu lu amiro, oko miso asi ko kigye.” 26 Ago ànya ruyi 'daŋgo se ozobe ànyari te, ago edeyi anya te, ago mätuyi lu Bala rote eto ṛoni kyenoŋbo si le kitudiri, ekye: “Äye Bala mizatadri amaro!” caoko ata aza i'do, ago 'diaza zatadri kote. Ago ànya loŋgayite ändiriändiri vo tori oloro se ànya kobebe ana lomvosi.
27 Ago kitudiri si oko Eliya gu 'dolo te ànya zele ekye: “Mìtre amba! Tana nda orivoya lu yi! Kode a'dona nda orivoya tavousuvoya, kode nda zarute telesi, kode nda abavoya lozo, ago kode nda u'dute ago ndi mi ndaro upine.” 28 Ago ànya treyite amba, ago ànya toloyi lomvo ànyaro te bando ndi äzu be si, madale kari rote ni ànya lomvosi oso la'bi ànyaro ronye. 29 Ago kitudiri kälävute oko, ànya uguyi gi 'du totre madale saa tori oloro tandrole ro ya; oko ata aza a'dote i'do; 'diaza zatadri kote, ago 'dialo aza 'ba ta aza kpa kote.
30 'Dooko Eliya atate lidri cini ri ekye: “Nyìkyi loto mare;” ago lidri cini ishwete loto ndare, ago nda go ede vo tori oloro OPI ro se eperebe vuru ana te. 31 Eliya ru kuniŋwà 'butealo foritu te, oso oti 'bakalai ŋgwàagoro Yakoba ro ro ronye, mano se OPI katabe rigye ekye: “Ävuru miro a'dona te Yisaraele 'do.” 32 Eliya go be vo tori oloro te kuniŋwà se ana si ävuru OPI roya. Ago nda 'di 'bu te gbikyi vo tori oloro lomvo si 'desi, se ya kuru gyi ro ro oso su ronye. 33 Nda ra tiza te, ago tolo 'daŋgo te jinyijinyi ago drote tiza dri. Nda atate ekye: “Mìndi lakaza gyi ro twitwi su, ago mìda ŋgapäṛi ozaro ndi tiza be dri.” 34 Ago nda atate ekye: “Mìgo mìye kpa oso inye pere ṛirina si;” ago ànya yeyite inye pere ṛirina si. Ago nda atate ekye: “Mìgo mìye kpa oso inye pere ninana si;” ago ànya yeyi kpate oso inye pere ninana si. 35 Ndi gyi dite gbikyi vo tori oloro lomvosi ago gyi ga kpate twi 'bu ya.
36 Ago saa tori oloro tandrole ro si oko, nebi Eliya ikyite loto ago atate ekye: “Äye OPI, Lu Abarayama, Yisika ndi Yakoba be ro, mi'ba äni ndi tu ondro ono si anjioko mi ni Lu yi Yisaraele ya, ago anjioko ma ni ruindu'ba miro owo, ago anjioko tase cini ono mayete ata miro si. 37 Mizatadri maro, Äye OPI, mizatadri maro, tana lidri ono kuni robe anjioko mi Opi ni Lu yi ago mi'ba ya ànyaro drietane mire.”
38 'Dooko OPI evo asi te ago je ŋgapäṛi ozaro te ndi tiza be, ndi kuniŋwà be, ndi durufu be, ago ese gyi se 'bu ya ana te gbe. 39 Ago ondro lidri cini kondreyite oko, ànya 'deyite militi si vuru; ago ànya treyite ekye: “OPI ni orivoya Lu yi; OPI orivoya ni Lu yi.”
40 Ago Eliya atate ànyari ekye: “Mìru nebii Bala ro; mì'ba alodi ànyaro kopavo ko.” Ago ànya ruyi vo nebii Bala rote kpeye; ago Eliya ezi ànya te goloŋwa Kisona ya, ago tufu ànya te lau.
Okye U'diako 'Bu ro
41 'Dooko Eliya atate 'Bädri'ba Aba ri ekye: “Nyoyi ri yau kovole, minya ŋga ago mimvu ŋga; tana meri kporo 'bu 'desi kateezi ikyi.” 42 Ago ondro Aba koyite ŋgaonyane ago ŋgaumvune oko, Eliya tute dridopi 'bereŋwa Karemela roya, ago nda ändite vuru gyini dri, ago so drì ndaro te ta'balakole ndaro ya. 43 Ndi nda atate ruindu'ba ndaro ri ekye: “Nyoyi ri yau, mindrevo gyi'desi driro.” Ago ruindu'ba oyite ndrevote, ago ego atate ekye: “Ŋga aza i'do.” Ago Eliya atate ndäri ekye: “Nyaba ondrene perena njidrieri.” 44 Ago pere njidrierina si oko nda ego atate ekye: “Mandre 'dikolo giṛiŋwa te oso drì lidri ro ronye ka ugu oŋga ni gyi'desi yasi.” Ago Eliya atate ruindu'ba ndaro ri ekye: “Nyoyi ri yau 'Bädri'ba Aba re, nyata nda koci ri arabia ndaro ya ago kogo ri 'bäru, ukyi 'bu ota nda 'da.”
45 Ago toto fere oko vokuru inivote 'dikolo si ndi oli be, ago 'bu 'desi eto u'dite. Ago Aba cite arabia ya ago mute Jezerela ya. 46 Ago mbara Lu ro ikyite Eliya dri, ago nda embe boŋgo runduṛuro ndaro te anda ibaembevo ndaro yasi ago mute mile Aba roya le ecivo Jezerela ya ya.
إيليا وأنبـياء البعل
1 وبَعدَ أيّامٍ كثيرةٍ، في السَّنةِ الثَّالثةِ لِلقَحطِ، قالَ الرّبُّ لإيليَّا: «إذهَبْ لأخابَ وا‏حضُرْ أمامَهُ فقريـبا آتي بِالمطَرِ». 2 فذهَبَ إيليَّا إلى أخابَ. وكانَ الجُّوعُ شديدا في السَّامرةِ، 3 فدَعا أخابُ عوبَديا القَيِّمَ على القصرِ، وكانَ رَجُلا يخافُ الرّبَّ 4 حتّى إنَّهُ لمّا بدَأت إيزابلُ تُبـيدُ أنبـياءَ الرّبِّ، أخذَ مئَةً مِنهُم وأخْفاهُم، كُلُّ خمسينَ في مغارَةٍ وعالَهُم بِالخُبزِ والماءِ. 5 وقالَ أخابُ لِعوبَديا: «تعالَ نَسِرْ في الأرضِ إلى جميعِ عُيونِ الماءِ وأنهارِهِ، عسى أنْ نَجِدَ عُشْبا لِلخَيلِ والبِــغالِ ولا نخسَرَ البَهائِمَ كُلَّها». 6 فا‏قتَسما الأرضَ بَينَهما، فسارَ كُلٌّ مِنهُما في طريقٍ.
7 وبَينَما عوبَديا في الطَّريقِ ا‏لتَقى إيليَّا فعَرفَهُ، فا‏نحَنى أمامَهُ وقالَ: «أأنتَ سيِّدي إيليَّا؟» 8 فأجابَهُ: «أنا هوَ. إِذْهَبْ وقُلْ لِسيِّدِكَ المَلِكِ: ها إيليَّا هُنا». 9 فقالَ عوبَديا: «ما ذنبـي يا سيِّدي حتّى توقِعَني في يَدِ أخابَ لِـيَقتُلَني؟ 10 حَيٌّ هوَ الرّبُّ إلهُكَ ما مِنْ أُمَّةٍ ولا مَملكَةٍ إلاَّ أرسلَ إليها سيِّدي المَلِكُ يسألُ عَنكَ. فإذا أنكَرَ حاكِمُها أنَّكَ هُنا ا‏ستَحلَفَهُ أخابُ لِـيَتَأكَّدَ مِنَ الأمرِ. 11 والآنَ تقولُ لي: إِذهَبْ وقُلْ لِسيِّدِكَ ها إيليَّا هُنا. 12 فماذا لو أنَّ روحَ الرّبِّ بَعدَ ذَهابـي مِنْ عِندِكَ أخذَكَ إلى حَيثُ لا أعلَمُ؟ ألا يقتُلُني إذا أخبَرتُهُ فجاءَ إلى هُنا ولم يَجِدْكَ؟ أنا يا سيِّدي رَجُلٌ يخافُ اللهَ مُنذُ صِباهُ، 13 أمَا سَمِعْتَ بِما فعَلْتُ حينَما بدَأَت إيزابَلُ تقتُلُ أنبـياءَ الرّبِّ، كيفَ خَبَّأْتُ مئَةَ نبـيٍّ، كُلُّ خمسينَ في مغارةٍ، وعُلْتُهُم بِالخُبزِ والماءِ. 14 والآنَ تقولُ لي: إِذهَبْ وقُلْ لِسيِّدِكَ: ها إيليَّا هُنا، فيَقتُلَني». 15 فقالَ إيليَّا: «حَيٌّ هوَ الرّبُّ القديرُ الّذي أعبُدُ سأَحضُرُ أمامَهُ اليومَ». 16 فذَهبَ عوبَديا إلى أخابَ وأخبَرَهُ، فجاءَ لِلِقاءِ إيليَّا.
17 فلمَّا رأى أخابُ إيليَّا قالَ لَه: «أأنتَ إيليَّا مَصدَرُ وَيلاتِ إِسرائيلَ؟» 18 فأجابَهُ: «ما أنا مَصدَرُ هذِهِ الوَيلاتِ، بل أنتَ وبَيتُ أبـيكَ لأنَّكُم تَركْتُم وصايا الرّبِّ وعبَدْتُمُ البَعلَ. 19 والآنَ أرسِلْ وا‏جمَعْ إليَّ كُلَّ بَني إِسرائيلَ على جبَلِ الكَرمَلِ، معَ أنبـياءِ البَعلِ الأربَعِ مئَةٍ والخمسينَ، وأنبـياءِ أشيرةَ الأربَعِ مئَةٍ الّذينَ يأكُلونَ على مائِدةِ إيزابلَ».
20 فا‏ستَدعى أخابُ جميعَ بَني إِسرائيلَ والأنبـياءَ إلى جبَلِ الكَرمَلِ. 21 فنَهَضَ إيليَّا أمامَ المُجتَمِعينَ وخاطَبَهُم: «إلى متى تَعرُجونَ بَينَ هذا الفريقِ وذاكَ؟ إنْ كانَ الرّبُّ هوَ الإلهُ فا‏تبَعوهُ، وإنْ كانَ البَعلُ هوَ الإلهُ فا‏تبَعوهُ». فلم يُجِبْهُ المُجتَمِعونَ بِكلِمَةٍ. 22 فقالَ إيليَّا: «أنا الآنَ وحدي بَقيتُ نبـيًّا لِلرّبِّ، وهؤلاءِ أنبـياءُ البَعلِ أربَعُ مئَةٍ وخمسونَ رَجُلا. 23 هاتوا ثورَينِ، فيَختارَ أنبـياءُ البَعلِ لهُم ثورا ويَقطَعوهُ ويَضَعوهُ على الحطَبِ ولا يُشعِلوا نارا، كذَلِكَ أفعَلُ أنا بِالثَّورِ الآخَرِ. 24 ثُمَّ يدعو أنبـياءُ البَعلِ با‏سمِ إلهِهِم، وأنا أدعو با‏سمِ الرّبِّ إلهي، والّذي مِنهُما يُشعِلُ النَّارَ يكونُ الإلهَ». فقالَ جميعُ الشَّعبِ: «هذا كلامٌ حسَنٌ». 25 فقالَ إيليَّا لأنبـياءِ البَعلِ: «كونوا البادِئينَ، لأنَّكُم كثيرونَ وا‏ختاروا لكُم ثورا وهَيِّئوهُ وا‏دعوا با‏سمِ إلهِكُم ولا تُشعِلوا نارا». 26 فأخَذوا الثَّورَ الّذي ا‏ختاروهُ وهَيَّأوهُ ودَعَوا با‏سمِ البَعلِ مِنَ الصَّباحِ إلى الظُّهرِ وهُم يقولونَ: «أيُّها البَعلُ، ا‏ستَجِب»، فلا صَوتٌ، ولا مُجيـبٌ، وكانوا يَرقُصونَ حَولَ المذبَحِ الّذي بنَوهُ. 27 فلمَّا كانَ الظُّهرُ راحَ إيليَّا يهزَأُ مِنهُم ويقولُ: «أُصرُخوا بِصوتٍ أعلى. فرُبَّما إلهُكُم غارِقٌ يتَأمَّلُ أو هوَ مشغولٌ أو في سَفَرٍ، أو لَعَلَّهُ نائِمٌ فيُفيقَ». 28 فأخَذوا يصرُخونَ بِصوتٍ عظيمٍ، ويُهَشِّمونَ أجسادَهُم بِـحسَبِ شعائِرِهِم بِالسُّيوفِ والرِّماحِ، حتّى سالَت دِماؤُهُم. 29 وحتّى بَعدَ الظُّهرِ ظَلُّوا يصرُخونَ بِـجُنونٍ إلى أنْ حانَ وقتُ تقديمِ الذَّبـيحةِ، لكِنْ لم يكُنْ صوتٌ ولا مُجيـبٌ ولا مُصغٍ.
30 فقالَ إيليَّا لِجميعِ الشَّعبِ: «إِقتَرِبوا منِّي». فا‏قتَرَبوا مِنهُ. فرمَّمَ مذبَحَ الرّبِّ الّذي كانَ تهَدَّمَ، 31 وأخَذَ ا‏ثنَي عشَرَ حجَرا على عدَدِ أسباطِ بَني يَعقوبَ الّذي قالَ لَه الرّبُّ: «إِسرائيلَ يكونُ ا‏سمُكَ‌». 32 وبَنى تِلكَ الحجارةَ مذبَحا على ا‏سمِ الرّبِّ، وحفَرَ حَولَ المذبَحِ خَندَقا يسَعُ نَحوَ دَلْوَينِ مِنَ الماءِ. 33 ثُمَّ رتَّبَ الحطَبَ وقَطَّعَ الثَّورَ ووضَعَهُ على الحطَبِ، 34 وقالَ: «إملأوا أربَعَ جِرارِ ماءٍ وصُبُّوا على المُحرَقةِ وعلى الحطَبِ»، ففَعَلوا‌. ثُمَّ قالَ: «ثَنُّوا» فثَنَّوا. ثُمَّ قالَ «ثَلِّثوا» فَثلَّثوا. 35 فجَرى الماءُ حَولَ المذبَحِ وا‏متَلأ بهِ الخَندَقُ.
36 فلمَّا حانَ وقتُ الذَّبـيحةِ تقَدَّمَ إيليَّا النَّبـيُّ مِنَ المذبَحِ، وقالَ: «أيُّها الرّبُّ إلهُ إبراهيمَ وإسحَقَ ويَعقوبَ، لِـيَعلَمِ اليومَ هذا الشَّعبُ أنَّكَ إلهٌ في إِسرائيلَ، وأنِّي أنا عَبدُكَ وبِأمرِكَ أفعَلُ كُلَّ هذا. 37 إِستَجِبْ لي يا ربُّ، إِستَجِبْ لي، لِـيَعلَمَ هذا الشَّعبُ أيُّها الرّبُّ أنَّكَ أنتَ الإلهُ، وأنَّكَ ردَدْتَ قلوبَهُم إليكَ». 38 فنَزَلَت نارُ الرّبِّ وا‏لتَهَمَتِ المُحرقَةَ والحطَبَ والحجارةَ والتُّرابَ وحتّى الماءَ الّذي في الخَندَقِ. 39 فلمَّا رأى ذلِكَ جميعُ الشَّعبِ سجَدوا إلى الأرضِ وقالوا: «الرّبُّ هوَ الإلهُ، الرّبُّ هوَ الإلهُ». 40 فقالَ لهُم إيليَّا: «إقبضوا على أنبـياءِ البَعلِ، ولا يَفْلِت مِنهُم أحدٌ». فقَبَضوا علَيهِم، فأنزَلَهُم إيليَّا إلى نهرِ قيشونَ وذبَحَهُم هُناكَ‌.
41 وقالَ إيليَّا لأخابَ: «إِذهَبِ الآنَ، كُلْ وا‏شرَبْ، فها صوتُ دَوِيِّ المطَرِ‌». 42 فذهَبَ لِـيأكُلَ ويشربَ، وصَعِدَ إيليَّا إلى رأسِ الكرمَلِ وسجَدَ إلى الأرضِ ووجهُهُ بَينَ رُكبَتَيهِ 43 وقالَ لِخادِمِهِ: «إذهَبْ إلى هُناكَ وتطَلَّعْ إلى البحرِ». فذهَبَ وتطَلَّعَ إلى البحرِ وقالَ: «لا أرى شيئا». فأمَرَهُ أنْ يُعيدَ الكرَّةَ سبعَ مرَّاتٍ 44 فلمَّا كانَتِ المَرَّةُ السَّابِــعةُ قالَ لإِيليَّا: «ها سَحابةٌ صغيرةٌ قَدْرَ راحةِ الكَفِّ صاعِدةٌ مِنَ البحرِ». فقالَ لَه: «إذهَبْ لأخابَ وقُلْ لهُ جَهِّزْ مَركبَتَكَ وا‏نزِلْ لِئلاَّ يُفاجِئَكَ المطَرُ». 45 فلم يَمضِ وقتٌ حتّى ا‏سوَدَّتِ السَّماءُ بِالغُيومِ، وهَبَّتِ الرِّياحُ، وسقَطَ مطَرٌ غزيرٌ. فركِبَ أخابُ وسارَ إلى يَزرَعيلَ‌. 46 وكانَت يَدُ الرّبِّ معَ إيليَّا، فشَدَّ وسَطَهُ بِزُنَّارٍ وجرى أمامَ مَركبةِ أخابَ حتّى وصلَ إلى يَزرَعيلَ.