عودة المرأة الشونمية
1 قالَ أليشَعُ لِلمَرأةِ الشُّونَميَّةِ الّتي أحيا إبنَها: «إذهَبـي أنتِ وأهلُ بَيتِكِ وأقيمي حَيثُما تيَسَّرَ لَكِ، لأنَّ الرّبَّ سيُنزِلُ جوعا على هذِهِ الأرضِ سَبعَ سِنينَ‌». 2 فسَمِعَتِ المرأةُ كلامَ رَجُلِ اللهِ، فذهبَت هيَ وأهلُ بَيتِها ونزَلَت بِأرضِ الفِلسطيِّينَ سَبعَ سِنينَ. 3 ثُمَّ عادَت مِنْ هُناكَ وذهَبَت إلى المَلِكِ تستَغيثُ بهِ لِـيُعيدَ لها بَيتَها وحَقلَها‌. 4 وكانَ المَلِكُ يتَحَدَّثُ إلى جيحَزي خادِمِ رَجُلِ اللهِ ويقولُ: «قُصَّ عليَّ جميعَ العَجائِبِ الّتي عَمِلَها أليشَعُ». 5 بَينَما هوَ يَقُصُّ علَيهِ أنَّ أليشَعَ أحيا مَيتا، جاءَتِ المرأةُ تستَغيثُ بِالمَلِكِ ليُعيدَ لها حقلَها وبَيتَها. فقالَ جيحَزي: «يا سيِّدي المَلِكُ، هذِهِ هيَ المرأةُ وهذا هوَ ا‏بنُها الّذي أحياهُ أليشَعُ». 6 فسألَها المَلِكُ عَنِ القضيَّةِ فأخبَرَتْهُ، فا‏ستَدعى أحدَ رِجالِهِ وقالَ لَه: «رُدَّ لها جميعَ ما يَخُصُّها وكُلَّ غِلالِ حقلِها، مِنْ يومِ أنْ غابَت عَن هذِهِ الأرضِ حتّى الآنَ».
أليشع وملك آرام
7 وجاءَ أليشَعُ إلى دِمشقَ وكانَ بَنهَدَدُ مَلِكُها مريضا، فقيلَ لَه: «جاءَ رَجُلُ اللهِ إلى هُنا». 8 فقالَ المَلِكُ لِحَزائيلَ‌: «خُذْ هديَّةً وا‏ذهَبْ لا‏ستِقبالِ رَجُلِ اللهِ، قُلْ لَه أنْ يَسألَ الرّبَّ هل أُشفى مِنْ مرضي هذا». 9 فذهَبَ حَزائيلُ لا‏ستِقبالِهِ، ومعَهُ أربَعونَ جمَلا تحمِلُ أجوَدَ ما في دِمشقَ، فجاءَ ووَقَفَ أمامَهُ وقالَ: «إبنُكَ بَنهَدَدُ، مَلِكُ آرامَ، أرسَلَني كي أسألَكَ إنْ كانَ سَيُشفى مِنْ مرَضِهِ». 10 فأجابَهُ أليشَعُ: «الرّبُّ أراني أنَّهُ يموتُ، لكِنِ ا‏ذهَبْ وقُلْ لَه إنَّهُ سَيُشفى‌». 11 وثَبَّتَ رَجُلُ اللهِ نظَرَهُ وحدَّقَ إلى حَزائيلَ حتّى ا‏رتَبَكَ، ثُمَّ بكى‌. 12 فسألَه حَزائيلُ: «لِماذا تبكي يا سيِّدي؟» فأجابَ: «لأنِّي عَلِمْتُ بِما ستَفعَلُهُ بِبَني إِسرائيلَ مِنَ الشَّرِّ. فأنتَ ستَحرُقُ حُصونَهم بِالنَّارِ، وتقتُلُ فِتيانَهُم بِالسَّيفِ، وتسحَقُ أطفالَهُم، وتشُقُّ الحَوامِلَ مِنْ نِسائِهِم». 13 فقالَ حَزائيلُ: «ما أنا سِوى رَجُلٍ مُطيعٍ يا سيِّدي، فكيفَ أفعَلُ هذا الأمرَ العظيمَ؟» فقالَ أليشَعُ: «الرّبُّ أراني إيَّاكَ مَلِكا على آرامَ‌». 14 فا‏نصرَفَ حَزائيلُ مِنْ عِندِ أليشَعَ ودخَلَ على سيِّدِهِ الّذي سألَه: «ماذا قالَ لكَ أليشَعُ؟» فأجابَهُ: «قالَ لي إنَّكَ تُشفى». 15 لكِنَّهُ في اليومِ التَّالي أخذَ غِطاءً وغمَسَهُ بِالماءِ، وضغَطَ بهِ على وجهِ سيِّدِهِ فا‏ختَنَقَ، وملَكَ هوَ مكانَهُ.
يورام ملك يهوذا
(2أخ 21‏:2‏-20)
16 وفي السَّنةِ الخامِسةِ لِـيورامَ بنِ أخابَ مَلِكِ إِسرائيلَ، صارَ يورامُ بنُ يُوشافاطَ مَلِكا على يَهوذا‌. 17 وكانَ ا‏بنَ ا‏ثنَينِ وثَلاثينَ عاما حينَ ملَكَ، وملَكَ ثماني سِنينَ بأورُشليمَ. 18 وكانَ مُتَزَوِّجا با‏بنَةِ أخابَ‌ فسَلَكَ كنَسلِ أخابَ في طريقِ مُلوكِ إِسرائيلَ، وفعَلَ الشَّرَّ في نظَرِ الرّبِّ. 19 لكِنَّ الرّبَّ لم يشَأْ أنْ يُبـيدَ بَيتَ يَهوذا، لأنَّهُ عاهدَ داوُدَ عَبدَهُ أنْ يُعطيَهُ عرشا لَه ولِبَنيهِ كُلَّ الأيّامِ‌. 20 وفي أيّامِ يورامَ ثارَ الأدوميُّونَ على يَهوذا وأقاموا علَيهِم مَلِكا‌. 21 فعَبَرَ يورامُ إلى سَعيرَ‌ ومعَهُ جميعُ مَركباتِه، فأحاطَ بهِ الأدوميُّونَ. لكِنَّهُ قامَ في اللَّيلِ، هوَ وقادةُ مَركباتِهِ، وا‏ختَرَقَ صُفوفَ العَدُوِّ، وهربَ معَ جُنودِهِ إلى أرضِهِم. 22 ولا يَزالُ الأدوميُّونَ مُتَمِرِّدينَ على يَهوذا إلى هذا اليومِ. وفي تِلكَ الأيّامِ ثارَت مدينةُ لِبنَةَ‌ أيضا. 23 وما بَقي مِنْ أخبارِ يورامَ وسيرتِهِ مُدَوَّنٌ في سِفْرِ أخبارِ الأيّامِ لِمُلوكِ يَهوذا. 24 وماتَ يورامُ ودُفِنَ في مقبَرةِ أبائِهِ بِمدينةِ داوُدَ، وملَكَ أخَزْيا ا‏بنُهُ مكانَهُ.
أخزيا يخلف يورام
(2أخ 22‏:1‏-6)
25 وفي السَّنةِ الثَّانيةَ عَشْرَةَ لِـيُورامَ بنِ أخابَ مَلِكِ إِسرائيلَ، ملَكَ أخَزْيا بنُ يورامَ على يَهوذا. 26 وكانَ أخَزْيا ا‏بنَ ا‏ثنَتَينِ وعِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ سنَةً واحدةً بِأورُشليمَ. وا‏سمُ أُمِّهِ عثَلْيا بِنتُ عَمري مَلِكِ إِسرائيلَ. 27 وكانَ مُصاهِرا لِبَيتِ أخابَ، ففَعَلَ الشَّرَّ في نظَرِ الرّبِّ مِثْلما فعَلوا.
28 وخرَجَ أخَزْيا معَ يورامَ بنِ أخابَ لِقِتالِ حَزائيلَ مَلِكِ آرامَ في راموثَ جلعادَ فجَرَحَ الآراميُّونَ يورامَ 29 فرجَعَ لِلعِلاجِ في يَزرَعيلَ. ونزَلَ أخَزْيا المَلِكُ إلى هُناكَ ليَعودَهُ في مرضِهِ.
Toko se ni Sunema yasi ana Egote
1 Elisa ititate toko se nda kadri ŋgwaagoro na be ana ri ekye: “Miŋga ago nyoyi katidri miro be, ago miri vo aza se mini ndi orine kigye 'doya; tana OPI kaoye mä'bu ezine wari ya, se kaoye a'done ndroa na njidrieri.” 2 Ndi toko se ana ŋgate oyite oso se Elisa katabe ana ronye, anya oyite katidri anyaro be ago rite 'bädri Felesete'bai roya ndroa na njidrieri.
3 Ädu ndroa njidrieri rosi, ondro toko se ana kegote ni 'bädri Felesete'bai ro yasi oko, anya oyite rulo'bane 'bädri'ba ri, ta zo anyaro ro ndi ta gyini anyaro robe rota. 4 Anya usu 'bädri'ba te atavoya Geazi ruindu'ba Elisa robe; tana 'bädri'ba eji Geazi te ekye: “Nyiti ta talaroro se cini Elisa koyebe tana märi”. 5 Ondro Geazi kadri ugu tase Elisa kadri avo be 'do tana itina 'bädri'ba ri oko, toko se nda kadri ŋgwaagoro na be ana eto rulo'ba te 'bädri'ba ri ta zo anyaro ndi gyini anyaro robe ta. Ndi Geazi atate ekye: “Äye 'desi maro 'bädri'ba, toko se Elisa kadri ŋgwaagoro na be 'do modona ni wo.” 6 Ago ondro 'bädri'ba keji toko ana te oko, anya iti tana te ndäri. Ndi 'bädri'ba ozo ta anyaro te dri'ba alo aza losi ro ndaro ri ago atate ekye: “Nyologo ŋga cini anyaro anyari, ndi ŋgase cini kowabe ni gyini anyaro yasi be ṛoni tuse anya ke'be 'bädri ono be si le tu ondro ono si.”
Elisa ndi Benadada 'Bädri'ba Siria robe
7 Elisa oyite Damaseka ya, tuse Benadada 'bädri'ba Siria robe adravoro ana si, ago ondro iti tana te ndäri ekye Nebi Elisa esate lau oko, 8 'bädri'ba atate Azaele ri ekye: “Miru ŋgapäṛi ago nyoyi drî nebi Lu ro ro utu, ago nyeji nda keji kala OPI ro robe mikye: ‘Inye'do mederuna gindi ni adravo ono ya siya?’ ” 9 Ta'dota Azaele oyite Elisa re, ru ŋgapäṛi te nda be, drî voŋgaro cini Damaseka ro, gamelei 'butesu ŋgyi ni. Ondro nda kikyi kedrete nebi Elisa kandra oko, nda atate ekye: “Ŋgwa miro Benadada 'bädri'ba Siria ro ezo ma ni mire nda ekye: ‘Inye'do mederuna gi'da ni adravo se ono riya?’ ”
10 Elisa zatadri ndaro te ekye: “Nyoyi nyata ndäri mikye: ‘Endaro nyederuna ni;’ oko OPI ka'da tate märi endaro nyaoye odrane.” 11 'Dooko Elisa ndrevote nda dri madaro madale Azaele a'dote märäyiro. Ndi dori Elisa trete liyibe. 12 Ago Azaele ejitate ekye: “Tana e'di 'desi maro ka liyi niya?”
Elisa zatadrite ekye: “Tana mäni ŋgakozi se nyaoyebe oyene lidri Yisaraele ro ri tana te, nyaoye tiṛi obeobero ànyaro ozane asi si, ago nyòye agoànji ànyaro tufune bando si, nyaoye ŋgwà giṛiŋwà ànyaro tufune jinyijinyi ago nyoye kovoroi ànyaro tosine mbarasi.”
13 Oko Azaele atate keye: “Ma ruindu'ba miro ono, be gwo kokyero ono, mänina ta 'desi nonye ono oyene eŋwanye ya?”
Elisa zatadrite ekye: “OPI ka'datate märi ekye nyòye a'done 'bädri'ba Siria ro.”
14 'Dooko nda oyite ni Elisa resi, ago ikyite 'desi ndaro re, se eji nda te ekye: “Elisa ata miri ekye e'diya?”
Nda zatadrite ekye: “Nda ititate märi ekye endaro nyederuna ndi.” 15 Oko kyenonosi oko Azaele ru patania te sote gyi ya ago takote militi 'bädri'ba roya, ivu nda te madale nda drate. Ago Azaele a'dote 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
Jehorama 'Bädri'ba Yuda ro
(2 Ambâ 21:1-20)
16 Ndroa linji ori ro Yorama ŋgwa Aba 'bädri'ba Yisaraele ro rosi oko, Jehorama ŋgwa Yesapata 'bädri'ba Yuda ro ro eto vomiri gwo. 17 Nda ka a'do 'bädri'ba ro oko, ndroa ndaro te orivoya 'butenätu foritu, ago nda mirivote ndroa njidriena Yerusalema ya. 18 Nda sote taoye 'bädri'bai Yisaraele ro ro voro, oso se katidri Aba ro koyebe ana ronye tana nda gye ŋguti Aba ro. Nda yete ŋgakozi ayani OPI mile. 19 Caoko OPI nikote Yuda perene ta ruindu'ba ndaro Dawidi rota. Tana nda 'ba tao'ba te Dawidi be zelevoi ndaro ri 'di mirine äduako.
20 Tu 'dimiri ro Jehorama rosi, Edoma ogbote Yuda be, ago ànya 'bayi 'bädri'ba modo ànyaro te. 21 'Dooko Jehorama oyite Zaira ya arabia cini kyila ro ndaro be, nda ŋga ṛo ŋgäkyi si, nda ndi otaozo'bai arabia kyila ro ndaro robe tufuyi Edoma'bai se kumuyi drî ànyaro be kai te; oko kyila'bai ndaro muyite 'bai ànyaro yasi. 22 Ta'dota Edoma ogbote miri Yuda robe madale tu ondro ono si. Tu gialo ana si Libena ogbo kpate Yuda be.
23 Taoye cini azaka se Jehorama koyebe egyite Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yuda ro roya. 24 Jehorama drate ago ase nda te zutui ndaro re 'Bakici Dawidi roya; ago ŋgwa ndaro Ahazia go rite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
Ahazia 'Bädri'ba Yuda ro
(2 Ambâ 22:1-6)
25 Ndroa 'butealo foritu ori Yorama ŋgwa Aba, 'bädri'ba Yisaraele ro rosi oko, Ahazia ŋgwa Jehorama 'bädri'ba Yuda ro ro eto vomiri gwo, 26 Ahazia ka eto 'dimiri oko ndroa ndaro te 'buteritu foritu, nda mirivote ndroa alodi Yerusalema ya. Endre ndaro ävuruna Atalia; anya orivoya kwozo Omiri 'bädri'ba Yisaraele ro ro. 27 Nda so kpate liti taoyero katidri Aba ro ro voro, ago yete ŋgakozi ayani OPI mile, oso se katidri Aba ro koyebe ronye, tana nda orivoya kodrogo yi katidri Aba ro ya.
28 'Bädri'ba Ahazia oyite 'Bädri'ba Yorama ŋgwa Aba robe kyila oyene Azaele 'bädri'ba Siria robe Ramota se Gilada ya ana ya, ago Siria'bai 'diyi nda te lau. 29 'Bädri'ba Yorama gote yi edene 'bakici Jezerela ya ni laza se Siria'bai ku'diyi nda be ni Romata ya kyila oyevoya Azaele 'bädri'ba Siria robe ana risi. Ago Ahazia ŋgwa Jehorama 'bädri'ba Yuda ro ro oyite Yorama ŋgwa Aba ro ondrene Jezerela ya, tana nda orivoya adravoro.