سليمان يخطأ إلى الرب
(2أخ 11‏:18‏—12‏:1)
1 وأحبَّ المَلِكُ سُليمانُ فَضلا عَنِ ا‏بنَةِ فِرعَونَ نِساءً غريـباتٍ مِنَ الموآبـيِّينَ والعَمُّونيِّينَ والأدوميِّينَ والصَّيدونيِّينَ والحِثِّيِّينَ 2 ومِنَ الأُمَمِ الّتي عناها الرّبُّ في قولِهِ لِبَني إِسرائيلَ: «لا تختَلِطوا بِهِم، ولا يختَلِطوا بِكُم. فهُم يَميلونَ بِقُلوبِكُم إلى آلِهتِهِم». فتَعَلَّقَ بِهِنَّ سُليمانُ حُبًّا. 3 وكانَ لَه سَبْعُ مئةِ زَوجَةٍ مِنَ الأميراتِ وثَلاثُ مئةِ جاريةٍ، فأزاغَت نِساؤُهُ قلبَهُ. 4 وفي زمَنِ شيخوخَتِهِ مالَت زَوجاتُهُ بِقلبِهِ إلى آلِهةٍ غريـبةٍ، فلم يكُنْ قلبُهُ مُخلِصا لِلرّبِّ إلهِهِ كما كانَ قلبُ أبـيهِ داوُدَ. 5 وتَبِـعَ سُليمانُ عَشتَروتَ إلهَةَ الصَّيدونيِّينَ ومَلكومَ إلهَ بَني عَمونَ. 6 وفعَلَ الشَّرَّ أمامَ عينَي الرّبِّ ولم يَتبَعِ الرّبَّ بِكُلِّ قلبِهِ مِثلَ داوُدَ أبـيهِ. 7 وبَنى في الجبَلِ الّذي قُبالَةَ أورُشليمَ مَعبَدا لِكموشَ إلهِ موآبَ، ولِمولَكَ إلهِ بَني عَمُّونَ. 8 وكذلِكَ بَنى مَعابِدَ لآلِهَةِ جميعِ نِسائِهِ الغريـباتِ حتّى يَحرُقْنَ البَخورَ ويُقَدِّمْنَ الذَّبائِـحَ لها.
9 فغَضِبَ الرّبُّ على سُليمانَ لأنَّ قلبَهُ مالَ عَنِ الرّبِّ إلهِ إِسرائيلَ الّذي تجَلَّى لَه مرَّتَينِ 10 وأمرَهُ أنْ لا يَعبُدَ آلِهَةً أُخرى، فلم يعمَلْ بِما أمرَهُ بهِ الرّبُّ. 11 فقالَ الرّبُّ لِسُليمانَ: «بِما أنَّكَ لا تحفَظُ عَهدي ولا تعمَلُ بِفَرائِضي الّتي أمَرتُكَ بِها، فسآخُذُ المَملكَةَ مِنْ يَدِكَ وأُعطيها لِرَجُلٍ مِنْ رِجالِكَ. 12 لكنِّي لا آخُذُها في أيّامِكَ إكراما لِداوُدَ أبـيكَ، بل مِنْ يَدِ ا‏بنِكَ. 13 ولا آخُذُ المَملكَةَ كُلَّها مِنْ يَدِهِ، بل أُبقي لَه سِبْطا واحدا إكراما لِداوُدَ عَبدي ولأُورُشليمَ الّتي ا‏ختَرْتُها».
أعداء سليمان
14 وأثارَ الرّبُّ خَصما لِسُليمانَ هوَ هَدَدُ الأدوميُّ مِنْ نَسلِ مُلوكِ أدومَ. 15 وكانَ قَبلَ ذلِكَ أنَّ داوُدَ ا‏حتَلَّ أدومَ، فصَعِدَ يوآبُ رئيسُ الجيشِ لِـيَدفِنَ القتلى، فقَتَلَ كُلَّ ذَكَرٍ في أدومَ‌ 16 مُدَّةَ إقامَتِهِ هُناكَ معَ جيشِ إِسرائيلَ سِتَّةَ أشهرٍ. 17 لكنَّ هدَدَ هربَ إلى مِصْرَ معَ بَعضِ الأدوميِّينَ مِنْ أنصارِ أبـيهِ، وكانَ صَبـيًّا صغيرا. 18 فتَوَجَّهَ مِنْ مِديانَ‌ وجاءَ إلى فارانَ‌ وأخذَ معَهُ رِجالا مِنْ هُناكَ وذهَبَ إلى فِرعَونَ مَلِكِ مِصْرَ، فأعطاهُ بَيتا وأرضا وأمرَ لَه بِطَعامٍ. 19 فلَقيَ هَدَدُ حُظوَةً عِندَ فِرعَونَ، فزَوَّجَهُ أُختَ ا‏مرَأتِهِ تَحفَنيسَ المَلِكةِ. 20 فوَلَدَت لَه ا‏بنا ا‏سمُهُ جَنوبَثُ، وفطَمَتهُ تَحفَنيسُ المَلِكةُ في قَصرِ فِرعَونَ حَيثُ أقامَ. 21 فلمَّا سَمِعَ هدَدُ بِمِصْرَ أنَّ داوُدَ ماتَ، وأنَّ يوآبَ رئيسَ الجيشِ ماتَ أيضا، قالَ لِفِرعَونَ: «دَعني أذهَبُ إلى بلادي». 22 فأجابَهُ فِرعَونُ: «ماذا يَنقُصُكَ حتّى تطلُبَ الذَّهابَ إلى بلادِكَ؟» فقالَ لَه: «لا شيءَ، لكِنْ دَعني أذهَبُ».
23 وأثارَ الرّبُّ خَصما آخَرَ لِسُليمانَ هوَ رَزونُ بنُ أليداعَ، وكانَ هربَ مِنْ عِندِ مَولاهُ هدَدَ عازَرَ مَلِكِ صُوبةَ‌، 24 فجمَعَ إليهِ رِجالا وصارَ رئيسَ غُزاةٍ عِندَما كانَ داوُدَ يُدَمِّرُ صُوبةَ، فذَهَبوا إلى دِمَشقَ وأقاموا بِها وملكوا فيها. 25 وكانَ خَصما لإسرائيلَ كُلَّ أيّامِ سُليمانَ، ففعَلَ الشَّرَّ الّذي فعَلَهُ هدَدُ الأدوميُّ لها، وكَرِهَ إِسرائيلَ ومَلَكَ على آرامَ.
وعد الله ليربعام
(2أخ 9‏:29‏-31)
26 وثارَ أيضا على سُليمانَ أحدُ رِجالِهِ، وا‏سمُهُ يَرُبعامُ بنُ ناباطَ الأفرايِميُّ، وكانَ مِنْ صَرْدَةَ وا‏سمُ أُمِّهِ صَروعَةُ وهيَ أرملَةٌ. 27 وسبَبُ ذلِكَ أنَّ سُليمانَ كانَ يَبني مَلو ويُرَمِّمُ سُورَ مدينةِ داوُدَ أبـيهِ، 28 وكانَ يَرُبعامُ فتىً نشيطا، فلمَّا رأى سُليمانُ نشاطَهُ في العمَلِ أوكَلَ إليهِ الأعمالَ المُتوَجِّبةَ على بَني يوسُفَ. 29 وفي تِلكَ الأثناءِ خرَجَ يَرُبعامُ مِنْ أورُشليمَ فصادَفَهُ أخيَّا الشِّيلونيُّ النَّبـيُّ في الطَّريقِ وكانَ مُرتَديا عباءَةً جديدةً، وكانا وحدَهُما في البرِّيَّةِ. 30 فقَبَضَ أخيَّا على العباءَةِ الجديدةِ وشَقَّها ا‏ثنَتَي عَشْرَةَ قِطعَةً 31 وقالَ لِـيَرُبعامَ: «خُذْ لكَ عَشْرَ قِطَعٍ لأنَّ الرّبَّ إلهَ إِسرائيلَ يقولُ لكَ: ها أنا آخُذُ المَملكَةَ مِنْ يَدِ سُليمانَ وأُعطيكَ عشَرَةَ أسباطٍ، 32 ولَه يكونُ سِبْطٌ واحدٌ إكراما لِداوُدَ عَبدي وأورُشليمَ الّتي ا‏ختَرْتُها لي مِنْ جميعِ أرضِ إِسرائيلَ. 33 وأنا أفعَلُ ذلِكَ لأنَّ سُليمانَ تَركني وسجَدَ لِعَشتَروتَ إلهَةِ الصَّيدونيِّينَ ولِكموشَ إلهِ الموآبـيِّينَ، ولِمَلكومَ إلهِ بَني عَمُّونَ، ولم يَسلُكْ في طُرُقي ولا تَمَسَّكَ بِفَرائِضي وأحكامي وبِما هوَ قويمٌ في نظَري مِثلَ داوُدَ أبـيهِ. 34 لكنِّي لا آخُذُ الحُكمَ مِنهُ، بل أُبقيهِ رئيسا كُلَّ أيّامِ حياتِهِ، إكراما لِعَبدي داوُدَ الّذي ا‏ختَرْتُه لأنَّهُ تمَسَّكَ بِوَصايايَ وفَرائِضي 35 بل آخُذُ المَملكةَ مِنْ ا‏بنِهِ وأعطيكَ عشَرَةَ أسباطٍ. 36 ولا‏بنِهِ أُعطي سِبْطا واحدا حتّى يَبقى دائما لِداوُدَ عَبدي رَجُلٌ مِنْ نَسلِهِ يَملِكُ في أورُشليمَ المدينةِ الّتي ا‏ختَرْتُها مكانَ عِبادةٍ لا‏سمي. 37 وأمَّا أنتَ فتَملِكُ على كُلِّ ما تَشتَهي نفْسُك وتكونُ مَلِكا على عشَرَةِ أسباطٍ مِنْ إِسرائيلَ. 38 وإذا أطَعتَ كُلَّ ما آمُرُكَ بهِ، وسَلكْتَ في طُرُقي، وعَمِلْتَ ما هوَ قويمٌ في نظَري مُتَمَسِّكا بِفَرائِضي ووَصايايَ مِثلَ داوُدَ عَبدي، أكونُ معَكَ وأبني لكَ بَيتا مَلكِيًّا ثابِتا كما بنَيتُ لِداوُدَ، وأُعطيكَ عشَرَةَ أسباطٍ مِنْ إِسرائيلَ. 39 وأمَّا ذُرِّيَّةُ داوُدَ فإنِّي أُذِلُّها لِما فعَلَهُ سُليمانُ، لكِنْ لا كُلَّ الأيّامِ». 40 وسعى سُليمانُ إلى قَتْلِ يَرُبعامَ، فقامَ يَرُبعامُ وهرَبَ إلى شَيشَقَ مَلِكِ مِصْرَ، حَيثُ أقامَ حتّى وَفاةِ سُليمانَ.
موت سليمان
41 وما بقيَ مِنْ أخبارِ سُليمانَ، وأعمالِهِ وحِكمَتِهِ، فهِـيَ مُدَوَّنَةٌ في كِتابِ أخبارِ سُليمانَ. 42 ومَلَكَ سُليمانُ في أورُشليمَ على كُلِّ إِسرائيلَ أربَعينَ سنَةً. 43 وتُوُفِّيَ ودُفِنَ معَ آبائِهِ في مدينةِ داوُدَ أبـيهِ، وملَكَ رَحُبعامُ ا‏بنُه مكانَهُ.
Ruona Solomo ro ni Lu resi
1 'Bädri'ba Solomo lu 'ditoko atrai ro tawi: Ŋguti 'bädri'ba Ezipeto ro ro vosi nda gye 'ditoko atrai ro amba kpate ni Moaba, Amona, Edoma, Sidona yasi ndi 'ditoko Ete'bai robe. 2 Nda gye ànya te OPI kota Yisaraele'bai gi ca zo ruogyene lidri kwoi yibe owo, tana OPI atate ekye, ànya o'banayi Yisaraele'bai 'da ruindune lui ànyaro ri, oko ŋgalu Solomo ro lebete ànya lomvo. 3 Solomo gye 'ditoko te cini orivoya kama njidrieri (700) ago 'ditoko ogyeako orivoya kama nätu (300). Ago ànya 'bayi nda te ruonane ni Lu resi. 4 Ondro Solomo te agoambago ro oko 'ditoko ndaro zayi ya ndaro te osone lui azaka vo, ago ya ndaro a'do kote cu ŋgye OPI Lu ndaro ri, oso ya täpi ndaro Dawidi ro ronye. 5 Tana Solomo sote Asetarete lu tokoro Sidona'bai ro vo, ago Milekoma lu undiro Amona'bai ro vo. 6 Solomo yete tase undiro ayani OPI mile, ago so kote cu OPI vo ŋgyero, oso täpi ndaro Dawidi koyebe ronye. 7 'Dooko Solomo be votoŋgoro te Kemosa lu undiro Moaba ro, ndi Milekoma lu undiro Amona'bai robe mätuzana 'bereŋwa se 'buzele Yerusalema roya ana dri. 8 Ago Solomo be vo mätu ro kpate inye 'ditoko cini atra ro ndaro ri, se zayi ŋga tägyi ŋgutruro te ago loyi torii te lui ànyaro ri.
9 OPI, a'dote kyilaro Solomo be tana ya ndaro te lozo ni OPI Lu Yisaraele ro resi, se ka'darute ndäri perena ritu, 10 ago ta nda te ta ta ono rota, ko ndäri osone lui azaka vo; oko Solomo ro tase OPI kota nda be sina ana kote. 11 Tana ta'doro OPI atate Solomo ri ekye: “Tana miye tase ono te ago nyäti tao'ba maro ndi ota maro se mata mibe sina kote ono, endaro mawana miri 'bädri'ba ro 'da ni mirigyesi ago mozona 'da alo aza dri'bai losi ro miro ri. 12 Caoko ta Dawidi täpi miro rota mayena ko inye tu miro si, oko mawana 'da tu 'dimiri ro ŋgwa miro rosi. 13 Caoko mawana miri 'bädri'ba ro ko cini ni nda rigyesi; oko me'bena 'bakala alo 'da ŋgwa miro ri, ta ruindu'ba maro Dawidi rota ago ta Yerusalema rota, 'bakici se manjite a'done modo maro ri.”
Kyila'baazii Solomo ro
14 OPI eŋga kyila'baazi te Solomo lomvo, Adada Edoma'ba, ni katidri 'bädri'ba Edoma ro ro yasi. 15 Ṛo kyeno tuse Dawidi kope Edoma be ṛe ana si, Yoaba otaozo'ba kyila'bai ndaro ro koyite 'dise utufube osene oko, nda tufu mànoago cini Edoma ya te. 16 Yoaba ndi kyila'bai cini ndaro Yisaraele robe riyite lau imba njidrialo, madale ànya tufuyi mànoago cini Edoma rote; 17 oko Adada mute Ezipeto ya, tro Edoma'bai azaka se ruindu'bai täpi ndaro ro kai yibe, 'dooko Adada drigba ŋgaga giṛiŋwa ro. 18 Ànya foyite ni Midiana yasi ago oyiyite Parana ya, ago lidri azaka dro'berute ànya yibe ni Parana ya. 'Dooko ànya oyiyite Ezipeto ya, ago kyiyite 'bädri'ba Ezipeto ro re, se ozo wari aza te Adada ri, ago ozo zo te ndäri ndi ŋgaonya be. 19 Ago Adada usu takado te amba mile 'bädri'ba Ezipeto ro roya, ago 'bädri'ba Ezipeto ro ozo zubidri modo ndaro, endreŋwa toko ndaro Tapenesa ro rote ogyene toko ro Adada ri. 20 Ago endreŋwa Tapenesa ro ti ŋgwaagoro te ndäri, ni Genubata, se Tapenesa toko 'bädri'ba ro ecate zo'desi miri ro Ezipeto roya, nda rite lau ŋgwàagoro 'bädri'ba ro lako.
21 Ondro Adada keri ta teni Ezipeto yasi ekye, Dawidi drate, ago Yoaba otaozo'ba kyila'bai ndaro ro dra kpate oko, Adada atate 'bädri'ba Ezipeto ro ri ekye: “Mi'ba mago 'bädri modo maro roya.”
22 Oko 'bädri'ba Ezipeto ro eji nda te ekye: “Ŋgase mi lemerina be se mozo ko miri kabe mi o'ba tavouṛine ogone 'bädri miro ya ni e'diya?”
Ago Adada zatadri 'bädri'ba rote ekye: “Toto mi'ba mago.” Ago nda gote 'bädri ndaro ya.
Adada kogo ka'dobe 'bädri'ba Edoma ro, nda a'dote orivoya koziro ago kyila'baazi para Yisaraele ro.
23 Lu eŋga Rezona, ŋgwa Eliada ro kpate kyila'baazi ro Solomo ri, Rezona mu teni 'desi ndaro, Adadezera 'bädri'ba Zoba ro resi, 24 ago nda otokala lidri rote ndare ago nda a'dote dri'ba ŋgatopa'bai ro ro. (Tase ono a'dote tuse Dawidi kope Adadezera be ṛe ago kutufu kyila'bai ndaro Siria robe ana si.) Rezona ndi lidri ndaro be oyiyite Damaseka ya, ago 'bayi nda te 'bädri'ba Siria ro. 25 Nda a'dote kyila'baazi Yisaraele ro tu cini oriro Solomo ro rosi, nda ugu ŋgakozi oyete oso se Adada koyebe ronye. Ago ya ndaro osote Yisaraele lomvo.
Tao'ba Lu ro Yeroboama ri
26 Mano aza se kogbo be 'Bädri'ba Solomo be ni alo aza dri'bai losi ro ndaro ro, Yeroboama ŋgwa Nebata ro ni Zereda se Eperaima ya ana yasi. Endre ndaro orivoya ävuzi yi, ävuruna Zerua. 27 Ono ni tase 'ba nda be ogbone 'bädri'ba be owo. Solomo be Milo te, ago go ka tiṛi 'Bakici Dawidi täpi ndaro ro edena. 28 Mano gi Yeroboama ono orivoya mano mbäräkä yi, ago ondro Solomo kondre losi oye agoanji ono rote kado oko, nda 'ba anya te a'done dri'ba ro losi oye'bai se o'bana losi oyene mbarasi wari 'bakici Yosepa ro ya ro dri. 29 Ago tu alo aza si, ondro Yeroboama kate ugu oyi ni Yerusalema yasi oko, nebi Aija Silona'ba usu nda te iṛe liti ya vo rriro ya. Ago Aija vo boŋgo to'diro yi yilomvo. 30 'Dooko Aija ru boŋgo to'diro se nda kovobe yilomvo ana te, ago towate tonyotonyo 'butealo foritu. 31 Ago nda atate Yeroboama ri ekye: “Miru tonyona 'butealo andivo miro ri; tana ono ni ata OPI Lu Yisaraele ro ro owo ekye: ‘Maoye miri 'bädri'ba ro owane ni Solomo rigyesi, ago mozona 'bakalai 'butealo 'da miri. 32 Oko Solomo a'dona 'da 'bakala be alodi, ta ruindu'ba maro Dawidi rota ago ta Yerusalema rota, 'bakici se manjibe a'done modo maro ro ni wari cini Yisaraele ro lakosi ono. 33 Ma oye ta ono oyene tana Solomo e'be ma te, ago mätute Asetarete lu tokoro Sidona'bai ro, Kemosa lu Moaba ro, ago Milekoma lu Amona'bai ro ayani. Solomo ro ma kote; nda ye ta kote kadoro, ago äti ota maro ndi tase marabe be kote oso täpi ndaro Dawidi koyebe ronye. 34 Caoko märuna miri 'bädri'ba ro ko cini ni Solomo rigyesi; oko ma'bana nda ndi 'dimiri'ba ro tu cini ori ndaro rosi, ta ruindu'ba maro Dawidi se manjibe ono rota, se äti ota maro te ndi tase mata nda be sina be. 35 Märuna miri 'bädri'ba ro 'da ni ŋgwa Solomo ro rigyesi, ago mozona 'bakalai 'butealo 'da miri. 36 Caoko mozona 'bakala alo ndi ŋgwa Solomo ro ri tana zelevoi ruindu'ba maro Dawidi ro ka'do robe ondoalo ni 'dimiri'ba ro Yerusalema ya; 'bakici se manjibe ma mätuzana kigye ana ya. 37 Ago mi Yeroboama, ma'bana mi 'da 'bädri'ba Yisaraele ro, ago nyimirina wari se cini milebe mirine 'da. 38 Ondro ka'do miro ma te ŋgyero, mirite ota maro voro, ago miyete tase kadoro ma mile ayani, oso ruindu'ba maro Dawidi koyebe ronye, 'dooko ma'dona ndi mibe ondoalo. Ma'bana mi 'da 'bädri'ba Yisaraele ro, ago endaro ma'bana zelevoi miro ndi 'dimirine mivosi oso mayebe Dawidi ri ronye. 39 Tana ta takozi Solomo ro rota mezana zelevoi Dawidi ro ndi, oko ko äduako.’ ”
40 Ta ono vosi Solomo ṛitavote Yeroboama ufune, oko nda mute Ezipeto ya, Sisaka 'bädri'ba Ezipeto ro re, ago rite lau madale Solomo dra lutu.
Odra Solomo ro
(2 Ambâ 9:29-31)
41 Tase cini azaka Solomo koyebe, losi ndaro ndi tavouni ndaro be, egyite cini Buku Ambâ ro Solomo roya. 42 Ago Solomo rite 'bädri'ba ro Yerusalema ya Yisaraele cini dri ndroa na 'butesu. 43 Nda drate ago asete 'Bakici Dawidi täpi ndaro roya; ago Rehoboama ŋgwa ndaro gorite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.