صلاة حنة
1 وصلَّت حَنَّةُ وقالَت:
بِكَ، يا ربُّ تَهَلَّلَ قلبـي
وا‏رتَفَعَ رأسي عاليا
فَمي يَضحكُ في وجهِ أعدائي
لأنِّي فرِحتُ بِـخَلاصِكَ
2 لا أحدَ مِثلُ الرّبِّ،
لا قُدُّوسَ ولا خالقَ سِواهُ.
3 لا تُكثِروا مِنَ التَّبجُّحِ والإفتخارِ
ولا يَخرُجْ مِنْ أفواهِكُم تكبُّرٌ
لأنَّ الرّبَّ إلهٌ عليمٌ.
يَدينُ أعمالَ البشَرِ‌.
4 تكسَّرَت أقواسُ الجَبابرةِ
وتَزنَّرَ الضُّعَفاءُ بالقوَّةِ.
5 الشَّبعانُ أجَّرَ نفْسَهُ لِـيأكُلَ،
وأمَّا الجَوعانُ فا‏ستَغنى.
العاقِرُ ولَدَتْ سَبعةً،
وكثيرةُ البَنينَ ذَبلَت.
6 الرّبُّ يُميتُ ويُحيـي.
وإلى عالَمِ الأمواتِ يُسقِطُ ويُعلي.
7 الرّبُّ يُفقِرُ ويُغني.
يَحُطُّ مَنْ يشاءُ ويرفَعُ مَنْ يشاءُ.
8 يُقيمُ المِسكينَ عَنِ التُّرابِ
والبائِسَ عَنِ المَزبَلةِ،
يُجلِسُهُما معَ العُظَماءِ
ويَمنَحُهُما عرشَ المَجدِ،
لأنَّ لِلرّبِّ أعمِدةَ الأرضِ،
وعلَيها أرسى المسكونةَ،
9 يحفَظُ خَطواتِ أتقيائِهِ،
يَزولُ الأشرارُ في الظَّلامِ
10 خُصومُ الرّبِّ يَنكسرونَ
حينَ يُرعِدُ علَيهِم مِنَ السَّماءِ.
الرّبُّ يَدينُ أقاصيَ الأرضِ.
يَختارُ مَلِكَهُ ويَمسحُهُ
ويَمنَحهُ النَّصرَ والعِزَّ‌.
11 ثمَّ ذهبَ ألقانَةُ إلى مَنزِلِه في الرَّامةِ، وأمَّا الصَّبـيُّ فظَلَّ يَخدُمُ الرّبَّ عِندَ عالي الكاهنِ.
بنو عالي الكاهن
12 وكانَ بَنو عالي حقيرينَ لا يعرفونَ الرّبَّ 13 ولا حَقَّ الكهَنةِ على الشَّعبِ‌. فكُلَّما ذبحَ رَجُلٌ ذبـيحةً أرسلوا خادِمَ الكاهنِ عِندَ طَبْخِ اللَّحمِ، وبِيدِهِ شوكةٌ لها ثَلاثُ شُعَبٍ، 14 فيضرِبُها في المِرجَلِ أوِ الطَّبَقِ أوِ المِقلَى أوِ القِدرِ ويأخُذُ ما خرجَ بِها لِلكاهنِ. هكذا كانَ بَنو عالي يُعامِلونَ جميعَ بَني إِسرائيلَ القادِمينَ إلى شيلوهَ لِـيَذبَحوا لِلرّبِّ. 15 بل كانَ خادِمُ الكاهنِ يَجيءُ قَبلَ حَرْقِ الشَّحْمِ إلى صاحِبِ الذَّبـيحةِ ويقولُ لَه: «هاتِ لحما لِلشَّويِ، فالكاهنُ لا يأخُذُ مِنكَ لحما مَطبوخا بل نيِّئا‌». 16 فإذا أجابَهُ الرَّجُلُ: «مَهلا حتّى يحترِقَ الشَّحْمُ أوَّلا فتأخُذَ ما تشتَهي نفْسُكَ». أجابَهُ الخادمُ: «كلاَّ، بلِ الآنَ تُعطيني وإلاَّ أخذْتُ مِنكَ بِالقوَّةِ». 17 وكانَت خطيئةُ بَني عالي عظيمةً جِدًّا أمامَ الرّبِّ لأنَّهُم ا‏حتَقَروا ذبـيحتَهُ.
صموئيل في شيلوه
18 وكانَ صَموئيلُ يَخدُمُ الرّبَّ وهوَ صَبـيٌّ، وكانَ يَلبَسُ أفودا‌ مِنْ كَتَّانٍ. 19 وكانَت حَنَّةُ أمُّهُ تَنسُجُ لَه جُبَّةً صغيرةً وتَأتيهِ بِها كُلَّ سنَةٍ حينَ تصعَدُ معَ زَوجِها لِـيقَدِّمَ الذَّبـيحةَ السَّنويَّةَ. 20 فيُبارِكُ عالي الكاهنُ ألقانَةَ وزَوجتَهُ ويقولُ لَه: «يَرزُقُكَ اللهُ نَسلا مِنْ هذِهِ المرأةِ بدَلَ الابنِ الّذي كَرَّسْتَهُ لِلرّبِّ». ثمَّ يَرجِعانِ إلى مَنزِلِهِما.
21 وبارَكَ الرّبُّ حَنَّةَ، فحَملَت ووَلَدت ثَلاثةَ بَنينَ وا‏بنَتَينِ. وشبَّ صَموئيلُ الصَّبـيُّ أمامَ الرّبِّ، 22 وأمَّا عالي فشاخَ جِدًّا. وعَلِمَ عالي بِكُلِّ ما يفعَلُ بَنوهُ بِـجميعِ بَني إِسرائيلَ، وبأنَّهُم ينامونَ مع النِّساء اللَّواتي كُنَّ يخدُمنَ عِندَ بابِ خَيمَةِ الاجتِماعِ، 23 فقالَ لهُم: «لِماذا تعملونَ هذِهِ الأعمالَ؟ وما هذا الخبَرُ القبـيحُ الّذي أسمَعُ عَنكُم مِنْ جميعِ هذا الشَّعبِ؟ 24 لا يا أبنائي، فهذِهِ السُّمعَةُ غيرُ حسَنةٍ‌، وأنتُم تدفعونَ شعبَ الرّبِّ إلى المعصِيةِ. 25 إذا خَطِـئَ إنسانٌ إلى آخَرَ فاللهُ يَحكُمُ، وأمَّا إذا خَطئَ إنسانٌ إلى الرّبِّ فمَنْ يكونُ حَكَما؟» فما سَمِعوا لِكلامِ أبـيهِم، لأنَّ الرّبَّ شاءَ أن يُميتَهُم.
26 وأمَّا صَموئيلُ الصَّبـيُّ فكانَ يَنمو ويَحظى بِــعَطفِ الرّبِّ والنَّاسِ.
كلام الرّبّ على بني عالي
27 وجاءَ نبـيٌّ إلى عالي وقالَ لَه: «هذا ما يقولُ الرّبُّ: أما تَجَلَّيتُ لِسَلَفِكَ هرونَ، وهوَ بِمصْرَ في أرضِ فِرعَونَ، 28 وا‏خترْتُ بَيتَ هرونَ مِنْ جميعِ أسباطِ بَني إِسرائيلَ كهَنةً لي لِـيَصعَدوا إلى مذبَحي ويُحرِقوا البَخورَ ويلبَسوا أفودا أمامي؟ أما أعطَيتُهُم حِصَّةً مِنْ جميعِ الذَّبائِـحِ الّتي يُقَدِّمُها لي بَنو إِسرائيلَ‌؟ 29 فلماذا نظَرْتُم بِنَهَمٍ إلى ذبائحي وتقدماتي الّتي أمَرْتُ بِها في بَيتي المُقدَّسِ؟ لماذا فضَّلتَ بَنيكَ عليَّ حتّى يتَسمَّنوا بأفضَلِ ما يُقَدِّمُهُ لي بَنو إسرائيلَ شعبـي؟ 30 قُلتُ مِنْ قَبلُ، أنا الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ، إنَّ نسلَكَ ونسلَ أبـيكَ يَخدِمونَني إلى الأبدِ، أمَّا الآنَ فأقولُ: لن يكونَ ذلِكَ بَعدَ اليومِ. فأنا أُكرِمُ الّذينَ يُكرِمونَني، أمَّا الّذينَ يَستَهينونَ بـي، يُهانونَ. 31 لِذَلكَ تأتي أيّامٌ أُعاقِبُكَ فأُزيلُ فيها كُلَّ شابٍّ في بَيتِكَ وعشيرتِكَ، فلا يَشيخُ مِنهُم أحدٌ. 32 وترى خصمَكَ يَخدُمُ في المَعبدِ‌ وتنظُرُ بِــعينِ الحسَدِ إلى جميعِ الخَيرِ الّذي أُحسِنُ بِهِ إلى بَني إِسرائيلَ، ولن يَشيخَ في بَيتِكَ أحدٌ. 33 ولكِنِّي أُبقي في بَيتِكَ على رَجُلٍ يَخدُمُ أمامَ مذبَحي، إلى أنْ تكِلَّ عيناهُ وتذوبَ نفْسُهُ، وكُلُّ مَن يُولَدُ في بَيتِكَ يموتُ شابًّا‌. 34 وعِندَما يموتُ ا‏بناكَ حفني وفِنحاسُ في يومٍ واحدٍ، يكونُ لكَ ذلِكَ عَلامةً تُثبِتُ ما أقولُ. 35 ثمَّ أُقيمُ لي كاهنا أمينا يعمَلُ حسَبَ ما في قلبـي ونفْسي، وأبني لَه بَيتا لا تنقطِـعُ ذُرِّيَّتُه، فيخدمونَ مَنْ أمسَحُهُ مَلِكا كُلَّ الأيّامِ. 36 وكُلُّ مَنْ يـبقى مِنْ ذُرِّيَّتِكَ يأتيهِ ويرتَمي أمامَهُ لأجلِ قِطعةٍ منْ فِضَّةٍ ورغيفِ خُبزٍ، ويقولُ لَه مُلتَمِسا: دَعني أساعِدِ الكهَنةَ لآكُلَ كِسرَةَ خُبزٍ».
Mätu Hana ro
1 Hana ye mätu kpate ekye:

Ya maro te twi riyä be Opi ya.
Mate mbara ro Opi ya.
Kala maro ka kyila'baazii maro uguna,
ma riyäro tana ŋgaopa ndaro ta.

2 “'Diaza alona i'do alokado oso OPI ronye,
'diaza tona i'do e'be gialo nda;
gaga'ba aza i'do oso Lu amaro ronye.
3 Nye'be ata driuŋgyi si miro,
mi'ba ata driuŋgyi si kefo ko ni mi kala si.
Tana OPI ni orivoya Lu tauni ro,
nda kani taoye cini lidri ro vurena ope.
4 Kusu 'di mbara be ro otoŋgote,
oko otomba 'dise mbaraako te.
5 Ànya se kyeno ŋgaonya be amba 'do
gye andivo ànyaro te tesi ŋgaonya dri,
oko ànya se täbiri ro täbiri na kyete.
Toko se kondo ro te ŋgwai be njidrieri,
ago endre se ŋgwài be amba e'bete iṛe.
6 OPI kani odra ezi ago kani 'di adri,
nda kani 'di ovo vuru 'buociekye avo roya
ago kani 'di eŋga adri ya.
7 OPI kani 'di o'ba ati'ba ro, ago kani 'di o'ba ŋga'ba ro;
nda kani 'di logo vuru, ago nda ka kpa ni 'di eŋga kuru.
8 Nda kani ati'ba eŋga kuru ni durufu yasi;
nda kani 'dise lemeri be eŋgana kuru ni torofo yasi,
kani vo oriro ozona gyiti opii orooro ro lako,
ago kani ànya o'ba vo orooro roya.
Tana kotopai gyini ro ni OPI ro,
ago nda nju 'bädri te driigye.

9 “Nda kani ànya se 'diriro iyi lepena;
oko ka takozi'bai e'bena vouni ya;
tana lidri opena ŋga ko ṛe toto mbara iro si.
10 Kyila'baazii OPI ro utufuna 'da jinyijinyi;
tana nda uhwena 'da ànya dri ni vo'buyakuru yasi.
OPI opena vure 'bädri cini ro 'da;
Nda ozona mbara 'da 'bädri'ba ndaro ri,
ago o'bana mbara 'bädri'ba äṛuäṛu ndaro ro 'da a'done ndra.”

11 'Dooko Elikana oyite kovole 'bäru Rama ya, oko ŋgagaŋwa Samuele rite Silo ya kohani Eli be ruindune OPI ri.
Taoye undiro Ŋgwàagoro Eli ro ro
12 Ŋgwàagoro Eli ro orivoya lidri taoye undiro be yi, ànya usuyi ta OPI ro ko. 13 La'bi kohani ro losi ro lidri be anjioko ondro 'diaza kolo tori te, ruindu'ba kohani ro ri ikyine, ka'da kala nätu be nda rigye. Ondro iza kate ugu la'di oko, 14 nda osona ka'da gwo luku'du ŋgala'di roya, ago ŋgase cini ka'da kabe lofona tesi ni luku'du yasi 'do te kohani ri urune andivo ndaro ri. Ànya yeyi ta te inye Yisaraele'bai se cini kikyibe Silo ya tori olone ri. 15 Oko yau dri teinye vo ombiombi ro oza ako, ruindu'ba kohani ro ikyi ago ata gwo mano se kabe tori olo ana ri ekye: “Nyozo iza aza lo'bine kohani ri; tana nda unina ko iza la'dila'di ro urune ni mirigye, oko la'diako ayani.”
16 Oko ondro mano 'do katagwo ekye: “Mi'ba maye ŋgase aza ŋgye ago maza vo ombiombi ro käti, ago 'dooko miruna ndi amba oso milebe ronye,” ruindu'ba kohani ro atana ro ekye: “Hwa, beṛo miri iza ozone yau, ago ondro ko inye, märuna te mbarasi.”
17 Ago takozi ŋgwaàgoro Eli ro rote orivoya parandra OPI mile; tana ànya yeyi ŋgapäṛi OPI ri te taoroako si.
Samuele Silo ya
18 Ŋgagaŋwa Samuele rite ruindune OPI ri ago so boŋgo alokado gajuṛuŋwa kätätidri rote nda lomvo. 19 Ago endre ndaro ka boŋgo runduṛuro giṛiŋwa o'di ndäri ago ka uguna ndäri ndroa cini si, ondro ànya kayite oyi lau ago anyaro be tori ndroa ro olone owo. 20 'Dooko Eli äṛu Elikana ndi toko ndaro Hana be te ekye: “OPI kozo ŋgwai miri toko ono si vo nda se alodi anya kozobe OPI ri ono roya.”
Ago 'do vosi ànya goyite 'bäru.
21 Ago OPI go äṛu Hana te ndi anya go ti ŋgwàagoro nätu ndi ndiriŋwa ritu be te. Ago ŋgagaŋwa Samuele mbate ugu ruinduvoya OPI ri.
Eli ndi Ŋgwàagoro Ndaro be
22 Ago Eli dete pari ago nda eri tase cini ŋgwàagoro ndaro kayi ugu oyena be Yisaraele'bai cini ri ana tana te, ago tase ànya kayibe u'du 'ditoko se kayibe ruindu ecivo Mutuguṛi a'do lototi Opi roya kai be 'do te. 23 Ago Eli atate ŋgwàagoro ndaro ri ekye: “Nyà tase nonye kwoi oyena etaya? Tana meri taloye koziro amiro tana teni lidri cini resi. 24 Mìye ta ko inye ŋgwàagoro maro. Tase meribe lidri Opi ro kabe ugu larina ono ko'de takado yi. 25 Ondro mano aza koye takozi be te mano aza ri, Lu oŋgana ndi lata'ba ro; oko ondro mano aza koye takozi be te OPI lomvo, a'di unina ni oŋgane lata ndaro ya ya?”
Oko ànya eriyi ta täpi ànyaro ro kote; tana OPI le te odra ezine ànya dri.
26 Ago ŋgagaŋwa Samuele ugu ombate ago ta ndaro si OPI te ndi lidri be.
Taäŋgu Katidri Eli ro Lomvo
27 Ago nebi aza ikyite Eli re, ago atate ndäri ekye: “Ono ni ata OPI ro owo ekye: ‘Mini ndi maka'da andivo maro te zutu miro Arona ri ndi katidri ndaro be 'dooko ànya drigba iyeäṛi ro 'bädri'ba Ezipeto ro ri. 28 Ago ni 'bakala cini Yisaraele ro lakosi manji katidri ndaro te a'done kohanii ro märi, ruindune vo tori oloro maro ya, ŋga tägyi tagyiri ro ozane, boŋgo gajuṛuŋwa kätätidri ro osone ma eji zana ago mozo ŋgapäṛi se Yisaraele'bai kabe ozona vo tori oloro dri te katidri zutu miro ro ri. 29 Tana e'di nyaka'da taoroako gwo ayani ŋgapäṛi maro ndi tori oloro be se mata be ri niya? Tana e'di miro ŋgwàagoro miro gwo ndrani mädrisi ànya o'ba si oshweoshwe ro vo onjionjiro ŋgapäṛi oloro ro se lidri maro Yisaraele ro kabe osana märi si niya?’ 30 Ta'do ta OPI Lu Yisaraele ro atate ekye: ‘Ma'ba ta te katidri miro ndi katidri zutu miro robe ri ruindune märi kohanii ro tu cini si.’ Oko yauono nda ekye: ‘Ta inye 'do te i'do tana ànya se kayibe ma oro marona 'da, ago ànya se kayibe ma mawo a'dona 'da 'dimenyeŋwa ro. 31 Mindre, tuna kate eziikyi, se mutufuna ombàto'di katidri miro ro ndi käläsikala täpi miro ro be 'da, ago agoambago aza a'done katidri miro ya odeode ro te i'do. 32 'Dooko nya'dona 'da tusu ro ago mindrena vo 'da mawi si ŋgase cini amba mabe oye ozone Yisaraele'bai ri ta; oko agoambago aza ri a'done katidri miro ya odeode ro te i'do. 33 Mänina ko zelevoi miro tufune kpeye ni vo tori oloro maro yasi, oko ndase kabe ota liyi na 'da madaro; ago a'dona 'da tusuro tana zelevoi cini miro ka oye odrane bando si. 34 Ono ni tase ka oyebe a'dona ŋgwàagoro ritu miro Hofeni ndi Finasa be ri owo, a'dona 'da taka'daro ro miri: ànya riti odrana 'da tu alo si. 35 Ago manjina kohani 'diri 'da andivo maro ri, se oyena ŋgase ya maro kolebe ago drî maro kusu tana be 'da. Ago mozona zelevoi 'da ndäri, se induruna 'da ondoalo 'bädri'ba onjionji maro kandra. 36 Ago 'di aza se kabe e'be zelevo miro ya oyina 'da kohani 'do re rulo'bane ndäri parata ta ndi ŋgaonya be, ago atana 'da ekye: Molo'baru miri mi'ba ma losi kohanii ro oyene tana manya ŋgaŋwa aza robe.’ ”