Taoni Solomo ro
1 Kwoi ni taoni Solomo ro owo ekye: Ŋgwa se tavouni be ka täpi ndaro o'bana a'done yai'dwesi; oko ŋgwa se amamaro ka endre ndaro o'bana a'done tusuro.
2 Ŋgaamba se abe usuna liti koziro yasi 'do unina ko takado aza oyene, oko a'do 'diri ka 'di opa ni odra yasi.
3 OPI ni ko lidri kado o'bane täbiri ri ufune, oko nda lagana ŋgase takozi'ba kolebe 'da zo.
4 A'do tovo ro o'bana mi ndi a'done lemeri'ba ro, oko losi oye mbarasi o'bana mi ndi a'done ŋgaamba be.
5 Mano se tausu kado be ka doŋgo ndaro kotona tu ŋgye na ya, oko 'dise kau'du tu jalia rosi ka driupi ezi.
6 Mano se kadoro usuna äṛu ndi. Oko ata mano se koziro ro kalaomba yi, ka drî kyila ro ukuna sina.
7 Ayina ta lidri kado ro 'da oso äṛu ronye, oko ta takozi'ba ro ujena 'da.
8 Lidri se tavouni be leyi ta tavoozo kado ro ndi, oko lidri se kayi ata amaama si iyi enjiruna 'da.
9 Lidri se 'diri ro a'donayi ndi londroro, oko 'dise taŋgyeako iyi ezarunayi 'da.
10 Mano se ka miobi kowesi 'do ka rriti ezi, oko nda se kabe 'diluku ŋbelero 'do ka taliatokpe ezi.
11 Ata mano se taŋgye'ba ro orivoya gyi adri ro yi, oko ata takozi'ba ro ka kyila ezi ezi.
12 Yaoso kani rriti ezi, oko ŋgalu ka dri takozi cini ro ukuna.
13 Lidri se tauni be ka ata tavousu ŋgye si, oko lidri se tauniako 'do si ezane eza ayani.
14 Tavouni'bai orivoya tauni be oko ata amamai ro ka rriti ezi ni.
15 Ŋgaamba kani ŋgadriamba'ba gaga, oko kyemvo kani lemeri'ba ufu.
16 Päläti taŋgye'ba ro ni adri, oko takozi ka 'di o'ba ugu takozi oyene ndra driya.
17 Lidri se kabe tadri ŋgaemba ro olena iyi orina ori kado ni, oko ànya se koletadri iyi luku ro ko iyi orivoya rriti ya.
18 Mano se kabe drî yaoso ndaro ro ukuna 'do orivoya koweoga'ba yi. 'Dise kabe ugu aba kyere be 'do orivoya amama yi.
19 Mirite atane amba, miyena takozi kpa amba; oko 'dise ata ko amba orivoya tauni be.
20 Ata mano se kadoro ro orivoya oso mo'di wäṛiro ronye; oko tausu takozi'ba ro orivoya takadoako.
21 Ata mano se kadoro ro ozona kandrakado ndi lidri amba ri, oko amamai ufuna andivo iro ndi tauniako si.
22 Äṛu OPI ro ka 'di o'ba a'done ŋgadriamba be ago ezi tusu kote sina.
23 Taenji orivoya 'dise amama ro ri oso ojioye ronye, oko taoye tavouni si orivoya kadoro tauni'ba ri.
24 Ŋgase takozi'bai kuturiyibe ikyina 'da ànya dri, oko ŋgase taŋgye'bai koleyibe ozona 'da ànyari.
25 Oligbiriṛibe kikyibe, nja takozi'bai ṛo lozo di, oko taŋgye'bai orinayi ndi äduako.
26 Mi'ba mano se tovo ro ko losi oyene miri, tana nda a'dona ndi oso vino kabe si miro odrana kode kätu kabe mi miro tuṛina 'do ronye.
27 OPI oro ka 'di o'ba orine madaro; oko takozi'ba ka odra teinye tu ndaro ri osaako.
28 Mio'ba taŋgye'bai ro ka riyä ezi, oko mio'ba takozi'bai ro orivoya awi ŋga aza ako.
29 OPI kani lidri se 'diriro iyi gagana, oko nda ka ànya se kayibe takozi oye iyi tufuna.
30 Ondoalo taŋgye'bai a'dona ndi kadoro, oko takozi'bai unina ko orine wari ya.
31 Taŋgye'bai kayi ata tavouni si, oko ladra se kabe tase undiro atana 'do utufuna 'da.
32 Taŋgye'bai niyi tase kado atane 'do tana ndi, oko takozi'bai kayi tase ka'di oye koziro 'do atana ayani.
Solomon's Proverbs
1 These are Solomon's proverbs:
Wise children make their fathers proud of them; foolish ones bring their mothers grief.
2 Wealth you get by dishonesty will do you no good, but honesty can save your life.
3 The Lord will not let good people go hungry, but he will keep the wicked from getting what they want.
4 Being lazy will make you poor, but hard work will make you rich.
5 A sensible person gathers the crops when they are ready; it is a disgrace to sleep through the time of harvest.
6 Good people will receive blessings. The words of the wicked hide a violent nature.
7 Good people will be remembered as a blessing, but the wicked will soon be forgotten.
8 Sensible people accept good advice. People who talk foolishly will come to ruin.
9 Honest people are safe and secure, but the dishonest will be caught.
10 Someone who holds back the truth causes trouble, but one who openly criticizes works for peace.
11 A good person's words are a fountain of life, but a wicked person's words hide a violent nature.
12 Hate stirs up trouble, but love forgives all offenses.
13 Intelligent people talk sense, but stupid people need to be punished.
14 The wise get all the knowledge they can, but when fools speak, trouble is not far off.
15 Wealth protects the rich; poverty destroys the poor.
16 The reward for doing good is life, but sin leads only to more sin.
17 People who listen when they are corrected will live, but those who will not admit that they are wrong are in danger.
18 Anyone who hides hatred is a liar. Anyone who spreads gossip is a fool.
19 The more you talk, the more likely you are to sin. If you are wise, you will keep quiet.
20 A good person's words are like pure silver; a wicked person's ideas are worthless.
21 A good person's words will benefit many people, but you can kill yourself with stupidity.
22 It is the Lord's blessing that makes you wealthy. Hard work can make you no richer.
23 It is foolish to enjoy doing wrong. Intelligent people take pleasure in wisdom.
24 The righteous get what they want, but the wicked will get what they fear most.
25 Storms come, and the wicked are blown away, but honest people are always safe.
26 Never get a lazy person to do something for you; he will be as irritating as vinegar on your teeth or smoke in your eyes.
27 Obey the Lord, and you will live longer. The wicked die before their time.
28 The hopes of good people lead to joy, but wicked people can look forward to nothing.
29 The Lord protects honest people, but destroys those who do wrong.
30 Righteous people will always have security, but the wicked will not survive in the land.
31 Righteous people speak wisdom, but the tongue that speaks evil will be stopped.
32 Righteous people know the kind thing to say, but the wicked are always saying things that hurt.