زواج إسحق
1 وشاخَ إبراهيمُ وتقدَّمَ في السِّنِّ. وباركَ الرّبُّ إبراهيمَ في كُلِّ شيءٍ. 2 وقالَ إبراهيمُ لكبـيرِ خَدَمِ بَيتهِ ووكيلِ جميعِ أملاكهِ: «ضَعْ يَدكَ تَحتَ فَخذي‌ 3 فأستَحلِفَك بالرّبِّ إلهِ السَّماءِ وإلهِ الأرضِ أنْ لا تأخُذَ زوجةً لا‏بني مِنْ بَناتِ الكنعانيّينَ الّذينَ أنا مُقيمٌ بَينَهم، 4 بل إلى أرضي وإلى عَشيرتي تذهبُ وتأخُذُ زوجةً لا‏بني إسحَقَ. 5 فقالَ لَه الخادمُ: رُبَّما أبَتِ المرأةُ أنْ تـتبعَني إلى هذِهِ الأرضِ، فهل أرجِـعُ با‏بنِكَ إلى الأرضِ الّتي جِئْتَ منها؟» 6 فقالَ لَه إبراهيمُ: «إيّاكَ أنْ ترجِـعَ با‏بني إلى هُناكَ. 7 فالرّبُّ إلهُ السَّماءِ الّذي أخذَني مِنْ بَيتِ أبـي ومِنْ مَسقَطِ رأسي، والّذي كلَّمني وأقسمَ لي قالَ: «لِنسلِكَ أُعطي هذِهِ الأرضَ، هوَ يُرسلُ ملاكَهُ أمامَكَ فتأخُذُ زوجةً لا‏بني مِنْ هُناكَ. 8 وإنْ أبَتِ المرأةُ أنْ تَتْبعَك فأنتَ بريءٌ مِنْ يميني هذِهِ أمَّا ا‏بني فلا ترجِـعْ بهِ إلى هُناكَ». 9 فوضَعَ الخادمُ يدَهُ تَحتَ فخذِ إبراهيمَ سيّدِهِ وحلَفَ لَه على ذلِكَ.
10 وأخَذَ الخادمُ عشَرةَ جِمالٍ مِنْ جِمالِ سيّدهِ وشيئا مِنْ خَيرِ ما عندَهُ‌ وسارَ متوجِّها إلى أرامِ النَّهرينِ، إلى مدينةِ ناحورَ‌. 11 فأناخَ الجِمالَ في خارجِ المدينةِ على بئرِ الماءِ عِندَ الغُروبِ، وقتَ خروجِ النِّساءِ ليستقينَ ماءً. 12 وقالَ: «يا ربُّ، يا إلهَ سيّدي إبراهيمَ، وَفقْنِـي اليومَ وأحسِنْ إلى سيدي إبراهيمَ. 13 ها أنا واقِفٌ على عينِ الماءِ، وبناتُ أهلِ المدينةِ خارجاتٌ ليستقينَ ماءً، 14 فليكُنْ أنَّ الفتاةَ الّتي أقولُ لها: أميلي جرَّتَكِ لأشرَبَ، فتقولَ: ا‏شربْ وأنا أسقي جِمالَكَ أيضا، تكونُ هيَ ا‏لّتي عيَّنتَها لعَبدِكَ إسحَقَ. وهكذا أعرفُ أنَّكَ أحسنْتَ إلى سيّدي».
15 وما كادَ يَتِمُّ كلامُهُ حتى خرجَت رِفقةُ وجرّتُها على كَتِفِها، وهي ا‏بنةُ بتوئيلَ ا‏بنِ مِلْكَةَ ا‏مرأةِ ناحورَ أخي إبراهيمَ. 16 وكانتِ الفتاةُ بِكْرا، جميلةَ المنظَرِ جدًّا، فنزلت إلى العَينِ وملأت جرَّتَها وصَعِدت. 17 فأسرَعَ الخادمُ إلى لِقائِها وقالَ: «أسقني شُربةَ ماءٍ مِنْ جرّتِكِ». 18 فقالت: «إشربْ يا سيّدي». وأسرعت فأنزلت جرّتَها على يدِها وسقتْهُ. 19 ولمَّا فرغت مِنْ سَقْيهِ قالت: «أستقي لجمالِكَ أيضا حتّى تشربَ كفايتَها». 20 فأسرعت وأفرغت جرّتَها في الحَوضِ وعادت مُسرِعةً إلى البئرِ لتستقيَ، فا‏ستقت لجميعِ جِمالِهِ، 21 بَينما هوَ يتأمَّلُها صامتا ليعرفَ هل سَهَّلَ الرّبُّ طريقَهُ أم لا.
22 ولمَّا فرغتِ الجِمالُ مِنَ الشُّربِ أخذَ الرَّجلُ خُزامةً مِنْ ذهَبٍ وَزنُها نِصفُ مِثقالٍ وسوارَينِ ليدَيها وَزنُهُما عشَرَةُ مثاقيلَ ذهَبٍ، 23 وقالَ: «بنتُ مَنْ أنتِ؟ أخبريني، هل في بَيتِ أبـيكِ موضِعٌ نَبـيتُ فيهِ؟» 24 فقالت لَه: «أنا بنتُ بتوئيلَ ا‏بنِ مِلْكةَ ا‏مرأةِ ناحورَ». 25 وقالت لَه: «عِندَنا كثيرٌ مِنَ التِّبنِ والعَلَفِ وموضِـعٌ للمَبـيتِ أيضا». 26 فركعَ الرَّجلُ ساجدا للرّبِّ 27 وقالَ: «تبارَكَ الرّبُّ إلهُ سيّدي إبراهيمَ فهوَ لم يمنعْ رأفتَهُ وإحسانَهُ عَنْ سيّدي، فهداني في طريقي إلى بَيتِ أخيهِ».
28 فأسرعتِ الفتاةُ إلى بَيتِ أُمِّها وأخبرتْ بما جرى. 29 وكانَ لرفقةَ أخٌ ا‏سمُهُ لابانُ، فخرَجَ لابانُ مُسرِعا إلى الرَّجلِ، إلى العَينِ، 30 حالما رأى الخُزامةَ في أنفِ أُختهِ والسوارَينِ في يَديَها وسَمِعَها تقولُ: «هذا ما قالهُ الرَّجلُ لي»، فوجدَ الرَّجلَ واقفا معَ الجِمالِ عِندَ العَينِ. 31 فقالَ لَه: «أُدخُلْ يا مَنْ باركَهُ الرّبُّ، لماذا تقِفُ هُنا في الخارجِ وأنا هَيَّأتُ البَيتَ وموضِعا لجِمالِكَ؟» 32 وأدخَلَ الرَّجلَ‌ إلى البَيتِ وحَلَّ عَنْ جِمالِه، وجاءَ بالتِّبنِ والعَلَفِ، وأعطى الرَّجلَ ماءً لِغَسلِ رجليهِ وأرجُلِ الّذينَ معهُ.
33 ولمّا جيءَ بالطَّعامِ قالَ الرَّجلُ: «لا آكُلُ حتى أقولَ ما عِندي». فقالَ لَه لابانُ: «تكلَّمْ». 34 قالَ: «أنا خادمُ إبراهيمَ، 35 والرّبُّ بارَكَ سيّدي كثيرا فا‏غتنى. أعطاهُ غنَما وبقَرا وفضَّةً وذهَبا وعبـيدا وإماءً وجِمالا وحميرا. 36 وولَدت لَه سارةُ ا‏مرأتُهُ ا‏بنا بعدما شاخت، فأعطاهُ سيّدي جميعَ ما يملِكُ. 37 وا‏ستحْلَفني سيّدي قالَ: لا تأخُذْ لا‏بني زوجةً مِنْ بَناتِ الكنعانيّينَ الّذينَ أنا مُقيمٌ بأرضِهِم، 38 بل إلى بَيتِ أبـي وإلى عَشيرتي تذهبُ وتأخُذُ زوجةً لا‏بني. 39 فقلتُ لسيّدي؛ رُبَّما أبَتِ المرأةُ أنْ تـتبعَني. 40 فقالَ لي: الرّبُّ الّذي سلكْتُ أمامَه يُرسلُ ملاكَهُ مَعكَ ويُسهِّلُ طريقَكَ، فتأخُذُ زوجةً لا‏بني مِنْ عَشيرتي ومِنْ بَيتِ أبـي. 41 وبذلِكَ تبرأُ مِنْ يمينِكَ التي حَلَفْتَها لي، وإذا جِئتَ إلى عَشيرتي ولم يُعطوكَ كُنتَ بريئا أيضا مِنْ يمينِكَ. 42 فجِئتُ اليومَ إلى العينِ وقلتُ: يا ربُّ، يا إلهَ سيّدي إبراهيمَ، أرني إنْ كُنتَ تُسهِّلُ طريقي هذِهِ. 43 ها أنا واقفٌ على عَينِ الماءِ، فالصَّبـيَّةُ الّتي تَخرجُ لِتَستقيَ وأقولُ لها: ا‏سقيني شُربةَ ماءٍ مِنْ جرّتِكِ، 44 فتقولُ لي: إشربْ وأنا أستقي لِجمالِكَ أيضا تكونُ هيَ المرأةُ التي عيَّنَها الرّبُّ لا‏بنِ سيّدي.
45 وما كُدْتُ أنتهي مِنَ الكلامِ في قلبـي حتّى خرَجت رِفقةُ وجرّتُها على كَتِفِها، فنزلت إلى العَينِ وا‏ستقت. فقلتُ لها: إسقيني. 46 فأسرعت وأنزلت جرّتَها وقالت: إشربْ وأنا أسقي جِمالَكَ، فشربْتُ، وسقَتِ الجِمالَ أيضا. 47 فسألْتُها: بنتُ مَنْ أنتِ؟ فقالت: بنتُ بتوئيلَ‌ بنِ ناحورَ ومِلْكَةَ. فوضعْتُ الخُزامَةَ في أنفِها والسِّوارَينِ في يَدَيها، 48 وركعْتُ وسجدْتُ للرّبِّ إلهِ سيّدي إبراهيمَ وباركْتُه لأنَّه هداني سَواءَ السبـيلِ لآخذَ ا‏بنةَ أخيهِ لا‏بنِه. 49 والآنَ إنْ كُنتُم تـترأفونَ بسيّدي وتُحسِنونَ إليهِ فأخبروني، وإ لا فأنصرف عَنكُم يَمينا أو شِمالا».
50 فأجابَ لابانُ وبتوئيلُ: «مِنْ عِندِ الرّبِّ صدرَ الأمرُ، فلا نقدِرُ أنْ نقولَ فيهِ شَرًّا أو خَيرا. 51 هذِهِ رفقةُ أمامَكَ. خُذْها وا‏ذهبْ فتكونَ زوجةً لا‏بنِ سيّدِكَ كما قالَ الرّبُّ». 52 فلمَّا سمِعَ خادمُ إبراهيمَ كلامَهُم سجَدَ للرّبِّ إلى الأرضِ 53 وأخرَجَ حُلى مِنْ فِضَّةٍ وذهَبٍ وثيابا فأهداها إلى رفقةَ، وأهدى تُحَفا ثمينةً إلى أخيها وأُمِّها.
54 وبَعدَما أكلَ الرَّجلُ والّذينَ معهُ وشربوا، باتوا ليلَتَهم وقاموا صباحا فقالَ الرَّجلُ: «دَعوني أرجِـعُ إلى سيّدي». 55 فقالَ أخو رفقةَ وأمُّها: «تبقى الفتاةُ عِندَنا أيّاما ولو عشَرَةً، وبَعدَ ذلِكَ تمضي». 56 فقالَ لهُم: «لا تؤخِّروني والرّبُّ سهَّلَ طريقي. دعوني أرجعُ إلى سيّدي». 57 فقالوا: «ندعو الفتاةَ ونسألُها ماذا تقولُ». 58 فدعَوا رفقةَ وقالوا لها: «هَل تذهبـينَ معَ هذا الرَّجلِ؟» قالت: «أذهبُ». 59 فصرفوا رفقةَ أختَهُم ومُرضِعتَها وخادمَ إبراهيمَ ورجالَه. 60 وباركوا رفقةَ وقالوا لها: «أنتِ أختُنا. كوني أُمًّا لألوفٍ مؤلَّفةٍ، وليَرِثْ نسلُكِ مُدُنَ أعدائِهِ».
61 قامت رفقةُ وجواريها، فركِبْنَ الجِمالَ وتبِــعْنَ الرَّجلَ وأخذَ الرَّجلُ رفقةَ ومضَى.
62 وكانَ إسحَقُ مُقيما بأرضِ النَّقبِ جنوبا. وبـينما هوَ راجعٌ مِنْ طريقِ بئرِ الحيّ الرَّائي‌، 63 حيثُ خرَجَ يتمشَّى في البرِّيَّةِ عِندَ المساءِ، رفَعَ عينيهِ ونظَرَ فرأى جِمالا مُقبلةً نحوَهُ. 64 ورفعت رفقَةُ عَينَيها، فلمَّا رأت إسحَقَ نزلت عنِ الجمَلِ. 65 وسألتِ الخادمَ: «مَنْ هذا الرَّجلُ الماشي في البرِّيَّةِ للقائِنا؟» فأجابَها: «هوَ سيّدي». فأخذت رفقةُ البُرقُعَ وسَتَرَت وجهَها. 66 وبَعدَما روى الخادمُ لإسحَقَ كُلَّ ما جرى لَه، 67 أدخلَ إسحَقُ رفقةَ إلى خِباءِ سارةَ أمِّهِ وأخذَها زوجةً لَه. وأحبَّها إسحَقُ وتعزَّى بها عن فُقدانِ أُمِّه.
Toko Ogye Yisika ri
1 'Dooko Abarayama te agoambago ro, tana ndroa na te amba, ago OPI äṛu nda te ŋga cini ya. 2 Nda atate dri'ba ruindu'bai cini ndaro ro ri ekye: “Molo'baru miri, mi'ba drí miro ta'balakole maro ya ago nyäṛuru. 3 Male miri ruäṛune OPI, Lu vo'buyakuru ro ndi 'bädri be rosi, anjioko ko miri toko ogyene ŋgwa maro ri ni ndiriŋwa Kanana'bai ro lakosi se mabe ori lakoigye ono, 4 oko beṛo miri oyine 'bädri andivo maro roya, ago miri toko usune ŋgwa maro Yisika ri ni 'didiri maro lakosi.”
5 Oko ruindu'ba ana ejitate ekye: “Ondro ka'do toko se musube tana ŋgwa miro 'do kole tezo ikyine mabe 'bädri se ono ya oko ni, 'dooko inye'do mazona ŋgwa miro te kovole 'bädri se nyeṛibe ni kigye ana ya ya?”
6 Abarayama zatadrite ekye: “Beṛo ko miri ŋgwa maro logone 'bädri se ana ya; 7 OPI, Lu vo'buyakuru ro ezi ma teni 'ba täpi maro ro yasi, ago ni wari 'didiri maro ro yasi, ago 'ba tao'baro te märi ekye yozona 'bädri se ono 'da zelevoi maro ri. Nda ozona malaika ndaro 'da mile miro ya, ago nyusuna toko 'da ŋgwa maro ri ni lau. 8 Ago ondro ka'do toko na 'do kole kote eṛine mibe, 'dooko nya'dona ndi dritai roni tao'baro se ono yasi. Oko beṛo ko miri ŋgwa maro logone lau.” 9 Ta'dota ruindu'ba se ana 'ba drí ndaro te ta'balakole 'desi ndaro Abarayama roya, ago 'ba tao'ba te tase Abarayama katabe ana oyene.
10 Ago ruindu'ba se ana ru gamelei te 'butealo ni gamelei 'desi ndaro ro lakosi ndi ŋgapäṛi amba azaka se liŋgyiliŋgyiro 'desi ndaro ro kai yibe, ago oyite Mesopotamia ya 'bakici Naora roya. 11 Ago ondro nda kosate oko, 'dooko te orivoya tandrolero, ndi nda rite gamelei ndaro be loline koro aza kala lototi 'bakici lomvo, ago ana ni saa se 'ditoko kabe gyi ondi sina owo. 12 Ndi nda mätute ekye: “OPI, Lu 'desi maro Abarayama ro ono, molo'baru miri, kitu ondro ono si ono, nyozo ŋgase mabe mio'ba tana ro ono märi ago nyaka'da tao'ba se miro 'desi maro Abarayama ri ono. 13 Yauono ma orivoya edrevoya koro ono kala, se ndiriŋwa 'bakici ono ro kayi oye ikyine gyi ondine. 14 Mi'ba ŋguti se ma oyebe atane rigye makye: ‘Mi'ba luku'du miro vuru ago nyozo mämvu gyi robe,’ se katate märi ekye: ‘Mimvu ago mozona gyi kpa gamelei miro ri,’ 'do mi'ba ka'do ni anya se minjibe a'done ruindu'ba miro Yisika ri owo. Tase ono si mänina ndi anjioko nyäti tao'baro se miro 'desi maro Abarayama ri te.”
15 Dri teinye ndäri mätu ndaro onde ako oko, Rebeka ŋgwa Betuela ro se ni ŋgwa Mileka toko Naora ädrupi Abarayama ro ana esate, luku'du gyi ro anyaro be depere anyaro dri. 16 Anya liŋgyi tawi ago kpa ŋguti 'boroŋwa yi se mano aza ru drî driko sina. Ndi anya cite gyi ondine ni koro ya, ago ondro kondi gyi te twi luku'du anyaro ya oko, anya efote tesi. 17 Ago ruindu'ba se ana mute drîna utune, ago atate ekye: “Molo'baru miri nyozo gyi aza fereŋwa umvune märi ni luku'du miro yasi.”
18 Ago anya atate ekye: “Mimvuna ndi 'desi maro;” ago anya eri luku'du anyaro te ndriŋwa vuru, ago ozo gyi te ndäri umvune. 19 Ondro nda konde gyi umvu te oko, anya ekye: “Mandina kpa gamelei miro ri madale gyi ojona ànya lutu.” 20 Ndi anya so gyi se luku'du anyaro ya 'do te ndriŋwa karaṛi ya, ago go cite koro ya ondine, ago anya ndite ozote gamelei cini ndaro ri. 21 Ruindu'ba ana ndrevote anya dri titiitiro teinye ata ako, le unine kode OPI ozo kandrakado gite aba ndaro ya ya.
22 Ondro gamelei kondeyi gyi umvute oko, nda ru iŋgyi läguläguro te sote konvo anyaro ya, ago 'ba beji läguläguro ritu te kufu anyaro ya. 23 Ndi nda ekye: “Mi ŋguti a'di roya? Molo'baru miri nyiti tana märi. Inye'do vo gibe zo täpi miro roya orizana ämäri kigye ya?”
24 'Dooko anya zatadrite ndäri ekye: “Ma ŋguti Betuela se Mileka kutibe Naora ri ana ro. 25 Kyekyepa ndi moyo käyi robe orivoya amba, ago vo oriro orivoya miri oriza zo amaro ya.”
26 Ndi mano se ana edi drî te ago mätu OPI te. 27 Nda ekye: “Räṛu ka'do OPI, Lu 'desi maro Abarayama ro ri se äti tao'ba ndaro se 'desi maro ri ono te 'diriro. Tana OPI, lepe ma te dori ŋgyero 'ba 'didiri 'desi maro roya.”
28 Ago ŋguti se ana mute ago pe tase cini ana tana te lidri zo endre ndaro roya ana ri. 29 Rebeka orivoya ädrupi be se ävuruna orivoya Labana, ago nda mute tesi ruindu'ba se Abarayama ro ana re koro kala. 30 Tana nda ndre iŋgyi läguläguro ndi beji läguläguro se asobe konvo ago kufu Rebeka roya kai te, ago eri ata Rebeka endreŋwa ndaro rote, se mano gi ana katabe anyari ana. Ndi nda kyite ruindu'ba Abarayama ro ana re, ago ndre nda te edrevoya gamelei ndaro be koro kala. 31 Ndi nda atate ekye: “Nyeṛi moyi mibe 'bäru, mi orivoya mano se OPI käṛube ono owo; tana e'di nyedre gwo noŋwa niya? Mede zo te nja tana mi ago vo orivoya tana gamelei miro.” 32 Ta'dota ruindu'ba Abarayama ro ikyite 'bäru, ago Labana onji ŋgase cini gamelei ndaro kundu ana te vuru, ago ozo moyo käyi ro ndi kyekyepa be te gamelei ri. Ago nda ozo gyi te ruindu'ba Abarayama ro ri ndi ànya se nda be ana be pa ànyaro ojazana. 33 Ondro a'ba ŋgaonya te nda kandra onyane oko, nda atate ekye: “Ŋgaonya onyane märi dri i'do madale mitina takaci eṛi maro ro noŋwa tana lutu.”
'Dooko Labana ekye: “Ka'do inye dia nyiti tana.”
34 Ndi nda ekye: “Ma orivoya ruindu'ba Abarayama ro. 35 OPI äṛu 'desi maro te ndra, ago nda a'dote ŋgaamba be, ozo timele, indrii, tii, logo läguläguro ndi mo'di be, ruindu'bai àgoro ndi ndiriŋwa robe, gamelei ndi doŋgyii be te ndäri amba. 36 Ago Sara toko 'desi maro ro ti ŋgwa kpate ndäri agoro tokoadraŋwa anyaro si, ago 'desi maro ozo ŋgase cini nda be sina ono te ndäri. 37 'Desi maro 'ba ma te tao'baro o'bane ruäṛu si ota ndaro orone, nda ekye: ‘Beṛo ko miri toko ogyene ŋgwa maro ri ni ndiriŋwa Kanana'bai ro lakosi, se mabe ori wari na ya ono. 38 Oko nyoyi toko ogyene ŋgwa maro ri ni lidri täpi maro ro ago ni 'didiri maro lakosi.’ 39 'Dooko meji 'desi maro te makye: ‘Oko ondro ka'do toko na 'do kole kote osone mavo oko ndi ni?’ 40 Nda zatadrite ekye: ‘OPI maro se mabe orona ondoalo 'do ozona malaika ndaro 'da mibe ago edena liti 'da kadoro miri, ago nyusuna toko 'da ŋgwa maro ri ni lidri modo maro lakosi ni katidri täpi maro ro yasi. 41 'Dooko nya'dona ndi dritai roni ruäṛu miro yasi, ondro misate 'didiri maro lako, ago ondro ka'do ànya kozoyi anya ca kote miri nya'dona ndi dritai roni tao'ba maro yasi.’
42 “'Dooko kitu ondro ono si mesate koro kala oko, mämätute makye: ‘OPI, Lu 'desi maro Abarayama ro ono, rägu mi'ba tase mabe oyi tana ro ono a'done kadoro. 43 Ma begi edrevoya koro ono kala ono, ondro ŋguti 'boroŋwa aza kikyite gyi ondine, ago matate rigye makye molo'baru miri nyozo gyi fereŋwa märi ni luku'du miro yasi mämvu robe, 44 ago ondro katate märi ekye mimvu, ago mandina kpa gamelei miro ri oko, mi'ba anya ka'do ni ŋguti se minjibe a'done toko ŋgwa 'desi maro ro ri owo.’
45 “Ago dri teinye mätu titiitiro maro ondeako oko, Rebeka esate luku'du gyi robe depere anyaro dri, ago anya cite koro ya gyi ondine, ndi anya ndite. Ago matate anyari makye: ‘Molo'baru miri, nyozo gyi mämvu robe.’ 46 Ago anya eri luku'du anyaro te vuru ndriŋwa ni depere anyaro drisi, anya atate ekye: ‘Mimvu, ago mozona kpa gamelei miro ri umvune.’ Ndi mämvu gyi te ago anya ozo kpate gamelei maro ri. 47 Ndi 'dooko meji anya te makye: ‘Mi ŋguti a'di roya?’ Ago anya ekye: ‘Ma ŋguti Betuela ŋgwa Naora ro ro se Mileka kutibe ndäri ana.’ 'Dooko maso iŋgyi te konvo anyaro ya, ago maso bejii te kufu anyaro ya. 48 'Dooko medi drî maro te vuru, ago mämätu OPI te, ago märäṛu OPI, Lu 'desi maro Abarayama rote, se lepe mate ŋgyero ŋguti 'didiri 'desi maro ro usune toko ro ŋgwa ndaro ri ono ta. 49 Ka'do inye te ämiri ta'diri ago endaro atane ayani ta 'desi maro rota. Nyiti ta amiro, ondro ka'do ata amiro ka'do ko ŋgye, nyiti tana märi, 'dooko mäni tase märi oyene robe.”
50 'Dooko Labana ndi Betuela be zayitadrite ekye: “Tase ono kikyibe ni OPI resi ono ronye, mänina ko ta aza atane miri koziro kigye. 51 Rebeka begi 'do miru anya, ago nyoyi anya be toko ro ŋgwa 'desi miro ro ri, oso ata OPI ro ronye.”
52 Ondro ruindu'ba Abarayama ro keri ata ànyaro te oko, nda edi drî te vuru ago mätu OPI te. 53 'Dooko nda ru mo'di läguläguro, logo läguläguro ndi boŋgo be te ozote Rebeka ri, ago ozo ŋgapäṛi lagyeamba be kpate ädrupi anyaro ri ndi endre anyaro be.
54 'Dooko nda ndi 'dise nda be kai yibe nyayi ago mvuyi ŋgate, ago u'duyite raa lau. Ondro ànya kefoyite kyenoŋbo si oko, nda atate ekye: “Mì'ba mago teri kovole 'desi maro re.”
55 Oko ädrupi Rebeka ro ndi endre anyaro be atayite ekye: “Mi'ba ŋgutiŋwa ono dri orine ama yibe oso u'du 'butealo ronye, 'dooko anya o'dena gwo oyine.”
56 Oko nda atate ànyari ekye: “Nyìŋbi ma ko, oso ta maro OPI ko'ba bete a'done kadoro ono ronye ono, mì'ba moyi 'desi maro re.”
57 Ànya zatadrite ekye: “Mäzina te ŋguti modo ayani, ago mejina te kala anyaro ayani.” 58 Ta'dota ànya ziyi Rebeka te ago ejiyi anya te ekye: “Inye'do nyoyina ndi mano se ono be ya?”
Ago anya ekye: “Owo, moyina ndi nda be.”
59 Ndi ànya zoyi endreŋwa ànyaro Rebeka ndi ruindu'ba ànyaro aza be te oyine ruindu'ba Abarayama ro ndi lidri se nda be ana yibe. 60 Ago ànya äṛuyi Rebeka te ekye:
“Mi endreŋwa amaro ono nya'do ndi endre lidri tere'benye ro ro!
Ago zelevoi miro kopeyi 'bakicii kyila'baazii ànyaro ro ndi rii ṛe.”
61 'Dooko Rebeka ndi ruindu'ba anyaro se tokoro ana be riyite gamelei dri, ndi ruindu'ba se Abarayama ro ana yibe ndi oyiyite.
62 Yisika ikyite liti se Bera Lai Roi ro ana ya orine Negebe ya lau. 63 Ago Yisika fote ämvu ya tandrolero, ka ugu ta azaka usuna, ondro keŋga mi te oko, nda ndre gamelei te ikyivoya. 64 Ago Rebeka keŋga mi anyaro te ago kondre Yisika te oko, anya efote vuru ni gamele drisi. 65 Ago atate ruindu'ba se ana ri ekye: “Manona aza ka aba ämvu yasi ka eziikyi ämädri ro ana a'di owo ya?”
Ago ruindu'ba ana zatadrite ekye: “'Do 'desi maro owo.” Ndi Rebeka ru boŋgo anyaro te ago tako mi anyaro te sina.
66 Ago ruindu'ba iti tase cini nda koyebe ana tana te Yisika ri. 67 'Dooko Yisika ru Rebeka te, loci anya te zo boŋgoro se endre ndaro Sara koribe kigye ana ya. Anya a'dote toko ro ndäri, ago Yisika lu anya tawi, se 'ba ori ndaro te a'done kadoro odra endre ndaro ro vosi.