موت يوحنا المعمدان
(مرقس 6‏:14‏-29، لوقا 9‏:7‏-9)
1 وفي ذلِكَ الوَقتِ سمِعَ الوالي هيرودُسُ أخبارَ يَسوعَ، 2 فقالَ لحاشِيَتِهِ: «هذا يوحنّا المَعمدانُ قامَ مِنْ بَينِ الأمواتِ، ولذلِكَ تَجري المُعْجِزاتُ على يَدِهِ».
3 وكانَ هيرودُسُ أمسَكَ يوحنّا وقَيّدَهُ وسَجَنَهُ مِنْ أجلِ هيرودِيّةَ اَمرأةِ أخيهِ فيلبّسَ، 4 لأنّ يوحنّا كانَ يقولُ لَه: «لا يَحِلّ لَكَ أنْ تَتَزوّجَها». 5 وأرادَ أنْ يَقتُلَهُ، فخافَ مِنَ الشّعبِ لأنّهُم كانوا يَعدّونَهُ نَبيّا. 6 ولمّا أقامَ هيرودُسُ ذِكرى مَولِدِهِ، رقَصَتِ اَبنَةُ هيرودِيّةَ في الحَفلةِ، فأعجَبَتْ هيرودُسَ، 7 فأقسَمَ لها أنْ يُعطِيَها ما تَشاءُ. 8 فلقّنَتْها أمّها، فقالَت لِهيرودُسَ: «أعطِني هُنا على طَبَقٍ رَأسَ يوحنّا المَعمدانِ!» 9 فحَزِنَ المَلِكُ، ولكنّهُ أمَرَ بإعطائِها ما تُريدُ، مِنْ أجلِ اليَمينِ التي حَلَفَها على مسامِعِ الحاضرينَ. 10 وأرسَلَ جُنديّا، فقَطَعَ رأسَ يوحنّا في السّجن 11 وجاءَ بِه على طبَقٍ. وسلّمَهُ إلى الفتاةِ، فحَمَلْتهُ إلى أُمّها. 12 وجاءَ تلاميذُ يوحنّا، فحَمَلوا الجُثّةَ ودَفَنوها، ثُمّ ذَهَبوا وأخبَروا يَسوعَ.
يسوع يطعم خمسة آلاف رجل
(مرقس 6‏:30‏-44، لوقا 9‏:10‏-17، يوحنا 6‏:1‏-14)
13 فلمّا سَمِعَ يَسوعُ، خرَجَ مِنْ هُناكَ في قارِبٍ إلى مكانٍ مُقْفِرٍ يَعتَزِلُ فيهِ. وعرَفَ النّاسُ، فتَبِعوهُ مِنَ المُدُنِ مَشيًا على الأقدامِ. 14 فلمّا نزَلَ مِنَ القاربِ رأى جُموعًا كبيرةً، فأشفَقَ علَيهِم وشفَى مَرضاهُم.
15 وفي المساءِ، دَنا مِنهُ تلاميذُهُ وقالوا: «فاتَ الوقتُ، وهذا المكانُ مُقفِرٌ، فقُلْ لِلنّاسِ أنْ يَنصرِفوا إلى القُرى لِيشتَروا لهُم طعامًا». 16 فأجابَهُم يَسوعُ: «لا داعيَ لاَنصرافِهِم. أعطوهُم أنتُم ما يأكلونَ». 17 فقالوا لَه: «ما عِندَنا هُنا غيرُ خَمسةِ أرغِفةٍ وسَمكتَينِ».
18 فقالَ يَسوعُ: «هاتوا ما عندَكُم». 19 ثُمّ أمَرَ الجُموعَ أنْ يَقعُدوا على العُشبِ، وأخَذَ الأرغِفَةَ الخَمسَةَ والسّمكتَينِ، ورَفَعَ عَينَيهِ نحوَ السّماءِ وبارَكَ وكسَرَ الأرغِفَةَ وأعطَى تلامِيذَهُ، والتّلاميذُ أعطَوا الجُموعَ. 20 فأكلوا كُلّهُم حتّى شَبِعوا، ثُمّ رَفَعوا اَثنتي عَشْرةَ قُفّةً مملوءةً مِنَ الكِسَرِ التي فَضَلَتْ. 21 وكانَ الّذينَ أكلوا نحوَ خَمسةِ آلافِ رجُلٍ، ما عدا النّساءَ والأولادَ.
يسوع يمشي على الماء
(مرقس 6‏:45‏-52، يوحنا 6‏:15‏-21)
22 وأمرَ يَسوعُ تلاميذَهُ أن يَركبوا القارِبَ في الحالِ ويَسبِقوهُ إلى الشّاطِئِ المُقابلِ حتى يَصرِفَ الجُموعَ. 23 ولمّا صرَفَهُم صَعِدَ إلى الجبَلِ ليصَلّيَ في العُزلَةِ. وكانَ وحدَهُ هُناكَ عِندَما جاءَ المساءُ. 24 وأمّا القارِبُ فاَبتَعدَ كثيرًا عَنِ الشّاطئِ وطَغَتِ الأمواجُ علَيهِ، لأنّ الرّيحَ كانَت مُخالِفَةً لَه. 25 وقَبلَ الفَجرِ، جاءَ يَسوعُ إلى تلاميذِهِ ماشيًا على البَحرِ. 26 فلمّا رآهُ التّلاميذُ ماشيًا على البَحرِ اَرتَعبوا وقالوا: «هذا شَبَحٌ!» وصَرَخوا مِنْ شِدّةِ الخَوفِ. 27 فقالَ لهُم يَسوعُ في الحالِ: «تَشجّعوا. أنا هوَ، لا تخافوا!» 28 فقالَ لَه بُطرُسُ: «إنْ كُنتَ أنتَ هوَ، يا سيّدُ، فَمُرْني أنْ أجيءَ إلَيكَ على الماءِ». 29 فأجابَهُ يَسوعُ: «تعالَ». فنَزَلَ بُطرُسُ مِنَ القارِبِ ومشَى على الماءِ نحوَ يَسوعَ. 30 ولكنّهُ خافَ عِندَما رأى الرّيحَ شديدةً فأخَذَ يَغرَقُ، فَصرَخ: «نَجّني، يا سيّدُ!» 31 فمَدّ يَسوعُ يدَهُ في الحالِ وأمسكَهُ وقالَ لَه: «يا قليلَ الإيمانِ، لِماذا شكَكْتَ؟» 32 ولمّا صَعِدا إلى القارِبِ هَدأَتِ الرّيحُ. 33 فسجَدَ لَه الّذينَ كانوا في القارِبِ وقالوا: «بالحقيقةِ أنتَ اَبنُ اللهِ!»
يسوع يشفي من أمراض كثيرة
(مرقس 6‏:53‏-56)
34 وعَبَرَ يَسوعُ وتلاميذُهُ إلى بَرّ جَنّيسارَتَ. 35 فلمّا عرَفَ أهلُ البَلْدَةِ يَسوعَ، نَشروا الخبَرَ في تِلكَ الأنحاءِ كُلّها. فجاؤُوهُ بالمَرضى 36 وطَلَبوا إلَيهِ أنْ يَلمُسوا ولو طرَفَ ثوبِهِ. فكانَ كُلّ مَنْ يَلمُسُه يُشفى.
Odra Yoane Bapatisi'ba ro
(Marako 6:14-29Luka 9:7-9)
1 Tu ana si Eroda , miri'ba Galilaya ro eri liku Yesu ro tana te. 2 Nda ititate dri'bai losiro ndaro ri ekye: “Endaro nda orivoya Yoane Bapatisi'ba owo, nda go adrite; 'bani nda orivoya mbara ono be talaro ro oyeza wo.”
3 Tana kyeno Eroda ozotate äru Yoane te, ago nda embe nda te ago 'ba nda te kamba ya. Nda ye ta ono te ta Erodia, toko ädrupi ndaro Filipo rota. 4 Tana Yoane Bapatisi'ba atate Eroda ri ekye: “Ko kado miri Erodia ogyene!” 5 Eroda lete nda ufune, oko nda orivoya turiro ni lidri Yudai ro ri, tana ànya niyite Yoane ni nebi yi.
6 Utitu Eroda rosi ŋguti Erodia ro to läri te lowa cini milesi. Tana si Eroda tawi 7 ta'dota nda 'ba tao'ba te anyari ekye: “Mäṛu ma te anjioko mozona ŋgase aza nyabe ejina ndi miri!”
8 Ta endre anyaro ro ronye anya eji nda te ekye: “Nyozo drî Yoane Bapatisi'ba ro yau noŋwa märi deŋbele si!”
9 'Bädri'ba a'dote tusuro, oko tana ta tao'ba se nda ko'babe ŋgwazii ndaro kandra ana rota nda ozotate anjioko ŋgase anya kolebe ana ndi ozone. 10 Ta'doro nda täṛi drî Yoane rote kamba ya. 11 Ezi drî ndaro te deŋbele si ago ozote ŋguti ana ri, ndi ugute endre anyaro ri. 12 Taeri'bai Yoane ro ikyiyite, ŋgyiyi avo ndaro te, ago seyite; 'dooko ànya oyiyite ago itiyi tana te Yesu ri.
Yesu Ozo Ŋgaonya te Lidri Ndrani Kutu Nji (5,000) drisi ri
(Marako 6:30-44Luka 9:10-17Yoane 6:1-14)
13 Ondro Yesu keri lazo Yoane rote oko, nda oyite ni nasi cite toŋbo ya ago oyite vo oriro andivo ndaro ro iṛe ya. Ondro lidri keri tana te oko, ànya e'beyi 'ba'desii ànyaro te ago soyite nda vo abayite pa si. 14 Ondro Yesu kefote ni toŋbo yasi oko, nda ndre lowa amba te, ago ya ndaro nite ànya lomvo, ago nda ede adravo'bai ànyaro te.
15 Tandrole ana si taeri'bai ndaro ikyiyite ndare ago atayite ekye: “Ono orivoya vocowa yi, ago kitu kate o'de, nyepere lidri ono ànya koyiyi robe 'baŋwà yasi ŋgaonya ogyene andivo ànyaro ri.”
16 Yesu zatadrite ekye: “Ànyari oyine i'do. Ami modo nyòzo ŋga aza ànyari onyane!”
17 Ànya zayitadrite ekye: “Noŋwa ono ama toto ambata nji be ago ti'bi ritu be.”
18 'Dooko Yesu atate ekye: “Nyèzi ànya mare noŋwa.” 19 Nda ta lidri te orine vuru käyi dri, 'dooko nda ru ambata nji se ana te ndi ti'bi se ritu ana be, ndrevote kuru vo'buyakuru ya, ago ozo aro'boya te Lu ri. Nda wa ambata te ago ozo ànya te taeri'bai rigyesi, ndi taeri'bai ozo ànya te lidri ri. 20 Vona cini nyate ago ojo ànya te. 'Dooko taeri'bai otoyi anjoko ŋgase ke'bebe ana rote koṛiga na 'butealo foritu twitwi. 21 Oti mànoago se konya yibe ana ro orivoya kutu nji (5,000), teinye 'ditoko ndi ŋgàga be otiako.
Yesu Abate Gyi drisi
(Marako 6:45-52Yoane 6:15-21)
22 'Dooko Yesu 'ba taeri'bai te ocine toŋbo ya ago oyine mile ndaro ya fofo tasi, ondro nda kadri lowa lidri ro perena owo. 23 Ondro pere lidri ro vosi oko, nda andivo tute lutu dri mätune. Vouni ta Yesu te iṛe lau; 24 ago saa ana si toŋbo te le kitoriya fofo roya, te pelepelero ni gbulä gyi ro ri, tana oli kate eli driigyero.
25 Lakole saa nina ndi saa njidrialo ro ya vo ri iwivoya oko Yesu ikyite taeri'bai re, ka ezi aba gyi drisi. 26 Ondro ànya kondreyi nda te abavoya gyi drisi oko, ànya a'doyite turituriro. Ànya atayite ekye: “'Do orivoya tori avo ro!” Ago ànya totreyite turi si.
27 Dori Yesu atate ànyari ekye: “Nyà'do agoago be! Nyùturi ko! Ono ma owo.”
28 'Dooko Petero atate ekye: “Opi, ondro ka'do gi endaro mi owo oko, mi'ba ma ukyine mire gyi drisi.”
29 Yesu zatadrite ekye: “Nyikyi!” Ndi Petero efote ni toŋbo yasi ago eto oyite gyi drisi Yesu re. 30 Oko ondro nda kondre oli mbaraekye te oko, nda a'dote turiro ago eto ocite gyi zele, ago nda trete ekye: “Opi, mipa ma.”
31 Dori Yesu ozo drí te ago ru nda te anda ago atate ekye: “Mi orivoya taoma giṛiŋwa be! Nyolo'be mi te etaya?”
32 Ànya riti ciyite toŋbo ya, ndi oli edrete. 33 'Dooko taeri'bai se toŋbo ya ana mätuyi Yesu te. Ànya atayite ekye: “Endaro mi orivoya Ŋgwa Lu ro.”
Yesu Ede Adravo'bai te Genesareta ya
(Marako 6:53-56)
34 Ànya zayidri fofo rote ago ikyiyite wari Genesareta roya, 35 ago lidri vo ana ro niyi Yesu te. Ago ànya zoyi lazo te lidri adravoro se cini gbikyi 'bädri ana yasi vo ndi eziyi ànya te Yesu re. 36 Ànya lo'baruyite ndäri adravo'bai o'bane toto sidri boŋgo ndaro ro odone ayani, ago vona se cini kodobe ana edete kadoro.