فرائض القداسة العادلة
1 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 2 «قُلْ لِجماعةِ بَني إِسرائيلَ كُلِّهِم: كُونوا قِدِّيسينَ‌ لأنِّي أنا الرّبُّ إلهُكُم قُدُّوسٌ. 3 لِـيحتَرِمْ كُلُّ واحدٍ مِنكُم أمَّهُ وأباهُ‌ ويَحتفظْ لي بأيّامِ السَّبْتِ‌. أنا الرّبُّ إلهُكُم. 4 لا تَلتفِتوا إلى الأوثانِ‌ ولا تَصنعوا لَكم آلهَةً مَسبُوكةً‌. أنا الرّبُّ إلهُكُم.
5 «وإذا ذبحتُم لي ذبـيحةَ سلامةٍ، فحسَبَ ما أوصيتُكُم بهِ تذبحونَها لأرضَى عَنكُم. 6 وفي يومِ ذبحِها وفي غَدِهِ تُؤكَلُ، وما بقيَ إلى اليومِ الثَّالثِ يُحرَقُ بالنَّارِ. 7 وإنْ أكلَ أحدٌ مِنها في اليومِ الثَّالثِ أحسَبُها رِجْسا ولا أرضى بِها. 8 ومَنْ أكلَ مِنها تحمَّلَ عاقبةَ إثْمِهِ، لتدنيسِهِ ما هوَ مُقَدَّسٌ لي أنا الرّبُّ. فأقطعُهُ مِنْ بَينِ شعبهِ.
9 «وإذا حصَدْتُم حصيدَ أرضِكُم، فلا تحصُدوه إلى أطرافِ حُقولِكُم، ولا تلتَقِطوا ما تَعفَّرَ مِنهُ بالتُّرابِ. 10 ولا تعُودوا إلى قَطْفِ ما تَبقَّى مِنْ عُفارةِ كرومِكُم، ولا تلتَقِطوا ما سقطَ مِنهُ، بلِ ا‏ترُكوا ذلِكَ للمِسكينِ والغريـبِ‌. أنا الرّبُّ إلهُكُم.
11 «لا تَسرِقوا‌ ولا تَغدُروا ولا يَكذِبْ بَعضُكُم على بَعضٍ‌. 12 لا تَحلِفوا با‏سْمي كَذِبا ولا تُدَنِّسوا ا‏سْمي، فأنا الرّبُّ إلهُكُم‌. 13 لا تَظلِموا أحدا ولا تَسلُبوهُ. لا تَحتَفِظوا بأجرةِ الأجيرِ عِندَكُم إلى الغَدِ‌. 14 لا تَلعَنُوا الأصَمَّ، ولا تَضَعوا حجَرَ عَثْرٍ أمامَ الأعمى، وا‏تَّقوني، فأنا الرّبُّ إلهُكُم‌.
15 «لا تَجُوروا في الحُكْمِ، لا تُسايِروا فقيرا، ولا تُحابوا عظيما، بلِ ا‏حْكُموا للآخرينَ بالعَدلِ‌.
16 «لا تنشُرِ النَّميمةَ بَينَ النَّاسِ، ولا تَشهدْ بالزُّورِ على حياةِ أحدٍ. أنا الرّبُّ. 17 لا تُبغِضْ أحدا في قلبِكَ، بل عاتِبْهُ عِتابا لِئلاَّ ترتَكِبَ خطيئةَ بُغْضِكَ لهُ‌.
18 «لا تَنتَقِمْ ولا تَحقُدْ على أبناءِ شعبِكَ، بل أحبَّ قريـبَكَ مِثلما تُحِبُّ نفْسَكَ. أنا الرّبُّ‌.
19 «إحفظوا فَرائِضي. لا تُولِدْ بَهائِمَكَ مِنْ نَوعَينِ، ولا تَزرعْ حَقلَكَ مِنْ صُنفَينِ. وثوبا مَنسوجا مِنْ صُنفَينِ لا تلبَسْ‌.
20 «وإذا ضاجَعَ رَجُلٌ جاريةً مخطوبةً لآخرَ، وهيَ غيرُ مُحرَّرةٍ بفِديةٍ ولا مَعتُوقةٍ، فيُؤدَّبانِ‌ ولا يُقتَلانِ لأنَّها لم تُعتَقْ. 21 وليَجِـئِ الرَّجُلُ إلى بابِ خَيمةِ الاجتِماعِ بِكَبشٍ يُقرِّبُه ذبـيحةَ إثْمٍ للرّبِّ. 22 فيُكفِّرُ عَنهُ الكاهنُ خطيئتَهُ بِكَبْشِ الإثْمِ أمامَ الرّبِّ، فيُسامِحُهُ.
23 «وإذا دَخلتُم أرضَ كنعانَ وغَرَستُم أيَّ شجَرٍ يُؤكَلُ فليَكُنْ أكلُهُ مُحَرَّما عَلَيكُم ثَلاثَ سِنينَ، تقطعونَ فيها ثَمرَهُ كما لو كُنتُم تَختِنُونَهُ. 24 وفي السَّنةِ الرّابعَةِ يكونُ جميعُ ثَمرِهِ قُربانا مُقدَّسا لِتَمجيدِ الرّبِّ. 25 وفي السَّنةِ الخامسةِ تأكلونَ ثَمرَهُ، فيُزادُ لكُم في غَلَّتِهِ. أنا الرّبُّ إلهُكُم.
26 «لا تأكلوا لَحما بِدَمِهِ‌. لا تَتشاءموا مِنْ شيءٍ ولا تَتفاءلوا‌ بهِ. 27 لا تَحلِقُوا رُؤوسَكُم حَولَ أطرافِها، ولا تقصُّوا شيئا مِنْ لِحاكُم. 28 لا تَجعَلوا خُدوشا في أبدانِكُم حِدادا على مَيْتٍ، ولا كتابةَ وَشْمٍ علَيها‌. أنا الرّبُّ.
29 «لا تُدنِّسِ ا‏بنتَكَ بِـجَعلِها زانيةً لِئلاَّ يزني أهلُ الأرضِ فتَمتَلِـئَ بالفَواحشِ‌.
30 «إحْتَفِظوا لي بأيّامِ السَّبْتِ وتَهَيَّبوا معبَدي المُقَدَّسَ‌. أنا الرّبُّ. 31 لا تَلتَفِتوا إلى السَّحَرةِ ولا تَسعَوا وراءَ العرَّافينَ فتـتَنَجَّسوا بِهِم‌. أنا الرّبُّ.
32 «قُمِ ا‏حتراما لِلأشيـبِ، وأكرِمْ وجهَ الشَّيخِ وا‏تَّقِ إلهَكَ. أنا الرّبُّ. 33 وإذا نزَلَ بِكُم غريـبٌ في أرضِكُم، فلا تُرهِقُوه. 34 وليَكنْ عِندَكُمُ الغريـبُ النَّزيلُ فيما بَينكُم كالأصيلِ مِنكُم. أحِبُّوه مِثلما تُحبُّونَ أنفسَكُم لأنَّكُم كُنتُم غُرَباءَ في أرضِ مِصْرَ‌. أنا الرّبُّ إلهُكُم.
35 «لا تجوروا في الحُكْمِ ولا في المساحةِ والوَزنِ والكَيلِ. 36 بل لِتَكُنْ مَوازينُكُم وعياراتُكُم عادلةً، وليَكنْ لكُم قُفةٌ عادلةٌ وهِينٌ عادلٌ. أنا الرّبُّ إلهُكُم الّذي أخرجَكُم مِنْ أرضِ مِصْرَ‌. 37 فا‏حفظوا جميعَ فَرائضي وأحكامي وا‏عْمَلوا بِها. أنا الرّبُّ».
Ota A'do Alokado ndi Ta'diri be ro
1 OPI atate Musa ri 2 atane lowa cini lidri Yisaraele ro ro ri ekye: “Be ämiri a'done alokado; tana ma OPI Lu amiro orivoya alokado. 3 Be 'dialo alo ri endre ndi täpi ndaro be orone, ago beṛo Sabata ätine. Ma ni OPI, Lu amiro owo.
4 “Nyämätu lu awi ko ago nyede lui logo ro ko mätune. Ma ni OPI Lu amiro owo.
5 “Ondro nyàte koronya olo tori ro ta ŋgapäṛi rumora rota Opi ri oko, mìlo liti se aza änina ndi tadrina olene 'do yasi. 6 Beṛo iza na onyane 'bu'dä tuse alo koronya na 'do be sina 'do si kode u'du kinja si. Iza na se ke'bebe le u'du nina ya 'do beṛo ozane asi si. 7 Ondro ka'do anyate u'du nina si, 'do te orivoya undiro, märi tadri ŋgapäṛi 'do ro olene te i'do. 8 'Dise cini kabe onyana a'dona ndi taenji be, tana nda enji ŋgapäṛi alokado ma Opi rote, ago 'dina 'do ri a'done lidri maro te i'do.
9 “Ondro nyàte ŋga jalia ro olona ni ämvu amiro yasi, mìlo inya se sidri ämvu ro yasi 'do ko, ca mìgo kpa ko vole na uṛine. 10 Mìgo ko ämvu kono ro amiro yasi doŋgo kono ro se ke'bebe 'do topine, kode doŋgo kono ro se kalayibe vuru iyi ku'dune; nyè'be ànya lemeri'ba ndi atrai be ri. Ma ni OPI Lu amiro owo.
11 “Nyukugu ŋga ko nyoco 'di ko kode miga kowe ko azi ri. 12 Nyäṛu ru ko kowe si ävuru maro si, 'do nya ävuru Lu miro ro enji. Ma ni OPI owo.
13 “Nyoco oriazi amiro ko kode nyotopa ŋga ndaro ko. Ko ämiri päläti ruindu'ba se kabe losi oye päläti dri ro etane ozoako ŋgäkyi raa madale kyenoŋbo si. 14 Mi'da 'dise tuṛu ro ko kode nyalala ŋga aza ko 'dise miako'ba ro mile o'deza. Oko nyuturi ma Lu amiro. Ma ni OPI owo.
15 “Ko ämiri vure opene ta'diriako si, nyègyele lemeri'ba ko kode nyùturi ko 'dise ŋgaamba be ayani. Mìpe vure oriazi amiro ro taŋgye si. 16 Nyugu ta lari ko kowe si 'diaza lomvo, ago miye ŋgaaza se o'bana adri oriazi miro ro rriti ya 'do ko. Ma ni OPI owo.
17 “Mi'ba ya miro ko osone 'diaza lomvo, oko nyede tase lakole amiro ya nda be 'do, ukyi nya'do 'da takozi be ta ndaro si. 18 Nyologo votaro ko 'diaza ri kode nya'do ko 'du yaoso be nda lomvo, nyulu oriazi miro oso nyulu andivo miro be ronye. Ma ni OPI owo.
19 “Mìro ota maro, mì'ba koronyai 'ba ro amiro ko beti to to litine, ko ämiri kwari drî ritu orine ämvu alodi ya. Mìso boŋgo se ŋgase edebe sina betina ritu 'do ko.
20 “Ondro ka'do mano aza ko'batate mano aza ri ŋguti iyeäṛi ndaro ogyene toko ro oko mano na 'do gye ko dri, ondro ka'do 'diaza koyetate ŋguti na 'do be ànya ufune i'do; oko ezana ànya ndi, tana anya drigba iyeäṛi ndaro. 21 Manona 'do ri timelegogo ezine ŋgapäṛi taenjiro ro ta andivo ndaro rota ecivo Mutuguṛi a'do lototi Opi roya, 22 kohani ri ta 'diwäṛiro oyene timelegogo se ŋgapäṛi taenjiro ro 'dosi Opi mile ta takozi manona 'do rota, 'dooko e'bena nda ndi ta takozi se nda koyebe 'do rota.
23 “Ondro mìsate wari Kanana roya ago nyìkyi'di ice drî amba doŋgo rote oko, ämiri doŋgo na ondrene undiro ndroa na nätu. Ndroa gi iyi ya beṛo ko ämiri onyane. 24 Ndroa lisu si oko doŋgo cini odine to ŋgapäṛi ro, räṛu oyezana ma OPI ri. 25 Oko ndroa linji si oko mìnyana doŋgo na ndi, 'dooko ànya owana doŋgo ndi amba nyalakpa ämiri. Ma ni OPI Lu amiro owo.
26 “Mìnya iza se kari be kigye 'do ko. Mìye tetedri aza ko alona. 27 Mìvu biṛivo amiro ko ago mìvu tivu amiro ko. 28 Nyègyi lomvo amiro ko kode nyòtola lomvo amiro ko ta avo liyi rota. Ma ni OPI owo.
29 “Nyènji ndiriŋwa amiro ko ànya o'ba si ronyi'bai yekalu ro ro; ondro ka'do mìyete inye; mìsona ndi lui azaka vo ago wari a'dona ndi twi takozi be. 30 Nyä̀ti Sabata ago mìro vose alokado abe ma mätu kigye 'do. Ma ni OPI owo. 31 Mìso ko tavoata lidri se kayibe ata tori avo robe ro vo kode kozoi vo, mìso ko ànya vo ukyi ànya o'ba ami 'da a'done undiro. Ma ni OPI Lu amiro owo.
32 “Nyàka'da taoro 'dise odeodero ri oŋgasi kuru ago mìro ànya. Mìro Lu amiro. Ma ni OPI owo.
33 “Mìye 'diatrai se kayibe ori wari amiro ya ko koziro. 34 'Diatra se kabe ori ami lako mìye anya oso nyàbe azi amiro Yisaraele'ba ro oyena ronye, ago be ämiri ànya lune oso andivo amiro ronye; tana nyà'do kpate atrai ro 'bädri Ezipeto roya. Ma ni OPI Lu amiro owo.
35 “Nyoco 'diaza ko ŋgaojo kowe ro si, oca ŋga ro, läŋgyi ŋga ro, ndi ambana be si. 36 Nyojo läŋgyi ŋga ro, oca ŋga ro, amba ŋga ro ŋga ŋgaojoro ŋgye si. Ma ni OPI Lu amiro owo, se lofo ami ni 'bädri Ezipeto ro yasi. 37 Mìro tase cini marabe ndi ota maro be ago mìye ànya. Ma ni OPI owo.”