حزقيا ملك يهوذا
(2أخ 29‏:10‏-20؛ 2أخ 31‏:1)
1 في السَّنةِ الثَّالثةِ لِهوشَعَ بنِ أيلَةَ مَلِكِ إِسرائيلَ، ملَكَ حَزَقيَّا بنُ آحازَ على يَهوذا. 2 وكانَ ا‏بنَ خمسٍ وعشرينَ سنَةً، ودامَ مُلْكُهُ تِسْعا وعشرينَ سنَةً بأورُشليمَ. وا‏سمُ أمِّهِ أبـي بِنتُ زكريَّا. 3 وعَمِلَ القويمَ في نظَرِ الرّبِّ كجَدِّهِ داوُدَ. 4 وأزالَ مَعابِدَ الأوثانِ على المُرتَفَعاتِ، وحطَّمَ الأنصابَ، وقطَعَ تَماثيلَ أشيرةَ، وسحَقَ حيَّةَ النُّحاسِ‌ الّتي صنَعَها موسى، لأنَّ بَني إِسرائيلَ كانوا إلى تِلكَ الأيّامِ يحرُقونَ البَخورَ لها، وسَمَّوها نَحُشتانَ. 5 وتوكَّلَ على الرّبِّ إلهِ إِسرائيلَ، ولم يكُنْ لَه مَثيلٌ في جميعِ مُلوكِ يَهوذا، لا مِنْ قَبلُ ولا مِنْ بَعدُ. 6 وتمَسَّكَ بِالرّبِّ وما حادَ عَنِ ا‏تِّباعِهِ والعملِ بِوصاياهُ الّتي أمرَ بِها الرّبُّ موسى. 7 وكانَ الرّبُّ معَهُ، فحالَفَهُ النَّجاحُ في كُلِّ ما كانَ يعمَلُ. وتمَرَّدَ على مَلِكِ أشُّورَ ورفَضَ الخُضوعَ لَه، 8 وطارَدَ الفِلسطيِّينَ إلى غزَّةَ‌ وهدَمَ كُلَّ شيءٍ في مَناطِقِهِم: مِنْ بُرجِ الحِراسةِ إلى المدينةِ المُحَصَّنةِ.
9 وفي السَّنةِ الرَّابِــعةِ لِلمَلِكِ حَزَقيَّا، وهيَ السَّنةُ السَّابِــعةُ لِهوشَعَ بنِ أيلَةَ مَلِكِ إِسرائيلَ، هجَمَ شَلمَنأسَرُ مَلِكُ أشُّورَ على السَّامِرةِ وحاصَرَها 10 وا‏حتَلَّها بَعدَ ثَلاثِ سِنينَ. وكانَ ذلِكَ في السَّنةِ السَّادسةِ لِحَزَقيَّا، وهيَ السَّنةُ التَّاسِعةُ لِهوشَعَ مَلِك إِسرائيلَ. 11 وسَبى مَلِكُ أشُّورَ شعبَ إِسرائيلَ وأنزَلَهُم في حَلَحَ وفي جوزانَ على نهرِ خابورَ وفي مُدُنِ مادايَ‌، 12 لأنَّهُم لم يسمَعوا لِقولِ الرّبِّ إلهِهِم، ونقَضوا عَهدَهُ وخالَفوا كُلَّ ما أوصاهُم بهِ موسى عَبدُ الرّبِّ.
الأشوريون يهددون أورشليم
(2أخ 32‏:1، اش 36‏:1)
13 وفي السَّنةِ الرَّابعةَ عَشْرَةَ لِلمَلِكِ حَزَقيَّا، هجَمَ سَنحاريـبُ مَلِكُ أشُّورَ على مُدنِ يَهوذا المُحَصَّنةِ وا‏حتَلَّها. 14 فأرسلَ حَزَقيا إلى مَلِكِ أشُّورَ في لَخيشَ‌ يقولُ لَه: «أعتَرِفُ بِـخَطَأي‌، فا‏نصَرِفْ عنِّي، ومهما تَفرِضُ عليَّ أُرسِلُهُ إليكَ». ففَرَضَ علَيهِ مَلِكُ أشُّورَ أربَعينَ قِنطارَ فِضَّةٍ وأربعةَ قناطيرِ ذهَبٍ. 15 فأرسلَ إليهِ حَزَقيَّا جميعَ الفضَّةِ الّتي وجَدَها في هَيكلِ الرّبِّ وفي خزائِنِ قصرِ المَلِكِ. 16 وهذا ما جعَلَهُ يَنزِعُ الذَّهبَ عَنْ أبوابِ هَيكلِ الرّبِّ وعَنِ الدَّعائِمِ الّتي كانَ هوَ نَفسُهُ غَشَّاها بهِ. 17 وأرسلَ مَلِكُ أشُّورَ مِنْ لَخيشَ إلى المَلِكِ حَزَقيَّا جيشا عظيما على رأسِهِ قائدُ لخيشَ ورئيسُ الأركانِ ومُعاوِنُهُ، فلمَّا وصَلوا إلى أورُشليمَ وقفوا عِندَ قناةِ البِرْكةِ العُلْيا‌ الّتي في طريقِ حقلِ القَصَّارِ 18 ونادَوا المَلِكَ، فخَرَجَ إليهِم ألياقيمُ بنُ حِلْقيَّا، مُديرُ القصرِ، وشِبنَةُ كاتبُ المَلِكِ ويوآخُ بنُ آسافَ حافِظُ السِّجِلِّ 19 فقالَ لهُم مُعاوِنُ رئيسِ الأركانِ: «قولوا لِحَزَقيَّا: يقولُ لَكَ المَلِكُ الكبـيرُ، مَلِكُ أشُّورَ: على مَنِ ا‏تَّكلْتَ هذا الاتِّكالَ؟ 20 أتَظنُّ أنَّ الكلامَ الفارِغَ يُكسِبُكَ حيلَةً وقُدرَةً على الحربِ: فعلى مَنِ ا‏تَّكلْتَ حتّى تمَرَّدْتَ عليَّ؟ 21 أعلى مِصْرَ، هذِهِ القصبةِ المَرضوضةِ الّتي تَنفُذُ في كفِّ مَنْ تَعَكَّزَ علَيها وتَثقُبُها؟ هكَذَا هوَ فِرعَونُ مَلِكُ مِصْرَ لِجميعِ الّذينَ يتَّكِلونَ علَيهِ. 22 وإنْ قُلتَ: نَحنُ ا‏تَّكَلْنا على الرّبِّ إلهِنا، فما هوَ الإلهُ الّذي أزلْتَ مذابِـحَهُ على المُرتَفَعاتِ فقُلتَ لِشعبِ يَهوذا وأورُشليمَ: أمامَ هذا المذبَحِ في أورُشليمَ تسجُدونَ؟ 23 والآنَ تَعالَ نتَراهَنُ، فأقَدِّمَ لكَ ألفَي فرَسٍ شَرطَ أنْ تَجِدَ لها فُرسانا. 24 أنتَ تَعتَمِدُ على مِصْرَ لِتَزويدِكَ بِالمَركباتِ والفُرسانِ. 25 ثُمَّ أتَظنُّ أنِّي جِئتُ لأغزُوَ هذا المكانَ وأُدَمِّرَهُ مِنْ دونِ أمرِ الرّبِّ؟ الرّبُّ قالَ لي‌: أُهجُمْ على هذِهِ الأرضِ ودَمِّرْها».
26 فَقالَ ألياقيمُ بنُ حَلقيَّا وشِبنَةُ ويوآخُ لِمُعاوِنِ رئيسِ الأركانِ: «كلِّمْنا بِاللُّغَةِ الآراميَّةِ‌ فنحنُ نفهَمُها، ولا تُكلِّمْنا بِاليهوديَّةِ على مَسامِعِ الّذينَ على السورِ». 27 فأجابَهُم: «أتحسَبونَ أنَّ سيِّدي مَلِكَ أشُّورَ أرسلَني لأقولَ هذا الكلامَ لِسيِّدِكُم أو لكُم، كلاَّ، بل لأقولَهُ أيضا لِلرِّجالِ الّذينَ على السُّورِ وقريـبا مَعكُم يأْكلونَ وسَخَهُم ويشرَبونَ بَولَهُم‌».
28 ثُمَّ وقَفَ مُعاوِنُ رئيسِ الأركانِ فنادى بِصوتٍ عظيمٍ بِاليهوديَّةِ: «إسمَعوا كلامَ المَلِكِ الكبـيرِ، مَلِكِ أشُّورَ: 29 لا تَدَعوا حَزَقيَّا يُغَرِّرُ بِكُم، لأنَّهُ لا يَقدِرُ أنْ يُنقِذَكُم مِنْ يَدي، 30 ولا تَدَعوهُ يُقنِعُكُم بِقولِهِ: تَوكَّلوا على الرّبِّ، فهوَ يُنقِذُنا ولا يُسَلِّمُ هذِهِ المدينةَ إلى يَدِ مَلِكِ أشُّورَ. 31 لا تسمَعوا لِحَزَقيَّا. مَلِكُ أشُّورَ يقولُ لكُم: أُعقُدوا معي صُلْحا وا‏ستَسلِموا، وليَأكُلْ كُلُّ واحدٍ مِنْ كرمَتِهِ ومِنْ تينَتِهِ وليَشرَبْ ماءَ بِئرِهِ 32 حتّى أجيءَ وآخُذَكُم إلى أرضٍ مِثلِ أرضِكُم، أرضِ حِنطةٍ وخمرٍ، أرضِ خُبزٍ وكُرومٍ، أرضِ زَيتٍ وعسَلٍ، فتَعيشونَ هُناكَ ولا تموتون هُنا. لا تسمَعوا لِحَزَقيَّا إذا أغراكُم بِقولِهِ: الرّبُّ يُنقِذُنا. 33 هل أنقَذَ أيُّ إلهٍ مِنْ آلِهةِ الأمَمِ أرضَهُ مِنْ يَدِ مَلِكِ أشُّورَ؟ 34 أينَ آلِهةُ حماةَ وأرفادَ‌؟ أينَ آلِهةُ سَفرَوايِمَ وهَينَعَ وعِوَّا؟ هل أنقَذوا السَّامِرةَ مِنْ يَدي؟ 35 وأيُّ إلهٍ مِنْ جميعِ الآلِهةِ أنقَذَ أرضَهُ مِنْ يَدي حتّى يُنقِذَ الرّبُّ أورُشليمَ؟»
36 فسكتَ الشَّعبُ ولم يُجيـبوهُ بِكلِمَةٍ، لأنَّ المَلِكَ أمرَهُم بِذلِكَ. 37 وجاءَ ألياقيمُ بنُ حَلقيَّا مُديرُ القصرِ، وشِبنَةُ الكاتبُ، ويوآخُ بنُ آسافَ حافِظُ السِّجلِ، إلى حَزَقيَّا وثيابُهُم مُمَزَّقةٌ، وأخبَروهُ بِما قالَ مُعاوِنُ رئيسِ الأركانِ.
Ezekia 'Bädri'ba Yuda ro
(2 Ambâ 29:1-22 31:1)
1 Ndroa nina ori Osea ŋgwa Ela, 'bädri'ba Yisaraele ro rosi oko, Ezekia ŋgwa Aza, 'bädri'ba Yuda ro ro eto vomiri gwo 'bädri'ba ro. 2 Nda ka eto 'dimiri oko ndroa ndaro te 'buteritu fonji, nda mirivote ndroa 'buteritu fonjidriesu Yerusalema ya. Ävuru endre ndaro ro ni Abija ŋguti Zekaria ro. 3 Nda yete tase ŋgye ayani OPI mile, oso se zutu ndaro Dawidi koyebe ronye. 4 Nda pere voi lu awi mäturo te, toga tiṛi caricariro te, ago ga beti lu tokoro Asera rote vuru. Nda toga ini atala ro se Musa kedebe ana kpate njinyijinyi, se äzibe Neusetana. Sedri lidri Yisaraele ro eziyi ŋga tägyi tagyiriro ozana te rigye le tu gi ana si. 5 Ezekia yi tate OPI Lu Yisaraele roya; 'bädri'ba alo aza a'do kote oso nda ronye ni 'bädri'bai Yuda ro se kesobe nda vosi lakosi ca kpa ni se käti ndäri lakosi. 6 Ezekia a'dote 'diri OPI ri, ago rikote osoako ndavo, oko äti ota se OPI kozobe Musa si iyi te. 7 Ta'dota OPI a'dote tro nda be; vose cini nda kababe kigyesi yasi, ŋgase cini nda koyebe a'dote kado. Nda ogbote 'bädri'ba Asaria robe, ago lezo ruindune ndäri. 8 Nda pe Felesete'bai te ṛe, eto ṛoni Gaza ya ndi wari se gbikyi kai yibe, ni 'ba giṛiŋwà ro yasi sagwo le 'bakicii 'desipara ya.
9 Ndroa lisu 'Bädri'ba Ezekia rosi, se ni orivoya ndroa njidrieri ori Osea ŋgwa Ela, 'bädri'ba Yisaraele ro rosi oko, Salemanesera 'bädri'ba Asaria ro ikyite Samaria dri ago mudrina te. 10 Ago ädu ndroa nina drina umuro rosi oko nda ru Samaria te. 'Do ni ndroa njidrialo 'dimiri Ezekia ro rosi, se ni orivoya ndroa njidriesu 'dimiri Osea 'bädri'ba Yisaraele ro rosi owo. 11 'Bädri'ba Asaria ro ugu Yisaraele'bai te Asaria ya kamba'bai ro. Nda 'ba azaka ànyaro te orine 'bakici Hala ya, azakana loto Gozana ya Golo Abora kala, ago azakana 'bakicii Media ro yasi, 12 tana ànya royi OPI Lu ànyaro kote, oko pereyi tao'baro se nda ko'babe ànya yibe ana te ca royi otà se cini Musa ruindu'ba OPI ro kozobe ana kote. Ànya eriyi kote ago royi kpa kote.
Ozionya Asaria'bai ro Yerusalema Lomvo
(2 Ambâ 32:1-19Yesaya 36:1-22)
13 Ndroa 'butealo fosu ori 'Bädri'ba Ezekia ro rosi oko, Senakeriba 'bädri'ba Asaria ro ikyite gota 'bakicii Yuda ro obeobero te ago ru ànya te. 14 Ndi Ezekia 'bädri'ba Yuda ro zo lazo te Senakeriba 'bädri'ba Asaria ro ri Lakisa ya, ekye: “Maye tate koziro, rägu nye'be ma, ŋgase aza milebe märi oyene mayena ndi.” 'Bädri'ba Asaria ro eji Ezekia 'bädri'ba Yuda rote talentaro kama nätu (300) mo'di ro ndi talentaro 'butenätu logo läguläguro robe ozone ndäri. 15 Ezekia ozo mo'di se cini Yekalu ndi vo ŋgaodroro zo'desi miri roya be te ndäri. 16 Tu gi ana si Ezekia tri logo läguläguro käläsi Yekalu ro ro ndi logo läguläguro se nda modo kundru lomvo ice käläsikala robe sina ana te ago zote Senakeriba 'bädri'ba Asaria ro ri. 17 Ago 'bädri'ba Asaria ro zo dri'bai kyila'bai ro Taratana, Rabaserisa ndi Rabasake be te kyila'bai amba be ni Lakisa yasi 'Bädri'ba Ezekia re Yerusalema ya. Ondro ànya kesayite Yerusalema ya oko, ànya ikyiyi edreyite liti 'desi boŋgo oja'bai ro dri, loto idivo gyi ro ni gyigburu kurusi yasi ana lomvo. 18 Ondro ànya kozoyi lazo te 'Bädri'ba Ezekia vo oko Eliakima ŋgwa Elekia ro, se ni voondre'ba zo'desi miri ro ro, Sebena, egyi'ba vure ro, ndi Joa ŋgwa Asafa ro, se ni dri'ba egyi'bai robe efoyite ànyare. 19 Rabasake alo aza dri'bai losi ro Asaria'bai ro atate ànyari ekye: “Nyata 'Bädri'ba Ezekia ri mikye: Ono ni tase 'bädri'ba 'desi, 'bädri'ba Asaria ro kabe atana owo ekye: ‘Nya ta miro oyina a'di ya ya? 20 Inye'do nyusu miro be atà orivoya tauni ago mbara kyila oyero ya? Nya mi äti a'di lomvo, mi'de gwo ogbone mabe niya? 21 Nya mio'ba yau Ezipeto dri mi opane, oko Ezipeto iro oso dofo kyikokyikoro okyi ro ronye se osona drì 'dise aza kabe ruäti sina 'do ndi. 'Bädri'ba Ezipeto ro laba iro oso inye 'dise cini kabe ruäti nda dri ri.’ ”
22 “Ago ondro ka'do nyata gwo märi mikye: Ma ruäti OPI Lu amaro dri, inye'do OPI na koni se Ezekia kutufu votoŋgoro na ndi vo tori oloro na be, ago katabe lidri Yuda ndi Yerusalema robe ri ekye: ‘Beṛo toto ämiri mätune vo tori oloro se Yerusalema ya kandra ayani owoya?’ 23 Dia nyikyi, nyidiṛikala robe 'desi maro 'bädri'ba Asaria robe. Mozona farasii kutu ritu (2,000) 'da miri, ondro ka'do mini ndi lidri usune lämune ànya si owo. 24 Ka'do inye mipena ca dri'ba tipari kyila'bai 'desi maro ro eŋwanye ondro ka'do nya mio'ba Ezipeto'bai dri arabia kyila ro ndi farasii'bai be ezone miri ya? 25 Inye'do mikyite 'bädri amiro gotane ago perene teinye ole OPI ro ako ya? OPI andivona atani märi wari ono gotane ago perene.”
26 'Dooko Eliakima ŋgwa Elekia ro, Sebena ndi Joa be atayite Rabasake ri ekye: “Molo'baru miri, nyata ama ruindu'ba miro ri kala Arama'ba rosi. Tana mäni kala 'do te. Nyata ko ämäri kala Ebere rosi ukyi lidri cini koribe tiṛi drisi iyi eri 'da.”
27 Oko Rabasake logotate ànyari ekye: “Inye'do 'desi maro ezo ma tase kwoi opene toto ämiri ndi 'desi amiro be ri ago ko lidri se koribe tiṛi drisi iyi ri ya? Ànya oso ami ronye se onyanayi ze modo ànyaro 'da ago umvunayi kudrä modo ànyaro 'da.”
28 'Dooko Rabasake edrete kurusi trete ṛeṛe kala Ebere rosi ekye: “Nyèri ata 'bädri'ba 'desi ro 'bädri'ba Asaria ro ro! 29 Ono ni tase 'bädri'ba kabe atana owo ekye: ‘Mì'ba Ezekia kodo ami ko, tana nda unina ko ami opane ni märigyesi. 30 Mì'ba Ezekia ko'ba ami ko mio'bane OPI dri ugu ata si ekye endaro OPI opana ami 'da, ago 'bakici ono ozone drì 'bädri'ba Asaria ro roya i'do 'de.’ 31 Nyèri ta Ezekia ro ko; ono ni tase 'bädri'ba Asaria ro kabe ata owo ekye: ‘Mì'ba taliatokpe amiro mabe ago nyìkyi mare, 'dooko vo amiro cini mìnyana doŋgo kono ro andivo amiro ro gini, ago vo ami cini ro mìnyana doŋgo ki'du ro andivo amiro gini, ago vo ami cini ro mìmvuna gyi kofo andivo amiro ro gini; 32 madale mikyina ago märuna ami gwo le 'bädri se lababe oso 'bädri modo amiro ro ronye ana ya, 'bädri se orivoya inya be, vino be, ambata be, ämvu kono robe, ido ice ido ro robe ndi epe be ana, tana mìri robe lidriidriro odraako. Nyèri ta Ezekia ro ko, nda ka toto ami wiri ugu ata si ekye, OPI opana ama 'da. 33 Inye'do lui tu'de aza ro pa 'bädri ànyaro gindi ni drì 'bädri'ba Asaria ro ro yasi ya? 34 Yauono lui Amata ro ndi Arepada robe gaŋwaroya? Lui Sefarevaima ro, Hena ro ndi Iva robe gaŋwaroya? Inye'do ànya payi Samaria gindi ni märigyesi ya? 35 Ni lui 'bädri cini ro lakosi lu a'di pa 'bädri ànyaro teni märigyesi ya? Mìma eŋwanye mìkye OPI opana Yerusalema ndi ni märigyesi niya?’ ”
36 Oko lidri a'dote njuru zayitadri ata ndaro ro kote, tana 'Bädri'ba Ezekia ta ànya te ekye: “'Diaza kozatadri ndaro ko.” 37 'Dooko Eliakima ŋgwa Elekia ro voondre'ba zo'desi miri ro ro, Sebena egyi'ba vure ro ndi Joa ŋgwa Asapa ro se ni dri'ba egyi'bai ro, ikyiyite 'Bädri'ba Ezekia re, boŋgo ànyaro towa towaro ago itiyi tase Rabasake katabe ana tana te ndäri.