الله ومختاروه
1 أقولُ الحقّ في المَسيحِ ولا أكذِبُ. فضَميري شاهِدٌ لي في الرّوحِ القُدُسِ 2 أنّي حَزينٌ جدّا وفي قلبـي ألَمٌ لا يَنقَطِـعُ، 3 وأنّي أتمَنّى لَو كُنتُ أنا ذاتي مَحرومًا ومُنفصِلاً عَنِ المَسيحِ في سَبـيلِ إخوَتي بَني قَومي في الجسَدِ. 4 هُمْ بَنو إِسرائيلَ الذينَ جَعَلَهُمُ اللهُ أبناءَهُ، ولهُمُ المَجدُ والعُهودُ والشريعةُ والعِبادَةُ والوُعودُ، 5 ومِنهُم كانَ الآباءُ وجاءَ المَسيحُ في الجسَدِ، وهوَ الكائِنُ على كُلّ شيءٍ إلهًا مُباركًا إلى الأبَدِ. آمين.
6 ولا أقولُ إنّ وَعدَ اللهِ خابَ. فما كُلّ بَني إِسرائيلَ هُمْ إِسرائيلُ، 7 ولا كُلّ الذينَ مِنْ نَسلِ إبراهيمَ هُمْ أبناءُ إبراهيمَ. قالَ اللهُ لإبراهيمَ: «بإسحقَ يكونُ لكَ نَسلٌ». 8 فما أبناءُ الجسَدِ هُم أبناءُ اللهِ، بَلْ أبناءُ الوَعدِ هُمُ الذينَ يَحسُبُهُمُ اللهُ نَسلَ إبراهيمَ. 9 فكلامُ الوَعدِ هوَ هذا: «سأعودُ في مِثلِ هذا الوَقتِ، ويكونُ لِسارَةَ اَبنٌ».
10 وما هذا كُلّ شيءٍ، بَلْ إنّ رفقَةَ حَبِلَتْ مِنْ رَجُلٍ واحدٍ، مِنْ أبـينا إسحقَ، 11 وقَبلَ أنْ يولَدَ الصّبـيّانِ ويَعمَلا خَيرًا أو شَرّا، ولِـيَــتِمّ ما اَختارَهُ اللهُ بِتَدبـيرِهِ القائِمِ على دَعوَتِهِ لا على الأعمالِ، 12 قالَ اللهُ لِرفقَةَ: «الأكبَرُ يَستعبدُهُ الأصغَرُ»، 13 على ما ورَدَ في الكِتابِ: «أحبَبتُ يَعقوبَ وأبغَضتُ عِيسو».
14 فماذا نَقولُ؟ أيكونُ عِندَ اللهِ ظُلمٌ؟ كلاّ! 15 قالَ اللهُ لِموسى: «أرحَمُ مَنْ أرحَمُ، وأُشفِقُ على مَنْ أُشفِقُ». 16 فالأمرُ لا يَعودُ إلى إرادةِ الإنسانِ ولا إلى سَعيِهِ، بَلْ إلى رَحمَةِ اللهِ وحدَها. 17 ففي الكِتابِ قالَ اللهُ لِفرعونَ: «رفَعتُكَ لأُظهِرَ فيكَ قُدرَتي ويَدعوَ النّاسُ باَسمي في الأرضِ كُلّها». 18 فهوَ إذًا يَرحَمُ مَنْ يَشاءُ ويُقسّي قَلبَ مَنْ يَشاءُ.
غضب الله ورحمته
19 ويَقولُ لي أحدُكُم: «فلِماذا يَلومُنا اللهُ؟ مَنْ يَقدِرُ أنْ يُقاوِمَ مَشيئَتَه؟» 20 فأُجيبُ: مَنْ أنتَ أيّها الإنسانُ حتى تَعتَرِضَ على اللهِ؟ أيقولُ المَصنوعُ لِلصانِـعِ: لِماذا صَنعتَني هكذا؟ 21 أما يَحِقّ لِلخَزّافِ أنْ يَستَعْمِلَ طِينَهُ كما يَشاءُ، فيَصنَع مِنْ جَبلَةِ الطّينِ نَفسِها إناءً لاَستِعمالٍ شَريفٍ، وإناءً آخرَ لاَستِعمالٍ دَنيءٍ.
22 وكذلِكَ اللهُ، شاءَ أنْ يُظهِرَ غَضبَهُ ويُعلِنَ قُدرتَهُ، فاَحتَمَلَ بِصَبرٍ طويلٍ آنيةَ النّقمَةِ التي لِلهلاكِ 23 كما شاءَ أنْ يُعلِنَ فَيضَ مَجدِهِ في آنِـيَةِ الرّحمَةِ التي سبَقَ فأعَدّها لِلمَجدِ، 24 أي نَحنُ الذينَ دَعاهُم لا مِنْ بَينِ اليَهودِ وحدَهُم، بَلْ مِنْ بَينِ سائِرِ الشّعوبِ أيضًا. 25 وفي كِتابِ هوشَعَ أنّ اللهَ قالَ: «الذي ما كانَ شَعبـي سَأدعوهُ شَعبـي، والتي ما كانَتْ مَحبوبَتي سأَدعوها مَحبوبَتي، 26 وحَيثُ قِـيلَ لهُم: ما أنتُم شعبـي، يُدعَونَ أبناءَ اللهِ الحَيّ». 27 ويكتُبُ إشَعْيا في كلامِهِ على إِسرائيلَ: «وإنْ كانَ بَنو إِسرائيلَ عدَدَ رَملِ البحرِ، فلا يَخلُصُ مِنهُم إلاّ بَقِـيّةٌ، 28 لأنّ الرّبّ سيَقضي في الأرضِ قَضاءً كاملاً سَريعًا عادِلاً. 29 وبِهذا أنبَأَ إشَعْيا فقالَ: لَولا أنّ رَبّ الجُنودِ حَفِظَ لَنا نَسلاً، لَصِرْنا مثلَ سَدومَ وأشبهنا عَمورَةَ».
إسرائيل والمسيح
30 فماذا نقولُ؟ نَقولُ إنّ الأُممَ الذين ما سَعَوْا إلى البِرّ تَبَــرّروا ولكِنْ بالإيمانِ، 31 أمّا بَنو إِسرائيلَ الذينَ سعَوا إلى شريعةٍ غايَتُها البِرّ فَشِلوا في بُلوغِ غايَةِ الشريعةِ. 32 ولِماذا؟ لأنّهُم سَعَوا إلى هذا البِرّ بالأعمالِ التي تَفرِضُها الشريعةُ لا بالإيمانِ، فصَدَموا حَجَرَ العَثرةِ، 33 كما يقولُ الكِتابُ: «ها أنا أضعُ في صِهيونَ حجَرَ عَثرَةٍ في طريقِ الشّعبِ وصَخرَةَ سُقوطٍ، فمَنْ آمَنَ بِه لا يَخيب».
Lu ndi Lidri Onjionji Ndaro be
1 Ma ugu taŋgye ata, ma orivoya Kristo ro ago maga kowe ko. Tavousu maro se imirite Tori Alokado si, ka kpa tazevo edre märi anjioko maga kowe ko, 2 ma ata makye tusu maro orivoya 'desi, luwu okyeako orivoya ya maro ya 3 ta lidri maro rota, 'didiri modo maro rota uti yasi! Tana ta ànyaro ta male ndi andivo maro ri orine latri Lu ro zele lewelewe ro ni Kristo resi. 4 Ànya orivoya lidri Lu ro; nda 'ba ànya te ŋgwà ndaro ro ago ka'da 'desi ndaro te ànyari; nda 'ba tao'baro ndaro te ànya be; ago ozo Ota te ànyari; ànya orivoya liti ŋgye mätu oyero be; ànya usuyi tao'ba Lu rote, 5 ànya efoyi ni zutui likuekye Ebere'ba ro yasi; ago Kristo oso a'do lomvo si voro, ni beti ànyaro yasi. Ka'do inye, Lu se kabe ni ŋga cini miri ono ka'do räṛuräṛu ro äduako. Amen.
6 Ma ko ugu ata makye tao'ba Lu ro tana kyete; tana lidri cini Yisaraele ro ko orivoya lidri Lu ro. 7 Ca zelevoi cini Abarayama ro ko ŋgwà Lu ro. Lu atate Abarayama ri ekye: “Yisika si anjioko nya'dona 'da zelevoi se ma'ba tana be miri ono be.” 8 Se takacina anjioko ŋgwà se ätibe liti 'di utiro voro orivoya ko ŋgwà Lu ro; oko ŋgwà se ätite tao'ba Lu ro ronye ni zelevoi ŋgye yi. 9 Tana tao'ba Lu ro a'bate ata kwoi si ekye: “Tu ŋgyena si oko, megona 'da ago Sara utina ŋgwaagoro 'da.”
10 Ago ko toto alo ono, oko ŋgwàagoro ritu Rebeka ro a'dote täpi alodi be, se ni zutu amaro Yisika. 11 Oko ta'doro anji ŋgwa alodi ro ko'ba ta tao'baro ro Lu modo ro robe osane mina ya, Lu atate anyari ekye: “Kayoŋwa induruna 'da kovolesi ri.” 12 Nda ata tase ono te teinye ànya utiako, teinye ànya yeyi ŋga aza ca kado kode kozi dri ko, ago ŋgaonji Lu ro änju zevona te läzi ndaro dri, ago ko ŋga aza se ànya koyete dri. 13 Oso taegyi kabe ata ronye ekye: “Mulu Yakoba te, oko ya maro osete Esau lomvo.”
14 Inye'do màtana ndi màkye Lu orivoya taŋgyeako ya? I'do inye. 15 Tana nda atate Musa ri ekye: “Ma'dona 'da yauni be 'dise aza malebe ri; ago ma'dona 'da yai'dwe be 'dise malebe ri.” 16 Ka'do inye, ŋga cini ätirute, ko tase lidri kabe olena oyena dri, oko toto yauni Lu ro dri ayani. 17 Tana taegyi atate 'bädri'ba Ezipeto ro ri ekye: “Ma'ba mi te 'bädri'ba ro tana maye losi robe mi si, mbara maro ka'daza ago liku maro lariza 'bädri cini yasi.” 18 Ka'do inye, Lu orivoya yauni be 'diaza se nda kabe olena ri, ago nda kani 'diaza se nda kolebe o'bane taeriako o'bana.
Kyila Lu ro ndi Yauni be
19 Oko alo amiro atana 'da märi ekye: “Ondro ono ka'do gindi inye, Lu unina taenji usune 'diaza be eŋwanye ya?” A'di lagana ole ndaro zo niya? 20 Oko mi orivoya a'di owo ya, lidri, ogone tadri Lu ro ozane ya? Lakaza ludri ro unina ko obe'ba se kobe anya be ejine ekye: “Mibe ma te nonye etaya?” 21 Caoko, mano se kabe lakaza obe nda orivoya taŋgye be losi oyene ludri si oso nda kolebe ronye, ago obena lakaza ritu ndi ni duŋguṛu alodi ludri ro yasi, alodi aza losi lämu'du aza ta ago azana ta losi menyeŋwa aza rota.
22 Endaro Lu ye ta kpate oso inye. Nda lete kyila ndaro ka'dane ago mbara ndaro o'bane unine. Oko nda a'dote yauni amba be ugu yaiŋgyivoya ta ànya se kyila ndaro kabe a'do sina rota, se te ṛo tufune ono. 23 Ago nda le kpate 'desi ndra ndaro ka'dane se edate ama se yauni ndaro zele ono dri, ama se nda edete 'desi ndaro urune ono. 24 Tana ama orivoya lidri se nda kuzibe owo, ko toto ni Yudai lakosi oko kpa ni Atrai lakosi. 25 Ono ni tase nda katabe buku Osea roya owo ekye:
“Lidri se ko orivoya lidri maro
mäzina 'da ‘Lidri Maro.’
Tu'de se mulu kote ana
mäzina 'da ‘'Dise Mulu Tawi.’
26 Ago vo modo gi se ititabe ànyari kigye
ekye: ‘Ami ko lidri maro’
lau äzina ànya 'da ŋgwai Lu lidriidriro ro.”
27 Ago Yesaya atate ta Yisaraele rota ekye: “Ondro lidri Yisaraele ro ka'do gica amba oso siŋgwa gyi'desi kala ronye, caoko toto fereŋwa ànyaro apana 'da; 28 tana Opi ondena vure ndaro 'bädri be 'da ndriŋwa ago tiṛi.” 29 Ndi oso Yesaya katabe kyeno ronye ekye: “Ondro aba Opi Mbaraekye ke'be zelevoi aza ko ämäri, aba mà'dona ndi oso Sodomo ronye, mà'dona ndi oso Gomora ronye.”
Mätu Paulo ro Yisaraele ta
30 Ago ma ata makye Atrai, se kojoyi kote andivo ànyaro o'bane ŋgye Lu be, a'bate ŋgye nda be taoma si; 31 oko lidri Lu ro, se kabe ugu ota uṛi se ekye o'bana iyi ni ŋgye Lu be ono, usuyi anya kote. 32 Usuyi kote etaya? Tana ànya 'bayi mi kote taoma dri oko 'bayi mi te tase kayibe oyena dri ayani. Ago ànya ugunayi pälite kuni ugu päli ro drisi 33 se taegyi kabe ata ronye ekye:
“Mindre, ma'ba kuni te Zaiona ya
o'bana lidri 'da päline,
kuni se o'bana ànya 'da o'dene owo.
Oko nda se kabe taoma nda ya a'dona kote driupiro.”