علامات الأزمنة
(مرقس 8‏:11‏-13، لوقا 12‏:54‏-56)
1 وأقبَلَ إلَيهِ بَعضُ الفَرّيسيّينَ والصدّوقيّينَ ليُجرّبوهُ، فطَلَبوا مِنهُ أنْ يُريَهُم آيةً مِنَ السّماءِ. 2 فأجابَهُم: «تَقولونَ عِندَ غُروبِ الشّمسِ: سيكونُ صحوٌ، لأنّ السّماءَ حَمراءُ كالنّارِ. 3 وعِندَ الفَجرِ تَقولونَ: اليومَ مَطَرٌ، لأنّ السّماءَ حمراءُ على سَوادٍ. مَنظَرُ السّماءِ تَعرِفونَ أنْ تُفسّروهُ، وأمّا عَلاماتُ الأزمِنةِ فلا تَقدِرونَ أنْ تُفسّروها. 4 جِيلٌ فاسِدٌ فاسِقٌ يَطلُبُ آيةً، ولن يكونَ لَه سوى آيةِ يونانَ». ثُمّ تَركَهُم ومَضى.
خمير الفريسيين والصدوقيين
(مرقس 8‏:14‏-21)
5 ولمّا عبَرَ التّلاميذُ إلى الشّاطئِ المُقابِلِ، نَسوا أنْ يَتزَوّدوا خُبزًا، 6 فقالَ لهُم يَسوعُ: «اَنتبِهوا، إيّاكُم وخَميرَ الفَرّيسيّينَ والصَدّوقيّينَ». 7 فقالوا في أنفُسِهِم: «يقولُ هذا لأنّنا ما تَزوّدنا خُبزًا».
8 فعَرَفَ يَسوعُ وقالَ لهُم: «يا قليلي الإيمانِ، كيفَ تَقولونَ في أنفُسِكُم: لا خُبزَ مَعنا؟ 9 أما فهِمتُم بَعدُ؟ ألا تَذكرونَ الأرغِفةَ الخَمسةَ لِلخَمسةِ الآلافِ وَكم قُفّةً مَلأتُم؟ 10 والأرغِفةَ السّبعةَ للأربَعَةِ الآلافِ وكم سلّةً ملأتُم؟ 11 كيفَ لا تَفهمونَ أنّي ما عَنَيْتُ الخُبزَ بكلامي؟ فإيّاكُم وخميرَ الفَرّيسيّينَ والصَدّوقيّينَ!»
12 ففَهِمَ التّلاميذُ أنّهُ قالَ لهُم يجِبُ أنْ يتَجَنّبوا تعاليمَ الفَرّيسيّينَ والصَدّوقيّينَ لا خميرَ الخُبزِ.
بطرس يشهد بحقيقة يسوع
(مرقس 8‏:27‏-30، لوقا 9‏:18‏-21)
13 ولمّا وصَلَ يَسوعُ إلى نواحي قيْصَرِيّةِ فيلبّسَ سألَ تلاميذَهُ: «مَنْ هوَ اَبنُ الإنسانِ في رأيِ النّاسِ؟» 14 فأجابوا: «بعضُهُم يقولُ: يوحنّا المَعْمدانُ، وبعضُهُم يقولُ: إيليّا، وغيرُهُم يقولُ: إرميا أو أحَدُ الأنبياءِ». 15 فقالَ لهُم: «ومَنْ أنا في رأيِكُم أنتُم؟» 16 فأجابَ سِمْعانُ بُطرُسُ: «أنتَ المَسيحُ اَبنُ اللهِ الحيّ». 17 فقالَ لَه يَسوعُ: «هَنيئًا لَكَ، يا سِمْعانُ بنَ يُونا! ما كشَفَ لكَ هذِهِ الحَقيقةَ أحدٌ مِنَ البشَرِ، بل أبي الّذي في السّماواتِ. 18 وأنا أقولُ لكَ: أنتَ صَخرٌ، وعلى هذا الصّخرِ سأبني كَنيسَتي، وقوّاتُ الموتِ لنْ تَقوى علَيها. 19 وسأُعْطيَكَ مفاتيحَ مَلكوتِ السّماواتِ، فما تَربُطُهُ في الأرضِ يكونُ مَربوطًا في السّماءِ، وما تحُلّهُ في الأرضِ يكونُ مَحلولاً في السّماءِ». 20 وأوصى يَسوعُ تلاميذَهُ أنْ لا يُخبِروا أحدًا بأنّهُ المسيحُ.
يسوع ينبئ أول مرة بموته وقيامته
(مرقس 8‏:31؛ مرقس 9‏:1، لوقا 9‏:22‏-27)
21 وبدَأَ يَسوعُ مِنْ ذلِكَ الوَقتِ يُصَرّحُ لِتلاميذِهِ أنّهُ يجِبُ علَيهِ أنْ يذهَبَ إلى أُورُشليمَ ويَتألّمَ كثيرًا على أيدي شُيوخِ الشّعبِ ورُؤساءِ الكهَنةِ ومُعلّمي الشّريعةِ، ويموتَ قتلاً، وفي اليومِ الثّالثِ يَقومُ.
22 فاَنفَرَدَ بِه بُطرُسُ وأخذَ يُعاتِبُهُ فيقولُ: «لا سمَحَ اللهُ، يا سيّدُ! لن تلقى هذا المَصيرَ!» 23 فاَلتَفَتَ وقالَ لبُطرُسَ: «اَبتَعِدْ عنّي يا شَيطانُ! أنتَ عَقَبَةٌ في طريقي، لأنّ أفكارَكَ هذِهِ أفكارُ البَشرِ لا أفكارُ اللهِ».
24 وقالَ يَسوعُ لِتلاميذِهِ: «مَنْ أرادَ أنْ يَتبعَني، فلْيُنكِرْ نَفسَهُ ويَحمِلْ صَليبَهُ ويتبَعْني، 25 لأنّ الّذي يُريدُ أن يُخلّصَ حياتَهُ يَخسَرُها، ولكنّ الّذي يخسَرُ حياتَهُ في سبيلي يَجِدُها. 26 وماذا يَنفَعُ الإنسانَ لو رَبِحَ العالَمَ كُلّهُ وخسِرَ نَفسَهُ؟ وبِماذا يَفدي الإنسانُ نَفسَهُ؟ 27 سيَجيءُ اَبنُ الإنسانِ في مَجدِ أبيهِ معَ ملائِكَتِهِ، فيُجازي كُلّ واحدٍ حسَبَ أعمالِه. 28 الحقّ أقولُ لكُم: في الحاضِرينَ هُنا مَنْ لا يَذوقونَ الموتَ حتّى يُشاهِدوا مَجيءَ اَبنِ الإنسانِ في مَلكوتِهِ».
Lidri Le Talaro ro
(Marako 8:11-13Luka 12:54-56)
1 Rukä Parusii ro ndi Sadukei robe ikyiyite Yesu re leyi nda ojone, ago ànya ejiyi nda te talaro ro oyene ànyari, ka'daza anjioko nda ni Lu resi. 2 Oko Yesu zatadrite ekye: “Ondro kitu kate ugu oci oko nyà ata mìkye: ‘Vo kaoye a'done kadoro ämäri, tana vokuru orivoya okaro.’ 3 Ago kyenoŋboci si nyà ata mìkye: ‘'Bu kaoye u'dine, tana vokuru orivoya läwura ro ago uniro.’ Mìnina ndi a'do oli ro unine vo ondre si vokuru ya, oko mìnina ko taka'daro tu kwoi ro takacina unine! 4 Lidri tu ono ro orivoya koziro ago luako! Nyà ma eji talaro ta ya? Hwa! Talaro ro se ozone ämiri toto talaro ro Yona ro ayani.”
Ta'dota nda e'be ànya te ago oyite.
Loŋga Parusii ro ndi Sadukei be
(Marako 8:14-21)
5 Ondro taeri'bai kozayite fofo tasi oko, ànya ijeyi ta ambata uru rote. 6 Yesu atate ànyari ekye: “Mìmba ämidri, nyàgaga ami ni loŋga Parusii ndi Sadukei be ro ri.”
7 Ànya etoyi atate iyivoya ekye: “Nda ko'de be ta ono atane inye tana mèzi ambata ko'de.”
8 Yesu ni tase ànya kayibe ugu atana ana te, ndi nda eji ànya te ekye: “Tana e'di nyà ugu ata amivoya ta a'doro ambata ako ono rota niya? Ami orivoya taoma giṛiŋwa be! 9 Ami drigba tauni ako ya? Tase mawa duŋguṛu ambata nji robe mànoago kutu nji (5,000) ri ana mìyi tana ko ya? Koṛiga na se nyòtobe twitwi moda ya? 10 Ago ambata se duŋguṛu na njidrieri mànoago kutu su (4,000) ri 'do ni? Koṛiga na nyòtobe twitwi moda ya? 11 Tana e'di mì'de be ko unine ekye ma ko ta ambata ro atana ayani ämiri ni ya? Nyàgaga andivo amiro ni loŋga Parusii ro ndi Sadukei be ro ri!”
12 'Dooko taeri'bai niyite anjioko nda ka ko ànya emba andivo ànyaro gagane ni loŋga se abe osona ambata ya ri oko ni ta ŋgaembaro Parusii ndi Sadukei be ro risi ayani!
Taeṛo Petero ro ta Yesu rota
(Marako 8:27-30Luka 9:18-21)
13 Yesu oyite wari se lototi 'ba'desi Kaisaria Filipo ro ro ana ya, ni nasi nda eji taeri'bai te ekye: “Lidri kabe ata ekye, Ŋgwa Lidri ro ni a'di owo ya?”
14 Ànya zayitadrite ekye: “Rukäna ka ata ekye, mi orivoya Yoane Bapatisi'ba owo.” “Azakana ekye mi orivoya Eliya owo, ago azakana ekye mi orivoya Yeremaya owo kode alo aza nebii ro owo.”
15 Nda eji ànya te ekye: “Oko ami ni? Nyà ata mìkye ma a'di owo ya?”
16 Simona Petero zatadrite ekye: “Mi ni Mesiya, Ŋgwa Lu lidriidriro ro owo.”
17 Yesu zatadrite ekye: “Äṛu ka'do miri, Simona ŋgwa Yona ro! Tana taŋgye ono ikyi kote miri ni a'do lidri ro resi, oko ozote miri ṛo dori ni Täpi maro vo'buyakuru ya resi. 18 Ago mata miri yauono Petero; mi orivoya kuni yi ago mabena känisa maro 'da kuni ono dri, odra unina ko opene ṛe alona. 19 Mozona ŋga käläsi upiro Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro 'da miri; ŋgase nyabe embena 'bädri ya embena kpa vo'buyakuru ya, ago ŋgase nyabe onjina 'bädri ya onjina kpa vo'buyakuru ya.”
20 'Dooko Yesu ta taeri'bai ndaro te ko ta itine 'diaza alo ri ekye nda ni Mesiya owo.
Yesu Iti ta Rueza Ndaro rote ndi Odra be
(Marako 8:31–9:1Luka 9:22-27)
21 Ni tu gi ana si Yesu eto ta itite ṛo ŋbelero taeri'bai ndaro ri ekye: “Beṛo märi oyine Yerusalema ya ago rueza amba usune ni 'di'desii, kohanii 'desi, ndi miemba'bai Ota robe resi. Äfuna ma 'da, oko u'du nina si oko madrina 'da.”
22 Petero ru nda te pere ago eto nda luku te, nda atate ekye: “Lu ko'ba ta 'do ka'do ko Opi, ta 'do unina ko a'done inye miri alona.”
23 Yesu zamite ago atate Petero ri ekye: “Minaru pere ni mare si Satani! Nya edre liti maro dri ma lagane, tana tavousu miro kwoi ikyi koni Lu resi, oko ni lidri resi.”
24 'Dooko Yesu atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Ondro ka'do 'diaza kolete o'dene mavo, beṛo ndäri ta andivo ndaro ro ijene, kuŋgyi taka ndaro, ago keso mavo. 25 Tana nda se kole adri modo ndaro ro opane ijena anya 'da; oko nda se kabe adri ndaro ijena ta maro ta usuna anya ndi. 26 Ondro ka'do 'diaza kuru 'bädri cini gica oko kije adri iro gwo inye 'do nda usuna ŋga aza gindi ya? Endaro nda unina ko ŋga aza usune! Nda unina ko ŋga aza ozone ogone adri ndaro usuza. 27 Tana Ŋgwa Lidri ro kaoye ikyine 'desi Täpi ndaro roya malaikai ndaro be, 'dooko nda ozona ŋga 'da 'dicini ri oso taoye 'dialo ro ronye. 28 Endaro mata ämiri ono, azakana orivoya noŋwa se uninayi ko odrane madale ànya ondrenayi Ŋgwa Lidri ro lutu ikyivoya 'Bädri'ba ro.”