Abija 'Bädri'ba Yuda ro
(2 Ambâ 13:1–14:1)
1 Ndroa 'butealo fonjidriena 'dimiri 'Bädri'ba Yeroboama ŋgwa Nebata ro Yisaraele ya rosi oko, Abija eto Yuda miri go. 2 Nda mirivote ndroa nätu Yerusalema ya. Endre ndaro ni Maaka, ŋguti Abisolomo ro. 3 Nda ye takozi se cini täpi ndaro koyebe ana te; ago nda a'do kote taoro be ŋgye OPI Lu ndaro ri, oso ti'bi 'desi ndaro Dawidi ka'dobe ronye. 4 Oko ta Dawidi rota, OPI Lu ndaro ozo ŋgwa te Abija ri 'dimirine Yerusalema ya nda vosi, ago nda go ede Yerusalema te; 5 OPI yete inye tana Dawidi yete tase ŋgye kusi OPI be ayani, ago kukote ni tase OPI kota nda be oyene 'do yasi tu cini ori ndaro rosi, e'be gialo ta Yuria Ete'ba ro ayani. 6 Ago kyila a'dote lakole Abija ndi Yeroboama be roya tu cini 'dimiri Abija ro rosi. 7 Ta oye cini azaka se 'Bädri'ba Abija koyebe egyi tana te Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yuda ro roya.
8 Abija drate ago ase nda te zutui ndaro re 'Bakici Dawidi roya. Ago Asa ŋgwa ndaro gorite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
Asa 'Bädri'ba Yuda ro
(2 Ambâ 15:16–16:6)
9 Ndroa 'buteritu 'dimiri Yeroboama 'bädri'ba Yisaraele ro rosi oko, Asa eto Yuda miri go. 10 Nda mirivote ndroa 'butesu foalo Yerusalema ya. Ladra ndaro ni Maaka ŋguti Abisolomo ro. 11 Ago Asa yete ŋgase ŋgye ayani OPI mile, oso Dawidi zutu ndaro koyebe ronye. 12 Nda ana 'dise ronyi ro teni wari ana yasi, ago ana lui cini edeedero se käti'bai ndaro kedebe ana te. 13 Nda ana ladra ndaro Maaka kpate ni a'do endre 'bädri'ba toko ro ro yasi, tana anya ede beti ŋga undiro rote lu toko ro Asera ri; ago Asa pere beti ŋga edeedero rote ago zate goloŋwa Kidrona ya. 14 Oko Asa pere vo cini lui awi mäturo kote kpeye, caoko ya ndaro a'dote kpeye ŋgye OPI ri tu cini ori ndaro rosi. 15 Ago nda 'ba ŋgapäṛi se cini täpi ndaro kodibe to Lu ri ana te Yekalu ya, ndi ŋgapäṛi se modo ndaro nda kodibe to ana be, lakazà, mo'di ndi logo läguläguro be.
16 Ago kyila a'dote lakole Asa 'bädri'ba Yuda ro ndi Baasa 'bädri'ba Yisaraele robe ya tu cini 'dimiriro ànyaro rosi. 17 Baasa 'bädri'ba Yisaraele ro oyite gota Yuda te, ago eto Rama obe te, tana nda leko 'diaza alo ri ofone kode ocine Asa 'bädri'ba Yuda ro re. 18 'Dooko Asa ru mo'di cini ndi logo läguläguro se ke'bebe vo ŋgaodroro Yekalu roya ndi vo ŋgaodroro zo'desi miriro ya ana be te, ago zote dri'bai losi ro ndaro si Damaseka ya, 'bädri'ba Siria ro Benadada ŋgwa Tabirimona ro, kwozo Eziona ro ri lazo be ekye: 19 “Mi'ba tadriole kyila oyeako ro a'done lakole amaro mibe ya, oso ka'dobe lakole täpi maro ro ndi täpi miro be ya ronye. Mazo ŋgapäṛi mo'di ro ndi logo läguläguro robe ni miri wo. Nyoyi, nyepere tadriole kyila oyeako ro amiro Baasa 'bädri'ba Yisaraele robe, tana nda keŋgyeru robe ni wari maro yasi.”
20 Ndi 'Bädri'ba Benadada letadri 'Bädri'ba Asa rote, ago zo otaozo'bai kyila'bai ndaro rote 'bakici Yisaraele ro gotane, ago ànya ruyi Ijona, Dana, Abelebeta Maka ndi Kinerota cini be te, ndi wari cini Nafatali ro robe. 21 Ago ondro Baasa keri tana te oko, nda e'be Rama obe te, ago oyi rite Tiraza ya.
22 'Dooko 'Bädri'ba Asa ayotate lidri Yuda ro cini ri alona aza e'beako rudro'bene kuniŋwà ndi jocei be luwine ni Rama yasi, se kyeno Baasa kabe ugu ŋgaobe sina ana; ago 'Bädri'ba Asa be Geba wari Benjamina roya ndi Mizipa be te sina.
23 Taoye azaka cini se Asa koyebe, ago mbara cini ndaro ndi tase cini nda koyebe, ndi 'bakici se cini nda kobebe be, egyi tana te cini Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yuda ro roya. Oko agoambago ndaro si nda a'dote adravo ro pa yasi. 24 Asa drate, ago ase nda te zutui ndaro re 'Bakici Dawidi roya, ago Yesapata ŋgwa ndaro gorite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
Nadaba 'Bädri'ba Yisaraele ro
25 Nadaba ŋgwa 'Bädri'ba Yeroboama ro a'dote 'bädri'ba ro Yisaraele dri ndroa ṛiri 'dimiri ro Asa 'bädri'ba Yuda ro rosi; ago nda miri Yisaraele te ndroa ritu. 26 Nda yete tase koziro ayani OPI mile, oso täpi ndaro koyebe käti ronye, ago nda loci Yisaraele'bai te takozi oyene.
27 Baasa ŋgwa Aija ro, ni 'bakala Yisakara ro yasi, äyitate Nadaba lomvo; ago fu nda te Bibetona ya, se 'bakici Felesete'bai ro ana; tana Nadaba ndi kyila'bai ndaro Yisaraele ro be muyidri Gibetona rote. 28 Baasa fu nda te ndroa nina 'dimiri Asa 'bädri'ba Yuda ro rosi, ago Baasa rite vo ndaro ya 'bädri'ba ro. 29 Dori ondro nda ka'do te 'bädri'ba ro oko, nda tufu katidri Yeroboama ro te cini, nda e'be 'diaza alo kote lidriidri ro katidri Yeroboama roya, madale ndete kpeye, oso ata OPI ro se nda katabe ruindu'ba ndaro nebi Aija Silona'ba si ana ronye. 30 Ta ono a'dote nonye ta takozi Yeroboama ro rota ago ta takozi cini se nda koloci Yisaraele be oyene rota, tana nda eko ya OPI Lu Yisaraele ro rote a'done kyilaro.
31 Taoye cini azaka se Nadaba koyebe egyi tana te Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yisaraele ro roya. 32 Kyila a'dote lakole Asa 'bädri'ba Yuda ro ro ndi Baasa 'bädri'ba Yisaraele robe ya tu cini 'dimiri ro ànyaro rosi.
Baasa 'Bädri'ba Yisaraele ro
33 Ndroa nina 'dimiri Asa 'bädri'ba Yuda ro rosi, Baasa ŋgwa Aija ro eto Yisaraele cini miri te ni Tiraza yasi ndroa na 'buteritu fosu. 34 Nda yete tase koziro ayani OPI mile, oso 'Bädri'ba Yeroboama koyebe ronye, ago nda loci Yisaraele'bai te takozi oyene.
أبـيام ملك يهوذا
(2أخ 13‏:1‏-3‏،22‏-23)
1 وفي السَّنةِ الثَّامِنةَ عشْرَةَ لِلمَلِكِ يَرُبعامَ بنِ ناباطَ، ملَكَ أبـيَّامُ على يَهوذا، 2 ثَلاثَ سِنينَ بِأُورُشليمَ، وكانَ ا‏سمُ أمِّهِ مَعكَةُ بِنْتُ أبشالومَ. 3 وا‏رتكَبَ خطايا أبـيهِ جميعَها ولم يكُنْ قلبُهُ لِلرّبِّ مُخلِصا كقَلبِ داوُدَ جَدِّهِ. 4 إلاَّ أنَّ الرّبَّ رزَقَهُ ا‏بنا إكراما لِداوُدَ يَخلُفُهُ في أورُشليمَ ويُوَطِّدُ سلامَها‌، 5 لأنَّ داوُدَ عَمِلَ ما هوَ قويمٌ في نَظَرِ الرّبِّ، وما حادَ عَنْ كُلِّ ما أمرَهُ بهِ كُلَّ أيّامِ حياتِهِ إلاَّ في شأْنِ أوريَّا الحثِيّ. ‌ 6 ودامَتِ الحربُ بَينَ أبـيَّامَ ويَرُبعامَ طُولَ عَهدِ أبـيَّامَ. 7 وما بَقيَ مِنْ أخبارِ أبـيَّامَ وجميعِ أعمالِهِ مُدَوَّنٌ في سِفرِ أخبارِ الأيّامِ لِمُلوكِ يَهوذا. 8 وماتَ أبـيَّامُ ودُفِنَ معَ آبائِهِ في مدينةِ داوُدَ، وملَكَ آسا ا‏بنُه مكانَهُ.
آسا يخلف أبـيام
(2أخ 14‏:1‏-2؛ 2أخ 15‏:16‏-19؛ 2أخ 16‏:1‏-6‏،2أخ 11‏-14)
9 وفي السَّنةِ العِشرينَ لِـيَرُبعامَ مَلِكِ إِسرائيلَ، ملَكَ آسا على يَهوذا. 10 ودامَ مُلْكُهُ بِأورُشليمَ إحدى وأربَعينَ سنَةً، وا‏سمُ أُمِّهِ مَعكَةُ بِنْتُ أبشالومَ. 11 وعَمِلَ آسا ما هوَ قويمٌ في نظَرِ الرّبِّ كداوُدَ جَدِّهِ. 12 ونفَى بَغايا المَعبَدِ مِنْ أرضِ يَهوذا وأزالَ جميعَ الأصنامِ الّتي صنَعَها أبوهُ 13 ونزَعَ عَنْ مَعكَةَ أُمِّهِ لقبَ المَلِكةِ الأمِّ لأنَّها صنَعَتْ تِمثالَ فُحْشٍ لأشيرةَ، فكَسَّرَ التِّمثالَ وأحرقَهُ في وادي قدرونَ. 14 ومعَ أنَّهُ ما أبطَلَ العِبادةَ على رُؤُوسِ التِّلالِ، ظَلَّ قلبُهُ مُخلِصا لِلرّبِّ كُلَّ أيّامِ حياتِهِ. 15 وحمَلَ إلى الهَيكَلِ ما نذَرَهُ هوَ وأبوهُ لِلرّبِّ مِنْ فِضَّةٍ وذهَبٍ وأشياءَ مُختلِفَةٍ.
16 وكانَت بَينَ آسا وبَعشا مَلِكِ إِسرائيلَ حربٌ كُلَّ أيّامِ حياتِهِما. 17 وصَعِدَ بَعشا لِمُحارَبةِ يَهوذا فحَصَّنَ الرَّامَةَ‌ لِـيَقطَعَ الطَّريقَ على آسا. 18 فأخذَ آسا جميعَ ما تبَقَّى مِنَ الفِضَّةِ والذَّهبِ في خزائِنِ هَيكلِ الرّبِّ وقصرِ المَلِكِ وأرسَلَهُ معَ بَعضِ رِجالِهِ إلى بَنهَدَدَ بنِ طَبريمونَ بنِ حَزيونَ مَلِكِ آرامَ السَّاكِنِ في دِمَشقَ وقالَ لَه: 19 «لِـيكُنْ بَيني وبَينَكَ عَهدٌ. كما كانَ بَينَ أبـي وأبـيكَ، وهذا الذَّهبُ والفِضَّةُ هديَّةٌ منِّي إليكَ، فَا‏نقُضْ عَهدَكَ معَ بَعشا مَلِكِ إِسرائيلَ فينصَرِفَ عنِّي». 20 فا‏ستَجابَ بَنهَدَدُ وأرسَلَ قادةَ جُيوشِهِ إلى مُدُنِ إِسرائيلَ وا‏جتاحَ عُيونَ ودانَ وآبَلَ بَيتِ مَعكَةَ وكُلَّ مِنطَقَةِ كِنَّروتَ معَ كُلِّ أرضِ نَفتالي. 21 فلمَّا سَمِعَ بَعشا بِما جَرى ا‏متَنَعَ عَنْ بِناءِ الرَّامةِ وأقامَ بِتِرْصَةَ. 22 فا‏ستَدعى المَلِكُ آسا كُلَّ رِجالِ يَهوذا مِنْ دونِ ا‏ستِثناءٍ، فحَمَلوا حجارةَ الرَّامةِ وخشَبَها مِمَّا جمَعَهُ بَعشا، وبَنى بِها جَبْعَ بَنيامينَ والمِصفاةَ‌. 23 وما بَقيَ مِنْ أخبارِ آسا وشجاعتِهِ وأعمالِهِ والمُدُنِ الّتي بَنى مُدَوَّنَةٌ في سِفرِ أخبارِ الأيّامِ لِمُلوكِ يَهوذا. إلاَّ أنَّهُ عِندَ شَيخوخَتِهِ ا‏عتَلَّت رِجلاهُ. 24 وماتَ ودُفِنَ معَ آبائِهِ في مدينةِ داوُدَ جَدِّهِ، وملَكَ يوشافاطُ ا‏بنُهُ مكانَهُ.
ناداب ملك إسرائيل
25 وملَكَ نادابُ بنُ يَرُبعامَ على إِسرائيلَ في السَّنةِ الثَّانيةِ لآسا مَلِكِ يَهوذا، فمَلَكَ على إِسرائيلَ سنَتَينِ. 26 وفعَلَ الشَّرَّ أمامَ الرّبِّ سالِكا في طريقِ أبـيهِ وفي خطيئَتِهِ الّتي جعَلَ بِها شعبَ إِسرائيلَ يَخطَأُ.
27 ولمَّا كانَ المَلِكُ نادابُ يُحاصِرُ معَ جيشِ إِسرائيلَ مدينةَ جِبَثُّونَ الّتي لِلفِلسطيِّينَ ثارَ علَيهِ بَعشا بنُ أخيَّا مِنْ بَيتِ يَسَّاكَرَ. 28 وقتَلَهُ في السَّنةِ الثَّالِثةِ لآسا مَلِكِ يَهوذا، وملَكَ مكانَهُ. 29 ولمَّا ملَكَ، أبادَ جميعَ بَيتِ يَرُبعامَ عَنْ آخِرِهِم، كما تكَلَّمَ الرّبُّ على لِسانِ عَبدِهِ أخيَّا الشِّيلونيِّ، 30 لأنَّ يَرُبعامَ أغاظَ الرّبَّ إلهَ إِسرائيلَ بِما فعَلَ مِنَ الخطايا الّتي جعَلَ بِها شعبَ إِسرائيلَ يَخطَأُ.
31 وما بَقيَ مِنْ أخبارِ نادابَ وأعمالِهِ مُدَوَّنٌ في سِفرِ أخبارِ الأيّامِ لِمُلوكِ إِسرائيلَ. 32 وكانَت بَينَ آسا مَلِكِ يَهوذا وبَعشا مَلِكِ إِسرائيلَ حربٌ كُلَّ أيّامِ حياتِهِما.
بعشا يخلف ناداب
33 وفي السَّنةِ الثَّالِثةِ لآسا مَلِكِ يَهوذا، توَلَّى بَعشا المُلْكَ على جميعِ إِسرائيلَ بِتِرْصَةَ، وملَكَ أربَعا وعِشرينَ سنَةً. 34 وفعَلَ الشَّرَّ أمامَ الرّبِّ سالِكا طريقَ يَرُبعامَ وخطاياهُ الّتي جعَلَ بِها شعبَ إِسرائيلَ يَخطَأُ.