الناصرة ترفض يسوع
(متى 13‏:53‏-58، لوقا 4‏:16‏-30)
1 وخرَجَ مِنْ هُناكَ وجاءَ إلى بلدِهِ يَتبَعُهُ تلاميذُهُ. 2 وفي السّبتِ أخَذَ يُعلّمُ في المَجمعِ. فتَعجّبَ أكثرُ النّاسِ حينَ سَمِعوهُ وقالوا: «مِنْ أينَ لَه هذا؟ وما هذِهِ الحِكمَةُ المُعطاةُ لَه وهذِهِ المُعجزاتُ التي تَجري على يَدَيهِ؟ 3 أما هوَ النّجّارُ اَبنُ مَريمَ، وأخو يَعقوبَ ويوسي ويَهوذا وسِمعانَ؟ أما أخَواتُهُ عِندَنا هُنا؟» ورَفَضوهُ. 4 فقالَ لهُم يَسوعُ: «لا نَبِيّ بلا كرامةٍ إلاّ في وطَنِهِ وبَينَ أقربائِهِ وأهلِ بَيتِهِ». 5 وتَعذّرَ على يَسوعَ أنْ يَصنَعَ أيّةَ مُعجِزَةٍ هُناكَ، سِوى أنّهُ وضَعَ يدَيهِ على بَعضِ المَرضى فشَفاهُم. 6 وكانَ يتَعجّبُ مِنْ قِلّةِ إيمانِهِم. ثُمّ سارَ في القُرى المُجاوِرَةِ يُعلّمُ.
يسوع يرسل التلاميذ الاثني عشر
(متى 10‏:5‏-15، لوقا 9‏:1‏-6)
7 ودَعا إليهِ التلاميذَ الاثنَي عشَرَ وأخَذَ يُرسِلُهُم اَثنَينِ اَثنَينِ ليُبَشّروا، وأعطاهُم سُلطانًا على الأرواحِ النّجِسَةِ. 8 وأوصاهُم قالَ: «لا تأخُذوا للطَريقِ شيئًا سِوى عَصًا: لا خُبزًا، ولا كيسًا، ولا نُقودًا في جُيوبِكُم، 9 بَلِ اَنتَعِلوا حِذاءً، ولا تَلبَسوا ثوبَينِ». 10 وقالَ لهُم: «وحَيثُما دَخَلتُم بَيتًا، فأقيموا فيهِ إلى أنْ تَرحَلوا. 11 وإذا جِئْتُم إلى مكانٍ وما قَبِلَكُم أهلُهُ ولا سَمِعوا كلامَكُم، فاَرْحَلوا عَنهُ واَنفُضوا الغُبارَ عَنْ أقدامِكُم نَذيرًا لهُم!»
12 فخَرَجوا يَدعونَ النّاسَ إلى التّوبةِ، 13 وطَرَدوا كثيرًا مِنَ الشّياطينِ، ودَهَنوا بالزّيتِ كثيرًا مِنَ المَرضى فشَفَوهُم.
موت يوحنا المعمدان
(متى 14‏:1‏-12، لوقا 9‏:7‏-9)
14 وسمِعَ المَلِكُ هِيرودُسُ بأخبارِ يَسوعَ، لأنّ اَسمَهُ أصبحَ مَشهورًا. وكانَ بَعضُ النّاسِ يَقولونَ: «قامَ يوحنّا المَعمدانُ مِنْ بَينِ الأمواتِ، ولذلِكَ تَجري المُعْجِزاتُ على يدِهِ». 15 وقالَ آخرونَ: «هوَ إيلِيّا»، وآخرونَ: «هوَ نَبيّ كسائِرِ الأنبياءِ». 16 فلمّا سَمِعَ هِيرودُسُ قالَ: «هذا يوحنّا الذي قَطعتُ أنا رأسَهُ، قامَ مِنْ بَينِ الأمواتِ!» 17 وكانَ هِيرودُسُ أمسَكَ يوحنّا وقَيّدَهُ في السّجنِ، مِنْ أجلِ هِيرودِيّةَ التي تَزوّجَها وهيَ اَمرأةُ أخيهِ فيلبّسَ. 18 فكانَ يوحنّا يقولُ لَه: «لا يَحلّ لكَ أنْ تأخُذَ اَمرأةَ أخيكَ». 19 وكانَت هيرودِيّةُ ناقِمَةً علَيهِ تُريدُ قَتلَه فلا تَقدِرُ، 20 لأنّ هِيرودُسَ كانَ يَهابُهُ ويَحميه لعِلْمِهِ أنّهُ رَجُلٌ صالِحٌ قِدّيسٌ. وكانَ يَسُرّهُ أنْ يَستمِعَ إليهِ، معَ أنّهُ حارَ فيهِ كثيرًا.
21 وسنَحَتِ الفُرصةُ لِهيرودِيّةَ عِندَما أقامَ هِيرودُسُ في ذِكرى مَولِدِه وَليمَةً للنُبَلاءِ وكِبارِ القادَةِ وأعيانِ الجَليلِ. 22 فدخَلَتِ اَبنَةُ هيرودِيّةَ ورَقَصَتْ، فأعجَبَت هِيرودُسَ والمَدعوّينَ. فقالَ المَلِكُ لِلفَتاةِ: «أُطلُبي ما شِئتِ فأُعطيَكِ». 23 وحلَفَ لها يَمينًا مُشدّدًا قالَ: «أُعطيكِ كُلّ ما تَطلُبينَ، ولَو نِصفَ مَملكَتي!» 24 فخَرجَتِ الفَتاةُ وسألَت أُمّها: «ماذا أطلُبُ؟» فأجابَتْها: «رأسَ يوحنّا المَعمدانِ!» 25 فأَسرَعَت إلى المَلِكِ وقالَت لَه: «أُريدُ أن تُعطِيَني الآنَ على طَبَقٍ رأسَ يوحنّا المَعمَدانِ!» 26 فحَزِنَ المَلِكُ كثيرًا، ولكِنّهُ أرادَ أنْ لا يَرُدّ طَلَبَها مِنْ أجلِ اليمينِ التي حلَفَها أمامَ المَدعوّينَ. 27 فأرسَلَ في الحالِ جُنديّا وأمرَهُ بأنْ يَجيءَ برَأسِ يوحنّا. فذهَبَ وقطَعَ رأسَهُ في السّجنِ، 28 وجاءَ بِه على طَبَقٍ وسلّمَهُ إلى الفَتاةِ فحمَلَتْهُ إلى أُمّها. 29 وبلَغَ الخبَرُ تلاميذَ يوحنّا، فجاؤُوا وأخَذوا جُثّتَهُ ووضَعوها في قَبرٍ.
يسوع يطعم خمسة آلاف رجل
(متى 14‏:13‏-21، لوقا 9‏:10‏-17، يوحنا 6‏:1‏-14)
30 واَجتَمَعَ الرّسُلُ عِندَ يَسوعَ، وأخبروهُ بِكُلّ ما عَمِلوا وعَلّموا. 31 وكانَ كثيرٌ مِنَ النّاسِ يَروحونَ ويَجيئونَ، فلا يَتركونَ لهُم فُرصةً ليأكُلوا طعامَهُم، فقالَ لهُم يَسوعُ: «تعالَوا أنتُم وحدَكُم إلى مكانٍ مُقفِرٍ واَستَريحوا قليلاً». 32 فذَهبوا في القارِبِ وحدَهُم إلى مكانٍ مُقفِرٍ.
33 فرآهُمُ النّاسُ ذاهبينَ، وعرَفَ كثيرٌ مِنهُم إلى أينَ، فأسرَعوا مِنْ جميعِ المُدُنِ مَشيًا على الأقدامِ وسَبقوهُم إلى ذلِكَ المكانِ. 34 فلمّا نزَلَ يَسوعُ مِنَ القارِبِ رأى جَمْعًا كبيرًا، فأشفَقَ علَيهِم، لأنّهُم كانوا مِثلَ غنَمٍ لا راعيَ لها، وأخَذَ يُعلّمُهُم أشياء كثيرةً. 35 وفاتَ الوقتُ، فدَنا مِنهُ تلاميذُهُ وقالوا لَهُ: «فاتَ الوقتُ، وهذا مكانٌ مُقفِرٌ، 36 فقُلْ لِلنّاسِ أنْ يَنصرِفوا إلى المَزارِعِ والقُرى المُجاوِرَةِ ليَشتَروا لهُم ما يأكُلونَ». 37 فأجابَهُم يَسوعُ: «أعطوهُم أنتُم ما يأكُلونَ». فقالوا: «أتُريدُنا أنْ نَذهَبَ ونَشترِيَ خُبزًا بمئَتَي دينارٍ ونُعطيَهُم لِيأكُلوا؟»
38 فقالَ يَسوعُ: «كَم رغيفًا عِندَكُم؟ اَذهَبوا واَنظُروا». فلمّا عَرَفوا ما عِندَهُم، قالوا لَهُ: «خَمسةُ أرغِفَةٍ وسَمكَتانِ». 39 فأمرَهُم أنْ يُقعِدوا النّاسَ جماعةً جماعةً على العُشْبِ الأخضَرِ. 40 فقَعَدوا صُفوفًا صُفوفًا، في بعضِها مِئةٌ وفي بَعضِها خَمسونَ. 41 وأخَذَ يَسوعُ الأرغِفَةَ الخَمسةَ والسّمكتَينِ ورفَعَ عَينَيهِ نَحوَ السّماءِ وبارَكَ وكَسَرَ الأرغِفَةَ وناوَلَ تلاميذَهُ ليُوزّعوها على النّاسِ، وقَسّمَ السّمكتَينِ علَيهِم جميعًا. 42 فأكلوا كُلّهُم حتى شَبِعوا. 43 ثُمّ رَفَعوا اَثنتَي عَشْرَةَ قُفّةً مَملوءَةً مِنَ الكِسَرِ وفَضَلاتِ السّمكَتَينِ. 44 وكانَ الذينَ أكَلوا مِنَ الأرغِفَةِ نَحوَ خَمسَةِ آلافِ رَجُلٍ.
يسوع يمشي على الماء
(متى 14‏:22‏-33، يوحنا 6‏:16‏-21)
45 وأمَرَ يَسوعُ تلاميذَهُ أنْ يَركَبوا القارِبَ ويَسبِقوهُ إلى بَيتَ صيدا، عِندَ الشّاطئِ المقابلِ، حتى يَصرِفَ الجُموعَ. 46 فلمّا صرَفَهُم ذهَبَ إلى الجبَلِ ليُصلّي. 47 وعِندَ المَساءِ، كانَ القارِبُ في وَسْطِ البحرِ، ويَسوعُ وحدَهُ على البَرّ. 48 ورأى يَسوعُ أنّ تلاميذَهُ يُلاقونَ مَشقّةً في التّجذيفِ، لأنّ الرّيحَ كانَت ضِدّهُم. فَجاءَ إليهِم قَبلَ الفَجرِ ماشِيًا على البحرِ، وكادَ يمُرّ بِهِم.
49 فلمّا رأوهُ ماشِيًا على البحرِ ظنّوهُ شَبَحًا فصَرَخوا، 50 لأنّهُم رأوهُ كُلّهُم فاَرتَعَبوا. فكلّمَهُم في الحالِ، قالَ: «اَطمئِنّوا. أنا هوَ، لا تَخافُوا». 51 وصَعِدَ القارِبَ إليهِم، فهدَأتِ الرّيحُ. فتَحيّروا كثيرًا، 52 لأنّ مُعجِزَةَ الأرغِفَةِ فاتَهُم مَغزاها، لِبَلادَةِ قُلوبِهِم.
يسوع يشفي من أمراض كثيرة
(متى 14‏:34‏-36)
53 وعَبَروا إلى برّ جِنّيسارَتَ ورَبَطوا قارِبَهُم هُناكَ. 54 وما إن نَزَلوا، حتى عرَفَ النّاسُ يَسوعَ. 55 فَساروا في تِلكَ الأنحاءِ كُلّها وأخذوا يَحمِلونَ المَرضى على فُرُشِهِم إلى كُلّ مكانٍ سَمِعوا أنّهُ فيهِ. 56 وكانوا أينما دخَلَ، سَواءٌ إلى القُرى أوِ المُدنِ أوِ المزارعِ، يَضَعونَ المَرضى في السّاحاتِ ويَطلُبونَ إليهِ أنْ يَلمسوا ولَو طَرَفَ ثَوبِهِ. فكانَ كُلّ مَنْ يَلْمسُهُ يَشفى.
Aga Yesu Tezo Nazareta ya
(Matayo 13:53-58Luka 4:16-30)
1 Yesu e'be vo ana te ago oyite kovole 'ba'desi 'ba ndaro roya, taeri'bai ndaro soyite nda vo. 2 Sabata si oko nda eto ŋgaemba te zotaeriro ya. Lidri amba orivoya lau; ago ondro ànya keriyi ta ndaro te oko, ànya cini a'doyite larolaro ro. Ànya ejiyitate ekye: “Nda usu tase cini ono teni eŋwaro ya? Tavouni se ozobe ndäri ono e'di ya? Nda ka talaro ro oye eŋwanye ya? 3 Inye'do nda ṛo ko ni kyikyi ice edero, ŋgwa Maria ro, ago ädrupi Yakoba, Yosepa, Yuda ndi Simona be roya? Endreŋwa ndaro ka ori ṛo ko noŋwa ya?” Ago ànya gayi nda tezo.
4 Yesu atate ànyari ekye: “Aro nebi te vo cini yasi e'be gialo aro nda ko 'ba'desi 'ba modo ndaro roya ago 'didiri ndaro lako ndi katidri modo ndaro roya.”
5 Nda ni kote talaro ro oyene lau, toto nda 'ba drí ndaro te lidri fere se adravoro ana lomvo ago ede ànya te. 6 Nda laro tawi, tana lidri a'do kote taoma be.
Yesu Zo Taeri'bai 'Butealo Foritu Ndaro te Taope
(Matayo 10:5-15Luka 9:1-6)
'Dooko Yesu oyite 'baŋwà se gbikyi lau ana yasi, ugu lidri emba be. 7 Nda zi taeri'bai 'butealo foritu te voaloya ago zo ànya te ba riri. Nda ozo drikaca te ànyari torii undiro lofoza. 8 Ago ta ànya te ekye: “Mìru ŋga aza ko ami yibe aba amiro ya e'be gialo dofo aba ro; ca ambata, ca gbolo drilämi'ba ro, ca parata kpäkä amiro ya. 9 Mìso katala, oko mìru boŋgo osoro kinjona ko.” 10 Nda ata kpate ànyari ekye: “Ondro äru ami te yai'dwesi oko, miri zo alo 'do ya madale nyè'be vo ana gwo. 11 Ondro ka'do nyìkyite 'ba'desi se lidri na ru ami ko yai'dwesi kode eri ta amiro ko 'do ya oko, nyè'be anya ago mìyo durufu na ni pa amiro yasi. Tana ka'do robe tazevoedreza ànya lomvo!”
12 'Dooko ànya oyiyite ago peyitate anjioko beṛo lidri ri drietane ni takozi ànyaro yasi. 13 Ànya lofoyi demonai amba te tesi, ago mbiṛiyi ido ice ido ro rote lidri amba adravo ro lomvosi ago ede ànya te.
Odra Yoane Bapatisi'ba ro
(Matayo 14:1-12Luka 9:7-9)
14 Ago 'Bädri'ba Eroda eri tase cini ono tana te, tana liku Yesu ro larirute vo cini yasi. Lidri azaka kayi ugu ata ekye: “Yoane Bapatisi'ba go adrite! 'Bani nda orivoya mbara ono be talaro ro oyeza wo.” 15 Caoko, rukäna, atate ekye: “Nda ni Eliya owo.” Azakana ekye: “Nda nebi yi, laba gi oso alo aza nebii se kyeno kai ro ronye.”
16 Ondro Eroda keri tana te oko, nda atate ekye: “Nda ni Yoane Bapatisi'ba owo, mätäṛi drî ndaro te ätu, oko nda go adrite!” 17 Eroda andivona ozotate Yoane urune, ago nda embe nda te ago 'bate kamba ya. Eroda yete inye ta Erodia rota, se nda gyete anya gica orivoya toko ädrupi ndaro Filipo ro owo. 18 Yoane Bapatisi'ba ugu atate Eroda ri ekye: “Ko kado miri toko ädrupi miro ro ogyene!”
19 Ta'dota Erodia 'ba yaoso te Yoane lomvo ago lete nda ufune, oko anya ni kote oyene inye tana ta Eroda rota. 20 Eroda turituri ni Yoane ri tana Yoane orivoya kado ago mano alokado yi, ta'dota 'ba nda te londro ro kamba ya. Nda le ta ndaro erine, caoko nda a'dote wiriwiriro amba ondro nda keri ta ndaro te tu cini si owo.
21 Äduro oko Erodia usu kandrakado anyaro te tu utitu Eroda ro rosi, ondro nda koye karama 'desi te dri'bai 'desi miri ndaro ro ri, 'desi kyila'bai ro ndi 'di'desii Galilaya robe ri owo. 22 Ŋguti Erodia ro ikyi ecite ago to läri te, ago tana si Eroda ndi ŋgwazii ndaro be tawi. Ta'dota Eroda atate ŋguti ana ri ekye: “Ŋgase milebe miri e'di ya? Ŋgase aza milebe mozona ndi miri.” 23 Nda atate anyari tao'ba amba si ekye: “Ma ruäṛu ŋgase aza nyabe ejina, ka'do ca amba oso miri 'bädri'ba maro telesina ronye mozona ndi miri!”
24 Ndi ŋguti ana fote tesi ago eji endre anyaro te ekye: “Mejina e'di ya?”
Anya zatadrite ekye: “Drî Yoane Bapatisi'ba ro.”
25 Ŋguti ana gote kovole ndrindri 'bädri'ba re ago ejitate ekye: “Male miri drî Yoane Bapatisi'ba ro ozone märi noŋwa yau deŋbele si!”
26 Tase ana 'ba 'bädri'ba te a'done tusuro amba, oko ta tao'ba se nda ko'babe ŋgwazii ndaro kandra ana rota nda ni kote ta anyaro ogane zo. 27 Ta'dota nda zo vookwa'ba aza te ota be drî Yoane ro ezine. Vookwa'ba se ana oyite ago cite kamba ya ago täṛi drî Yoane rote; 28 nda ezite deŋbele si ago ozote ŋguti ana ri ago anya ozote endre anyaro ri. 29 Ondro taeri'bai Yoane ro keriyi ta ono te oko, ànya ikyiyite ŋgyiyi avo ndaro te, ago seyite.
Yesu Ozo Ŋgaonya te Lidri Ndrani Kutu Nji (5,000) drisi ri
(Matayo 14:13-21Luka 9:10-17Yoane 6:1-14)
30 Lazo'bai egoyite ago dro'beyi iyi te Yesu be, ago itiyi tase cini ànya koyeyibe ago kembayi be te ndäri. 31 Ago lidri amba kayi eziikyi ago kayi ugu oyi ta'dota Yesu ndi taeri'bai ndaro be a'doyite teinye saa ako ŋga onyaza. Ta'dota nda atate ànyari ekye: “Mì'de mòyi pere vo aza ya se mà'do robe iṛe kigye tana nyòloli robe fere.” 32 Ta'dota ànya etoyi oyite toŋgo si vo aza ya toto andivo ànyaro iṛe.
33 Caoko, lidri amba ndreyi ànya te oyivoya ago niyi ànya dori, ànya oyiyite ni 'ba'desii cini yasi muyite mileya gyini drisi ago sayite vo ana ya käti ni Yesu ndi taeri'bai ndaro be ri. 34 Ondro Yesu kefote ni toŋbo yasi oko, nda ndre lowa amba te, ago ya ndaro nite ànya lomvo, tana ànya orivoya oso timele teinye lekye'ba ako ronye. Ta'doro nda eto ànya emba te ta amba si. 35 Ondro te tandrolero oko, taeri'bai ndaro ikyiyite ndare ago atayite ekye: “Ono orivoya vocowa yi ago yauono te tandrole yi. 36 Mi'ba lidri ono koyi, ago mi'ba ànya koyiyi vorogoŋwà se loto iyi yasi ago 'baŋwà yasi ŋga azaka ogyene andivo ànyaro ri onyane.”
37 Yesu zatadrite ekye: “Ami modo nyòzo ŋga aza ànyari onyane.” Ànya ejiyi nda te ekye: “Inye'do mile ämäri oyine ambata ogyene mo'di kaciro kama ritu (200) si ànyari onyane ya?”
38 Ago Yesu eji ànya te ekye: “Ami ambata be moda ya? Nyòyi mìndre.” Ondro ànya kusuyite oko, ànya itiyi tana te ndäri ekye: “Ambata nji ago ti'bi ritu.”
39 'Dooko Yesu atate taeri'bai ndaro ri lidri cini lonyine o'bane oraoraro ago orine vuru käyi lururo dri. 40 Ndi lidri rite vuru oraoraro gboko ro gboko ro rukäna kama alo (100) ago azakana 'butenji. 41 'Dooko Yesu ru ambata se nji ana te ndi ti'bi se ritu ana be, ndrevote kuru vo'buyakuru ya, ago ozo aro'boya te Lu ri. Nda wa ambata te, ago ozote taeri'bai ndaro rigye lanjine lidri ri, nda lanji ti'bi ritu se ana kpate ànya cini ri. 42 Vona cini nyate ago ojo ànya te. 43 'Dooko taeri'bai otoyi anjoko ambata ndi ti'bi se ke'bebe ana rote koṛiga na 'butealo foritu twitwi. 44 Mànoago se konya ŋga be ana otina orivoya kutu nji (5,000).
Yesu Abate Gyi drisi
(Matayo 14:22-33Yoane 6:15-21)
45 Dori Yesu 'ba taeri'bai ndaro te ocine toŋbo ya ago oyine mile ndaro ya Betesaida ya, fofo tasi nasi, ondro nda kadri lowa lidri ro perena owo. 46 Mede oye lowa ri vosi oko, nda tute kuru lutu dri mätune. 47 Ondro te tandrolero oko, toŋbo te orivoya kitoriya fofo roya, 'dooko Yesu drigba iṛe kototi. 48 Nda ndre taeri'bai ndaro te se te orivoya rritiro ànyari udine, tana oli elite ànya driro kate toŋbo pele; ta'dota lakole saa njidriesu ndi saa 'butealo foalo roya vo ri iwivoya oko Yesu ikyite ànyare, ka ezi aba gyi drisi. Nda aba le lävune ànya lomvosi. 49 Oko ondro ànya kondreyi nda te abavoya gyi drisi oko, ànya kusuyi iro be ekye, 'do orivoya tori avo ro, ago ndi ànya trete. 50 Ànya cini a'dote turituriro ondro ànya kondreyi nda te owo.
Dori Yesu atate ànyari ekye: “Nyà'do agoago be! Nyuturi ko. Ono ma owo!” 51 'Dooko nda cite toŋbo ya ànyare, ago oli edrete. Ago taeri'bai laroyi tawi, 52 tana ànya niyi ŋgaonya se ozobe lidri kutu nji (5,000) ri ana takacina ko, ago 'bayi tana ri kote drî ànyaro ya.
Yesu Ede Adravo'bai te Genesareta ya
(Matayo 14:34-36)
53 Ànya zayidri fofo rote ago ikyiyite wari Genesareta roya, ago ànya yi toŋbo te lau. 54 Ondro ànya kofoyite ni toŋbo yasi oko, dori lidri ni Yesu te. 55 Ago ànya imuyite ni wari cini yasi, ànya keriyi vose nda be kigye ana tana te owo, ànya eziyi adravo'bai te ndare para ànyaro si. 56 Ago vose cini Yesu koyite kigye, 'baŋwà, 'ba'desii, kode vorogoŋwà yasi, lidri ŋgyi adravo'bai ànyaro te vo ŋgalogyero yasi ago ànya lo'baruyite ndäri adravo'bai o'bane gi toto sidri boŋgo ndaro ro odone ayani; ago vona se cini kodobe ana edete kadoro.