Ŋen ŋubwa ŋənḏurṯu alo
1 Na igaseicu ŋaməla ŋwomən təŋ elo iŋi ŋoɽra nəŋətud̶i d̶irəwano kaiñ. Fəmalaiyəka d̶enəŋ neməñe eɽijan isi yefo ŋenŋa ŋubwa d̶enəŋ nəŋəməñe ŋəɽijan iŋi ŋənḏurṯu, ŋen ŋanṯa d̶aɽiñad̶aṯa ŋen iŋi ŋəd̶eiciano d̶ə-Rəmwa.
2 Na igaseicu waŋge garno albar yid̶ənu ŋaɽaŋa iŋi ŋerṯo isiano na led̶a ləṯurwa albar nano eŋaɽa ildi ləd̶amo waŋge garno d̶wala d̶ed̶əñwa na sura ilëɽəŋu na aḏaḏ yirəŋ gəlëɽəŋu, na lënəŋulu lafo mberəmberd̶a id̶i Rəmwa rənaicəlo. 3 Na lënəŋulu lafo labaləŋa ŋələŋa ŋə-Musa igi gəɽo ebai gə-Rəmwa na ŋələŋa ŋə-Ɽruma ldaṯa,
“Eləŋ Rəmwa ŋəŋgi agerṯo ŋabəɽa pred̶, ŋəmëɽria ŋəlaɽəŋa ŋoɽra na ŋaɽo d̶ajəbinṯia, ya Eləŋ gəled̶a pred̶!
Rad̶ rəlaɽəŋa rad̶urwaṯo na rad̶eṯəm!
4 Ya Eləŋ Rəmwa, əsëgi gəber gid̶i aŋad̶əñiṯi na gəber gid̶i aŋənaice irəŋ gəlaɽəŋa ŋaɽrwa? Ŋen ŋanṯa agatəɽe agonto.
Led̶a ləŋələŋe pred̶ lid̶i alela aləŋukwud̶əñiṯialo ŋen ŋanṯa d̶akəmia d̶əlaɽəŋa d̶ëŋeid̶ənu.”
5 Orn eganwanəd̶o na niseici aləkema yed̶amədaṯa ig-Alekəl isi yigagid̶ənu elo. 6 Na malaiyəka d̶enəŋ neməñe eɽijan neməñe alo yetəɽe isi yerṯo ŋen ŋubwa d̶enəŋ nəŋəməñe ŋəɽijan. Yënəŋulu yëɽənu ndrenia nano nəmətiaŋəno ini nətəɽe kaiñ nəwad̶ialo na yëndənu ernaya ano iŋurəm yaḏḏaəb. 7 Na waŋge ed̶wala id̶i d̶əməṯia marldwan, ganaico malaiyəka isi d̶enəŋ neməñe eɽijan ŋəmbwalua d̶enəŋ nəŋəməñe ŋəɽijan iŋi ŋid̶ənu aḏḏaəbya ŋwunḏeinu d̶eicianəd̶a d̶ə-Rəmwa irri rəməṯia bəɽəbəte. 8 Na Alekəl ywunḏeinu d̶əbwano d̶əŋaɽrwa na d̶əŋabəɽa ŋə-Rəmwa, na ed̶a gero gənəŋ gəɽwad̶aṯa gəbënṯia ig-Alekəl illi ndə ŋen ŋubwa d̶enəŋ nəŋəməñe ŋəɽijan ŋəmalaiyəka d̶enəŋ neməñe eɽijan ŋəməndëd̶ənu.
الملائكة والنكبات الأخيرة
1 ثُمّ رَأيتُ في السّماءِ آيَةً رائِعَةً عَجيبةً: سَبعةَ ملائِكَةٍ يَحمِلونَ سَبعَ نَكَباتٍ، وهِـيَ الأخيرَةُ لأنّ بِها يَتِمّ غَضَبُ اللهِ.
2 ورَأيتُ ما يُشبِهُ بَحرًا مِنَ البِلّورِ المُختَلِطِ بِالنّارِ. ورَأيتُ الذينَ غَلَبوا الوَحشَ وصُورَتَهُ وعَدَدَ اَسمِهِ واقِفينَ على بحرِ البِلّورِ، مَعَهُم قيثاراتُ اللهِ 3 ويُرَتّلونَ نَشيدَ عَبدِ اللهِ موسى ونَشيدَ الحَمَلِ فيَقولونَ:
عظيمَةٌ عَجيبَةٌ أعمالُكَ،
أيّها الرّبّ الإلهُ القَديرُ!
قَويمَةٌ صَحيحَةٌ طُرُقُكَ،
يا مَلِكَ الأُمَمِ!
4 مَنْ لا يَخافُكَ، يا رَبّ؟
مَنْ لا يُمَجّدُ اَسمَكَ؟
قُدّوسٌ أنتَ وحدَكَ:
جميعُ الأُمَمِ ستَجيءُ
وتَسجُدُ بَينَ يدَيكَ
لأنّ أحكامَكَ العادِلَةَ
ظهَرَت لِكُلّ عَينٍ».
5 ثُمّ نظَرتُ فرَأيتُ هَيكَلَ خَيمَةِ الشّهادَةِ يَنفَتِـحُ في السّماءِ، 6 فتَخرُجُ مِنَ الهَيكَلِ المَلائِكَةُ السّبعَةُ الذينَ مَعَهُمُ النّكَباتُ السّبعُ، يَلبَسونَ كَتّانًا نَقِـيّا بَرّاقًا وحولَ صُدورِهِم أحزِمَةٌ مِنْ ذَهَبٍ. 7 فأَعطى أحَدُ الكائناتِ الحيّةِ الأربَعةِ هَؤُلاءِ الملائِكَةَ السّبعةَ سَبْعَ كُؤوسٍ مِنْ ذَهبٍ مَملوءَةٍ مِنْ غَضَبِ اللهِ الحيّ إلى أبَدِ الدّهورِ. 8 واَمتَلأَ الهَيكَلُ دُخانًا مِنْ مَجدِ اللهِ وقُدرَتِهِ، فما قَدِرَ أحدٌ أنْ يَدخُلَ الهَيكَلَ حتى تَتِمّ النّكَباتُ السّبعُ التي يَحمِلُها الملائِكَةُ السّبعةُ.