إنتصارات يوناثان المفاجئة
1 وفي أحدِ الأيّامِ قالَ يوناثانُ بنُ شاوُلَ لِحامِلِ سِلاحِهِ: «تَعالَ نعبُرُ إلى مَخفَرِ الفلِسطِيِّينَ في الجانِبِ الآخَرِ» وهذا دونَ أنْ يُخبِرَ أباهُ. 2 وكانَ شاوُلُ في طَرَفِ جَبعَةَ‌ تَحتَ شجرَةِ رُمَّانٍ في مِغرونَ‌، ومعَهُ نحوَ سِتُّ مئةِ رَجُلٍ. 3 وكانَ أخِيَّا بنُ أخيطوبَ، أخي إيخابودَ بنِ فِنحاسَ بنِ عالي، كاهنِ الرّبِّ في شيلوهَ‌ لابِسا أفودا. ولم يكُنِ العَسكَرُ على عِلْمٍ بِذَهابِ يوناثانَ. 4 وكانَ بَينَ المَعابِرِ الّتي أرادَ يوناثانُ أنْ يَعبُرَها إلى مَخفَرِ الفلِسطيِّينَ صَخرَةٌ ثابِتَةٌ مِنْ هذِهِ الجِهةِ وصَخرَةٌ ثابِتَةٌ مِنْ تِلكَ الجِهةِ، ا‏سمُ الواحدةِ بُوصيصُ والأخرى سَنَةُ. 5 وبُوصيصُ قائِمَةٌ مِنْ جِهةِ الشَّمالِ مُقابِلَ مِخماسَ، وسَنَةُ مِنَ الجَنوبِ مُقابِلَ جَبعَ‌.
6 فقالَ يوناثانُ لِحامِلِ سِلاحِهِ: «تَعالَ نَعبُرُ إلى مَخفَرِ أُولئِكَ الفلِسطيِّينَ‌ لعلَّ الرّبَّ يُوَفِّقُنا. فلا شيءَ يَمنَعُ الرّبَّ مِنْ أنْ يَنصُرَنا علَيهِم، سَواءَ كانَ عدَدُنا كثيرا أم قليلا». 7 فقالَ لَه حامِلُ سِلاحِهِ: «إفعَلْ ما تريدُ. تَقدَّمْ، فأنا معَكَ». 8 فقالَ يوناثانُ: «نَعبُرُ إليهِم ونُظهِرُ لهُم أنفُسَنا، 9 فإنْ قالوا: قِفا حتّى نَصِلَ إليكُما، نَقِفُ ولا نَصعَدُ إليهِم. 10 وإنْ قالوا لنا: إصعَدا إلينا، نَصعَدُ، لأنَّ قولَهُم هذا علامةٌ على أنَّ الرّبَّ إلهَنا سَلَّمَهُم إلى أيدينا». 11 فأظهَرا أنفُسَهُما لِلفلِسطيِّينَ، فقالَ الفلِسطيُّونَ: «هَا العِبرانِـيُّونَ خارِجونَ مِنَ الكُهوفِ الّتي ا‏ختَبأوا فيها». 12 وقالوا لِـيوناثانَ وحامِلِ سِلاحِهِ: «إصعَدا إلينا لِنُخبِركُما شيئا». فقالَ يوناثانُ لِحامِلِ سِلاحِهِ: «إصعَدْ ورائي لأنَّ الرّبَّ سَلَّمَهُم إلى يَدِ بني إِسرائيلَ». 13 وصَعِدَ يوناثانُ على يَديهِ ورِجلَيهِ، وحامِلُ سِلاحِهِ وراءَهُ، فسَقَطَ الفلِسطيُّونَ أمامَ يوناثانَ وكانَ حامِلُ سِلاحِهِ يُجهِزُ علَيهِم وراءَهُ. 14 فقَتَلوا في تِلكَ الضَّربةِ الأولى نحوَ عِشرينَ رجلا في أرضٍ مِساحَتُها سِتُّون ذِراعا. 15 فحلَّ الرُّعبُ في المُعسكَرِ وفي البرِّيَّةِ حَولَهُ وفي أفرادِ المَخفَرِ، وا‏رتَعَدَ المُهاجِمونَ أيضا، وا‏هتزَّتِ الأرضُ كما لو وقَعَ رُعبٌ مِنَ اللهِ.
هزيمة الفلسطيِّين
16 ورأى رِجالُ شاولَ الّذينَ يُراقِبونَ في جَبعةَ بأرضِ بنيامينَ جُموعَ الفلِسطيِّينَ يَفرُّونَ هارِبـينَ في كُلِّ جِهةٍ. 17 فقالَ شاوُلُ لِلَّذينَ معَهُ: «تَفقَّدوا الجُنودَ وا‏عرِفوا مَنْ غابَ مِنْ عِندِنا». فتَفقَّدوهُم، فإذا يوناثانُ وحامِلُ سِلاحِهِ غائِبانِ. 18 فقالَ شاوُلُ لأخيَّا الكاهِنِ «جِئني بالأفودِ». وكانَ أخيَّا هوَ الّذي يَحمِلُ الأفودَ أمامَ بَني إِسرائيلَ في ذلِكَ اليومِ. 19 فما كادَ يَفرَغُ شاوُلُ مِنْ كلامِهِ معَ الكاهنِ أخيَّا، حتّى تَزايَدَ الضَّجيجُ في مُعَسكَرِ الفلِسطيِّينَ وتكاثَرَ، فقالَ شاوُلُ لِلكاهنِ: «لا تَقِفْ». 20 وصاحَ شاوُلُ وجميعُ الّذينَ معَهُ ونَزَلوا إلى المعرَكَةِ، حيثُ كانَ الفلِسطيُّونَ يَضرِبونَ بَعضُهُم بَعضا بِالسُّيوفِ، وهُم في فوضى عظيمةٍ. 21 وا‏نضَمَّ أيضا إلى الّذينَ كانوا معَ شاوُلَ ويوناثانَ مِنْ بَني إِسرائيلَ جماعةٌ مِنَ العِبرانيِّينَ ا‏نحازوا إلى جانِبِ الفلِسطيِّينَ مِنْ قَبلُ، وصَعِدوا معَهُم إلى المُعسكَرِ. 22 وسَمِـعَ جميعُ رِجالِ إِسرائيلَ الّذينَ ا‏ختَبأوا في جبَلِ أفرايمَ بِهَزيمةِ الفلِسطيِّينَ، فا‏نضَمُّوا إليهِم هُم أيضا وحارَبوا. 23 وخلَّصَ الرّبُّ بَني إِسرائيلَ في ذلِكَ اليومِ، وا‏نتَقَلتِ الحربُ إلى بَيتِ آوِنَ‌.
أحداث ما بعد الحرب
24 في ذلِكَ اليومِ فرَضَ شاوُلُ على رِجالِهِ صَوما كبـيرا‌، حلَّفَهُم وقالَ: «مَلعونٌ كُلُّ مَنْ يَذوقُ طَعاما إلى المساءِ حتّى أنتَقِمَ مِنْ أعدائي». فلم يَذُقْ أحدٌ مِنهُم طَعاما. 25 وجاؤوا كُلُّهُم إلى الغابِ، وكانَ عسَلٌ على الأرضِ. 26 ودخَلوا الغابَ، فإذا العسَلُ يَسيلُ، فلم يَمُدَّ أحدٌ يَدَهُ إلى فَمِهِ خوفا مِنَ اليمينِ الّتي حَلَفَها. 27 ولكنَّ يوناثانَ ما سَمِـعَ أباهُ يُحَلِّفُهُم، فمَدَّ طَرَفَ العَصَا الّتي بِيَدهِ، وغمَسَها في شَهدِ العسَلِ، ورَدَّها إلى فَمِهِ وذاقَهُ فا‏نتعَشَتْ نفْسُهُ. 28 فقالَ لَه أحدُهُم: «أبوكَ حَلَّفَ الرِّجالَ وقالَ: «مَلعونٌ كُلُّ مَنْ يَذوقُ اليومَ طَعاما». وإذ رأى يوناثانُ الجميعَ مُرهَقينَ، 29 أجابَ: «أبـي ضايَقَ الجميعَ. أُنظُروا كيفَ ا‏نتَعَشَتْ نفْسي لأنِّي ذُقتُ قليلا مِنْ هذا العسَلِ، 30 فكيفَ لو أكَلَ الرِّجالُ اليومَ مِنْ غنيمةِ أعدائِهِمِ الّتي غَنِموها؟ أفَما كانَت هَزيمةُ الفلِسطيِّينَ أعظَمَ؟»
31 وهزَمَ رِجالُ إِسرائيلَ الفلِسطيِّينَ في ذلِكَ اليومِ مِنْ مِخماسَ‌ إلى أيالونَ‌، فخارَتْ قُواهُم جِدًّا. 32 وا‏نقَضُّوا على الغَنيمةِ وأخَذوا غنَما وبقَرا وعُجولا، وذبَحوا على الأرضِ وأكَلوا لَحما بِدَمِهِ. 33 فقيلَ لِشاوُلَ: «خَطئَ الشَّعبُ أمامَ الرّبِّ لأنَّهُم أكَلوا لحما بِدَمِهِ». فقالَ شاوُلُ: «خانوا وَصيَّةَ الرّبِّ. دَحرِجوا إليَّ الآنَ صخرَةً كبـيرةً». 34 ثُمَّ قالَ: «إنتَشِروا في كُلِّ مكانٍ وقولوا للنَّاسِ أنْ يأتوا إليَّ بِبقَرِهِم وغنَمِهِم، فيَذبَحوها هُنا ولا يَخطأوا إلى الرّبِّ ويأكُلوا اللَّحمَ بِدَمِهِ». فقَدَّمَ كُلُّ واحدٍ مِنَ الشَّعبِ ثَورَهُ بَيدِهِ في تِلكَ اللَّيلةِ، وذبَحوا هُناكَ. 35 وبَنى شاوُلُ مذبَحا وكانَ أوَّلَ مذبَحٍ بَناهُ لِلرّبِّ.
36 وقالَ شاوُلُ: «لِنَنزِلْ وراءَ الفلِسطيِّينَ ليلا ونَنهبهُم إلى الفجرِ ولا نُبقِ حَيًّا». فقالوا: «إفعَلْ ما تَراهُ حسَنا». فقالَ الكاهنُ: «لِنَسألِ اللهَ». 37 فسألَ شاوُلُ اللهَ: «هل أُهاجِمُ الفلِسطيِّينَ؟ هل تُسلِّمُهُم إلى أيدي بَني إِسرائيلَ؟» فما أجابَهُ اللهُ في ذلِكَ اليومِ. 38 فقالَ شاوُلُ «تَقَدَّموا إلى هُنا، يا جميعَ زُعماءِ الشَّعبِ، وا‏نظُروا لِتَعرِفوا مَنِ ا‏رتَكَبَ الخطيئةَ اليومَ. 39 حَيٌّ الرّبُّ الّذي خلَّصَ بَني إِسرائيلَ حتّى لو كانَ هذا الخاطِـئُ يوناثانَ ا‏بني، موتا ليَموتُ». فما أجابَهُ أحدٌ مِنَ الشَّعبِ. 40 فقالَ لهُم: «كونوا أنتُم في جِهةٍ، وأنا وا‏بني يوناثانُ في جِهَةٍ». فقالوا: «إفعَلْ ما تَراهُ حسَنا». 41 فقالَ شاوُلُ لِلرّبِّ إلهِ إِسرائيلَ: «لِماذا لم تُجِبْ عبدَكَ اليومَ؟ إنْ كانَت هذِهِ الخطيئةُ فيَّ أو في ا‏بني يوناثانَ، أيُّها الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ، فأجبْني بالأُوريمِ، وإنْ كانَت في شعبِكَ بَني إِسرائيلَ فأجِبْني بالتُّمِّيمِ‌». فأصابَتِ القُرعةُ يوناثانَ وشاوُلَ، وخرَجَ الشَّعبُ بَريئا. 42 فقالَ شاوُلُ: «ألقوا القُرعةَ بَيني وبَينَ يوناثانَ ا‏بني». فأصابَت يوناثانَ. 43 فقالَ شاوُلُ لِـيوناثانَ: «أخبِرْني ماذا فعَلتَ». فأخبَرَهُ، قالَ: «ذُقتُ بِرأسِ العَصَا الّتي بِيَدي قليلا مِنَ العسَلِ. فها أنا مُستَعِدٌّ أنْ أموتَ». 44 فقالَ شاوُلُ: «عاقبَني اللهُ وزادَ عِقابـي إنْ لم تَمُتْ يا يوناثانُ». 45 فقالَ الشَّعبُ لِشاوُلَ: «أيَموتُ يوناثانُ الّذي أحرَزَ هذا النَّصرَ العظيمَ لِبَني إِسرائيلَ؟ لا، حيٌّ الرّبُّ لا تسقُطْ شَعرَةٌ مِنْ رأسِهِ على الأرضِ، لأنَّهُ عَمِلَ مشيئةَ اللهِ في هذا اليومِ». فأنقَذَ الشَّعبُ يوناثانَ مِنَ الموتِ. 46 ثمَّ ا‏نصرَفَ شاولُ مِنَ اللِّحاقِ بِالفلِسطيِّينَ الّذينَ عادوا إلى أرضِهِم.
47 وحارَبَ شاوُلُ أعداءَهُ المُحيطينَ بِهِ بَعدَ أنْ تَولَّى المُلْكَ على إِسرائيلَ، فحارَبَ المُوآبِيِّينَ وبَني عَمُّونَ والأدوميِّينَ ومُلوكَ صوبَةَ والفلِسطيِّينَ مُنتَصرا حيثُما ا‏تَّجَهَ‌. 48 وقاتلَ بِشَجاعةٍ وضرَبَ بَني عَماليقَ‌ وأنقَذَ بَني اسرائيلَ مِنْ أيدي ناهبـيهِم. 49 وكانَ لِشاوُلَ بَنونَ هُم يوناثانُ ويِشويُ ومَلكيشوعُ، وا‏بنَتانِ هُما: ميرَبُ الكُبرى، وميكالُ الصُّغرى. 50 وكانَ ا‏سمُ زَوجَتِهِ أخينوعَمَ بِنتَ أخيمَعْصَ، وا‏سمُ رئيسِ جُندِهِ أبنيرَ بنَ نيرَ عَمُّ شاوُلَ. 51 وكانَ قَيسُ أبو شاوُلَ، ونيرُ أبو أبنيرَ كانا ا‏بنَي أبـيئيلَ.
52 وكانَتِ الحربُ على الفلِسطيِّينَ شَديدةً طولَ أيّامِ شاوُلَ. وكانَ شاوُلُ يَضُمُّ إليهِ كُلَّ رَجُلٍ جبَّارٍ أو شُجاعٍ يَراهُ.
Jonatana Gota Felesete'bai te
1 U'du alo si oko Jonatana atate mano se kabe lakazà kyila ro ndaro uŋgyina ri ekye: “Nyikyi, mi'de moyi gawa kyila'bai Felesete'bai roya telesi nasi.” Oko nda iti tana kote täpi ndaro Saulo ri. 2 Tu gi ana si, Saulo ka ori sidri Gibea roya ce oso gäṛä'bu ronye se orivoya Migerona ya ana zele; lidri se nda be orivoya oso kama njidrialo (600) ronye. 3 Kohani se koso boŋgo juṛuŋwa kätätidri ro be ni Aija ŋgwa ädrupi Ikaboda ro Aituba ro, se orivoya ni ŋgwa Finasa ro ago kwozo Eli se kohani OPI ro Silo ya ana ro. Ago kyila'bai ni ko ekye Jonatana oyite. 4 Vose Jonatana kabe lävu oyine kyila'bai Felesete'bai ro dri kigye ana yasi, luutu sikya'da ro orivoya telesi na alo ya ago luutu sikya'da ro kpa telesi na aza ya; alodi na ävuruna Bozeze, ago aza ävuruna Sene. 5 Luutu sikya'da alona aza ogone mä'dudriro miäwuäwuro Mikemasa be, ago azana ogone ŋgäṛiŋwa driro miäwuäwu ro Geba be.
6 Jonatana atate mano ombato'di se kabe lakazà kyila ro ndaro uŋgyi ana ri ekye: “Nyikyi mi'de moyi orivo kyila'bai 'dise oloako ŋbiṛiro kai roya. A'dona azaya OPI oyena losi 'da ta amaro ta; tana ŋga aza unina ko OPI lagane ni ŋgaopeṛe oyevoya lidri amba kode fere si.”
7 Ago mano ombato'di se kabe lakazà kyila ro ndaro uŋgyina ana atate ndäri ekye: “Miye tase cini milebe oyene ri; mindre, ma orivoya mibe, tase milebe oyene male kpa.”
8 'Dooko Jonatana atate ekye: “Kado yi, màza teri ànyare, tana ànya kondreyi andivo amaro robe. 9 Ondro ka'do ànya katayite ämäri ekye: ‘Nyèdre madale mìkyina ni amire,’ 'dooko mi'de mèdre ndi 'du vo amaro ya, mòyi ko'de ànyare. 10 Oko ondro ka'do katayi te ekye: ‘Nyìkyi amare,’ 'dooko mòyina ndi ànyare; tana 'do a'dona ndi taka'daro ro ämäri anjioko OPI ozo ànya te drì amaro ya.” 11 Ago ànya riti ka'dayi andivo ànyaro te kyila'bai Felesete'bai ro ri; ago Felesete'bai atayite ekye: “Mìndre, Ebere'bai azaka kayite ezi efo ni 'bui se ànya kada'do andivo ànyaro be kigyesi iyi yasi.” 12 Ndi ànya ziyi Jonatana te ndi manoto'di se kabe lakazà kyila ro ndaro uŋgyinabe, ago atayite ekye: “Nyìkyi amare, ago maka'dana ŋgaaza ämiri.” Ago Jonatana atate lakazà kyila ro ndaro uŋgyi'bana ri ekye: “Nyeso mavo; tana OPI ozo ànya te drì Yisaraele'bai roya.” 13 Ago Jonatana tute kuru tegategaro drì ndi pa be si, ago lakazà ndaro kyila ro uŋgyi'ba na sote nda vo. Jonatana gota Felesete'bai te ago to'bi ànya te vuru ndi lakazà ndaro kyila ro uŋgyi'bana se sobe nda vo ana tufu ànya te. 14 Ago ŋgatufu se käti si, Jonatana ndi lakazà kyila ro ndaro uŋgyi'ba nabe kufuyibe ana orivoya oso lidri 'buteritu ronye, kpäkyi lowo ro ronye. 15 Ago turi a'dote orivoya Felesete'bai se gawa ya, lowo ya, ndi lidri cini be lako, kyila'bai ndi lidri be lä'bite; gyini kandarute; ago turi 'desi para a'dote.
Yisaraele'bai Pe Felesete'bai te ṛe
16 Lidri Saulo ro se kabe vookwa Gibea se wari Benjamina roya ana kondre oko, lowa Felesete'bai ro kate lämu wairo wairo. 17 Ndi Saulo atate kyila'bai se nda be kai ri ekye: “Mìti lidri ago mìndre kode a'di yi ni i'do ama lako ya.” Ondro ànya kotiyi lidri te oko, Jonatana ndi lakazà kyila ro ndaro uŋgyi'bana be i'do 'de lau. 18 Ago Saulo atate kohani Aija ri ekye: “Nyezi Sänduku Tao'baro Lu ro noŋwa.” (Tana tu ana si Sänduku Tao'baro oyite kyila ya lidri Yisaraele robe). 19 Ondro Saulo kadri ata kohani ri oko, amo gawa Felesete'bai roya ugu a'dote ndra ago ndra; ago Saulo atate kohani ri ekye: “Nyedre!” 20 'Dooko Saulo ndi lidri se cini nda be otoyikalate ago oyiyite kyila ya. Ànya usuyi Felesete'bai te kpeye wiriwiriro, ago ànya kayi ugu azi ànyaro u'dina bando modo ànyaro rosi. 21 Ago Ebere'bai azaka se kyeno a'dote Felesete'bai zele tu ana si, ago se koyibe gawa ya ànya be kai zaruyite telesi ago dro'beyi iyi te Yisaraele'bai se Saulo ndi Jonatana be zele kai yibe. 22 Ago Yisaraele'bai se cini kada'dorube 'bädri lutu ro Eperaima roya keriyi tate ekye Felesete'bai kayite umu oko, ànya soyi kpate ànya vo ago gotayi ànya te. 23 Ago kyila lävute le Betavena kundu si. Tu ana si OPI pa Yisaraele te.
Tase a'dobe kyila vosi
24 Yisaraele'bai a'dote rritiro tu gi ana si; tana Saulo äṛurute lidri ri ekye: “Latri a'dona ndi mano se kabe ŋgaonya aza onya teinye vo ri uniako 'do dri ago märi teinye votaro logo ako kyila'baazii maro dri 'do dri.” Tana ta'doro alo aza kyila'bai ro nya ŋgaonya aza kote. 25 Ago lidri cini ikyite vocowa ya, ago ndreyi epe loti te gyini dri lau. 26 Ànya ndreyi epe te lotivoya lau vocowa ya, caoko 'diaza mbe kote, tana lidri turi ta ruäṛu Saulo ro. 27 Oko Jonatana eri tase täpi ndaro kota lidri be ta ruäṛu rosi ana ko; nda ozo dofo se drì ndaro ya ana te, ago sote epe mäŋgäni ya, ago nya epe te ndi adri nda te. 28 Oko ndi mano alo aza atate ndäri ekye: “Täpi miro ta lidri te mbara ruäṛu si, ekye: ‘Latri a'dona ndi mano se kabe ŋgaonya onya tu gi ono si ono dri.’ Ta'doro ni lidri te inini täbiri robe wo.”
29 'Dooko Jonatana atate ekye: “Täpi maro ye lidri te koziro, mindre yauono madrite, toto epe ono tembena si. 30 Aba ono a'dona ṛo kadopara ndra lidri konya ŋgaonya se ànya kotopayi be ni kyila'baazii ànyaro rigyesi ondro ono gwo owo. Tana aba mago mùtufuna Felesete'bai ro amba.”
31 Tu ana si Yisaraele'bai tufuyi Felesete'bai teni Mikemasa ya le Aijalona ya. Ago 'do vosi Yisaraele'bai te orivoya mbara ako ni täbiri ri. 32 Lidri mute ŋgase otopabe iyi dri, ago ruyi timele ndi tii be te, ago tufuyi ànya te gyini dri, ago nyàyi iza na te kari be. 33 'Dooko iti tate Saulo ri ekye: “Mindre, lidri kate ugu takozi oye OPI lomvo ugu iza se kari drigba kigye ono onya si.”
Ago Saulo atate ekye: “Mìye tate taomaako si; nyèreṛi kuni 'desi märi noŋwa.” 34 Ndi Saulo atate ekye: “Nyèpere andivo amiro lidri lakosi, ago nyàta ànyari 'dicini kezi ti kode timele ndaro mare noŋwa, ago kutufu ago konya ànya noŋwa; beṛo ko ànyari takozi oyene OPI lomvo iza se kari drigba kigye onyana si.” Ago ŋgäkyi se ana si ànya cini eziyi tii ànyaro te ago fuyi ànya te lau. 35 Ndi Saulo be vo tori oloro te OPI ri; se ni orivoya vo tori oloro käti se nda kobebe OPI ri owo.
36 'Dooko Saulo atate kyila'bai ndaro ri ekye: “Mì'de mòyi Felesete'bai vo ŋgäkyi si ago motopa ŋga ànyaro madale vo kiwi gwo; ago mì'de mèbe mano alo aza ànyaro ko lidriidriro.”
Ago ànya atayite ekye: “Ŋgase nyusu tavona be kado 'do miye ri.”
Oko kohani atate ekye: “Mì'de mèji Lu käti.”
37 Ndi Saulo eji Lu te ekye: “Maso ri Felesete'bai vo ya? Inye'do nyozona ànya ndi drì Yisaraele'bai ro ya ya?” Oko tu ana si ana Lu zatadri ndaro kote. 38 Ago Saulo atate dri'bai cini kyila'bai ndaro ri ekye: “Nyìkyi noŋwa, mì'de musu takozi se ayebe tu ono si ono. 39 Ma ruäṛu OPI se kabe ori lidriidriro ago kabe Yisaraele opa ni ono si, a'dona ca Jonatana ŋgwa maro koye takozi ni, beṛo ndäri odrane.” Oko 'dialo aza ni lidri lakosi zatadri ndaro kote. 40 'Dooko Saulo atate Yisaraele'bai cini ri ekye: “Ami cini nyèdre telesi lau, ago ma ndi Jonatana ŋgwa maro be medrene noŋwa.” Ndi lidri atate Saulo ri ekye: “Ŋgase nyusu tavona be kado 'do miye ri.”
41 Ta'doro Saulo mätute OPI Lu Yisaraele ro ri ekye: “Tana e'di mizatadri ma ruindu'ba miro ro kote tuse ono si niya? Ondro taenji se ono ka'dote maro kode Jonatana ŋgwa maro ro, äye OPI Lu Yisaraele ro mizatadrina Urima si, oko ondro taenji se ono ka'dote lidri miro Yisaraele roya, mizatadrina Tumima si.” Ndi vodo vo Jonatana ndi Saulo be te, anjoko lidri ro a'dote dritai ro. 42 'Dooko Saulo atate ekye: “Mivo vodo lakole amaro ŋgwa maro Jonatana be ya.” Ago vodo vo Jonatana te.
43 'Dooko Saulo atate Jonatana ri ekye: “Tase miyebe ono nyiti tana märi.” Ago Jonatana iti tana te ndäri ekye: “Metembe epe giṛiŋwa te drî dofo drì maro ya ono rosi; ma begi ono, ma ṛo nja odrane.”
44 Ago Saulo atate ekye: “Endaro mäṛurute Lu si, beṛo miri endaro odrane Jonatana.”
45 'Dooko lidri atate Saulo ri ekye: “Inye'do Jonatana nda se koye ŋgaopeṛe 'desi te Yisaraele ya ono odrana ndi ya? Mà ruäṛu OPI se kabe ori lidriidriro ono si, a'done inye i'do; drikyiri alodi ni drî ndaro yasi e'dene gyini dri i'do Tana tase nda ye be ondro ono nda yete ŋgaopa Lu rosi.” Ago lidri pa Jonatana teni odra yasi, ago äfu nda kote. 46 'Do vosi Saulo edrete ni osovoya Felesete'bai vo; ago Felesete'bai oyiyite wari modo ànyaro ro ya.
Ŋgamiri Saulo ro ndi Katidri Ndaro be
47 Ondro Saulo korite 'bädri'ba ro Yisaraele dri oko, nda ye kyila te kyila'baazii cini ndaro be lamadri cini yasi, Moaba be, Amona'bai be, Edoma be, 'bädri'bai Zoba robe, ndi Felesete'bai be; vose cini Saulo zarute kigyesi nda ye ànya te koziro. 48 Nda ye kyila te mbara amba si, ago fu Amaleka'bai te, ago nda pa Yisaraele teni drì ànya se kabe ŋga ànyaro topana ro yasi.
49 Ŋgwàagoro Saulo ro ni Jonatana, Yisevi, ago Malekisu a; ago ävuru ndiriŋwa ritu ndaro ro ni kwoi: Meraba se 'desiŋwa ro, Mikale se giṛiŋwa ro. 50 Ävuru toko Saulo ro ro ni Ainoama ŋguti Aimaza ro. Ago ävuru otaozo'ba kyila'bai ndaro ro ni Abinera ŋgwa Nera, täpiazi Saulo ro ro. 51 Täpi Saulo ro ni Kisi, ago täpi Abinera ro ni Nera se ni ŋgwàagoro Abiele ro owo.
52 Tu cini ori Saulo ro rosi kyila oye a'dote orivoya rritiro amba Felesete'bai be. Ago ondoalo ondro Saulo kondre mano aza te mbara ro, kode mano turiako yi, nda loci anya te kyila'bai ndaro lako.