يسوع يطعم خمسة آلاف رجل
(متى 14‏:13‏-21، مرقس 6‏:30‏-44، لوقا 9‏:10‏-17)
1 ثُمّ عبَرَ يَسوعُ بَحرَ الجليلِ وهوَ بُحيرةُ طَبَرِيّةَ، 2 فتَبِعَهُ جُمهورٌ كبـيرٌ، لأنّهُم رأَوا آياتِهِ في شِفاءِ المَرضى. 3 فصَعِدَ يَسوعُ إلى الجبَلِ وجلَسَ معَ تلاميذِهِ. 4 وكانَ اَقتَرَبَ عِيدُ الفِصْحِ عِندَ اليَهودِ. 5 فرفَعَ يَسوعُ عينَيهِ فرأى الجُموعَ مُقبِلَةً إلَيهِ، فقالَ لِفيلُبّسَ: «مِنْ أينَ نَشتَري الخُبزَ لنُطعِمَهُم؟» 6 قالَ هذا ليُجَرّبَ فِـيلُبّسَ، لأنّ يَسوعَ كانَ يَعرفُ ما سيَعمَلُ. 7 فأجابَهُ فِـيلبّسُ: «لَو اَشتَرَينا خُبزًا بِمئَتي دينارٍ، لَما كَفى أن يَحصُلَ الواحدُ مِنهُم على كِسرةٍ صَغيرةٍ». 8 وقالَ لَه أحدُ تلاميذِهِ، وهوَ أندَراوسُ أخو سِمعانَ بُطرُسَ: 9 «هُنا صَبِـيّ معَهُ خَمسَةُ أرغِفَةٍ مِنْ شَعيرٍ وسَمكتانِ، ولكنْ ما نَفعُها لِمثلِ هذا الجَمعِ؟» 10 فقالَ يَسوعُ: «أقعِدوا النّاسَ». وكانَ هُناكَ عُشبٌ كثيرٌ فقَعَدوا. وكانَ عدَدُ الرّجالِ نحوَ خَمسَةِ آلافٍ.
11 فأخَذَ يَسوعُ الأرغِفَةَ وشكَرَ، ثُمّ وزّعَ على الحاضِرينَ بِمقدارِ ما أرادوا. وهكذا فعَلَ بالسّمكَتَينِ. 12 فلمّا شَبِعوا، قالَ لِتلاميذِهِ: «اَجمَعوا ما فَضلَ مِنَ الكِسَرِ لِئَلاّ يَضيعَ منها شيءٌ». 13 فجَمَعوها ومَلأُوا اَثنَتَي عشْرَةَ قُفّةً مِنَ الكِسَرِ التي فَضَلَت عَنِ الآكلينَ مِنْ أرغِفَةِ الشّعيرِ الخَمسَةِ.
14 فلمّا رأى النّاسُ هذِهِ الآيةَ التي صنَعَها يَسوعُ قالوا: «بالحقيقَةِ، هذا هوَ النّبِـيّ الآتي إلى العالَمِ!» 15 وعرَفَ يَسوعُ أنّهُم يَستَعِدّونَ لاَختِطافِهِ وجَعْلِه مَلِكًا، فاَبتَعدَ عنهُم ورَجَعَ وحدَهُ إلى الجبَلِ.
يسوع يمشي على الماء
(متى 14‏:22‏-27، مرقس 6‏:45‏-52)
16 ولمّا جاءَ المَساءُ، نزَلَ تلاميذُهُ إلى بَحرِ الجليلِ. 17 فركِبوا قارِبًا وعَبَروا بِه إلى كَفْرَناحومَ. وأظلَمَ الليلُ قَبلَ أنْ يَلحَقَهُم يَسوعُ. 18 وهبّت عاصِفَةٌ شَديدَةٌ، فَهاجَ البحرُ. 19 وبَعدَما قَطَعوا ثلاثَةَ أميالٍ أو أربعةً، رأوا يَسوعَ يَدنو مِنَ القارِبِ ماشيًا على البحرِ فخافوا. 20 فقالَ لهُم: «أنا هوَ لا تَخافوا!» 21 وأرادوا أنْ يُصعِدوهُ إلى القارِبِ، فوصَلَ القارِبُ في الحالِ إلى الأرضِ التي كانوا يَقصِدونَها.
الناس يطلبون يسوع
22 وفي الغَدِ، تذكّرَ الجَمعُ الذي بَقِـيَ على الشّاطِـئِ الآخَرِ أنّ قارِبًا واحدًا كانَ هُناكَ، وأنّ يَسوعَ ما صَعِدَ إلَيهِ معَ تلاميذِهِ، بل ذهَبَ التلاميذُ وحدَهُم. 23 إلاّ أنّ بَعضَ القواربِ جاءَت مِنْ طَبرِيّةَ إلى الشّاطئِ القَريبِ مِنَ المَوضِعِ الذي أكلوا فيه الخُبزَ بَعدَ أنْ شكَرَ الرّبّ. 24 فلمّا رأى الجَمعُ أنّ يَسوعَ ما كانَ هُناكَ ولا تلاميذُهُ ركِبوا القوارِبَ وذَهَبوا إلى كَفْرَناحومَ يَبحَثونَ عَنهُ.
يسوع خبز الحياة
25 فلمّا وجَدُوهُ على الشّاطئِ الآخَرِ قالوا لَه: «متى وصَلْتَ إلى هُنا، يا مُعَلّمُ؟»
26 فأجابَهُم يَسوعُ: «الحقّ الحقّ أقولُ لكُم: أنتُم تَطلُبوني لا لأنّكُم رأيتُمُ الآياتِ، بل لأنّكُم أكلتُمُ الخُبزَ وشَبِعتُم. 27 لا تَعمَلوا لِلقوتِ الفاني، بل اَعمَلوا لِلقوتِ الباقي لِلحياةِ الأبدِيّةِ. هذا القوتُ يَهبُهُ لكُمُ اَبنُ الإنسانِ، لأنّ اللهَ الآبَ خَتَمَهُ بِخَتْمِهِ».
28 قالوا لَه: «كيفَ نَعمَلُ ما يُريدُه اللهُ؟» 29 فأجابَهُم: «أنْ تُؤمِنوا بِمَنْ أرسَلَه: هذا ما يُريدُه اللهُ».
30 فقالوا لَه: «أرِنا آيةً حتى نُؤمِنَ بِكَ! ماذا تَقدِرُ أنتَ أنْ تَعمَلَ؟ 31 آباؤُنا أكَلُوا المَنّ في البرّيّةِ، كما جاءَ في الكِتابِ: «أعطاهُم خُبزًا مِنَ السّماءِ ليأكُلوا». 32 فأجابَهُم يَسوعُ: «الحقّ الحقّ أقولُ لكُم: ما أعطاكُم موسى الخُبزَ مِنَ السّماءِ. أبـي وحدَهُ يُعطيكُمُ الخُبزَ الحَقيقيّ مِنَ السّماءِ. 33 لأنّ خُبزَ اللهِ هوَ الذي يَنزِلُ مِنَ السّماءِ ويُعطي العالَمَ الحياةَ».
34 قالوا لَه: «يا سيّدُ، أعطِنا كُلّ حينٍ مِنْ هذا الخُبزِ». 35 فقالَ لهُم يَسوعُ:
«أنا هوَ خُبزُ الحياةِ.
مَنْ جاءَ إِليّ لا يَجوعُ،
ومَنْ آمنَ بـي لا يعطَشُ أبدًا.
36 لكنّي قُلتُ لكُم: تَرَوني ولا تُؤمِنونَ.
37 مَنْ وهَبَهُ الآبُ لي يَجيءُ إليّ،
ومَنْ جاءَ إِليّ لا أُبعِدُهُ عَنّي.
38 فما نزَلْتُ مِنَ السّماءِ لأعمَلَ ما أُريدُهُ أنا،
بل ما يُريدُهُ الذي أرسَلَني.
39 وما يُريدُهُ الذي أرسَلَني
هوَ أنْ لا أخسَرَ أحَدًا مِمَنْ وهبَهُم لي،
بل أُقيمُهُم كُلّهُم في اليومِ الآخِرِ.
40 وهذا ما يُريدُهُ أبـي:
إنّ كُلّ مَنْ رأى الابنَ وآمنَ بِه نالَ الحياةَ الأبديّةَ،
وأنا أُقيمُهُ في اليومِ الآخِرِ».
41 فتَذَمّرَ اليَهودُ على يَسوعَ لأنّهُ قالَ: «أنا الخُبزُ الذي نزَلَ مِنَ السّماءِ»، 42 وقالوا: «أما هوَ يَسوعُ اَبنُ يوسُفَ؟ نَحنُ نَعرِفُ أباهُ وأُمّهُ، فكيفَ يَقولُ الآنَ إنّهُ نزَلَ مِنَ السّماءِ؟» 43 فأجابَهُم يَسوعُ:
«لا تتَذَمّروا فيما بَينَكُم.
44 ما مِنْ أحدٍ يَجيءُ إليّ
إلاّ إذا اَجتَذَبَهُ الآبُ الذي أرسَلَني،
وأنا أُقيمُهُ في اليومِ الآخِرِ.
45 ويكونونَ كُلّهُم تلاميذَ اللهِ،
كما كتَبَ الأنبـياءُ.
فمن سَمِعَ الآبَ وتَعَلّمَ مِنهُ جاءَ إِليّ،
46 لا أَنّ أحدًا رأى الآبَ
إلاّ مَنْ جاءَ مِنْ عِندِ اللهِ:
هوَ الذي رأى الآبَ.
47 الحقّ الحقّ أقولُ لكُم:
مَنْ آمَنَ بـي، فلَهُ الحياةُ الأبديّةُ.
48 أنا هوَ خُبزُ الحياةِ.
49 آباؤُنا أكَلوا المَنّ في البرّيّةِ وماتُوا،
50 لكِنْ مَنْ يأكُلْ هذا الخُبزَ النّازِلَ مِنَ السّماءِ لا يَموتُ.
51 أنا هوَ الخُبزُ الحيّ الذي نزَلَ مِنَ السّماءِ.
مَنْ أكَلَ هذا الخُبزَ يَحيا إلى الأبَدِ.
والخُبزُ الذي أُعطيهِ هوَ جَسدي،
أبذُلُهُ مِنْ أجلِ حياةِ العالَمِ».
52 ووقَعَ جِدالٌ بَينَ اليَهودِ وتَساءَلوا: «كيفَ يَقدِرُ هذا الرّجُلُ أنْ يُعطِيَنا جسَدَهُ لِنأكُلَه؟» 53 فقالَ لهُم يَسوعُ:
«الحقّ الحقّ أقولُ لكُم:
إنْ كُنتُم لا تأكُلونَ جسَدَ اَبنِ الإنسانِ ولا تَشرَبونَ دَمَهُ،
فلَن تكونَ فيكُمُ الحياةُ.
54 ولكِنْ مَنْ أكَلَ جَسَدي وشَرِبَ دَمي
فلَهُ الحياةُ الأبديّةُ،
وأنا أُقيمُهُ في اليومِ الآخِرِ.
55 جَسَدي هوَ القوتُ الحَقيقيّ،
ودَمي هوَ الشّرابُ الحَقيقيّ.
56 مَنْ أكَلَ جَسَدي وشَرِبَ دَمي
يَثبُتُ هوَ فيّ، وأثبُتُ أنا فيهِ.
57 وكما أنا أحيا بالآبِ الحَيّ الذي أرسَلَني،
فكذلِكَ يَحيا بـي مَنْ يأكُلُ جَسَدي.
58 هذا هوَ الخُبزُ النّازِلُ مِنَ السّماءِ،
لا المَنّ الذي أكَلَهُ آباؤُكُم ثُمّ ماتوا.
مَنْ أكَلَ هذا الخُبزَ يحيا إلى الأبدِ».
59 قالَ يَسوعُ هذا الكلامَ وهوَ في مجمَعِ كَفْرَناحومَ.
كلام الحياة الأبدية
60 فقالَ كثيرٌ مِنْ تلاميذِهِ لمّا سَمِعوهُ:
«هذا كلامٌ صَعبٌ، مَنْ يُطيقُ أنْ يَسمَعَهُ؟» 61 وعرَفَ يَسوعُ أنّ تلاميذَهُ
يَتذَمّرونَ، فقالَ لهُم: «أيَسوءُكُمْ كلامي هذا؟ 62 فكيفَ لَو رأيتُمُ اَبنَ الإنسانِ يَصعَدُ إلى حَيثُ كانَ مِنْ قَبْلُ؟ 63 الرّوحُ هوَ الذي يُحيِـي، وأمّا الجسَدُ فلا نَفْعَ مِنهُ. والكلامُ الذي كَلّمتُكُم بِه هوَ رُوحٌ وحياةٌ. 64 ولكِنْ فيكُم مَنْ لا يُؤمِنونَ». قالَ يَسوعُ هذا لأنّهُ كانَ يَعرِفُ مُنذُ البدءِ مَنِ الذينَ لا يُؤمِنونَ بِه ومَنِ الذي سيُسلِمُهُ. 65 ثُمّ قالَ: «ولِهذا قُلتُ لكُم: لا يَجيءُ أحدٌ إليّ إلاّ بِنِعمَةٍ مِنَ الآبِ».
66 فتخَلّى عَنهُ مِنْ تِلكَ السّاعةِ كثيرٌ مِنْ تلاميذِهِ واَنقَطَعوا عَنْ مُصاحبَتِه. 67 فقالَ يَسوعُ لِلتلاميذِ الاثنَي عَشَرَ: «وأنتُم، أما
تُريدونَ أنْ تَترُكوني مِثْلَهُم؟» 68 فأجابَهُ سِمعانُ بُطرُسُ: «إلى مَنْ نَذهَبُ يا سيّدُ، وكلامُ الحياةِ الأبدِيّةِ عِندَكَ؟ 69 نَحنُ آمَنّا بِكَ وعَرَفنا أنّكَ أنتَ قُدّوسُ اللهِ».
70 فقالَ لهُم يَسوعُ: «أما اَختَرتُكُم، أنتُم الاثنَي عشَرَ؟ لكِنّ واحدًا مِنكُم شَيطانٌ!» 71 وعَنَى بذلِكَ يَهوذا بنَ سِمعانَ أسخريوطَ، وهوَ الذي سَيُسْلِمُهُ، معَ أنّهُ أحدُ الاثنَي عشَرَ.
Yesu Ozo Ŋgaonya te Lidri Kutu Nji (5,000) ri
(Matayo 14:13-21Marako 6:30-44Luka 9:10-17)
1 Ono vosi, Yesu zate Fofo Galilaya ro tasi (kode fofo Taberia ro, kpa oso äzi anya be ronye.) 2 Lowa du sote nda vo, tana ànya ndreyi talaro ro ŋgaedero ndaro adravo'bai ri te. 3 Yesu tute kuru lutu dri ago rite vuru taeri'bai ndaro be. 4 Tana tu Karama Lävu Odra ro rote lototi. 5 Yesu ndrevote gbikyi ago ndre lowa du te ikyivoya ndare, ago nda eji Filipo te ekye: “Mänina ŋgaonya amba ogyene lidri ono ri onyane ni eŋwaro ya?” 6 (Nda ata tase ono te ta Filipo ro ojoza; oko nda ni tase nda lebe oyene ṛote nja.)
7 Filipo zatadrite ekye: “Ka'dobe ca 'di cini ri urune ferefere, lagyena uruna mo'di kaci ndrani kama ritu (200) drisi ambata amba ogyeza.”
8 Alo aza taeri'bai ndaro ro, Andarea, seni ädrupi Simona Petero ro, atate ekye: 9 “Ŋgagaŋwa aza orivoya noŋwa duŋguṛu nji ambata kaaza ro robe ago ti'bi ritu be. Oko ṛo endaro ànya unina ko a'done amba lidri cini kwoi ojone.”
10 Yesu atate ànyari ekye: “Mì'ba lidri kori vuru.” (Käyi amba orivoya lau.) Ago lidri cini rite vuru; mànoago oso kutu nji (5,000) ronye. 11 Yesu ru ambata te, ago ozo aro'boya te Lu ri, ago lanji ànya te lidri se koribe vuru lau kai ri. Nda ye ti'bi kpa inye, ago ànya cini nyate amba oso ànya kolebe ronye. 12 Ondro ya ànya cini ro kogate oko, nda atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Nyòto 'bolotona se ke'bebe ono, mì'de mènji se kotabe giṛiŋwa ono ko.” 13 Ago ànya otoyi ànya cini te ago otoyi 'bolotona se ke'bebe ana koṛiga na te 'butealo foritu twitwi ni duŋguṛu ambata kaaza ro ro se lidri konyabe ana yasi.
14 Talaro ro se Yesu koyebe ana ondrena si oko, lidri se lau ana atayite ekye: “Endaro ono orivoya nebi yi! Se ka oyebe ikyine 'bädri ya owo!” 15 Yesu nite aba ànya kayi oye ikyine nda urune nda o'bane 'bädri'ba ro mbarasi, 'dooko nda andivo oyite kpa to'di lutui dri iṛe.
Yesu Abate Gyi drisi
(Matayo 14:22-33Marako 6:45-52)
16 Ondro te tandrolero oko, taeri'bai Yesu ro oyiyite fofo kala, 17 ciyite toŋbo ya, kayite drî fofo ro oza ogone kovole Kaperenauma ya oko vo nite, ago Yesu ikyi drigba ko ànyare. 18 Ago 'dooko oli gbiriṛi be site ago kanda gyi te. 19 Ondro taeri'bai keletete jä'dijä'di nätu kode su ronye oko, ànya ndreyi Yesu te abavoya gyi drisi, ikyivoya loto toŋbo re, ago ànya a'dote turituri ro. 20 Yesu atate ànyari ekye: “Nyà'do ko turiro ono ma owo!” 21 'Dooko ànya ruyi nda te toŋbo ya ya cini si, ago dori toŋbo sate gyinidri vose ànya kabe ugu oyi kigye ana ya.
Lidri ka Yesu Uṛi
22 Kyenonosi oko lowa se koribe fofo tase ana niyite anjioko toŋbo toto sedri alodi lau. Ànya niyite Yesu ci kote kigye taeri'bai ndaro be, oko taeri'bai ndaro oyiyite iṛe nda ako. 23 Toŋbo azaka, se ni Tiberia yasi, ikyite kototi vose lowa konya ambata be kigye Opi ri aro'boya oye vosi ana ya. 24 Ondro lowa kondre Yesu kote lau, ca taeri'bai ndaro oko, ànya ciyite toŋbo kai ya ago oyiyite Kaperenauma ya, kayi ugu nda uṛi.
Yesu Ambata Adri ro
25 Ondro lidri kusu Yesu te fofo tasi nasi oko, ànya atayite ndäri ekye: “Miemba'ba, nyeza noŋwa itube ya?”
26 Yesu zatadrite ekye: “Ma ugu taŋgye iti ämiri; nyà ugu ma uṛi ono tana mìnya ambata te ago nyùsu ŋgase cini mìlebe te, ko tana mìni talaro ro maro tana te. 27 Mìye losi ko ta ŋgaonya se kabe ruenjienji rota, oko mìye losi ŋgaonya se kabe ori madaro ta adri äduako rota ta ayani. Ono ni ŋgaonya se Ŋgwa Lidri ro ozona 'da ämiri owo, tana Lu, Täpi si beti taka'daro ndaro rote nda dri.”
28 Ago ànya ejiyi nda te ekye: “Ka'do inye màyena e'di tase Lu kole ama be oyene ono oyeza ya?”
29 Yesu zatadrite ekye: “Tase Lu kole be ämiri oyene anjioko taomane nda se nda kezobe ya.”
30 Ànya logotate ekye: “Talaro ro se miyena 'da ämäri ondrene ago màma robe miya e'di ya? Miyena e'di ya? 31 Zutui amaro nyàyi mana te vocowa ya, kpa oso taegyi kabe ata ronye ekye: ‘Nda ozo ambata te ànyari ni vo'buyakuru yasi onyane.’ ”
32 Yesu atate ekye: “Ma ugu taŋgye iti ämiri. Ŋgase Musa kozobe ämiri ko ambata yi ni vo'buyakuru yasi; Täpi maro kani ambata endaro ozo ämiri ni vo'buyakuru yasi. 33 Tana ambata se Lu kabe ozona ni nda se kikyibe vuru ni vo'buyakuru yasi ago kani adri ozo 'bädri ri owo.”
34 Ànya ejiyi nda te ekye: “'Desi, nyozo ambata ono ämäri ondoalo.”
35 Yesu ititate ànyari ekye: “Ma orivoya ni ambata adri ro. Nda se kabe ikyi mare a'dona ko täbiri ro alona, nda se kabe taoma ma ya a'dona ko gyilu be alona. 36 Ma ta iti ämiri, yauono mìndre ma te, oko mìgazo taomane, 37 vona se cini Täpi maro kabe ozona märi ikyina 'da mare, ago 'dise kabe ikyi mare märi onjane i'do alona. 38 Tana mikyite vuru ni vo'buyakuru yasi ko ole modo maro ro oyene oko ole nda se kezo mabe ro oyene ayani. 39 Ago ono ni ole nda se kezo mabe ro anjioko märi alo aza ànya se cini nda ozote märi ono ro ijene i'do, oko meŋgana ànya cini 'da kuru adri ya tu äduro si. 40 Tana tase Täpi maro kolebe anjioko ni vona se cini kabe Ŋgwa ondre ago kabe taoma nda ya a'dona ndi adri äduako be. Ago meŋgana ànya 'da adri ya tu äduro si.”
41 Ago lidri eto atate ŋguruŋgururo ta ndaro ta, tana nda atate ekye: “Ma ni ambata se kikyite vuru ni vo'buyakuru yasi owo.” 42 Ago ànya atayite ekye: “Mano ono ni Yesu ŋgwa Yosepa ro, ṛo ko inye ya? Mäni täpi ndaro te ndi endre be, ka'do inye, yauono nda ka ata ekye; nda ikyite vuru ni vo'buyakuru yasi eŋwanye ya?”
43 Yesu zatadrite ekye: “Nyè'be ata ŋguruŋguru ro amivoya 'do. 44 'Diaza unina ko ikyine mare e'be gialo Täpi se kezo mabe ishwena nda ni mare, ago meŋgana nda 'da adri ya tu äduro si. 45 Nebi egyitate ekye: ‘Embana 'di cini 'da Lu si.’ 'Diaza se kabe ta Täpi ro eri ago kabe tauni ni nda resi kani ikyi mare. 46 Ono a'do ko ekye 'diaza ndre Täpi te; nda se ni Lu resi ni. Toto se ndre Täpi be owo. 47 Ma ugu taŋgye iti ämiri; nda se kabe taoma orivoya adri äduako be. 48 Ma ni ambata adri ro. 49 Zutui amiro nyàyi mana te vocowa ya, oko ànya todrayite. 50 Oko ambata se kabe ikyi vuru ni vo'buyakuru yasi orivoya oso nonye 'dise kabe onyana odrana ko. 51 Ma ni ambata adri ro se ikyite vuru ni vo'buyakuru yasi owo! Ondro 'diaza ka ambata ono onya, nda orina ndi äduako. Ambata se mozona 'da ndäri ni lomvo maro se mabe ozona tana 'bädri kori robe lidriidriro.”
52 Tase ono eto ta kalawikya ro kyila si te ànya lako, ànya ejiyitate ekye: “Mano ono unina lomvo ndaro ozone ämäri onyane eŋwanye ya?” 53 Yesu atate ànyari ekye: “Ma ugu taŋgye iti ämiri, ondro ka'do mìnya lomvo Ŋgwa Lidri ro ro ko ago mìmvu kari ndaro ko, ämiri a'done adri be andivo amiro ya i'do. 54 Nda se kabe lomvo maro onya ago kabe kari maro umvu ni adri äduako be, ago meŋgana nda 'da adri ya tu äduro si. 55 Tana lomvo maro ni ŋgaonya endaro yi, kari maro orivoya ŋgaumvu endaro yi. 56 Nda se kabe lomvo maro onya ago kabe kari maro umvu ka ori ma ya, ago ma ori nda ya. 57 Täpi lidriidriro ezo ma ni, ago nda si ma kpa ori, kpa oso inye nda se kabe ma onya orina 'da ma si. 58 Ka'do inye, ono ni ambata se ikyite vuru ni vo'buyakuru yasi owo, anya ko oso ambata se zutui amiro konyabe ronye, ago 'dooko onyana vosi todrayite. Nda se kabe ambata ono onya orina 'da äduako.”
59 Yesu ata ta ono te 'dooko nda ŋgaembavoya zotaeriro ya Kaperenauma ya.
Ata Adri Äduako ro
60 Amba oso'bai nda vo ro keri ta ono te oko atayite ekye: “Ŋgaemba ono mbara te tu. A'di uruna ni ya?”
61 Teinye tana itiako, Yesu ni ṛote ànya kayi ata ŋguruŋguru ro ta ono ta, ago nda atate ànyari ekye: “Inye'do ta ono 'ba ami te voozone ya? 62 'Dooko aba, mìndre Ŋgwa Lidri ro gwo oyivoya vose nda ka'do be käti kigye ana ya niya? 63 Tori Lu ro ka adri ozoni, mbara lidri ro iro cu awi. Ata gi matabe ämiri ono kani adri Lu ro Tori kabe ozona ezina. 64 Caoko rukä amiro ma ta ko.” (Yesu ni 'dise koma ko ago se kolebe drí ndaro ozone ṛote ni etovoya.) 65 Ago nda atate ekye: “Ono ṛoni tase mitibe ämiri makye 'diaza unina ko ikyine mare e'be gialo Täpi o'bana ni rritiako ndäri oyene inye.”
66 Ta ta ono rota, amba oso'bai Yesu vo ro gote kovole ago le kote tona oyine nda be. 67 Ago nda eji taeri'bai 'butealo foritu te ekye: “Mìle kpate ogone ya?” 68 Simona Petero zatadri ndaro te ekye: “Opi, mòyina a'di riya? Mi ni ata se kabe adri äduako ozo be. 69 Ago yauono màma ndi ago mä̀ni ndi mi ni nda se Alokado se kikyini Lu resi owo.”
70 Yesu logotate ekye: “Manji ami 'butealo foritu ni, ṛoko inye ya? Caoko alo aza amiro orivoya kicu'ba owo!” 71 Nda ka ugu ta Yuda, ŋgwa Simona Isekariota ro ro atana. Tana Yuda, ca alo aza taeri'bai 'butealo foritu ro oko, kaoye ni dri ndaro ozone.