Ikyi 'Bädri'ba Toko ro Sheba ro ro
(2 Ambâ 9:1-12)
1 Ago ondro 'bädri'ba toko ro Sheba ro keri liku Solomo ro tana te oko, anya ikyite Yerusalema ya ta ndaro ojone taejii mbaraekye si. 2 Anya ikyite Yerusalema ya lidri amba be ndi tro gamelei be se ŋgyiyi ŋga tägyi ŋgutruro, 'bela läguläguro ndi logo läguläguro amba be. Ago ondro anya kikyite Solomo re oko, anya eji nda te tase cini anya kusube ejine si. 3 Solomo za ta eji cini anyaro tadrina te; ta aza alona a'do kote rritiro ndäri tazevona edrevoya anyari. 4 Ago ondro 'bädri'ba toko ro Sheba ro keri tavouni cini Solomo rote, ago kondre zo'desi miri ro se nda kobebe ana te, 5 ago ŋgaonya se arabe tara'biza ndaro dri ana, orivo dri'bai losi ro ndaro ro, ora losi'bai ndaro se zo'desi miri ro ya ro ndi boŋgo losi ro se ànya kayibe osona, ruindu'bai se kabe ruindu ndäri karama ya, ndi ŋgapäṛi tori oloro se nda kabe ozana Yekalu ya be te oko, 'ba anya te a'done larolaro ro ago märäyi ro. 6 Ago anya atate 'Bädri'ba Solomo ri ekye: “Tase meribe ni 'bädri maro yasi ta miro ta ndi tavouni miro be ta ono orivoya endaro! 7 Oko mama kote tase itibe märi ya madale mikyite ago mandrete mi andivo maro rosi. Oko iti rukäna kote märi, tavouni miro ndi ta a'do miro ŋgaamba be robe lävu tase meribe ana te. 8 'Ditoko miro orivoya yai'dwesi ago ruindu'bai, se kayibe edre mikandra ondoalo orivoya kandrakado be ata miro tavouni si ono erine! 9 Räṛu ka'do OPI Lu miro ri! Se ta miro si nda ni ago 'ba mi te 'bädri'ba Yisaraele ro. Tana ŋgalu ndaro Yisaraele ri orivoya äduako, nda 'ba mi te 'bädri'ba ro, tana miye ta'diri robe ndi taŋgye be.”
10 'Dooko anya ozo ŋgapäṛi se anya kezibe kai te 'Bädri'ba Solomo ri; logo läguläguro läŋgyina orivoya talentaro kama alo 'buteritu (120), ŋga tägyi ŋgutruro ndi 'bela läguläguro amba be. Ŋga tägyi ŋgutruro se 'bädri'ba toko ro Sheba ro kozobe 'Bädri'ba Solomo ri ana orivoya amba ndra se nda usu kätina dri ko oso nanye alona.
11 (Ono vosi toŋbo Irama ro, se kezi logo läguläguro be ni Ofira yasi ana, ezi ce ndi 'bela läguläguro be kpate amba. 12 Ago Solomo ede ŋgauturo te sina Yekalu ndi zo'desi miri robe ya, ago ede lekyembe ndi yeṛi be kpate sina loŋgo oŋgo'bai ri. Ana ni ce liŋgyiekye se ezi kätina dri ko Yisaraele ya alona; ago andre aza kpa ko tona oso ana ronye.)
13 Ago 'Bädri'ba Solomo ozo ŋgase cini 'bädri'ba toko ro Sheba ro kolebe ago keji ta be tana ro ana te, ŋgapäṛi se cini nda kozobe ta ndaro ronye anyari ana kinjana ro. 'Dooko anya tadrite ago oyite kovole 'bädri modo anyaro Sheba roya, ruindu'bai anyaro yibe.
Ŋgadriamba Solomo ro
(2 Ambâ 9:13-29)
14 Ndroa cini ya 'Bädri'ba Solomo usu logo läguläguro te läŋgyina talentaro kama njidrialo 'butenjidrialo fonjidrialo (666), 15 ago dro'be gwo ŋgase ŋgaogye'bai ndi ŋgalogye'bai ro be, ndi 'bädri'bai Arabia ndi wari'bai wari cini ro kabe ezina iyi be. 16 Ago 'Bädri'ba Solomo ede ŋga 'digagaro kyila ya te kama ritu (200) 'desiro, ago alona ädibe ru logo läguläguro sekele kama njidrialo (600). 17 Ago nda ede ŋga 'digagaro kyila ya giṛiŋwà ro kpate kama nätu (300), alona ädibe ru koma logo läguläguro ro nätu. Ago 'bädri'ba 'ba ŋga 'digagaro kwoi te vocowa Lebanona roya. 18 'Bädri'ba ede giti 'desi kpate liwasi si. A'bi lomvona te logo läguläguro wäṛiro si. 19 Kotopa uturo giti dri orivoya njidrialo, ago beti drî ti joroŋwa ro ro orivoya lamadri riti giti ro yasi a'ba vo drì o'ba rote ritu ago edre beti ibi rote lamadri riti vo drì o'ba ro ro yasi. 20 Beti ibi ro 'butealo foritu edrete utuvo kotopa ro njidrialo drisi, ädu sidri utuvo kotopa alo alo ro yasi. Ede giti aza kote oso se ana ronye miri 'bädri'ba aza alo roya.
21 Kofo cini 'Bädri'ba Solomo ro ŋga umvuro edete logo läguläguro si, ago lakazà cini Zo Vocowa Lebanona ro ro orivoya logo läguläguro wäṛiro yi yasi; aza alona i'do ni mo'di yasi, tana tu Solomo rosi ati ta mo'di ro kote ta amba ro. 22 'Bädri'ba orivoya toŋbo amba udiro gyibebelebe drisi be se orivoya ugu udivoya gyi'desi drisi tro toŋbo Irama robe. Toŋbo ndaro ka ego perena alo ndroa nätu ya ago ka logo läguläguro, mo'di, liwasi, tomono ndi koliya be ezi.
23 'Bädri'ba Solomo a'dote ŋgaamba be ago tavouni be ndrani 'bädri'bai se cini 'bädri ya drisi. 24 Ago lidri 'bädri cini ro leyite ikyine Solomo re, tavouni se Lu kozobe ndäri ono tana erine. 25 Vo ànya se cini kikyi be ro eziyi ŋgapäṛi te Solomo ri lakazà mo'di ro ndi logo läguläguro be, boŋgo, lakazà kyila ro, ŋga tägyi ŋgutruro yi, farasii, ndi doŋgyii ŋga uŋgyi robe amba ndroa cini si.
26 Ago Solomo otokala arabia kyila rote ndi farasii yibe. Nda orivoya arabia kyila robe kutualo kama su (1,400) ago farasii yibe kutu 'butealo foritu (12,000), ago 'ba azaka ànyaro te orine nda be Yerusalema ya, ago nda 'ba rukäna te orine 'bakicii azaka yasi. 27 Tu 'di miri ro Solomo rosi mo'di a'dote nyalakpa Yerusalema ya oso kuniŋwà ronye, ago wiri a'dote amba oso kyi'du tore ronye. 28 Ago Solomo ezi farasii ndaro teni Ezipeto ndi Kuwe be yasi. 29 Ago arabia kyila ro se abe ezina ni Ezipeto yasi ana alona agyete sekele mo'di ro kama njidrialo (600) si, ago lagye farasi alo ro sekele mo'di ro kama alo 'butenji (150); ago ŋgalogye'bai 'bädri'ba ro ŋgyiyi ànya te tesi 'bädri'bai cini Ete'bai ndi Siria'bai robe ri.
ملكة سبأ عند سليمان
(2أخ 9‏:1‏-12)
1 وسَمِعَت مَلِكَةُ سَبأ‌ بِسُليمانَ المُقَرَّبِ مِنَ الرّبِّ، فجاءَت إليهِ تمتَحِنُهُ بِأسئِلَةٍ صعبةٍ. 2 فدَخَلَت أورُشليمَ في مَوكبٍ عظيمٍ ومعَها جِمالٌ مُحمَّلَةٌ أطيابا وذهَبا كثيرا وحجارةً كريمةً، وا‏لْتَقَت سُليمانَ وسألَتهُ ما كانَ في خاطِرِها. 3 فأجابَ على جميعِ أسئِلَتِها، ولم يَترُكْ أصعَبَها دونَ جوابٍ. 4 ورَأت ملِكَةُ سَبأ حِكمةَ سُليمانَ، والقصرَ الّذي بَناهُ، 5 وطَعامَ مَوائِدِه، ومَجلِسَ حاشيَتِهِ، ونِظامَ خُدامِهِ وهِندامَهُم، وسُقاتَهُ، ومُحرَقاتِهِ الّتي كانَ يُقَدِّمُها في هَيكلِ الرّبِّ، فأصابَها الذُّهولُ. 6 وقالَت لِلمَلِكِ: «كانَ صحيحا ما سَمِعْتُه في بِلادي عَنْ حِكمتِكَ، 7 لكِنِّي لم أصَدِّقْهُ حتّى جِئْتُ وشاهَدْتُ بِــعيني، فإذا بـي لم أسمَعْ بِنِصفِهِ. فحِكمتُكَ وغِناكَ يفوقانِ ما سَمِعتُهُ. 8 هَنيئا لِرجالِكَ، وهَنيئا لِخُدَّامِكَ هؤلاءِ القائِمينَ بَينَ يدَيكَ يسمَعونَ حِكمتَكَ. 9 تبارَكَ الرّبُّ إلهُكَ الّذي رَضيَ علَيكَ وأجلَسَكَ على عرشِ إِسرائيلَ. فهوَ لِحُبِّهِ الأبدي لإِسرائيلَ أقامَكَ مَلِكا بِالحَقِّ والعَدلِ». 10 وأهدَتِ المَلِكَ عِشرينَ قِنطارَ ذهَبٍ وأطيابا كثيرةً وحجارةً كريمةً. وكانَ مِقدارُ الأطيابِ الّتي وهَبَتْها لِلمَلِكَ سُليمانَ أكثَرَ مِمَّا ورَدَ علَيهِ حتّى ذلِكَ الحينِ.
11 وحمَلَت سُفُنُ حيرامَ الّتي قدِمَت مِنْ أوفيرَ ذهَبا وخشَبَ صَندَلٍ كثيرا وحجارةً كريمةً. 12 فعَمِلَ سُليمانُ مِنْ خشَبِ الصَّندَلِ دَرابِزينا لِلهَيكَلِ ولِلقَصرِ وقيثاراتٍ ورَبابا لِلمُغَنِّينَ، ولم يَرِدْ قَبلا مِثلُ ذلِكَ الخشَبِ إلى إِسرائيلَ ولا شُوهِدَ مِثلُهُ إلى هذا اليومِ.
13 وأعطى المَلِكُ سُليمانُ مَلِكةَ سَبأ كُلَّ ما طلَبَتْهُ، فَوقَ ما أعطاها مِنَ العَطايا السَّخيَّةِ، وا‏نْصَرَفَت إلى بلادِها هيَ وحاشيَتُها.
ثروة سليمان
(2أخ 1‏:14‏-17؛ 2أخ 9‏:13‏-28)
14 وكانَ وَزنُ الذَّهبِ الّذي يَرِدُ على سُليمانَ في سنَةٍ واحدةٍ مئةَ قِنطارٍ، 15 عَدا المَفروضِ على التُّجَّارِ وجميعِ المُلوكِ الأغرابِ ووُلاةِ أرضِ إِسرائيلَ. 16 خَصَّ المَلِكُ سُليمانُ مِئَتي تُرْسٍ كبـيرٍ مِنْ ذهَبٍ مَطروقٍ، لِلتُّرْسِ الواحدِ ثَلاثَةُ أرطالِ ذهَبٍ، 17 وثَلاثُ مئَةِ تُرْسٍ صغيرٍ مِنْ ذهَبٍ مَطروقٍ، لِلتُّرْسِ الواحدِ رَطْلُ ذهَبٍ ونِصفُ الرَّطْلِ، وحَفِظَها في بَيتِ غابةِ لبنانَ. 18 وصنَعَ المَلِكُ عرشا كبـيرا مِنْ عاجٍ ألبَسَهُ ذهَبا إبريزا 19 وكانَ لِلعَرشِ سِتُّ درجاتٍ. ورأسُ العرشِ مُدَوَّرٌ مِنَ الوَراءِ، وعلى جانبَـي المَقعَدِ يَدانِ وأسدانِ واقِفانِ عِندَ اليَدَينِ، 20 فيما ا‏ثنا عشَرَ أسدا واقِفَةٌ على الدَّرجاتِ السِتِّ مِنْ هُنا ومِنْ هُناكَ، ولم يُصنَعْ مِثلُ ذلِكَ في جميعِ المَمالِكِ. 21 وكانَت جميعُ آنيَةِ شُربِ المَلِكِ سُليمانَ ذهَبا، وكذلِكَ جميعُ آنيَةِ غابةِ لبنانَ، ولم يكُنْ فيها فِضَّةٌ، فالفِضَّةُ لم تكُنْ شيئا في أيّامِ سُليمانَ، 22 لأنَّ سُفُنَهُ العظيمةَ في البحرِ كانَت معَ سُفُنِ حيرامَ تأتي مرَّةً كُلَّ ثَلاثِ سِنينَ حامِلَةً ذهَبا وفِضَّةً وعاجا وقُرودا وطَواويسَ.
23 وفاقَ المَلِكُ سُليمانُ على جميعِ مُلوكِ الأرضِ غِنىً وحِكمةً 24 وكانَت شُعوبُ الأرضِ تشتَهي لِقاءَهُ لِتَسمَعَ حِكمَتَهُ الّتي أودَعَها اللهُ في قلبِهِ. 25 وكانَ كُلُّ مَنْ يأتي إليهِ يحمِلُ هداياهُ مِنْ آنيةِ فِضَّةٍ وآنيةِ ذهَبٍ ومَلابِسَ وسِلاحٍ وأطيابٍ وخَيلٍ وبِــغالٍ، وذلِكَ سنَةً بَعدَ سنَةٍ.
26 وجمَعَ سُليمانُ مَركباتٍ وخَيلا، فكانَ لَه ألفٌ وأربَعُ مئةِ مَركَبةٍ وا‏ثنا عشَرَ ألفَ فَرَسٍ. فا‏حتَفَظ بِبَعضِها في المُدُنِ المُحَصَّنةِ وبِبَعضِها الآخَرِ عِندَهُ في أورُشليمَ. 27 وصارَتِ الفِضَّةُ مِنَ الكثرةِ في أورُشليمَ كالحجارةِ وخشَبُ الأرزِ مِثلَ الجُمَّيزِ الّذي في السَّهلِ. 28 وكانَ تُجَّارُ سُليمانَ يَستَورِدونَ الخَيلَ مِنْ كيليكيةَ 29 والمَركَباتِ مِنْ مِصْرَ ويُصَدِّرونَها لِمُلوكِ الحِثِّيِّينَ والأراميِّينَ. وكانَتِ المَركبةُ بِسِتِّ مئَةِ قِطعَةٍ مِنَ الفِضَّةِ، والفَرَسُ بِمئةٍ وخمسينَ.